Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V , sudcom JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci žalobcu: TAHARA, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 168 613, zastúpený advokátom Mgr. Michalom Maťašom, AK, Hattalova 2, Bratislava, proti žalovanému: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. XXXX/XA, X., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Polákom, AK, Radlinského 1718, Dolný Kubín, o zaplatenie 32.364,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 30. 08. 2010 pôvodný žalobca M2 Biznis s.r.o. žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 32.364,07 EUR spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 03. 08. 2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 06. 2010 bola naňho postúpená pohľadávka T.. T. T.,B..XX.XX.XXXX ( ďalej len „ postupník „ ) vo výške 32.364,07 EUR. Žalovanú pohľadávku zapožičal postupník žalovanému dohodou o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 18.05. 1998. Postupník uvedenú sumu zapožičal žalovanému bezúročne s tým, že mu ju žalovaný vráti do 10 dní od požiadania postupníka na vrátenie požičanej sumy. Postupník o vrátenie pohľadávky do dňa jej postúpenia nepožiadal. Oznámením o postúpení pohľadávky, doručeným žalovanému dňa 23. 07.2010 bol žalovaný vyzvaný, aby pohľadávku postupníka uhradil na účet žalobcu do 10 dní od doručenia oznámenia. Pohľadávku žalobcu však žalovaný doteraz neuhradil.

2. Žalobca dôvodnosť vymáhanej pohľadávky preukazoval listinnými dôkazmi: oznámením T.. T. T. zo dňa 11.06.2010 o postúpení pohľadávok, adresovaného žalovanému , Dohodou o zapožičaní finančných prostriedkov, uzavretou medzi T.. T. T.,nar.XX.XX.XXXX a žalovaným dňa 18. 05. 1998, zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretá medzi pôvodným žalobcom M2 Biznis, s.r.o. a T.. T. T.,nar.XX.XX.XXXX , zmluva o postúpení pohľadávky, uzavretá medzi M2 Biznis, s.r.o. a žalobcom zo dňa11. 05. 2011,výsluchom svedkov T.. T. T.,nar.XX.XX.XXXX. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Cdo 76/2007 ,4Cdo 146/2008,rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky č. 33 CDo 2634/2008,33 Odo 1174/2005.Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania uplatňovaného nároku žalovaným. Poukázal na to, že v Dohode o zapožičaní finančných prostriedkov nebola dohodnutá splatnosť záväzku dlžníka. Záväzok nie je premlčaný, nakoľko jeho splatnosť nastala až výzvou na plnenie, ktorá bola žalovanému doručená. Žalobca výzvou zo dňa 04.08.2010 preukazoval, že až vtedy bol žalovaný prvý krát vyzvaný na vrátenie dlhu a až týmto dňom sa stala pohľadávka splatnou s poukazom na ust. § 563 Obč. zák. K otázke začatia plynutia premlčacej lehoty uviedol, že všeobecná 3ročná premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť až dňom splatnosti pohľadávky, teda dňom nasledujúcim po dni, kedy žalovanému doručená

výzva na plnenie, čo bolo 23.10.2010. Samotná možnosť veriteľa vyvolať splatnosť záväzku ešte neznamená splatnosť záväzku ani možnosť veriteľa svoje právo vykonať. Veriteľ môže svoje právo vykonať najskôr odo dňa jeho splatnosti. Preto premlčacia doba nemohla začať plynúť pred doručením výzvy na plnenie. Opačný výklad by pripúšťal možnosť, že by sa právo premlčalo skôr, ako nárok vznikol, resp. skôr, ako sa mohlo vykonať

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol , že nárok žalobcu neuznáva, pretože nedlhuje ani pôvodnému veriteľovi T.. T. T. ani žalobcovi žiadne finančné prostriedky. Toto žalobcovi oznámil už listom zo dňa 16. 09. 2010.Namietol, že žalobca ako postupník nepreukázal svoj nárok zmluvou o postúpení pohľadávky, hoci pohľadávku uplatňuje vo vlastnom mene. Bez ohľadu na to, nakoľko pohľadávka T.. T. T. voči nemu neexistuje, nemohol ju žalobca ani platne nadobudnúť. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Namietol zároveň, že podpis na predmetnej Dohode zo dňa 18.05.1998 nie je jeho.

4. Uznesením č.k. 10C/12/2011-127 zo dňa 30. 05. 2011 súd pripustil, aby pôvodný žalobca M2 Biznis s.r.o. so sídlom Bratislava, Budyšínska 36, IČO: 45 424 390 z konania vystúpil a aby na jeho miesto nastúpil nový žalobca TAHARA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Bancíkovej 1/A, IČO: 46 168 613.

5. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

6. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

7. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že podpis na Dohode o zapožičaní finančných prostriedkov, zároveň i námietkou premlčania uplatnenou žalovaným a argumentáciou strán k otázke začatia plynutia premlčacej lehoty v danej veci.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

11. Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu k začiatku plynutia premlčacej lehoty, ktorý mal nastať deň po doručení výzvy na plnenie dňa 23.10.2010. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu, že v dotknutej zmluve bola splatnosť pohľadávky ponechaná na vôľu veriteľa. Jednak priamo v článku 3 dohody je uvedené „účastníci sa dohodli, že nestanovia termín pre vrátenie zapožičanej sumy“ a jednak v nasledujúcej vete sa dohodli, že žalovaný vráti požičanú sumu v termíne do 10 dní od požiadania veriteľa, čo neodporuje základnému -citovanému dojednaniu. Naopak, len ho dopĺňa a je vyjadrením zmluvnej voľnosti v občianskoprávnych vzťahoch, keď účastníci zmluvy odlišne od ustanovenia § 563 Obč. zák. upravili (sekundárnu) lehotu naplnenie po výzve dlžníka veriteľom tak, že dlžník nie je povinný plniť (už) v nasledujúci deň po výzve veriteľa, ale až do 10 dní od takejto výzvy. Prezentovaný výklad plne zodpovedá i gramatickej formulácii textu, kde je modifikácia (sekundárnej) lehoty na plnenie po výzve veriteľom uvedená slovom „však“. Inými slovami účastníci akceptujú vo vzťahu k neurčeniu/nedohodnutiu lehoty splatnosti záväzku všeobecnú právnu úpravu - § 563 Obč. zák. - ale (prostredníctvom slova „však“) dojednávajú pre dlžníka priaznivejšiu lehotu na splnenie po výzve veriteľa; nie hneď prvý nasledujúci deň po takejto výzve, ale až do 10 dní od vykonania výzvy. Samotný žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu vydanému vo veci, uviedol, že splatnosť nebola dohodnutá a v zmysle § 563 Obč. zák. a pohľadávka sa stáva splatnou až prvého dňa potom, čo veriteľ požiadal o plnenie.

12. Žalobca dával do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/197/2009 z 25.3.2010, ktoré potvrdzuje jeho argumentáciu, pričom Najvyšší súd v tomto rozhodnutí (aj) dôsledne rozlišuje právo veriteľa na podanie výzvy na plnenie a právo na plnenie. Uviedol, že predmetné rozhodnutie zároveň prekonalo i v súdnej praxi ojedinelý názor (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 z 31.7.2008), na ktorý poukazoval žalobca a ktoré bolo odklonom od ustálenej praxe (vyjadrenej aj v rozhodnutí publikovanom pod R 28/84).

13. Súd vec právne posudzoval prostredníctvom ustanovenia § 563 Obč. zák. a konštatuje, že veriteľ v takomto prípade má nielen právo vyvolať splatnosť záväzku, ale i právo vymáhať splnenie záväzku. Toto hmotné právo vo vzťahu k jeho prípadnému premlčaniu je nutné posudzovať objektívne, čo je zvýraznené použitím slova „mohlo“ v texte zákonného ustanovenia § 101 Obč. zák. Súd dodáva, že aktuálne je v danom ohľade stabilizovaná i rozhodovacia prax. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 predstavuje ojedinelé „vybočenie“ z ustálenej súdnej praxe, ktorej základom naďalej zostáva rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 28/84. Jeho podstatou je záujem na dostatočnej právnej istote i v zmluvných záväzkových vzťahoch v občianskom práve, pričom práve princíp zmluvnej voľnosti - zdôrazňovaný i navrhovateľom- dáva účastníkom týchto vzťahov široké možnosti úpravy svojich vzájomných práv a povinnosti tak, aby čo najkonkrétnejšie zodpovedali ich úmyslom/predstavám. Zároveň je prirodzenou povinnosťou a spravodlivou požiadavkou na veriteľa, aby dbal na ochranu vlastných práv; okrem iného aj ich včasným uplatňovaním tak vo vzťahu k dlžníkovi, ako i následne na súde.

14. Žalobca si uplatňuje nárok na základe Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov, ktorú uzavrel žalovaný s pôvodným veriteľom T.. T. T. dňa 18.05. 1998. V tejto dohode sa jej účastníci dohodli, že nestanovia termín na vrátenie pôžičky, s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu v termíne do 10 dní od požiadania pôvodného veriteľa, teda T.. T. T. na jej vrátenie. O vrátenie peňazí požiadal žalovaného až pôvodný žalobca M2 Biznis s.r.o. dňa 11. 06. 2010.

15. Súd je toho názoru, že účastníci Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov si čas splnenia dlhu nedohodli a preto bol žalovaný ako dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Možnosť vyvolania splatnosti záväzku daná veriteľovi týmto ustanovením nesie so sebou súčasne aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku. Ak môže totiž veriteľ vyvolať splatnosť záväzku, potom, objektívne posudzované, môže svoje právo tiež vykonať. Premlčacia doba potom začala plynúť dňa 19. 05. 1998, čo je deň nasledujúci po uzavretí Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov a uplynula dňa 19. 05. 2001. Žaloba však bola podaná až dňa 30.08. 2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

16. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky premlčania súd žalobu zamietol a nárok považoval za premlčaný čo do istiny aj úrokov z omeškania. Právo sa totiž premlčuje ako celok, teda povinnosť platiť úroky z omeškania vyplývajúca z vedľajšieho ( akcesorického ) záväzkového právneho vzťahu nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať na vedľajší ( akcesorický ) záväzok.

17. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, vypočul pôvodného veriteľa za účelom preukazovania pravosti podpisu žalovaného na spornej dohode. Vzhľadom na rozsiahlu judikatúru vo veciach začatia plynutia premlčacej lehoty pre právo vyvolať splatnosť záväzku, ale i právo vymáhať splnenie záväzku, súd súbežne posudzoval i otázku dôvodnosti vznesenej námietky premlčania.

18. Keďže súd zamietol žalobu z dôvodu, že uplatnený nárok je premlčaný, nevykonal následne návrh žalobcu na vykonanie nového znaleckého dokazovania z odboru grafológia, pretože takéto dokazovanie, potom ako súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť pre jej premlčanie by bolo nadbytočné..

19. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania .Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.