Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-42-2016.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa K. N., narodený X. K. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna K.. X. T., narodenej XX. K. XXXX, bytom D., K. XXXX/XX a K. N., narodeného XX. I. XXXX, bytom D., R. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Bacíkom, advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45, o návrhu otca na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti nariadenia výchovného opatrenia z a s t a v u j e.
II. Návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti s a z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého K. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. júna 2016 žiadal, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť a výživné počas trvania striedavej starostlivosti neurčil. Uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu je maloletý v striedavej starostlivosti a on je zaviazaný hradiť matke maloletého mesačné výživné vo výške 100 Eur. Dodal, že jeho príjem je v podstate adekvátny príjmu, ktorý dosahoval v čase rozhodovania súdu, avšak matka pracovne postúpila a má vyšší príjem. Hlavným dôvodom na podanie návrhu je však skutočnosť, že matka nekupuje maloletému veci tak ako sa zaviazala. Naopak je to otec, ktorý maloletému zakupuje ošatenie a školské pomôcky. Matka maloletému zrušila navštevovanie ľudovej školy umenia. Otec maloletému hradí všetky potreby spojené s jeho športovými aktivitami.
2. Matka vo svojom vyjadrení s návrhom otca na zrušenie výživného nesúhlasila. Podrobne rozpísala náklady maloletého súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, školskými povinnosťami, voľno časovými aktivitami. Takisto zároveň poukázala na svoje náklady spojené s bývaním a zaobstarávaním potrieb rodiny.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zrušenie výživného nie je v záujme maloletého.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dni 7. septembra 2016 a na deň 24. októbra 2016, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom maloletého K. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. V písomnom podaní doručenom na súd dňa 14. októbra 2016 otec navrhol, aby súd uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa poradensko - psychologickému procesu. Na pojednávaní dňa 24. októbra 2016 zobral tento návrh späť. Matka aj kolízny opatrovník s týmto späťvzatím súhlasili.
6. Podľa § 29 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
7. Súd s prihliadnutím na prejavenú vôľu otca nekonať o podanom návrhu v časti výchovného opatrenia a na návrh na zastavenie konania v uvedenej časti v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia C.m.p. rozhodol tak, nakoľko všetci účastníci konania so späťvzatím súhlasili, že konanie v tejto časti zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. Predmetom konania teda naďalej zostáva zrušenie vyživovacej povinnosti otca za trvania striedavej starostlivosti.
9. Otec maloletého na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal zrušiť výživné počas trvania striedavej starostlivosti. Uviedol, že má v pracovnej zmluve základnú mzdu brutto 420 Eur a zvyšok je z predaja produktov, avšak z dôvodu poklesu trhovej požiadavky má jeho zamestnávateľ nižšie zisky a preto všetkým zamestnancom teda aj jemu znižuje mzdu. Dňa X. I. XXXX uzavrel manželstvo a vznikla mu vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Otec si odkladá pokladničné bloky o nákupoch produktov pre maloletého aj z dôvodu, že matka nerešpektuje rozhodnutie súdu, nekupuje maloletému odevné ošatenie a musí mu ho kupovať otec. Všetky výdavky spojené so športovými aktivitami maloletého (tréningy v HK Brezno a tréningy v ŽP Podbrezová) hradí otec. Manželka otca k 31.10.2016 končí pracovný pomer.
10. Matka maloletého na pojednávaní s návrhom nesúhlasila. Je zamestnaná na ÚPSVaR Bratislava s miestom výkonu práce v Brezne. Matka uviedla, že otec maloletého počas pracovnej doby chodí na tréningy maloletého a táto jeho pracovná absencia môže viesť k poklesu jeho zárobkov a dodala, že potom čo sa oboznámila s výplatnými páskami otca, tak vzhľadom na to, že ho pozná, tak má za to, že otec by za takúto mzdu nepracoval a že určite má otec príjem z predaja produktov iným spôsobom ako oficiálnym. Matka ďalej spomenula skutočnosť, že ona si vybavenie domácnosti musí kupovať v bazári, nakoľko na iné nákupy jej nestačí finančná hotovosť. Pokiaľ otec maloletého tvrdí, že matka maloletému nekupuje oblečenie, tak táto skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko na začiatku striedavej starostlivosti matka balila maloletému k otcovi aj oblečenie, avšak otec toto oblečenie nikdy nepoužil. Maloletý má tak v domácnosti matky ako aj otca kompletné oblečenie. Maloletý ukončil základnú umeleckú školu z nedostatku voľného času a aj z toho dôvodu, že počas týždňa keď bol u otca sa vôbec nevenoval tejto umeleckej aktivite a aj pod vplyvom otca sa rozhodol venovať len športovým aktivitám. Nákup všetkých školských pomôcok a všetky náklady spojené so školskou dochádzkou hradí matka. Na záver matka dodala, že napriek povinnosti otca hradiť všetky výdavky spojené so športovými aktivitami maloletého, otec tieto pomôcky maloletému nie vždy zabezpečuje, viackrát chýbali a preto je matka rozhodnutá ich maloletému zakúpiť.
11. Maloletý K. N. na pojednávaní uviedol, že je so striedavou starostlivosťou svojich rodičov spokojný. Pokiaľ jeho rodičia disponujú financiami tak mu nakúpia nejaké veci a keď nie tak mu povedia, že sa musia uskromniť. Maloletý uviedol, že tak v domácnosti otca ako aj v domácnosti matky má kompletné oblečenie a hračky. Počas striedavej starostlivosti si teda k rodičom nosí len školskú tašku a veci do školy.
12. Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol zamietnuť návrh otca.
13. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/137/2014-35 zo dňa 11. novembra 2014, právoplatným dňom 27. novembra 2014, súd stanovil striedavú starostlivosť rodičov a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne a znášať všetky výdavky súvisiace so športovými aktivitami maloletého.
14. V januári 2016 mal otec netto príjem 997,81 Eur, vo februári 2016 bol netto príjem 1.345,24 Eur, v marci 2016 mal otec netto príjem 707,70 Eur, v apríli 2016 bol netto príjem 868,51 Eur, v máji 2016 mal otec netto príjem 793,81 Eur, v júni 2016 bol netto príjem 755,68 Eur, v júli 2016 mal otec netto príjem 687,31 Eur, v auguste 2016 bol netto príjem 1.717,59 Eur, čo je celkovo zárobok vo výške 7.873,65 Eur v roku 2016 - priemerný mesačný netto príjem je zatiaľ v roku 2016 vo výške 984,21 Eur.
15. V roku 2015 bol otcov čistý mesačný príjem priemerne 1.137,48 Eur (čistý ročný zárobok celkovo 13.649,70Eur).
16. V čase rozhodovania súdu je matka zamestnaná ÚPSVaR Bratislava, miesto výkonu práce Brezno pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2016 do 5/2016 činil 699,83 Eur, z toho za mesiac máj 2016 predstavoval príjem v čistom 683,53 Eur.
17. Zo správy základnej školy súd zistil, že maloletý je v škole sústredený, pracuje aktívne, zapája sa do súťaží, nie sú s ním výchovné problémy. Rodičia sa o prospech maloletého zaujímajú a hradia poplatky spojené s návštevou školy.
18. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Otec maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zrušenie výživného na maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P 137/2014-35 zo dňa 11. novembra 2014, právoplatným a vykonateľným dňom 27. novembra 2014.
30. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravovaná rozsudkom zo dňa 11. novembra 2014, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne. Na strane maloletého nebola preukázaná výrazná zmena pomerov. Pri skutočností, ktorú uvádzal otec, že mu vznikla vyživovacia povinnosť k manželke, súd túto akceptuje, avšak manželka je zamestnaná, na ukončenie pracovného pomeru v budúcnosti súd prihliadať nemôže a navyše pri jej práci je vysoký predpoklad nájdenia si nového zamestnávateľa v odbore. Otcom uvádzaný názor, že matka maloletému nezakupuje oblečenie je popretá tvrdením maloletého, ktorý uviedol, že všetky potrebné veci má aj u matky a že otec sa rozhodol zakúpiť oblečenie maloletému aj do svojej domácnosti je len a len jeho rozhodnutím a nemôže mať vplyv na zníženie resp. zrušenie výživného. Jediná zmena nastala na strane rodiča - otca, ktorý uviedol, že nedosahuje taký príjem, aký v minulosti. V čase poslednej úpravy výživného mal otec príjem zo závislej činnosti vo výške 929,22 Eur mesačne (4 strana rozsudku zo dňa 11. novembra 2014). V súčasnej dobe má otec príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 984,21 Eur mesačne. Súd je v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine povinný skúmať majetkové pomery povinnej osoby, v tomto prípade otca. Na prvý pohľad je zrejmé, že príjem otca sa vôbec neznížil oproti roku 2014, ale naopak vzrástol. Súd vychádzajúc z R 27/1970 má zato, že v prípade stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca, musí sa vychádzať nielen z jeho skutočných zárobkových pomerov, ale aj jeho reálnych zárobkových možností, daných fyzickým stavom rodiča, jeho nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Na základe zohľadnenia získaných vedomostí a pracovných skúseností otca má súd zato, že otec je naďalej schopný dosahovať priemerný príjem na výške minimálne roku 2014. Súd mal za to, že z takto stanoveného príjmu je otec schopný platiť výživné na maloletého v sume 100 Eur mesačne. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zrušenie výživného počas trvania striedavej starostlivosti ako nedôvodný zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).