Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/264/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: P. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R. č. XXX, K. R., v konaní o zaplatenie 466,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 191,50 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.9.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.8.2015 doručenou súdu dňa 26.8.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 466,70 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,25 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 191,50 eur od 26.9.2012 do zaplatenia a s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 eur od 26.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným dňa 27.7.2012 podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejných služieb a toho istého dňa dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bolo poskytnutie zľavy na využívanie služieb v rámci zvoleného programu a mobilný telefón. Na základe zmluvy bol žalobca povinný pripojiť účastníka k verejnej sieti. Podľa zmluvy boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok vykonať riadne a včas úhradu nesplnil a následkom toho mu vzniklo aj právo fakturovať zmluvnú pokutu.

3. Vystavené boli faktúry, faktúra číslo 7208262060 splatná dňa 25.8.2012 v sume 26,25 eur, faktúra číslo 7209203936 splatná dňa 25.9.2012 v sume 191,50 eur, faktúra číslo 730806645 splatná 25.8.2013 v sume 248,95 eur. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti na základe čoho vzniklo poskytovateľovi služieb právo deaktivovať SIM kartu a obmedziť poskytovanie služieb. Vyslovil názor, že dohodnutú zmluvnú pokutu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k synalagmatickosti vzájomných práv a povinností a jej zabezpečovací charakter.

4. Žalovaný sa k návrhu napriek riadnemu doručeniu uzneseniu, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie k uplatneným nárokom nevyjadril.

5. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

10. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

11. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

12. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách podnik v reklamačnom poriadku upraví najmä a) podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu, b) spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia c) lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie, d) spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).

13. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

14. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej služby.

15. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania služby.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b)..

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

18. Súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky.

19. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.07.2014 oznámil na adresu žalovaného, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 prešli uplatnené pohľadávky určené číslami faktúr na žalobcu.

20. Súd zistil, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah v zmysle zákona 351/2011 Z.z. na základe zmluvy o pripojení zo dňa 27.07.2012 na program Podľa seba 5 naj N. Podľa dodatku č. 1 k zmluve z toho istého dňa bolo poskytnuté žalovanému zariadenie Nokia Lumia 610 za cenu 1,- euro pri dohodnutej zmluvnej viazanosti 24,- mesiacov.

21. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému služby faktúrami. Vystavené boli faktúry, faktúra číslo 7208262060 splatná dňa 25.8.2012 v sume 26,25 eur, faktúra číslo 7209203936 splatná dňa 25.9.2012 v sume 191,50 eur, ktorými boli účtované poskytnuté telekomunikačné služby v rozsahu hlasových a nehlasových služieb vrátane poplatku za upomienku, prerušenie poskytovania služieb a odpojenie. Faktúra číslo 730806645 splatná 25.8.2013 v sume 248,95 eur predstavovala vyúčtovanú zmluvnú pokutu bez bližšej špecifikácie.

22. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý je upravený zmluvou vrátane dodatku, špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje aj zákonná úprava právnych predpisov zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách a zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. V konaní mal súd preukázané, že žalovanému boli účtované žalobcom poskytnuté služby faktúrami číslo 7208262060 splatná dňa 25.8.2012 v sume 26,25 eur, faktúra číslo 7209203936 splatná dňa 25.9.2012 v sume 191,50 eur. Poskytnutie hlasových a nehlasových služieb súd mal za preukázané samotnými faktúrami spolu s rozpisom služieb, pričom žalovaný ich poskytnutie nenamietal. Súd považoval za prijateľné aj vyúčtovanie poplatkov podľa cenníka za odpojenie a obmedzenie prevádzky ako aj poplatku za odoslanie upomienky, ktorou bol žalovaný vyzvaný na plnenie zmluvných povinností, ktoré boli účtované ako iné poplatky a služby. Poplatky boli účtované podľa cenníka a v zmysle VOP, pričom ich výška zodpovedá nákladom na obstaranie služieb.

24. Vo vzťahu k ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, musí súd ex offo prihliadať aj na prípadnú nemožnosť uplatnenia práva vrátane premlčania nároku.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. V konaní súd zistil, že faktúra č. 7208262060 v sume 26,25 eur bola splatná dňa 25.8.2012. Uplatnený nárok v súdnom konaní bol až dňa 26.8.2012, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Nakoľko však návrh bol podaný po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorú je súd povinný aplikovať podľa uznesenia Najvyššieho súd SR č.k. 3Ncdo/14/2014 na právny vzťah so spotrebiteľom, súd nemohol tento nárok v konaní voči žalovanému priznať a návrh v tejto časti musel zamietnuť.

28. Nárok vyúčtovaný faktúrou číslo 7209203936 splatná dňa 25.9.2012 v sume 191,50 eur považoval súd za dôvodný. Súd žiadnym dôkazom nemal preukázanú úhradu zo strany odporcu alebo zánik záväzku z iného dôvodu ako zaplatením, niektorým zo spôsobov podľa šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka, prípadne akúkoľvek zmenu záväzku. Žalovaný v tejto súvislosti neprodukoval žiadne dôkazné prostriedky, preto nárok v tomto rozsahu žalobcovi priznal.

29. Zároveň z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku priznal žalobcovi aj nárok za zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8% vyššej ako základné sadzba stanovená ECB, podľa znenia predpisov účinného v čase vzniku omeškania.

30. Súd ďalej zistil, že uplatnený nárok na zaplatenie 248,95 eur vyúčtovaný fa.č. 730806645 splatnou 25.8.2013 je nárokom zo zmluvnej pokuty. 31. Fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej povinnosti.

32. Súd pri uplatnení nároku zo zmluvnej pokuty poukazuje na neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktoré bola viacej krát judikovaná (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010 <http://antonak.eu/wp-content/uploads/2012/02/KSPO_2Co137_2010.pdf>, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k. 6Co 113/2010 <http:// antonak.eu/wp-content/uploads/2012/02/KSPO_6Co113_2010.pdf>, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/201 <http://antonak.eu/wp-content/uploads/2012/02/

KSPO_18Co136_2010.pdf>1, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 16. augusta 2010 č. k. 17C/112/2010 <http://antonak.eu/wp-content/uploads/2012/02/OSPO_17C112_2010.pdf> ale aj priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu rozsudkom Okresného súdu Komárno spis zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013, ktorým súd vo výroku rozhodnutia určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným v Dodatku k zmluve o pripojení v bode 4: "v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku", je neprijateľná a neplatná.), rovnako ako rozhodnutia v senáte 14C č.k. 14C/17/2012, 14C/177/2012, kde sú vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ktorej je spotrebiteľ ako zákazník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške v prípade porušenia akejkoľvek dohodnutej zmluvnej povinnosti, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky zo strany podniku bez ohľadu na čas, charakter a rozsah porušenia povinnosti, teda uložil právnemu predchodcovi žalobcu zákaz používať takúto podmienku a uplatňovať si nároky z nej. Rovnaká povinnosť zaťažuje aj jeho právnych nástupcov, ktorý nesmú uplatňovať nárok z pevne stanovenej sumy zmluvnej pokuty bez ohľadu na charakter a intenzitu porušenia záväzku a dĺžku zmluvného vzťahu.

33. Súd nič nenamieta proti zabezpečeniu záväzkov, avšak má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná (§54 ods. 3 písm. k/ Obč. zák. podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,). Neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ. Primeranosť je právo povinný preukázať samotný žalobca. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti súd nemal dôvod sa odchýliť od konštantnej judikatúry a preto je povinnosťou žalobcu, zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, teda aj nesmie uplatňovať nároku z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky voči spotrebiteľovi a to ani v súdnom konaní. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo

skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

35. S poukazom na judikovanú neprijateľnosť dohodnutej zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky a tým aj jej neplatnosť, súd nároky navrhovateľa za zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Hoci žalovaný mal úspech v prevažnom rozsahu, nakoľko preukázateľne mu v konaní nemohli vzniknúť trovy konania, tak súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).