Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-423-2015.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/423/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. S., A.. X.X.XXXX, S. W. Ľ. XXX/XX, XXX XX F. A. Q., v konaní o zaplatenie 1.358,12 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu doručenou dňa 23.10.2015 navrhol právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.358,12 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 16.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby pôvodný žalobca poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 12.8.2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., Y..X.., na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu ku ktorej bol vedený účet č. XXXXXXXX a bol jej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Banka žalovanej schválila úverový rámec vo výške 600 EUR a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 EUR. Zo žaloby vyplýva, že dlžný zostatok predstavuje debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a banka pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavila ku dňu 10.9.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2015 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.358,12 EUR. Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh v lehote splatnosti t.j. do 15.9.2015, banka si uplatnila taktiež zákonný úrok z omeškania od 16.9.2015.
2. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že údaje poskytnuté žalobcom ohľadom čerpania resp. splácania úveru by mali sedieť. Uviedla, že jej bola doručená výzva zo dňa 10.10.2012 (č.l. 64), teda boli jej doručené výzvy týkajúce sa karty triangel. Zároveň uviedla, že úverový rámec bol 600 EUR, pričom to spočiatku aj splácala, ale následne sa dostala do zlej finančnej situácie a už to splácať nemohla. Taktiež uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná, ale zmluvu má iba do januára roku 2017, pričom jej príjmom je minimálna mzda teda cca 360 EUR čistého. Býva v spoločnej domácnosti s tromi bratmi, ktorí sú nezamestnaní a poberajú dávku v sume 62,50 EUR a taktiež aktivačný príspevok.
3. Z bodu 21, posledný odsek „. E. Y. W. Z.“ zo dňa 10.8.2011, ktorá bol schválená 12.8.2011 vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., Y..X.. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi, OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy.
4. Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., konkrétne z bodu X - Zánik zmluvy o vydaní a používaní karty, bod 63 vyplýva, že zmluva zaniká a) odstúpením od zmluvy b) dohodou zmluvných strán c) výpoveďou ktorejkoľvek z nich.
5. Žalobca súdu zároveň predložil výpisy z karty, z ktorej vyplýva aké debetné a kreditné transakcie boli realizované.
6. Uznesením zo dňa 2.2.2016 súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. z titulu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 27.11.2015, na základe ktorej bola okrem iných postúpená aj pohľadávka voči žalovanej.
7. Na základe výzvy súdu žalobca súdu predložil výzvu, z ktorej vyplýva, že túto výzvu zasiela subjekt „Slovenské kreditné karty“. V dolnej časti tejto výzvy je už uvedené, že by sa malo jednať už o spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, pričom sa jedná o výzvu zo dňa 10.10.2012 adresovanú žalovanej, z ktorej vyplýva, že suma mesačných splátok v omeškaní predstavuje 82,11 EUR a celková dlžná suma 731,45 EUR, pričom na kartovom účte bol zaúčtovaný ďalší poplatok za oneskorenú splátku vo výške 6,64 EUR až 39,19 EUR a žalobkyňa bola touto výzvou naposledy vyzvaná o okamžitú úhradu svojho dlhu. Týmto podaním žalobca opätovne súdu predložil výpisy N. W. Z., ktoré boli žalované zasielané a týkajú sa obdobia od 21.8.2011 do 31.8.2015.
8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Zo žiadosti o aktiváciu W. Z. vyplýva, že táto žiadosť je zároveň zmluvou, pričom z prvej strany tejto zmluvy v časti V - „Vyhlásenie klienta“, bod 1 vyplýva, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Z tejto konštatácie by podľa názoru súdu malo vyplývať, že splatnosť splátky by mala byť k 15-temu dňu v mesiaci (v závislosti od počtu dní v predchádzajúcom mesiaci). Z predložených výpisov vyplýva, že prvá splátka bola uhradená dňa 12.9.2011 a zaúčtovaná dňa 15.9.2011 v sume 10 EUR, jedná sa pravdepodobne o pomernú časť, keďže celková mesačná splátka predstavovala 20 EUR a zmluva bola uzavretá dňa
12.8.2011, nasledujúce tri splátky v sume 20 EUR boli uhradené k 12-temu dňu v mesiaci a zaúčtované k 15-temu dňu v mesiaci. Ďalšie dve splátky boli zaplatené k 16-temu dňu v mesiaci a zúčtované k 19-temu dňu v mesiaci, resp. nasledujúce úhrady boli k 26., 28., 18. a 16. dňu v mesiaci, pričom boli zúčtované s odstupom troch dní. Pokiaľ zo zmluvy vyplýva, že deň splatnosti má byť uvedený vo výpise, tak vo výpise je uvedené iba to, kedy bola splátka uhradená a zúčtovaná. Z tohto pohľadu je teda nepochopiteľné, z akého dôvodu nebol stanovený termín splatnosti mesačnej splátky úplne jasne uvedením konkrétneho dňa.
11. Ako už bolo konštatované, žalobca na základe výzvy súdu predložil súdu doklad označený ako „Upomienka - výzva k úhrade III“ zo dňa 10.10.2012. Súdu však nepredložil žiaden doklad preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej, ktorá síce v rámci výsluchu potvrdila, že táto výzva jej bola doručená, avšak súd v súvislosti s výsluchom žalovanej konštatuje, že táto pôsobila veľmi preľaknuto a úzkostlivo, dá sa povedať, že skoro na všetky otázky odpovedala tak, „aby nič nepokazila“, avšak keďže sa sama vyjadrila, že táto výzva jej bola doručená, súd z tejto skutočnosti pri posúdení predmetnej veci vychádzal. Z predložených výpisov je zrejmé, že žalovaná od mesiaca september 2011 do mesiaca október 2012 zaplatila celkovo 9 splátok, pričom podľa formulácie, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca, tak 10. splátka vo výške 20 EUR by bola splatná k 15.7.2012 a v zmysle citovaného zákonného ustanovenia by 90 dní uplynulo k 13.7., teda žalobca napriek tomu, že žalovaná nebola v omeškaní s plnením svojho dlhu viac ako 90 dní, nakoľko bola dohodnutá štandardná mesačná splátka 20 EUR, ktorú aj žalovaná platila, nemohol už len z tohto dôvodu platne postúpiť pohľadávku na iný subjekt. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že zaslanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách by malo byť v určitej časovej súvislosti s postúpením pohľadávky, pričom pohľadávka v tejto veci bola postúpená až dňa 27.11.2015, teda po viac ako troch rokoch. Keďže v predmetnej veci došlo k postúpeniu pohľadávky v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, postúpenie pohľadávky nie je platné a žalobca teda nie je v spore aktívne legitimovaný.
12. Súd zároveň poukazuje, že zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Uvedená skutočnosť je o to dôležitejšia, že zákon o bankách vlastne nad rámec všeobecných pravidiel postúpenia pohľadávky upravených v Občianskom zákonníku sprísňuje postúpenie pohľadávok z bankového subjektu na iný subjekt. V tomto ohľade je taktiež potrebné poukázať na to, že špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín „používať“ prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúce zo zmluvných podmienok banky. Týmto nie je spochybnené právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/25/2015 zo dňa 26.10.2015).
13. V predmetnej veci žalobca súdu nepredložil dôkaz preukazujúci skutočnosť, že banka úver zosplatnila tak ako to predpokladá ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol celý úver splatný, nemal právny predchodca žalobcu oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu a aj z tohto dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávok pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené a teda, že bol postúpený úver, ktorý nebol splatný, teda bol postúpený „živý úver“, ako aj z dôvodu, že žalobca mal doručiť žalovanej výzvu na zaplatenie, avšak žalovaná ešte nebola v omeškaní viac ako 90 dní, súd žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a žalobca teda nie je vecne aktívne legitimovaný.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).