Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-21-2016.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti žalovanému A. Y., W.. XX. R. XXXX, M. W. U. XXX, o zaplatenie sumy 395,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný žiada titulom zmenky uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 395,25 Eur (s príslušenstvom). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
2. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou, oznámením o zastavení rozhodcovského konania, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
3. Strany uzatvorili dňa 6. mája 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej sumu 600 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť ju s odplatou 576 Eur v 12 mesačných splátkach po 98 Eur počnúc dňom 7. júna 2010. Dňa 6. mája 2010 vystavila žalovaná v prospech žalobcu zmenku na sumu 605,25 Eur na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorú žalobca predložil na zaplatenie dňa 19. januára 2012. V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola stanovená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory zmluvných strán zo zmluvy o úvere bude riešiť Stály rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd, ak naň žalujúca strana podá žalobu. Podľa oznámenia Združenia arbitráže a mediácie, zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, podal žalobca na tomto rozhodcovskom súde žalobu dňa 3. februára 2012, rozhodcovské konanie bolo zastavené dňa 16. júna 2015 ex lege v zmysle § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní z dôvodu absencie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory.
4. Žalobca si uplatňuje žalovanú sumu z titulu zmenky, v žalobe však opísal kauzu (zmluvu o úvere), na základe ktorej bola zmenka vystavená. Táto zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a žalovaná v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Ak zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom (tzv. kauzálne námietky), a súd na tieto námietky prihliada ex offo (čl. I § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenkový a šekový).
5. Vzhľadom k uvedenému skúmal súd ako jednu z možných kauzálnych námietok premlčanie, lebo podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada súd na premlčanie ex offo. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci by sa inak mali použiť normy obchodného práva. To sa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Ide o situácie, keď je rovnaký právny inštitút ( v tomto prípade premlčanie) upravený v Občianskom i Obchodnom zákonníku. Preto súd na posúdenie premlčania aplikoval § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, napriek tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaná mala úver vrátiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 7. júna 2010, splatnosť poslednej splátky teda uplynula dňa 7. mája 2011. Od tohto dňa (dňa kedy mohol žalobca vykonať svoje právo prvýkrát) začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 7. mája 2014. Pretože žalobca podal žalobu až dňa 16. septembra 2015, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty, a preto súd žalobu zamietol.
6. Pre úplnosť súd dodáva, že premlčaný je aj samotný zmenkový nárok podľa čl. I § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého sa zmenkové nároky proti prijímateľovi zmenky premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Pretože zmenka bola predložená na platenie žalovanej dňa 19. januára 2012, stala sa týmto dňom zročnou a premlčacia doba uplynula dňa 19. januára 2015, t.j. pred podaním žaloby.
7. Žalobca tvrdí, že premlčacia doba bola od 3. februára 2012 prerušená, lebo v tento deň podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Podľa § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ostávajú účinky doteraz vykonaných úkonov v rozhodcovskom konaní (teda aj prerušenie premlčacej doby) zachované aj v prípade zastavenia rozhodcovského konania. S argumentom žalovaného o prerušení premlčacej doby sa súd nestotožnil z nasledovných dôvodov:
8. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 15. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Jej praktickým dôsledkom je napriek formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovanej), lebo výber umožňuje spotrebiteľovi len v prípade jeho záujmu viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od zmluvného partnera žiadať. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať napokon právo voľby medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (žalobca), lebo miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby spotrebiteľom, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, resp. je povinným z vystavenej zmenky. Možnosť iniciovania sporu z uzavretej zmluvy spotrebiteľom je teda iluzórna. Vzhľadom k tomu, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou spotrebiteľovi prakticky nanúti právomoc rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu (ako tomu bolo aj v danom prípade).
9. Súd skúmal i to, či bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú žalobcom vopred predtlačenou stranou textu pripojenou k zmluve o úvere. To vylučuje zmenu takto vopred pripravených obchodných podmienok žalovanou, ktorá nemá inú možnosť ako prijať alebo odmietnuť návrh zmluvy ako celok. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Súd v súlade s judikatúrou najvyššieho súdu uvádza, že žalobca mal predložiť žalovanej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, aby bolo dostatočne zrejmé, že jej poskytuje možnosť voľby, a poskytnúť jej informácie, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012). Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží v prípade preukázania individuálneho dojednania neprijateľnej podmienky dôkazné bremeno dodávateľa (žalobcu), ktorý ho v tomto prípade neuniesol.
10. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia rozhodcovskej doložky aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, ale s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje, aby toto ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, lebo obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach a sama predstavuje neprijateľnú podmienku. Preto rozhodcovský súd nikdy nebol orgánom príslušným na rozhodnutie veci a podaním žaloby na tento súd nedošlo k prerušeniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.
11. Súd priznal úspešnej žalovanej (§ 255 ods. 1 CSP) plnú náhradu trov konania. O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.