Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_14C-21-2013.pdf
PDF · 124.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: F. A., Z.. XX.X.XXXX, bytom V. XX, X. - Z. Š., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľák, advokát, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37870475, zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.1.2013 domáha zaplatenia sumy 8.543,60 EUR, spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 28.1.2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013. V žalobe poukázal na to, že je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Ľ., parc. A.-M. Č.. XXX/XXX
- trvalý trávny porast o výmere 389 m2, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe notárskej zápisnice (kúpnej zmluvy) uzatvorenej dňa 29.9.2005, vklad vlastníckeho práva povolený dňa 24.10.2005 pod č. V. XXXX/XXXX, pričom na tomto pozemku na nachádza cesta III. triedy vo vlastníctve žalovaného. Žalobca listom zo dňa 28.6.2010 vyzval žalovaného o náhradu za užívanie nehnuteľnosti a žiadal ho o nájomné za roky 2008 a 2009, pričom žalovaný mu listom zo dňa 25.8.2010 oznámil, že dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. a podľa § 4 ods. 1 vzniklo k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka stavby vecné bremeno, pokiaľ stavba bola postavená podľa platných právnych predpisov. Podľa žalobcu sa však jedná o neoprávnenú stavbu postavenú na pozemku právneho predchodcu žalobcu bez jeho súhlasu. Na základe znaleckého posudku vyčíslil žalobca výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389 m2 za obdobie od 29.1.2011 vrátane do 28.1.2013 vrátane, na sumu 8.543,60 Eur.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že pozemok parc. A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389 m2 zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Ľubotice bol v 70-tych rokoch v súlade s príslušnými predpismi zastavaný v rámci výstavby pozemnej komunikácie III/068 015. Vlastníkom cesty III/068 015 sa stal Prešovský samosprávny kraj ex lege zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na základe „Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení a podľa Dohody o prechode majetku s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj“ zo dňa 9.3.2007. Poukázal na to, že žalobca vo svojom návrhu
uvádza, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, avšak toto tvrdenie nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom. Ďalej uviedol, že sa žiadnym spôsobom neusiloval o tento prevod vlastníckeho práva, ale to bolo na neho prevedené zákonom. Žiadnym spôsobom sa na ceste III/068 015 neobohacuje, práve naopak, napríklad vykonal rekonštrukciu asfaltového krytu vo výške 356 000 eur. Uviedol, že neužíva nehnuteľnosť, ani komunikáciu postavenú na jej časti na súkromné ani vnútroorganizačné účely. Táto cesta bola postavená za účelom potrieb a záujmov širokej verejnosti. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalovaného sa dopustil obmedzenia vlastníckeho práva v rozpore so zákonom, ak nehnuteľnosti, na ktorých zriadil komunikácie, pred výstavbou nevyvlastnil alebo neodkúpil za náhradu. Prevzal tak nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo tvorí právny základ pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Vecne aktívne legitimovaným pre uplatnenie nároku je osoba, ktorej vlastníctvo bolo odňaté. Pasívne legitimovaným je ten, kto sa takéhoto protiprávneho konania dopustil. K protiprávnemu odňatiu nehnuteľnosti došlo vo vzťahu k pôvodným vlastníkom, preto vydanie bezdôvodného obohatenia je možné žiadať len od subjektu, ktorému zákon ukladal povinnosť vyplatiť protihodnotu nehnuteľnosti, či už z titulu vyvlastnenia alebo kúpy. K odňatiu nehnuteľnosti na výstavbu komunikácie došlo v 70-tých rokoch príslušnými štátnymi orgánmi, teda len vo vzťahu k štátu mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, výška ktorého predstavuje nevyplatenú sumu - náhradu za vyvlastnenie alebo kúpu zastavaných nehnuteľností (uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 369/2011-22 zo dňa 28.9.2011).
3. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012 zo dňa 11.12.2012 „Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť (porov. rozsudok NS SR vo veci 4 Cdo/52/2009, nález ÚSSR vo veci III. ÚS 237/09)“. Ďalej uviedol, že aktívnu právnu legitimáciu nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/75/2012, že „V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci.“ K námietke žalovaného o pasívnej legitimácii a jeho odkaz, že je ním štát, krajský súd uviedol „Aj táto námietka je nedôvodná, pretože relevantným je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu (objektívne). V spornom období porušovateľom práva bol žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom právny dôvod nástupníctva po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorý bol naozaj, ako správe konštatuje žalované mesto štát.“ Žalobca poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.1.2013 podľa ktorého: „Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by mu k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986). Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 1405/2005 zo dňa 25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch. Zákonom č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 01. 03. 2009 (správne malo byť uvedené 1.7.2009) k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov zastavaných komunikáciami, nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu. Uvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskonči konanie o pozemkových úpravách.“
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu okrem iného uviedol, že ak by súd považoval návrh na začatie konania ako uplatnenie si náhrady za zriadenie vecného bremena, vznáša námietku premlčania, pričom žaloba bola podaná po márnom uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty.
5. Z kúpno-predajnej zmluvy spísanej dňa 29.9.2005 formou notárskej zápisnice Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX vyplýva, že predávajúci G. Q., Z.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, Ľ. odpredal žalobcovi
nehnuteľnosti v kat. úz. Ľ. evidované na LV Č.. XXXX, a to parcely A. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 4603 m2 a A. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 149 m2.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Ľ. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X o výmere 4202 m2 - trvalé trávne porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 429 m2 - trvalé trávne porasty, parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty a parcely č. XXX/XXX o výmere 217 m2 - trvalé trávne porasty.
7. Zo znaleckého posudku znalca D.. F. D. č. X/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti - parcely č. XXX/XXX o výmere 389 m2 - trvalé trávne porasty evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. Ľ. za obdobie od 29.1.2011 vrátane do 28.1.2013 vrátane predstavuje sumu 8.543,60 Eur.
8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len zákon), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). Podľa § 2 ods. 1 zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa § 2 ods. 2 zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 3 zákona, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. Podľa § 3 ods. 1 zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Podľa § 3 ods. 3 zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. Podľa § 3 ods. 4 zákona, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
10. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.11.2013 tak, že žalobu zamietol s poukazom na skutočnosť, že žalovaný neužíval parcelu vo vlastníctve žalobcu v období. Ktoré je predmetom žaloby (28.1.2011 - 28.1.2013) bez právneho dôvodu, keďže s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo od účinnosti tohto zákona, t.j. od 1.7.2009 zákonné vecné bremeno a teda žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. Súd v rámci spomínaného rozhodnutia taktiež poukázal na to, že aj keď sa žalobca jednoznačne vyjadril, že svoj nárok si uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by aj mal súd posúdiť jeho nárok ako náhradu za zriadené zákonné vecné bremeno, v takomto prípade sa jedná o jednorázovú náhradu, pričom táto predstavuje majetkové právo, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, pričom citovaný zákon nadobudol účinnosť 1.7.2009 a žaloba bola súdu doručená dňa 28.1.2013, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
11. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva: Ako však správne poukázal žalobca v podanom odvolaní, k vzniku vecného bremena v prospech vlastníka stavby došlo s účinnosťou od 1. 7. 2009 len za podmienky, že išlo o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Či v danom prípade ide o stavbu povolenú, sa súd vo svojom rozhodnutí výslovne nevyporiadal. Jeho názor je preto možné vyvodiť len zo záveru o vzniku práva vecného bremena.
Zákon o niektorých opatreniach sa vzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k všetkým pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce a vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon, zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov). Ten istý zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (zák. č. 138/1991 Zb.). S výnimkou § 4 sa tento zákon vzťahuje aj na stavby nepovolené podľa platných právnych predpisov. Zákon nerozlišuje medzi stavbami oprávnenými a neoprávnenými. Preto sa má aplikovať aj v prípade, že na pozemku bola zriadená stavby neoprávnene.
O neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul. Oprávnenosť stavby sa posudzuje v prvom rade podľa stavebných predpisov, predovšetkým podľa stavebného zák. č. 50/1976 Zb. Vzhľadom na to, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o povolení stavby neskúma v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať aj prípad, že neoprávnenou stavbou v zmysle občianskoprávnych predpisov bude aj stavba, na ktorú má stavebník stavebné povolenie. V takom prípade stavebník nemá občianskoprávny titul stavať na cudzom pozemku bez privolenia jeho vlastníka. Oprávnenosť stavby sa musí posudzovať podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.
V ust. § 2 až § 4 Zákona o niektorých opatreniach je upravený postup obcí alebo vyšších územných celkov pri usporiadavaní týchto vlastníckych vzťahov. Tak po dohode s vlastníkom pozemku môže mu byť poskytnutý zámennou zmluvou náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu. Ak k takejto dohode medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom nedôjde, majú sa usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvám. Konanie o nariadení pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. sa začína len na žiadosť vlastníka stavby.
Právo vecného bremena podľa § 4 zákona o niektorých opatreniach vzniká dňom účinnosti tohto zákona 1. 7. 2009. Netýka sa to však všetkých zastavených pozemkov, ale len pozemkov pod stavbou povolenou podľa platných právnych predpisov, pritom z ust. § 4 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vyplýva len dočasnosť vzniku takéhoto vecného bremena zo zákona, a to do času vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území podľa zák. č. 330/1991 Zb.. Vznik vecného bremena podľa tohto zákona nemá vplyv na usporiadania vlastníckych vzťahov podľa § 2 a § 3 zákona, teda ani na vyrovnanie v peniazoch.
V zmysle § 11 zák. č. 330/1991 Zb. za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce cene ich pozemkov a trvalých porastov, pričom vyrovnanie sa poskytuje vo forme iného pozemku alebo, ak s tým vlastník pozemku súhlasí, vyrovnanie sa mu poskytne v peniazoch, prípadne v cenných papieroch. Vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch sa vykoná v lehote určenej v zásadách umiestnenia nových pozemkov. Po uplynutí tejto lehoty sa na dohodnuté vyrovnanie v peniazoch neprihliada (§ 11 ods. 6 zák. č. 330/1991 Zb.). V súlade s § 11 ods. 2, 3 a 14 zák. č. 330/1991 Zb. sa schvaľujú Všeobecné zásady usporiadania územia za miestnych podmienok. V týchto zásadách sa stanoví aj termín oznámenia zámerov vlastníkov pozemku odpredať pozemok a vlastníka stavby ho odkúpiť. Tak sa isto sa v zásadách má stanoviť termín, dokedy majú byť také dohody uzavreté. Po tomto termíne sa už ďalšie požiadavky nezohľadňujú. Celý proces je podmienený dohodou o cene. Po vyplatení vyrovnania v peniazoch nie je možné žiadať zmenu vyrovnania. Pozemky vo výmere do 400 m2 môže odkúpiť Slovenský pozemkový fond za cenu zistenú podľa cenového predpisu (§ 11 ods. 13 zák. č. 330/1991 Zb.). Musia s tým ale súhlasiť vlastníci. V tomto prípade návrh na predaj podáva vlastník pozemku, a to do termínu ustanoveného v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Ak účastníci nepodajú námietky voči projektu pozemkových úprav, okresný súd projekt pozemkových úprav schváli (§ 13 zák. č. 330/1991 Zb.). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vzniká právo na vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu (§ 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb.). Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že s účinnosťou od 1. 7. 2009 zaniklo prípadné skôr vzniklé právo vlastníkov pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do ich vlastníctva na základe osobitných predpisov a vlastník pozemku sa môže domáhať nárokov upravených v Zákone o niektorých opatreniach, resp. v zákonoch naň nadväzujúcich.
Účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach zaniklo právo vlastníka pozemku dovolávať sa ochrany voči povolenej, no neoprávnenej stavbe za podmienok upravených v § 135c Občianskeho zákonníka. V prípade, že účinnosťou zák. č. 66/2009 Z.z. nevzniklo zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu (u nepovolenej stavby), pretrváva oprávnenie súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, najmä zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Pokiaľ právny predchodca žalovaného skutočne porušil právnu povinnosť a zriadil stavbu komunikácie neoprávnene (čo doposiaľ žalobca nepreukázal), môžu si dotknuté osoby uplatňovať len právo na náhradu škody v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti by však bolo nevyhnutné sa vyporiadať s právnymi dôsledkami vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného.
Pokiaľ by vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, prípadne samotnému žalobcovi právo na náhradu škody, nemôže sa úspešne domáhať zaplatenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Tak právo na náhradu škodu, ako aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sú riešením majetkových nárokov už vzniknutých v minulosti, pričom nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné úspešne uplatňovať len za podmienky, že v minulosti nevzniklo oprávnenému vlastníkovi pozemku vo vzťahu k vlastníkovi stavby iné majetkové právo.
Po zrušení rozsudku súdom druhej inštancie, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie predložením listinných dôkazov, ako aj výsluchom svedka Františka Sirotňáka (syna právneho predchodcu žalobcu), pričom zistil nasledovné skutočnosti:
12. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 3.10.2015 zvýraznil, že je rozdiel medzi skutočnosťami preukazujúcimi povolenú stavbu a skutočnosťami preukazujúcimi oprávnenosť stavby. Stavba sa považuje za povolenú, pokiaľ bola vystavaná v súlade s administratívnoprávnymi rozhodnutiami a právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase výstavby. Žalovaný poukázal na to, že cestná komunikácia (pôvodne komunikácia MK - 2) bola vystavaná v súlade s vtedajšími predpismi a preto je stavbou povolenou. V tejto súvislosti predložil nižšie citované listiny.
13. Z rozhodnutia o umiestnení stavby bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor výstavby zo dňa 10.7.1975 vyplýva, že tento orgán umiestňuje stavbu - mestskú komunikáciu K2 pre obytný obvod Sekčov - Prešov na pozemky ohraničené v predloženom snímku mapy katastrálnej, ktoré sú označené parcelnými číslami (okrem iného aj v k.ú. Prešov - Ľ., parcela č. XXX/X resp. parcela XXX). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nový bytový obvod uvažuje s výstavbou 13 000 bytových jednotiek a pre zabezpečenie tak rozsiahlej bytovej výstavby je potrebné v predstihu zabezpečiť podmieňujúce investície a to základnú komunikáciu K2 zodpovedajúcu technickým parametrom pre možnosť dopravy aj panelov.
14. Zo stavebného povolenia bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor výstavby zo dňa 26.5.1977 vyplýva, že tento orgán povolil stavbu - mestskú komunikáciu K2, stavba č. 1 k.ú. X. - Q., X. - Š., X. - Ľ.R..
15. Zo stavebného povolenia bývalého Mestského národného výboru v Prešove - odbor výstavby a územného plánovania zo dňa 10.12.1984 vyplýva, že ONV - odbor dopravy Prešov podal dňa 10.11.1984 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Mestská komunikácia K2, stavba č. 3, sídlisko Sekčov - Prešov“, pre ktorú bolo dňa 10.7.1979 vydané územné rozhodnutie, pričom tento úrad uvedenú stavbu povolil.
16. Z rozhodnutia o usporiadaní cestnej siete Ministerstva dopravy a spojov SR zo dňa 6.4.1992 vyplýva, že tento orgán na základe žiadosti Obecného úradu Ľ. rozhodol dňom 1.5.1992 do cestnej siete úsek miestnej komunikácie MK - 2.
17. Svedok G. Q., Z.. X.XX.XXXX v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že aj keď predaj pozemku žalobcovi riešil skôr jeho brat, má vedomosť o tom, že otec žiadny súhlas na výstavbu cesty nedával, pričom sa o tom rozprávali a otec vravel, že mu to vzali komunisti a nedostal za to žiadnu finančnú náhradu ani náhradný pozemok. Svedok sa nevedel vyjadriť, či jeho otec bol účastníkom stavebného konania. Svedok taktiež uviedol, že keď bol ešte chlapcom, pamätá si, že tam chodili kosiť, teda že to užívali. Vyjadril sa, že nevie o tom, aby im niekto povedal, že ich pozemok bude zastavaný cestou a dozvedeli sa to vlastne až vtedy, keď sa začala cesta stavať.
18. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013 vo výške 8.543,60 Eur, z dôvodu užívania jeho pozemku žalovaným bez právneho dôvodu, keďže na ňom bola vybudovaná cesta III. triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcelné číslo A.-M. Č.. XXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere 389 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. Ľ., na ktorom v 70-tych rokoch 20. storočia začala budovať cesta III. triedy. Vlastníkom tejto cesty III/068 015 sa stal žalovaný na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.
19. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré vychádzajú z ustálenej súdnej judikatúry (napr. rozsudok KS Prešov, sp. zn. 6Co/75/2012), že aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno obmedziť iba na predchádzajúcich vlastníkov pozemku, keďže „v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorázové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvajúci“. Súd v súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie opätovne poukazuje na už citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove teda, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože relevantným je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho stavu (objektívne), pričom v spornom období bol porušovateľom práva žalovaný a nie štát. Nerozhoduje pritom právny dôvod nástupníctva po pôvodnom porušovateľovi práva, ktorým bol štát, ako uvádza žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že vlastník pozemku, či už žalobca alebo jeho právny predchodcovia boli aktívne
legitimovaní na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu proti pasívne legitimovanému vlastníkovi komunikácie, či už žalovanému alebo jeho právnemu predchodcovi. Uvedené však platilo iba do 1.7.2009, kedy nadobudol účinnosť čl. I zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, totiž ku dňu účinnosti tohto zákona, ak vlastník stavby nemá k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby, dňom účinnosti tohto zákona, v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
20. S poukazom na rozhodnutie súdu druhej inštancie súd, po doplnení dokazovania, dospel k jednoznačnému záveru, že stavba (pozemná komunikácia), ktorá sčasti leží aj na pozemku vo vlastníctve žalobcu je stavbou povolenou, keďže bola realizovaná na základe platného rozhodnutia o umiestnení stavby, ako aj stavebného povolenia, t.j. na základe predpisov účinných ku dňu vydania týchto rozhodnutí, nakoľko posúdenie skutočnosti, či bola stavba povolená je potrebné skúmať na základe predpisov platných v okamihu vzniku stavby, tak ako to vyplýva z rozhodnutia súdu druhej inštancie, resp. napr. aj z rozsudku KS Prešov, sp. zn. 10Co/65/2014. Tento záver vlastne nespochybnil ani žalobca, ktorý iba tvrdil, že stavba je neoprávnená. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 54 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) účinné ku dňu vydania stavebného povolenia, podľa ktorého, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Súd taktiež, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu druhej inštancie, konštatuje, že v tomto ohľade nie je pre posúdenie vzniku zákonného vecného bremena právne významné, či je stavba oprávnená, resp. neoprávnená, hoci z výsluchu svedka Q. (syna právneho predchodcu žalobcu) vyplynulo, že stavba je neoprávnená, keďže právny predchodca nedal súhlas na výstavbu cestnej komunikácie a ďalšie dôkazy týkajúce sa tejto skutočnosti neboli stranami produkované, hoci žalovaný naopak tvrdil, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že stavba je neoprávnená. V predmetnej veci je však podstatné, že na stavbu bolo riadne vydané stavebné povolenie, stavba pozemnej komunikácie bola jednoznačne povolená, preto sa na pozemok pod touto stavbou vzťahuje režim ustanovenia § 4 ods. 1 č. 66/2009 Z.z.
21. Žalovaný teda od účinnosti tohto zákona, t.j od 1.7.2009 neužíva pozemok žalobcu pod komunikáciou bez právneho dôvodu, keďže k uvedenému pozemku zo zákona vzniklo vecné bremeno. Preto od uvedeného dňa nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohacovaniu sa z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, na úkor žalobcu. Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013, teda po vzniku zákonného vecného bremena na pozemok zastavaný komunikáciou. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník komunikácie na pozemku žalobcu od 1.7.2009 neužíva uvedený pozemok bez právneho dôvodu, keďže zo zákona k nemu vzniklo vecné bremeno, súd žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 29.1.2011 do 28.1.2013 v celom rozsahu zamietol.
22. Súd zároveň poukazuje na to, že v prípade, ak by nárok žalobcu posúdil, z hľadiska jeho právnej kvalifikácie, ako náhradu za zriadenie vecného bremena (právny zástupca žalobcu sa však na otázku súdu jednoznačne vyjadril, že žalobou uplatnený nárok si uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia), tak aj v tomto prípade je namieste zamietnutie žaloby, keďže nárok z titulu náhrady za vzniknuté zákonné vecné bremeno má nepochybne jednorazový charakter (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2014, resp. 3Cdo/39/2014). Súdna prax napr. aj pri zriadení vecného bremena na základe § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je jednotná v tom, že za takto zriadené vecné bremeno patrí jednorazová náhrada. Keďže takýto nárok je nepochybne majetkovým nárokom, je samozrejmé, že v zmysle ochrany základných práv a slobôd je potrebné subjektu takéhoto oprávnenia poskytnúť právnu ochranu, avšak v medziach zákona, pričom nie je dôvod, aby sa v danej veci vylučovalo použitie inštitútu premlčania (viď rozsudok KS PO sp. zn. 2Co/81/2015). V danej veci vecné bremeno vzniklo za zákona dňa 1.7.2009. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 28.1.2013 teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd nemohol žalobcovi je nárok z dôvodu premlčania priznať.
23. Súd taktiež poukazuje na to, že z rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplynulo aj to, že aj vlastník pozemku sa môže domáhať nárokov vyplývajúci zo zákona č. 66/2009 Z.z., hoci podľa § 3 ods. 1 tohto
zákona konanie o nariadení pozemkových úprav začína na žiadosť vlastníka stavby. Podľa názoru súdu je však podstatné to, že na žalobcu ako vlastníka pozemku sa vzťahuje aplikácia citovaného zákona, teda aj nároky z neho vyplývajúce.
24. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na rozhodnutie týkajúce sa veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 11C 220/2010 tak v tomto konaní si žalobca uplatňoval nárok za obdobie od 15.10.2008 do 14.10.2010, pričom následne zobral žalobu čiastočne späť a nárok si uplatňuje iba do 30.6.2009, teda od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. si už nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňuje, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok až od 28.1.2011, preto nie je možné závery odvolacieho súdu v tejto veci aplikovať na prejednávanú vec. Obdobne čo sa týka rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 2/2014, tak v tomto konaní si žalobca uplatnil svoj nárok dňa 12.8.2011, teda v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku za vzniknuté zákonné vecné bremeno, pričom v tomto konaní si žalobca uplatňuje svoj nárok až po uplynutí tejto lehoty, ako už bolo konštatované.
25. V súvislosti s argumentáciou súdu druhej inštancie ohľadom prípadnej možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody, súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi mohla vzniknúť nejaká škoda, tak táto vznikla v čase zabratia predmetného pozemku, teda v 70-tych rokoch 20. storočia a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, takýto prípadný nárok by bol nepochybne premlčaný s poukazom na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 O.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol na základe § 255 ods. 1 CSP, pričom keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).