Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/1113/2011

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti povinnému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. C.. O.. E. X, XXX XX P., trvale bytom P. - C., XXX XX P., o vymoženie sumy 3013,21 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Beátou Boncsekovou, Biskupa Királya 12, 945 05 Komárno, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Erikovi Tóthovi, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Piaristická 2 náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Súdna exekútorka má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 841/2010-14 zo dňa 5.5.2011. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 17.1.2012 poverenie na vykonanie exekúcie, pre vymoženie sumy 3013,21 eur, úroku o výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 3013,21 eur od 30.5.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 10,04 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 181,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Uznesením č. k. 4Er/1113/2011-83 zo dňa 27.7.2015 Okresný súd Topoľčany povolil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Beátu Boncsekovú. Súdny exekútor Mgr. Erik Tóth konal vo veci pod sp. zn. Ex 1618/2011.

3. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný aj proti povinnému v 2. rade, voči ktorému však bola exekúcia uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/1113/2011-58 zo dňa 10.5.2013 zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.5.2013.

4. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len EP) v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

12. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.

13. Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

14. Oprávnený podaním zo dňa 18.1.2016 podaným v zákonnej lehote (súdu bolo podanie doručené 21.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že právny predchodca oprávneného na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky, a to výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Oprávnený uviedol, že podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Ďalej uviedol, že na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinným. V zmysle dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia biankozmenky

bankou sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Banka oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v oznámení o vyplnení zmenky. Povinný zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená nesplatenou istinou s príslušenstvom (poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II zmluvy o úvere a sankcionovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI zmluvy o úvere).

15. K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.1.2007 (ďalej len zmluva), dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 1525725 7 03/20070102 zo dňa 2.1.2007 (ďalej len dohoda) a zmenku č. 1525725 7 03/20070102 vystavenú 5.1.2007.

16. Zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, povinným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a pôvodným povinným v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 1525725 4 04 vo výške 3319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 1525725 7 03 vo výške 1991,64 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 7,99% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur, poplatok za vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý poplatok bol vo výške 11,95 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur. Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,11 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/841/2010 vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

18. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j , pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods. 4 - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 . Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou.

19. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

20. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že

zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.

21. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 116,18 eur (3500,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatok, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 11,95 eur (360,- Sk) je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa, za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eur, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

22. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.

23. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

24. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 nebude rozhodované.

30. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 eur. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávnený

- podľa § 203 ods. 1 EP. Keďže o výške trov exekúcie súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha už bolo rozhodnuté - uznesením č. k. 4Er/1113/2011-83 zo dňa 27.7.2015 (jeho II. výrok) - súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie vo výške 75,02 eur, nebude o výške náhrady trov exekúcie Mgr. Erika Tótha rozhodované podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ale oprávnený bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi už priznanú náhradu trov exekúcie vo výške 75,02 eur.

31. O trovách exekúcie súdnej exekútorky JUDr. Beáty Boncsekovej súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 tak, že súdna exekútorka má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútorka vykonala vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré jej pri vykonávaní exekučnej činnosti vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto má súdna exekútorka právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 , po jej uplatnení a vyčíslení súdnou exekútorkou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.