Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-22-2022.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica v spore žalobcu O. S. P.X. D., so sídlom J., C. K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., O. XXXX/ XX, o zaplatenie 773,32 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Vojsovičom, takto
rozhodol:
I. V časti sumy 283,04 eur sa konanie zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 149,05 eur.
III. Vo zvyšnej časti 343,08 eur sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 61,54 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.03.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha proti žalovanému, aby súd rozhodol o splnení povinnosti zaplatiť mu sumu I. 756,32 eur titulom neuhradených koncesionárskych poplatkov, II. 17,- eur pokutu, III. 1,85 eur náhradu poštovného za vymáhanie pohľadávky a IV. trovy konania. Ďalej uviedol, že pohľadávka je tvorená sumou 756,32 eur ako dlh žalovaného, ktorý pozostáva zo 163 neuhradených mesačných predpisov za obdobie od 01.04.2008 do 31.10.2021 a sumou 17,- eur ako pokuty v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. a 1,85 eur ako zaplatené poštovné.
2. Dňa 22.03.2022 súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz (č. l. 13), proti ktorému podal žalovaný odpor. 3. V odpore (č. l. 15) žalovaný uviedol, že na odbernom mieste Y. XXX platí elektriku od roku 1993 po smrti otca. Od februára 2019 mu začali na dané miesto chodiť upomienky, aj to na zlé meno E.. V apríli 2019 išiel na poštu, kde nahlásil, že platí O. na adrese G. J., O. XXXX/XX-X a že si nepraje aby mu do Y. chodili upomienky. Následne mu však 22.01.2020 prišla výzva na zaplatenie 660,73 eur, pre ktorú skutočnosť išiel za „ich“ poštárkou a ukázal jej papiere, že platí na odbernom mieste O. XXXX/XX- X. Následne volal na tel. č. uvedené na výpise, kde im všetko vysvetlil a vec považoval za vybavenú. Následne však dňa 15.10.2021 prišla ďalšia výzva na zaplatenie 758,17 eur. Na to volal s pánom T. a vec mu vysvetlil. Vyjadril názor, že pracovníci nevidia, že na odbernom mieste O. XXXX/XX-X platí O. a z tohto dôvodu nemusí platiť vo Y..
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č. l. 19) uviedol, že určenie platiteľa úhrady je dané § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., v zmysle ktorého je platiteľom fyzická osoba evidovaná ako odberateľ elektriny v domácnosti. Nie je teda rozhodujúce či takáto osoba využíva služby verejnosti, resp. či sa zdržiava na odbernom mieste. Nakoľko však žalovaný preukázal za obdobie od 04/2008 do 12/2012 viacnásobný
odber zobral žalobu späť v časti 264,48 eur. Zároveň nakoľko od 01.07.2021 vstúpila do účinnosti novela zákona, zobral žalobu späť aj vo výške 18,56 eur za obdobie 07/2021 - 10/2021.
5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu (č. l. 25) uviedol, že je proti tomu aby mal niečo platiť SSE alebo O.. Po smrti jeho otca v roku 1993 platí elektriku a všetky poplatky za Hvozdnicu, tam však nebýva už od roku 1984.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.
7. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil (č. l. 30).
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že od roku 1984 nebýva vo Y.. Následne po tom, čo zomrel otec, začal platiť na uvedenom mieste za elektriku on. Je pravda, že má dve odberné miesta na elektriku. Je pre neho trápne celá táto záležitosť s tým, že vedeli že on tam nebýva. Pýta sa, či neplatí, že keď má dve odberné miesta, má platiť len za jedno. Je choré, že zrazu si myslia, že má zaplatiť za dve odberné miesta. Ďalej sa pýtal ako je možné, že po takej dlhej dobe od neho pýtajú koncesionársky poplatok, zároveň sa pýta, či v zmysle zákona môžu tak ďaleko do minulosti vymáhať tieto platby. Nikto ho neupozornil na to, že by sa mal niekomu ozvať a nahlásiť, že platí už na inom odbernom mieste. Na otázku súdu, či má potvrdenie o tom, že oznámil O. dve odberné miesta, uvádza že nemá. Zároveň uvádza, že by mu to mali dokázať oni, všetko je po veľmi dlhej dobe. Ďalej uviedol, že po otcovej smrti prehlásil elektriku na seba a nevie, čo viac by mal spraviť. Nikto mu nič nepovedal, podľa jeho názoru, mali ho oni upozorniť, v čase keď sa zmenil zákon, nie že sa mu ozvali až po toľkých rokoch. Ozvali sa mu s upomienkami približne 3 až 4 roky dozadu, následne tam volal a veci chcel hneď riešiť. Na úvod roka 2020, keď im volal, tak im povedal, že si nepraje, aby mu do Y. chodili tie červené upomienky. Ďalej uviedol, že požiadal pracovníčku na callcentre O., aby jeho žiadosť postúpili ďalej. Vysvetlil im, že má nahlásené dve elektriky. Žiada, aby súd žalobu zamietol.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to: výzva na zaplatenie nedoplatku (č. l. 3), prehľad platieb (č. l. 4), prehľad predpisov platieb (č. l. 5), doručenka (č. l. 8), potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku (č. l. 9), poštové poukážky (č. l. 26-27), rozpis preddavkových platieb (č. l. 34), SIPO (č. l. 35), vyúčtovacia faktúra (č. l. 36), oznámenie o úprave výšky preddavkových platieb (č. l. 37).
10. Zo skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Žalovaný je platiteľom elektriny na dvoch odberných miestach a to na adrese G.Á. J., O. XXXX/XX a na adrese Y. XXX. Žalovaný zároveň platí tzv. koncesionárske poplatky „iba“ za jedno odberné miesto, a to v Považskej Bystrici. Odberateľom elektriny vo Y. je pritom od roku 1993. Uvedené skutočnosti vyplynuli najmä z tvrdení strán, pričom súd ich považuje za nesporné, nakoľko ich ani jedna zo strán nenamietala. Ďalej súd z prípisu žalobcu zo dňa 07.10.2021 (č. l. 3) zistil, že ten vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku, ktorý prípis žalovaný podľa predloženej doručenky (č. l. 8) prevzal dňa 15.10.2021. Cena poštových služieb za doručenie prípisu mala byť podľa vyjadrenia žalobcu a priloženého potvrdenia od Slovenskej pošty (č. l. 9) vo výške 1,85 eur.
11. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. V prvom rade súd poukazuje, že nakoľko žalobca zobral podaním zo dňa 21.04.2022 (č. l. 19) žalobu čiastočne späť v sume 283,04 eur (264,48 + 18,56), súd v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) konanie zastavil (výrok I). Súhlas žalovaného so späťvzatím v zmysle § 146 ods. 1 CSP nebol potrebný nakoľko k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu resp. pojednávanie.
13. Za ďalšie je potrebné uviesť, že predmetom sporu je uloženie povinnosti zaplatiť za neuhradenú úhradu za služby verejnosti, inak nazývanú aj tzv. koncesionársky poplatok. Vzťah medzi poskytovateľom služieb verejnosti a platiteľom za tieto služby je upravený zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti (ďalej ako „zákon“). V zmysle § 4 ods. 1 zákona je vyberateľom a prijímateľom koncesionárskeho poplatku Rozhlas a televízia Slovenska, čiže žalobca. Zároveň v zmysle § 3 písm. a) zákona je platiteľom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak žalovaný ako odberateľ elektriny v domácnosti povinný zaplatiť úhradu v podobe koncesionárskeho poplatku, a to žalobcovi, ktorý je v zmysle zákona oprávnený na jeho výber resp. príjem. Ide teda o subjekt, ktorý je oprávnený domáhať sa splnenia tejto povinnosti aj na súde.
15. Súd mal v prejednávanom prípade za preukázané, že žalovaný bol odberateľom elektriny v domácnosti na dvoch odberných miestach. Z tohto dôvodu mal uhrádzať koncesionársky poplatok 2- krát. Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaný platil iba za jedno odberné miesto, a to na adrese G. J., O. XXXX/X9. Vzhľadom na uvedené je preto povinný zaplatiť koncesionársky poplatok aj za druhé odberné miesto, a to vo Y.. Skutočnosť, že tam reálne nemusí bývať je v tomto bez právneho významu, v zmysle zákona postačuje byť evidovaný iba ako platiteľ elektriny pre dané miesto.
16. Výška koncesionárskeho poplatku je v zmysle § 6 ods. 1 zákona 4,65 eur, a to za každý aj začatý mesiac. V prejednávanom prípade to potom znamená, že pokiaľ sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby domáha zaplatenia koncesionárskeho poplatku za obdobie 01/2013 - 06/2021, patrila by mu suma 474,30 eur (106 mesiacov x 4,65 eur).
17. Zároveň je však nutné uviesť, že žalovaný na pojednávaní namietol premlčanie. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník dovolá premlčania nemožno veriteľovi premlčané právo priznať. Súd v tomto aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
18. K námietke premlčania súd uvádza, že žalovaný vyslovene neuviedol, že vznáša námietku premlčania. Žalovaný na pojednávaní uviedol: „ako je možné, že po takej dlhej dobe od neho pýtajú koncesionársky poplatok, zároveň sa pýta, či v zmysle zákona môžu tak ďaleko do minulosti vymáhať tieto platby.“ V tomto prípade súd podľa obsahu uvedené tvrdenie posúdil ako námietku premlčania. Žalovaný v podstate namietal možnosť uplatňovania nároku žalobcom na súde s ohľadom na časový odstup, za ktorý mu vznikla povinnosť uhradiť koncesionársky poplatok do podania žaloby. Podstatou námietky premlčania je pritom nemožnosť priznať uplatnené právo práve s ohľadom na odstup času.
19. V prejednávanom prípade žalobca požaduje zaplatiť koncesionárske poplatky za obdobie 01/2013 - 06/2021, žaloba bola podaná dňa 14.03.2022, s ohľadom na trojročnú premlčaciu dobu, je potom žaloba dôvodná za obdobie od 14.03.2019 do 01.06.2021, čo predstavuje celkovú výšku koncesionárskych poplatkov 130,20 eur (28 mesiacov x 4,65 eur). Vo zvyšnej časti je nárok žalobcu premlčaný.
20. V zmysle § 10 ods. 3 zákona vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur. A to z dôvodu, že žalovaný nezaplatil dlh na koncesionárskych poplatkoch do 30 dní od doručenia písomnej výzvy. Preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti. Žalovaný túto skutočnosť v konaní nijak nenamietal. Zároveň súčasťou spisu je aj kópia výzvy (č. l. 3) spolu s doručenkou o jej prevzatí (č. l. 8).
21. V tejto súvislosti súd priznal žalobcovi aj náhradu poštovného v sume 1,85 eur, ako náhradu nákladov vynaložených na vymoženie pohľadávky, ktorá žalobcovi patrí v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Túto sumu žalobca preukázal potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku od Slovenskej pošty (č. l. 9). Ani tieto skutočnosti žalovaný nenamietal. 22. S ohľadom na vyššie uvedené je preto žaloba dôvodná celkom v sume 149,05 eur - 130,20 + 17 + 1,85 (výrok II). Vo zvyšnej časti, t. j. v sume 343,08 eur (473,28 +17 + 1,85 - 149,05), súd žalobu zamietol (výrok III.).
23. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného k nej je potrebné uviesť nasledovné. Podstatnou obranou žalovaného v tejto veci je tvrdenie, že koncesionársky poplatok sa platí iba za jedno odberné miesto. V prípade ďalších odberných miest má byť odberateľ od tejto povinnosti „oslobodený“. Uvedené tvrdenie je čiastočne pravdivé. V zmysle § 6 ods. 1 zákona účinného od 31.12.2012 do 30.06.2021 platiteľ fyzická osoba s viacerými odbernými miestami elektriny platí úhradu koncesionárskeho poplatku iba za
jedno odberné miesto. Má to však podmienku, a to, že odber na viacerých miestach preukáže a oznámi vyberateľovi úhrady spôsobom uvedeným v § 9 ods. 6 zákona, t. j. písomne.
24. Resp. v prípade osoby, ktorá bola evidovaná ako odberateľ elektriny na viacerých odberných miestach pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 340/2012 Z. z., čo je aj prípad žalovaného, vznikol nárok na platenie iba za jedno odberné miesto v zmysle § 12 ods. 4 zákona ak takáto osoba oznámila a preukázala viacnásobný odber elektriny vyberateľovi koncesionárskeho poplatku do 31.03.2013.
25. V tomto konaní však uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukázal. Dôkazné bremeno o tejto tvrdenej skutočnosti je pritom na strane žalovaného ako subjektu, ktorý má z tejto právnej normy prospech. Tiež je potrebné poukázať, že žalovaný tvrdil, že uvedenú vec začal riešiť až v roku 2019.
26. Pokiaľ vec riešil telefonicky alebo ústne na pobočke Pošty, uvedené konanie v zmysle zákona žalovaného „neoslobodzuje“ od platenia koncesionárskeho poplatku za ďalšie odberné miesto.
27. Len pre doplnenie v súčasnosti platná práva úprava účinná od 01.07.2021 uvedenú podmienku písomného preukázania viacerých odberných miest neobsahuje.
28. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca ho mal upozorniť skôr. S uvedeným sa súd nestotožňuje. Za prvé žalobcovi takáto povinnosť, ktorej nesplnenie by malo za následok zánik práva na úhradu koncesionárskeho poplatku z ničoho nevyplýva. Za druhé v prípade oneskoreného vymáhania sa žalobca sám vystavuje riziku možného uplatnenia námietky premlčania a tým aj neúspechu v spore. A nakoniec povinnosť uhrádzať koncesionárske poplatky je daná zo zákona, pričom v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. účinného v čase vyhlásenia zákona č. 340/2012 Z. z. o úhradách služieb verejnosti, platí, že všetko čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov sa dňom uverejnenia stalo známym každému, koho sa to týka. Inými slovami žalovanému povinnosť platiť koncesionárske poplatky ako aj povinnosť preukázať viacnásobný odber (ak chcel platiť iba za jedno odberné miesto) vznikla zo zákona bez potreby osobitného písomného či iného upovedomenia zo strany prijímateľa koncesionárskeho poplatku.
29. Na záver súd poukazuje, že žalobca v podaní, v ktorom požiadal o konanie v neprítomnosti (č. l. 30) požiadal aby súd v prípade ak na pojednávaní zaznie doposiaľ neuvedená argumentácia, ktorá by mohla mať pre rozhodnutie význam, aby nerozhodol na pojednávaní, ale umožnil mu sa vyjadriť. Súd uvádza, že takáto požiadavka žalobcu nemá v podstate oporu v zákone. Žalobca má možnosť zúčastniť sa pojednávania a reagovať na ňom na prípadné nové argumenty. Je potom len na úvahe súdu či konanie odročí alebo nie. V zásade však platí, že takýto postup by znamenal zbytočné predlžovanie konania. Je preto na sporovej strane aby sama zvážila či je jej účasť na konaní potrebná a aké sú riziká s tým spojené.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (výrok IV.). Úspech žalobcu v spore predstavuje priznanie sumy vo výške 149,05 eur, čo z celku 775,17 predstavuje úspech v rozsahu 19,23 %. Úspech žalovaného tak predstavuje 80,77 %. Čistý úspech žalovaného a zároveň rozsah, v ktorom sa mu priznáva nárok na náhradu trov je tak 61,54 % (80,77 % - 19,23 %).
31. Sumu, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť súd posúdil ako zavinené zastavenie konania zo strany žalobcu (§ 256 ods. 1 CSP), pričom toto pripočítal k pomeru jeho neúspechu v spore. Ten síce uviedol, že žaloba bola vzatá späť nakoľko žalovaný preukázal odber na viacerých miestach, avšak žalovaný v zmysle zákona takúto povinnosť ani nemal. Z tohto dôvodu zastavenie konania ani nezavinil.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným rozhodnutím. Žalovaný má možnosť si trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli vyčísliť a toto vyčíslenie zaslať súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Považská Bystrica. Rozhodovať o odvolaní bude Krajský súd v Trenčíne.
V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.