Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-451-2014.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/451/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: Z.. J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX U., proti žalovaným: 1) Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava 5, 2) Z.. J. Y., bytom M. XX, XXX XX U., v konaní o určenie neplatnosti zápisnice zo schôdze vlastníkov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v I. rade a v 2. rade sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia vo veci prehlasovaného vlastníka bytu na schôdzi vlastníkov dňa 11.09.2014, ktorým by súd určil, že odsúhlasenie rekonštrukcii presklení je neplatné a nepravdivé a zároveň sa domáhal nahradenia týmto výrokom i uznesenia vlastníkov z roku 2013.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 11.9.2014 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytového domu M. XX,XX, na ktorej sa okrem iného rokovalo aj o zamýšľanej rekonštrukcii presklení schodíšť objektu (ďalej len presklenia) bez prijatia uznesenia. Napriek tomu sa v zápisnici zo schôdze uvádza, že vlastníci odsúhlasili rekonštrukciu presklení. Uviedol, že vlastníci v roku 2013 odsúhlasili len spracovanie projektu rekonštrukcie presklení, ktorý mal byť predložený vlastníkom, aby sa mohli rozhodnúť, či ho schváliť (napr. z pohľadu ekonomickej návratnosti), k čomu však nedošlo.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že príslušný stavebný úrad vydal stavebné povolenie na výmenu presklení, voči ktorému sa žalobca odvolal z dôvodov, že objekt bol zateplený (kolaudácia zateplenia v r. 2009; t.r. uplynula záručná doba) a pri rekonštrukcii presklení hrozí poškodenie zánovnej izolácie a zatekanie zrážkovej vody na pôvodnú fasádu resp. do objektu. V odvolaní uviedol, že správca postupuje v rozpore s odporúčaním odborníkov a so zdravým rozumom, keď rekonštrukcia presklení sa vykonáva zásadne pred zateplením fasády, teda rekonštrukciu presklení je vhodné realizovať až pred rekonštrukciou fasády. Na tieto skutočnosti a riziká správca vlastníkov neupozornil, naopak, presviedčal ich, že poškodenie izolácie fasády ani nadnáklady nehrozia, čím ich uviedol do omylu pri schvaľovaní rekonštrukcie presklení. Zapisovateľom bol zvolený pracovník 1. žalovaného a overovateľom zápisnice je 2. žalovaný. Žalobca poukázal na to, že ušetrením financií za rekonštrukciu presklenia sa znížia náklady na nové výťahy situované mimo objektu so vstupom práve cez otvory presklení schodíšť (ak si ich vlastníci schvália). Pôvodné výťahy by potom mohli slúžiť na záskok v prípade poruchy nových výťahov, čo uvítajú
vlastníci s obmedzenou mobilitou. V žalobe zdôraznil svoje ústavné právo na ochranu majetku, ktoré mu má stavebný úrad ako i správa garantovať a to bez ohľadu na vôľu väčšiny vlastníkov.
4. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, že otázku rekonštrukcie - výmeny schodiskových presklení v rámci obnovy a údržby bytového domu si vlastníci odsúhlasili uznesením č. 02/2013 na schôdzi konanej dňa 17.10.2013, ktorej sa žalobca zúčastnil a mal možnosť sa ako prehlasovaný vlastník v zákonnej lehote obrátiť na súd. Na súd podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, čím mu zaniklo jeho právo. Na schôdzi konanej dňa 12.9.2014, na ktorú sa žalobca odvoláva, vlastníci uznesením č. 02/2014 schválili celkový plán údržby a opráv bytového domu na roky 2014 a 2015 (dôkaz č. 2). Žalovaný v 1. rade zároveň namietol pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko na strane žalovaného mali byť uvedení vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí uvedené uznesenie prijali.
5. Vo veci súd nariadil pojednávania, na pojednávaní dňa 08.04.2016 vzal žalobca termín pojednávania 21.10.2016 na vedomie, zaviazal sa dostaviť bez písomného predvolania, zápisnicu z pojednávania si osobne prevzal. Na pojednávanie dňa 21.10.2016 sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil, súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu oboznámením obsahu listinných dôkazov: zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. ul. č. XX-XX v U. zo dňa 17.10.2013, zo dňa 12.09.2014 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 17.10.2013 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. ul. č. XX-XX v U., kde bolo prijaté uznesenie č. 02/2013 týkajúce sa výmeny schodiskových presklení v rámci obnovy a údržby bytového domu, kladne hlasovalo 11 vlastníkov, proti hlasoval žalobca ako jediný vlastník. Zároveň na tejto schôdzi ako jediný vlastník hlasoval žalobca proti schváleniu uznesení č. 04/2013, 05/2013 týkajúcich sa zabezpečenia výberu dodávateľa projektových prác, dodávateľa stavebných prác na výmenu schodiskových presklení ako i vybavenia stavebného povolenia, zabezpečenia kolaudačného konania na výmenu schodiskových presklení. Žalobca sa o výsledku hlasovania dozvedel priamo na schôdzi.
8. Zo zápisnice zo dňa 12.09.2014 zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. ul. č. XX-XX v U. súd zistil, že na schôdzi bolo skonštatované splnenie prijatých uznesení zo dňa 17.10.2013, vlastníci bytov a nebytových priestorov boli oboznámení a vzali na vedomie použitie FPÚaO za rok 2013-2014, boli oboznámení so stavom účtu k 31.07.2014. Z dôvodu, že bolo prítomných iba 9 vlastníkov aj po uplynutí jednej hodiny od začiatku schôdze rozhodovali na schôdzi nadpolovičnou väčšinou prítomných, okrem iného uznesením č. 02/2014 schválili prítomní plán údržby a opráv bytového domu na rok 2014 a 2015, vrátane výmeny schodiskových presklení, opravy výťahov, kontroly požiarnych hydrantov a kontroly plynovej regulačnej stanice. Návrh uznesenia bol schválený, žiaden vlastník nehlasoval proti.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na schôdzi zo dňa 17.10.2013 bolo prijaté uznesenie o výmene schodiskových presklení, pričom na schôdzi zo dňa 12.09.2014 bolo prijaté uznesenie týkajúce sa plánu údržby a opráv bytového domu vrátane výmeny schodiskových presklení.
10. Zhodne strany sporu tvrdili, že k realizácii rekonštrukcii presklení došlo v priebehu roka 2015.
11. Podľa § 14 ods. 1 veta č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinnom v čase uskutočnenia schôdze), vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo
zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
12. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
13. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
14. Podľa ust. § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov posl. veta: Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
15. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán sporu ako i dodržaním prekluzívnej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
16. V tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu zákon priznáva vlastníkovi bytu, ktorý hlasoval na schôdzi vlastníkov bytov a bol prehlasovaný. Nepostačuje, že nesúhlasí s rozhodnutím vlastníkov bytov. Uvedená skutočnosť je daná najmä povinnosťou vlastníkov bytov podieľať sa na správe a zúčastňovať sa schôdzí(§ 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona), v danej veci bol žalobca ako prehlasovaný vlastník iba na schôdzi konanej dňa 17.10.2013, na schôdzi konanej dňa 11.09.2014 prehlasovaným vlastníkom nebol, pričom na schôdzi dňa 11.09.2014 nebolo ani prijaté uznesenie, ktorého určenia neplatnosti a nesprávnosti sa žalobca domáha. Jeho aktívna vecná legitimácia bola daná vo vzťahu k schôdzi zo dňa 17.10.2013, avšak zákonná 15 dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby dodržaná nebola, čím nárok žalobcu uplynutím lehoty zanikol.
17. Zároveň je potrebné poukázať i na skutočnosť, že aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaným v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi správcom ( jedným vlastníkom) a prehlasovaným vlastníkom. Z uvedeného preto možno konštatovať, že žalovanými v spore mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobcu. Novelou zák. č. 182/1993 Z.z. č. 246/2015 Z.z. bola síce zmenou ust. § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. daná povinnosť správcovi zastupovať v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh (žaloba) na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ale aj v tomto ustanovení je úplne a jasne uvedené, že správca zastupuje vlastníkov, proti ktorým smeruje návrh (žaloba), teda žaloba nemá smerovať voči správcovi.
18. Žalobcovi ako prehlasovanému vlastníkovi bytu na schôdzi dňa 17.10.2013 vzniklo právo proti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu podať na súd žalobu v prekluzívnej lehote 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania, žalobca bol na schôdzi prítomný, o výsledku sa dozvedel dňa 17.10.2013, žaloba bola na súd doručená dňa 25.09.2014 a ako žalovaní boli označení správca a jeden vlastník (overovateľ zápisnice zo dňa 11.09.2014).
19. Súd pri zamietnutí žaloby vychádzal z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označených žalovaných, ktorými mali byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. ul. č. XX-XX v U., ako i zo zániku práva uplynutím prekluzívnej lehoty pri schôdzi zo dňa 17.10.2013, na ktorej bola schválená uznesením č. 02/2013 rekonštrukcia/výmena schodiskových presklení. Pre úplnosť je potrebné poukázať i na zhodné tvrdenie strán sporu, že v priebehu roku 2015 bola výmena schodiskových presklení zrealizovaná, teda nebola v čase rozhodovania naplnená ani existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby.
20. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
23. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 odsek 1 CSP o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. CSP. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu.
25. V zmysle § 252 CSP každý účastník platí trovy, ktoré mu vznikli v konaní. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, z čoho vyplýva, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania, ktoré platili, v rozsahu 100%, ktoré však v konaní priznať nežiadali, preto súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
26. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.