Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-770-2015.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/770/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Z. R., bytom D. XXX, XXX XX F. B., proti žalovanému: Mestský bytový podnik Sereď, s.r.o., Mlynárska 4677/39, 926 01 Sereď, zastúpený AK: Mihalda, Valach, Kišac, Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/383/2013-80 zo dňa 16. marca 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8000 Eur a to titulom nemajetkovej ujmy za šikanovanie ako nápravy úhrady do bytových fondov a penále, stresov a 7 ročnú traumu jej i jej syna. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca podal žalobu o zaplatenie sumy 422,79 Eur titulom vyúčtovania nedoplatku na náklady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu č. XX v B., na E. ulici súp. č. XXX/XXX za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2006. Mestský bytový podnik si za toto obdobie zle prepočítal odber teplej vody. Poukázala na to, že matka zomrela XX.XX.XXXX a brat XX.XX.XXXX, v byte nikto nebýval a ťažko chorí už nepoužívali vaňu a automatickú práčku nemali. 35 m3 vody mŕtvi nemohli spotrebovať. Nová nájomníčka bytu spolu s dcérou spotrebovali od 01.06.2006 do 31.12.2006 2 m3 vody. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému trovy konania ako trovy právneho zastúpenia jeho právnemu zástupcovi vo výške 586,44 Eur, do desiatich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, súd vyvodil ten právny záver, že návrh žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy je nedôvodný. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že podľa vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré urobil žalovaný za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2006 bola odčítaná spotreba vody 35 m3. I keď žalobkyňa tvrdí, že takéto množstvo nemohla jej matka a brat spotrebovať, sama priznala, že potom ako urobila odpočet vody nejaká pani, s týmto súhlasili bez toho, aby si uvedené i overili. V ďalšom sama žalobkyňa ako zástupkyňa syna v konaní vedenom pred súdom v konaní pod sp. zn. 25C 36/2009 uznala nárok žalovaného ktorý sa domáhal zaplatenia dlžnej čiastky vo výške 12.737,- Sk (422,79 Eur) z titulu nedoplatkov nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2006. Keďže takúto pohľadávku žalovaného uznala čo do dôvodu i výšky, súd na základe toho rozhodol a zaviazal p. R. na zaplatenie dlžnej sumy. Predmetný rozsudok je právoplatný a vykonateľný v spojení s rozsudkom Krajského súdu, na základe čoho odporca potom, ako k úhrade dlžnej a priznanej sumy nedošlo, začal sa domáhať svojho nároku v exekučnom konaní.
Exekučné konanie je zákonný, legitímny spôsob akým sa odporca mohol domôcť svojho nároku. Preto i keď súd nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobkyňa mala stresy z dôvodu exekučného konania (hoci toto sa vedie voči jej synovi), nebolo to neoprávneným konaním žalovaného. Žalobkyňa sa mohla vyhnúť stresom, pokiaľ by si odkontrolovali odpočet vody (čo sama uviedla, že neurobili) a v zásade sa mohla voči nemu brániť v samotnom konaní vedenom pod sp. zn. 25C 36/2009, čo opäť neurobili, ale naopak nárok žalovaného uznala. Súd v žiadnom konaní odporcu nevidí neoprávnený zásah do jej práv a napokon i sama uviedla, že dlžnú sumu chcela zaplatiť p. O. v splátkach, aby mala pokoj. V ďalšom súd poukazuje i na to, že tu nie je vidieť ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a ujmou žalobkyna, keďže samotné konanie vedené pod sp. zn. 25C 36/2009 a i exekučné konanie bolo vedené proti synovi žalobkyne a nie voči žalobkyni. Preto na základe vyššie uvedeného, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by konanie žalovaného bolo neoprávnené a exekúciou voči jej synovi bolo týmto konaním zasiahnuté do jej osobnostných práv, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol pre nezvládnutie dôkazného bremena žalobkyne.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie. Udáva: - pracovníčka MBP Sereď nemala právo vstúpiť do bytu odpisovať vodu; byt bol predávaný realitnou kanceláriou, všetko prebehlo bez závad; domnievali sa, že je z realitnej kancelárie, preto jej verili (píše aj za syna); prečo mŕtvi spotrebovali 35 m3 vody/5 mes. nová majiteľka 2 m/7 mes.; pán advokát robí všetko preto aby sa zavďačil (nahlas na súde sa vyjadril, že osočuje jeho a súdy). Povedala mu, nech ukáže čo mu napísala. Sklonil hlavu, tak mu povedala, že mu ublíži. Nedá sa vydržať toto dlhé rozhodovanie. Dňa 30.12.2013 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prehlásila, že v prípade výhry všetko uhradí. Má rakovinu kože, ale rakovinu hrubého čreva spôsobenú stresmi zo strany MBP Sereď a jeho advokátom. Verí, že KS Trnava rozhodne v ich prospech. Prišla na súd bez advokáta iba s úmrtnými listami. Pre pokoj súhlasila s úhradou na splátkový kalendár. Súd ale prisúdil trovy pre advokáta 400 eur, údajne cestoval z Bratislavy. Navštívila bývalého konateľa MBP Sereď, zase prosila, že ho uhradí. Vystriehla právnika, dávala mu 40 eur, ale on začal kričať čo to robí, že zavolá políciu, tak ušla, aj bicykel zabudla. Veľmi slušný list napriek všetkému napísala p. advokátovi, chcela sa s ním stretnúť a veci vysporiadať. Tento list nazval osočovaním.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b / CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
6. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou a chránených osobnostných právach fyzickej osoby. Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vychádzať tak z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (musí prihliadnuť napr. k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu a šírke vzniknutej nemajetkovej ujmy a podobne). Morálne zadosťučinenie, ako aj relutárne zadosťučinenie sledujú cieľ primerane, to znamená sledujú ho s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, to znamená relatívne sanovať nemajetkovú ujmu vzniknutú na osobnosti konkrétnej fyzickej osoby.
7. Podľa vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré urobil odporca za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2006 bola odčítaná spotreba vody 35 m3. Žalobkyňa tvrdila, že takéto množstvo nemohla jej matka a brat spotrebovať, no priznala, že potom ako urobila odpočet vody nejaká pani, s týmto súhlasili bez toho, aby si to overili. Žalobkyňa ako zástupkyňa syna v konaní pod sp. zn. 25C 36/2009 uznala nárok, ktorý sa domáhal zaplatenia dlžnej čiastky vo výške 12.737,- Sk (422,79 Eur) z titulu nedoplatkov nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2006 do 31.05.2006, súd na základe toho rozhodol a zaviazal syna žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy. Potom ako rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu a k úhrade dlžnej a priznanej sumy nedošlo, začal sa oprávnený odporca domáhať svojho nároku v exekučnom konaní, čo je zákonný a legitímny spôsob ako sa odporca mohol domôcť svojho nároku. Je nespochybňujúce , že navrhovateľka mala stresy z dôvodu exekučného konania aj keď sa vedie voči jej synovi, no správne poukázal súd I. inštancie, že to nebolo neoprávneným konaním žalovaného. Bez stresov žalobkyne sa mohol odkontrolovať odpočet vody a sama žalobkyňa potvrdila, že to neurobili a tiež sa mohla voči nemu brániť v samotnom konaní vedenom pod sp. zn. 25C 36/2009, tiež to však neurobili, práve naopak nárok odporcu (žalovaného) uznala a napokon i sama uviedla, že dlžnú sumu chcela zaplatiť p. O. v splátkach, aby mala pokoj. Správne potom uzavrel súd I. inštancie , že v tomto postupe nevidí neoprávnený zásah do jej práv. Nepreukázaná je tiež príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a ujmou žalobkyne, keďže samotné konanie vedené pod sp. zn. 25C 36/2009 a exekučné konanie bolo vedené proti synovi žalobkyne, nie proti nej samej. Pre nepreukázanie, že by konanie žalovaného bolo neoprávnené a exekúciou voči synovi žalobkyne by bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, teda pre neunesenie dôkazného bremena bola správne žaloby zamietnutá.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.
10. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).