Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-33-2016.pdf
PDF · 109.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6Csp/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, sídlo: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 236 679, sídlo: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX Q., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie 5.685,23 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.925,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 66,20 Eur od 24.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 77,57 Eur od 24.01.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,57 Eur od 24.02.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 79,59 Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 80,63 Eur od 24.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 81,68 Eur od 24.05.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,74 Eur od 24.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,81 Eur od 24.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 84,90 Eur od 24.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 86,01 Eur od 24.09.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 87,12 Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 88,26 Eur od 24.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 89,40 Eur od 24.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,56 Eur od 24.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 91,74 Eur od 24.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 92,93 Eur od 24.03.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 94,14 Eur od 24.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 95,36 Eur od 24.05.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 96,60 Eur od 24.06.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 97,86 Eur od 24.07.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 99,13 Eur od 24.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 100,42 Eur od 24.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.09.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia 5.685,23 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 25.09.2013 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu č. SUA13/004734 prostredníctvom spoločnosti DAREX SK, s. r. o., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu osobného motorového vozidla Chevrolet Epica 2.0 LS v hodnote 5.699,- Eur. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.759,29 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 138,67 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, preto žalobca dňa 23.10.2014 pristúpil k zosplatneniu úveru v sume 5.815,19 Eur. Po úhradách žalovaného dlh predstavuje nesplatená istina 4.853,29 Eur, dlžné splátky 831,94 Eur, spolu 5.685,23 Eur a úrok z omeškania za dobu od 24.10.2014 do 29.08.2016 vo výške 830,06 Eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.685,23 Eur od 30.08.2016 do zaplatenia.
2.Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe nijako nevyjadril.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis čerpania splátok a úhrad č. l. 14, výzva č. l. 15 s podacím hárkom č. l. 17, protokol o prevzatí predmetu financovania č. l. 19, úverová zmluva č. l. 20, úverové zmluvné podmienky č. l. 24, splátkový kalendár č. l. 29, výzva k splateniu celého úveru č. l. 31, kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné splatenie č. l. 32, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 č. l. 34, oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva č. l. 50 s podacím hárkom č. l. 51, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.Žalobca ako veriteľ v zastúpení spoločnosťou DAREX SK, s. r. o., a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.09.2013 úverovú zmluvu č. SUA13/004734, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 5.759,29 Eur za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla Chevrolet Epica 2.0 LS, ktorého kúpna cena bola 5.699,- Eur, z čoho žalovaný v hotovosti zaplatil 1.140,- Eur a za poskytnutie úveru žalovaný zaplatil poplatok 1.200,29 Eur. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 138,67 Eur mesačne so splatnosťou od 23.10.2013 do 23.09.2018, žalovaný by teda zaplatil celkovú čiastku vo výške 8.320,20 Eur. Podľa článku 5. úverovej zmluvy záväzky z tejto zmluvy sú zabezpečené aj zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 22,96 %, pričom podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 ku dňu 30.06.2013 zverejnených dňa 31.07.2013, priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov od 1500 Eur do 6500 Eur so zabezpečením pri splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 20,76 % (od 5 do 10 rokov 21,13 %); žalobcom v zmluve uvedená hodnota bola platná pre zmluvy uzatvorené od 16.05.2013 do 15.08.2013. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky, podľa Hlavy 7 ktorých je žalovaný povinný splatiť celý úver na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením jednej splátky alebo dvoch splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§2), pričom zosplatnenie úveru je účinné voči žalovanému ku dňu stanovenému v liste zaslanom žalovanému, inak ku dňu doručenia listu žalovanému (§7). Zo splátkového kalendára vyplýva, aká časť každej splátky bola splátkou istiny a úroku.
5.Žalovaný sa dostal do omeškania, preto žalobca listom zo dňa 30.06.2014 oznámil žalovanému začatie výkonu zabezpečovacieho práva a vyzval žalovaného na odovzdanie motorového vozidla. Dlžná suma 407,22 Eur tu bola uvedená iba ako dôvod pre odovzdanie vozidla žalobcovi, na jej zaplatenie priamo žalobca žalovaného nevyzýval, pričom ani z obsahu výzvy ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva, z akých jednotlivých častí táto suma pozostávala. V liste žalobca uviedol aj upozornenie, že ku dňu 23.08.2014 uplatní aj právo na predčasné splatenie celého úveru; tento list bol žalovanému odoslaný dňa 30.06.2014. Následne listom zo dňa 28.10.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, pričom v tomto liste žalobca žalovanému oznámil, že úver bol zosplatnený dňa 23.10.2014 v celkovej sume 5.815,19 Eur. Žalobca nepreukázal, či bolo zosplatnenie úveru listom zo dňa 28.10.2014 ku dňu 23.10.2014, doručené žalovanému.
6.Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný zaplatil splátky úveru v celkovej sume 990,61 Eur.
7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.09.2013 úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Táto úverová zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť, a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z., keď v uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 22,96 %, pričom podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 ku dňu 30.06.2013 zverejnených dňa 31.07.2013, priemerná hodnota RPMN
spotrebiteľských úverov od 1500 Eur do 6500 Eur so zabezpečením pri splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 20,76 %. Uzatvorená úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - priemernú hodnotu RPMN, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. Veriteľ nemá možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o priemernej hodnote RPMN, napr. po mesiacoch a pod., ale iba údaje zverejnené Ministerstvom financií SR (teda nie NBS alebo iným subjektom), a to vždy za každý štvrťrok samostatne (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z.). To znamená, že v priebehu roka všetky uzatvorené zmluvy o úvere s rovnakým limitom úverovej istiny a spôsobom zabezpečenia/nezabezpečenia úveru obsahujú iba štyri rôzne údaje o priemernej hodnote RPMN platné vždy v rovnakej dobe - od 16.02. do 15.05., od 16.05. do 15.08., od 16.08. do 15.11. a od 16.11. do 15.02. nasledujúceho roka. Keďže úverová zmluva správny údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9.Uvedenie nesprávneho údaja o priemernej hodnote RPMN v úverovej zmluve nie je možné posudzovať ako chybu v písaní podľa § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy v dôsledku chyby v písaní obsahuje zmluva určitú nesprávnosť, napriek ktorej je zrejmé, čo je predmetom právneho úkonu (napr. predaj domu č. súp. XX, označeného v zmluve pre chybu v písaní ako dom č. súp. XXX, pričom z okolnosti uzatvorenia právneho úkonu je zrejmé, že predsa ide o dom č. súp. XX, napr. ak predávajúci je vlastníkom výlučne jedného domu a pod.). Toto ustanovenie však nemožno aplikovať na prípady, kedy právnym predpisom (napr. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) je stanovené ako povinná náležitosť právneho úkonu uvedenie číselného údaja v presnej hodnote, ktorý má byť výsledkom matematickej operácie; preto tiež nie je možné akceptovať ani uvádzanie priemernej hodnoty RPMN s určitou odchýlkou alebo v nejakom intervale a pod. S nedodržaním náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. navyše nie je spojená sankcia neplatnosti právneho úkonu, ale sankcia bezúročnosti a bezpoplatnosti poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka preto nemožno aplikovať na nesprávne uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere tiež z dôvodu, že by sa takto obchádzalo špeciálne ustanovenie § 9 ods. 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.
10.Žalobcovi nemožno priznať nárok na zaplatenie úroku z poskytnutého úveru vo výške obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy alebo úrokov v najvyššie prípustnej výške podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože takto by opäť došlo k obchádzaniu špeciálnych ustanovení § 9 ods. 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. platných pre spotrebiteľské úvery (právny predpis obmedzujúci výšku úrokov, na ktorý odkazuje § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, navyše ani nebol nikdy vydaný).
11.Žalovanému bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške istiny 5.759,29 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil 990,61 Eur. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi zvyšok istiny poskytnutého úveru (4.768,68 Eur) a to bez úrokov poplatkov a zmluvných pokút, ktoré by inak bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Zákonný dôsledok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru sa vzťahuje okrem neexistencie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky a poplatky z úveru aj na zmluvné pokuty účtované žalovanému (tieto si napokon žalobca podanou žalobou ani neuplatňuje), pretože ak žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi viac ako istinu poskytnutého úveru, potom nebol povinný zaplatiť dohodnuté splátky úveru v celej dojednanej výške, súčasťou ktorej sú aj úroky a poplatky spojené s úverom. Nemohlo tak dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť splátky úveru práve v dohodnutej výške a tak k vzniku práva žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút.
12.Ohľadom zosplatnenia úveru žalobca preukázal, že listom zo dňa 30.06.2014 oznámil žalovanému začatie výkonu zabezpečovacieho práva a vyzval žalovaného na odovzdanie motorového vozidla. Dlžná suma 407,22 Eur tu bola uvedená iba ako dôvod pre odovzdanie vozidla žalobcovi, bez toho, aby žalovaný bol explicitne vyzvaný na jej zaplatenie, avšak implicitne možno aj takéto oznámenie za výzvu na zaplatenie dlhu považovať. V tomto liste žalobca uviedol aj upozornenie, že ku dňu 23.08.2014 uplatní aj právo na predčasné splatenie celého úveru; tento list bol žalovanému odoslaný dňa 30.06.2014.
Následne listom zo dňa 28.10.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, pričom v tomto liste žalobca žalovanému oznámil, že úver bol zosplatnený dňa 23.10.2014 v celkovej sume 5.815,19 Eur, pričom nie je preukázané, že list zo dňa 28.10.2014 bol žalovanému doručený (resp. aspoň odoslaný).
13.K zosplatneniu záväzku žalovaného tak nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého plynie, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k tomuto zosplatneniu dôjde. Systematickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné dôjsť k záveru, že aplikácia druhej vety § 565 nie je vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Teda pri omeškaní žalovaného so splátkami splatnými ku dňu 30.06.2014 v celkovej sume 407,22 Eur predstavujúcej nie celé tri splátky po 138,67 Eur mesačne splatné napr. od 23.04.2014 do 23.06.2014 (z vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré presne omeškané splátky to boli), bol potom žalobca povinný v prípade využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť žalovaného na uplatnenie tohto práva: a) pri splátke splatnej dňa 23.04.2014 v dobe od 24.07.2014 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 23.04.2014) do 08.08.2014 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky), b) pri splátke splatnej dňa 23.05.2014 v dobe od 24.08.2014 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 23.05.2014) do 08.09.2014 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky), c) a pri splátke splatnej dňa 23.06.2014 v dobe od 24.09.2014 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 23.06.2014) do 08.10.2014 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky).
14.Ku dňu 30.06.2014 tak ešte nemohol žalobca žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie žalovaného so zaplatením ktorejkoľvek so splátok splatných od 23.04.2014 do 23.06.2014, keďže prvýkrát by takto mohol vyzvať žalovaného až dňa 24.07.2014 pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 23.04.2014. List žalobcu zo dňa 30.06.2014 preto nemôže byť upozornením predchádzajúcim žiadosti o zaplatenie celého dlhu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a základom pre predčasné zosplatnenie záväzku žalovaného.
15.Aj keby list žalobcu zo dňa 30.06.2014 bol výzvou k zaplateniu splátky splatnej dňa 23.03.2014 (jedine pri ktorej by ku dňu 30.06.2014 bola splnená podmienka uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a zároveň aj podmienka lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky = doručenie upozornenia v dobe od 24.06.2014 do 08.07.2014, pričom u starších splátok splatných 23.02.2014 a skôr toto právo už zaniklo), potom bol žalobca podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka oprávnený svoje právo zosplatniť záväzok využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky - teda do 23.07.2014. Podstatou práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie alebo aj strata výhody splátok) podľa § 565 Občianskeho zákonníka je nielen právo veriteľa žiadať zosplatnenie dlhu ale aj jeho povinnosť urobiť tak do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ v tejto lehote svoje právo nevyužije (alebo nestihne využiť), potom pre omeškanie so zaplatením konkrétnej splátky toto právo veriteľa zaniká a vznikne opäť až v prípade nasledujúceho omeškania dlžníka so zaplatením niektorej z ďalších splátok. Ak § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má byť posilnením ochrany dlžníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch, potom jeho aplikácia nemôže vylučovať aplikáciu druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka aj na spotrebiteľské právne vzťahy (ako je to nesprávne uvedené napr. v komentári k § 53 Občianskeho zákonníka v systéme ASPI - ASPI ID: LIT31848SK), pretože by to naopak viedlo k oslabeniu postavenia dlžníka v spotrebiteľských vzťahoch tým, že by veriteľ pre omeškanie so zaplatením jednej splátky mohol svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky využiť kedykoľvek neskôr, teda aj po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, kedy by inak toto právo veriteľa už zaniklo. Pokiaľ teda k zosplatneniu záväzku žalovaného žalobca pristúpil až listom zo dňa 28.10.2014 ku dňu 23.10.2014, urobil tak až po tom, čo právo žalobcu žiadať zaplatenie dlhu žalovaného pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 23.02.2014 podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka už zaniklo.
16.V súvislosti s uplatnením práva veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne prejavy vôle (jednostranné adresované právne úkony) veriteľa, a to: upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu potom je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi (ich dôjdenie do dispozície dlžníka). S ohľadom na krátku lehotu medzi uplynutím lehoty pre upozornenia na uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musí byť dlžníkovi doručené v lehote nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, a žiadosťou o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť dlžníkovi doručená pred splatnosťou najbližšie splatnej splátky, možno pripustiť, že by veriteľ obidva tieto prejavy vôle spojil do jednej listiny doručenej dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky (teda napr. pri splátke splatnej dňa 23.03.2014 v dobe od 24.06.2014 do 08.07.2014). V prípade, že oba tieto prejavy vôle veriteľa sú obsahom samostatných listín, musí byť upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručené dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky, a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom musí byť dlžníkovi doručená následne po doručení upozornenia na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi ale ešte pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky tak, aby bolo dodržané aj ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky však už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.
17.Napokon ak nebolo preukázané, že list zo dňa 28.10.2014 bol žalovanému doručený (resp. aspoň odoslaný tak, aby mohol byť včas doručený), potom nemohol aj z tohto dôvodu nastať právny následok v podobe zosplatnenia úveru, pretože jednostranné adresované právne úkony sú perfektné až v okamihu ich dôjdenia do dispozície adresátovi.
18.Záväzok žalovaného teda nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach, z ktorých je žalovaný povinný zaplatiť iba istinu poskytnutého úveru. Doposiaľ žalovaný zaplatil sumu 990,61 Eur, z ktorej podľa splátkového kalendára č. l. 29 je zaplatená istina úveru, ktorá bola súčasťou splátok splatných od 23.10.2013 do 23.11.2014 a časť splátky splatnej dňa 23.12.2014 v sume 10,37 Eur. Na zaplatenie doteraz neuhradenej sumy istiny úveru 4.768,68 Eur potom pripadá časť splátky istiny úveru splatnej dňa 23.12.2014 vo výške 66,20 Eur a ďalšie splátky istiny úveru splatné od 23.01.2015 do 23.09.2018.
19.Pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi iba splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu vo veci t.j. splátky splatné od 23.12.2014 do 23.09.2016 spolu v sume 1.925,22 Eur vo výške jednotlivých mesačných splátok istiny podľa splátkového kalendára č. l. 29. V prevyšujúcej časti o zaplatenie splátok, u ktorých splatnosť ešte nenastala (v rozsahu 2.843,46 Eur) ako aj v ostatnej nedôvodnej časti (916,55 Eur) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
20.Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to podľa právnej úpravy účinnej od 01.02.2013, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 25.09.2013, a to vo výške 5,05 % ročne pri splátkach splatných od 23.12.2014 do 23.02.2016 a vo výške 5,00 % ročne pri splátkach splatných od 23.03.2016 do 23.09.2016, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania z vyššej sumy (5.685,23 Eur), skôr (už od 24.10.2014) a vo vyššej výške (8,05 % ročne), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21.Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný (1.925,22 s prísl. oproti 3.760,01 Eur s prísl.), žalobcovi tak právo na náhradu trov konania podľa § 255 CSP nevzniklo. V konaní prevažne úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplýva, že žalovanému ani žiadne trov konania nevznikli. O práve na náhradu trov konania účastníkov preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
22.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).