Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-101-2016.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/101/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD. v právnej veci žalobkyne K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., U. XXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Peter Šramko, AK so sídlom Brezno, Moyzesova 12 proti žalovanému S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D., J., N. 1, štátny občan SR, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.09.2016 prispievať na výživu žalobkyne zvýšeným výživným vo výške 185,- Eur mesačne, zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca na účet žalobkyne vedený v Tatrabanke, a.s., č.ú.: X. I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 v celkovej výške 170,- Eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť na účet žalobkyne vedený v Tatrabanke, a.s., č.ú.: IBAN I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, najneskôr do 31.10.2016.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiaden u účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 9P 29/2011 - 76 zo dňa 16.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoP 53/2012 - 106 zo dňa 27.06.2012 v časti výživného na K. nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.04.2016 sa žalobkyňa na základe skutočností uvedených v návrhu a na základe skutočností vyplývajúcich z pripojených listinných dokladov domáhala, aby súd rozhodol tak, že výživné, ktoré je žalovaný povinný platiť jej vo výške 100,- Eur mesačne, zvýši s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 29.04.2016 na 250,- Eur mesačne. V žalobe v podstate uviedla, že Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 9P 29/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2012, zaviazal žalovaného prispievať na výživu sumou vo výške 100, - Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že od určenia výživného sa za posledné obdobie podstatne zmenili pomery na jej strane, keď v čase podania návrhu študuje v poslednom ročníku strednej školy a plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole, je dôvod na zmenu rozhodnutia. Uviedla, že táto skutočnosť odôvodňuje aj z hľadiska právneho dôvod na zmenu rozhodnutia súdu, ktorým bolo naposledy určené výživné v dobe, keď bola ešte maloletá. K návrhu pripojila plnú moc pre svojho právneho zástupcu ako aj kópiu rozsudku OS Námestovo č.k. 9P 29/2011 - 76 zo 16.03.2012. Súčasne pripojila potvrdenie o návšteve školy z 20.04.2016, doklad preukazujúci prihlásenie na vysokoškolské štúdium a rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Tvrdošín zo dňa 29.02.2016, z ktorého vyplýva, že bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a na zastupovanie v predmetnej konaní jej bol ako advokát určený JUDr. Peter Šramko so sídlom AK Moyzesova 12, Brezno.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.07.2016, v ktorom uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške 250,- Eur mesačne.
3. Žalobkyňa súdu dňa 20.10.2016 uviedla, že postoj žalovaného považuje za alibistický. Bola úspešne prijatá na vysokú školu, študuje v Trnave vo forme denného štúdia. Súčasne pripojila potvrdenie o návšteve vysokej školy.
4. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 24.10.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania.
5. Na pojednávaní vo vyššie uvedený deň boli prítomní žalobkyňa, jej právny zástupca ako aj žalovaný.
6. Súd vypočul účastníkov konania, pričom žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a žiada, aby jej súd zvýšil výživné zo sumy 100,- Eur na 250,- Eur mesačne s účinnosťou od podania žaloby, t.j. od 29.04.2016. Zročnosť výživného žiadala určiť priamo na svoj účet, ktorý presne špecifikovala, a to k 25.-temu dňu každého mesiaca. Uplatnila si prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj nárok na priznanie náhrady trov konania, ktorú ako uviedla, vyčísli súdu v lehote 3 pracovných dní.
7. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, je ochotný platiť určité zvýšenie výživného, avšak rozhodne nie v takej miere, ako žiada žalobkyňa.
8. Na pojednávaní dňa 24.10.2016 súd v prítomnosti účastníkov vyhlásil rozsudok, pričom účastníci sa po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
9. Súd pri rozhodovaní o predmetnej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:
10. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Súd vo veci rozhodol tak, že výživné, ktoré platí žalovaný na žalobkyňu zvýšil s účinnosťou od 01.09.2016, keď je preukázané, že žalobkyňa od septembra navštevuje vysokoškolské štúdium na Trnave, teda mimo miesta svojho trvalého bydliska, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady jednak na štúdium a jednak aj na dochádzku, ako aj na samotné ubytovanie. Zvýšenie výživného určil na 185,- Eur mesačne, zročnosť vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca na účet žalobkyne uvedený vo výroku I. tohto rozsudku.
16. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, v konaní bolo preukázané, že žalovaný platil výživné na žalobkyňu vo výške 100,- Eur, tak ako bolo rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom OS Námestovo. Vzhľadom na to súd určil, že od 01.09.2016 do 31.10.2016 nedoplatok na zročnom výživnom za vyššie uvedené obdobie v celkovej výške 170,- Eur (85,- Eur x 2 mesiace = 170,- Eur) je žalovaný povinný zaplatiť na účet žalobkyne uvedený vo výroku I. tohto rozsudku najneskôr do 31.10.2016.
17. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
18. Ohľadom náhrady trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a to vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zvýšenie výživného od podania návrhu t.j. od 29.04.2016 v celkovej výške 250,- Eur mesačne, pričom predmetným rozsudkom jej súd priznal zvýšenie výživného až od 01.09.2016 a iba vo výške 185,- Eur mesačne.
19. Súd zároveň rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok OS Námestovo č.k. 9P 29/2011 - 76 zo dňa 16.03.2012 v spojení s rozsudkom KS v Žiline č.k. 7CoP 53/2012 - 106 zo 27.06.2012 v časti výživného určeného pre žalobkyňu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1 C.s.p.) odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).