Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/470/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom, company number: 5843605 zastúpeného Mgr.Dagmar Lupínková, advokátska so sídlom 293 01 Mladá Boleslav, Táborská 966/5, Česká republika, proti žalovanému: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M.A.X. XXXX/XX, zastúpeného JUDr.Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom v Topoľčanoch, ul.Sv.Cyrila a Metoda č.4595/18, o zaplatenie sumy 138.353,61 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.303,56Kč s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2009 do 30.06.2009, s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2009 do 31.12.2009, s 8% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2010 do 30.06.2010, so 7,75% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 68%.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 138.353,61 Kč s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5 % od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75 % od 1.7.2010 do zaplatenia (čl.116) a to z dôvodu, že jeho právny predchodca - eBanka, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 11.4.2006 zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, pričom na základe tejto zmluvy bol pre žalovaného zriadený bežný účet číslo 2350702001/2400 a spolu s touto zmluvou bola so žalovaným uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a žalovnaý sa stal držiteľom elektronického kľúča a bola mu nastavená služba GSM-SMS a prostredníctvom tohto elektronického kľúča mohol žalovaný uzatvárať s eBankou ďalšie zmluvy formou elektronického bankovníctva. V dôsledku porušovania zmluvných podmienok spočívajúcich v nevyrovnaní záporného zostatku na účte, ktorý ku dňu 28.2.2009 vykazoval výšku 1.501,- Kč, odstúpila Raiffeisenbank, a.s. (právny nástupca eBanky a.s. v dôsledku zlúčenia uvedených peňažných ústavov) od zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb, pričom pohľadávku previedla na spoločnosť AB-CREDIT, a.s. a táto pohľadávku previedla na žalobcu, pričom pohľadávka pozostáva z poplatkov spojených s vedením účtu vo výške 701,- Kč a z poplatkov z omeškania vo výške 800,- Kč.

2./ Zároveň právny predchodca žalobcu - eBanka a.s. uzavrela so žalovaným dňa 13.2.2007 zmluvu o povolenom debete na účte, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného debetu do výšky 20.000,- Kč s tým, že žalovaný bol oprávnený čerpať povolený debet nepretržite po dobu 180 kalendárnych dní a najneskôr posledný deň tejto lehoty bol povinný povolený debet splatiť. Keďže žalovaný nesplatil poskytnutý debet, tak Raiffeisenbank, a.s. odstúpila od zmluvy o

povolenom debete a svoju pohľadávku postúpila spoločnosti AB-CREDIT, a.s., ktorá ju potom postúpila žalobcovi a výška pohľadávky predstavovala 20.802,56 Kč, pričom pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 20.000,- Kč, z poplatkov banke vo výške 150,- Kč a z úroku z istiny vo výške 652,56 Kč.

3./ Dňa 23.5.2007 právny predchodca žalobcu eBanka, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 140.000,- Kč, ktorý bol čerpaný jednorazovo dňom uzavretia zmluvy odpísaním z účtu banky a jeho poukázaním na účet žalovaného, pričom žalovaný nedodržal splátkový kalendár a preto Raiffeisenbank, a.s. odstúpila od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a svoju pohľadávku postúpila na spoločnosť AB-CREDIT a.s., ktorá ju následne postúpila žalobcovi a pohľadávka vo výške 116.050,05 Kč pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 111.766,61 Kč, z poplatkov banke vo výške 100,- Kč, z úrokov z istiny vo výške 4.002,66 Kč a z úrokov z omeškania vo výške 180,78 Kč. Žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.4.2009 a žalobca ho vyzval k úhrade pohľadávky najneskôr do 31.5.2009, avšak žalovaný na výzvu nereagoval.

4./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že pracoval v Českej republike spolu s G. C. a s ďalšími dvoma pracovníkmi, pričom bývali v rodinnom dome. Dňa 11.4.2006 si otvoril účet v banke, avšak ďalšie dve zmluvy, na ktoré odkazuje žalobca neuzatváral, pričom G. C. mal možnosť dostať sa k jeho veciam, keďže bývali na jednej izbe a problémy s účtom zistil, až keď tankoval na benzínovej pumpe a chcel zaplatiť kartou, pričom bolo zistené, že na účte nemá peniaze. Z jeho účtu banka odčerpala peniaze na splátky spotrebného úveru, ktorý si nezobral a G. C. mu podpísal čestné prehlásenie zo dňa 17.9.2007, podľa ktorého sa bez jeho vedomia dostal k jeho bankovému účtu a vzal si spotrebný úver vo výške 140.000,- Kč a zaviazal sa vyrovnať úver s debetným zostatkom do 30.10.2007. Už predtým mu G. C. dlhoval 40.000,- Kč a potom mu oznámil, že už mu vrátil peniaze na účet a aj niečo navyše a z toho dôvodu si potom dňa 29.5.2007 vyberal na Slovensku peniaze na kúpu auta spolu v sume 40.000,- Sk. Doposiaľ mu G. C. zaplatil iba 50 eur i keď sa zaviazal zaplatiť sumu 3.308,20 eura v splátkach po 100 eur mesačne. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke žalobcu s tým, že premlčacia doba nemohla spočívať v čase, keď si žalobca uplatnil pohľadávku v predchádzajúcom súdnom konaní a v rozhodcovskom konaní.

5./ Svedok T. I. uviedol, že pozná žalovaného, nakoľko spolu pracovali a vie o tom, že C. si od žalovaného zobral pôžičku a kvôli tomu sa spisovalo čestné prehlásenie, kde bolo uvedené, že peniaze vráti v určitej dobe. Toto čestné prehlásenie podpisoval aj on a spisoval ho žalovaný. Vie o tom, že C. bol žalovanému dlžný peniaze a vypýtal si od neho mobilný telefón s tým, že mu chce peniaze vrátiť a telefón potreboval, aby mohol peniaze previesť na účet žalovaného a zrejme sa takto potreboval dostať k jeho účtu. Počas pobytu v Českej republike mali prenajatý 2-izbový byt, pričom žalovaný bol na izbe s C.. C. si požičiaval mobilný telefón od žalovaného v roku 2007 a to ešte pred začiatkom leta. Svedok uviedol, že žalovaný ešte predtým požičal C. peniaze, avšak nevie, koľko a tieto mu dával z výplaty a pokiaľ ide o čestné prehlásenie, tak sa netýkalo tejto pôžičky, ale týkalo sa toho, že C. si zobral peniaze cez internet, o čom žalovaný nevedel a dozvedel sa to až asi o dva mesiace, keď mu volali z banky, že tam má pôžičku. Predošlú pôžičku , ktorú mal C. od žalovaného mu teda C. zaplatil z týchto peňazí cez interntet.

6./ Svedok T. U. vypovedal, že pozná žalovaného, nakoľko pracovali v Českej republike a býval s ním asi 2-3 roky s tým, že on býval na izbe s I. a žalovaný s C.. Vie, že medzi nimi bol konflikt, nakoľko C. si zobral na žalovaného úver a využil na to papiere, ktoré mal žalovaný v skrini, ktorá nemala zámky a C. toto všetko urobil cez telefón. C. sa priznal, že okradol žalovaného a dušoval sa, že všetko vráti a vie, že si aj spisovali doklad a jednalo sa o priznanie C. a pokiaľ ide o výšku úveru, tak malo ísť o sumu okolo 100.000,- Kč. K tomuto konfliktu došlo asi v roku 2007, avšak presne to nevie.

7./ Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom č.k. 4C/470/2012 - 282 zo dňa 10.2.2015 zamietol žalobu s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu - eBanka, a.s., uzavrel so žalovaným dňa 11.4.2006 zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, pričom na základe tejto zmluvy bol pre žalovaného zriadený bežný účet číslo 2350702001/2400 a spolu s touto zmluvou bola so žalovaným uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a žalovaný sa stal držiteľom elektronického kľúča a bola mu nastavená služba GSM-SMS a prostredníctvom tohto elektronického kľúča mohol žalovaný uzatvárať s eBankou ďalšie zmluvy formou elektronického bankovníctva. V dôsledku porušovania zmluvných podmienok spočívajúcich v nevyrovnaní záporného zostatku na účte,

ktorý ku dňu 28.2.2009 vykazoval výšku 1.501,- Kč odstúpila Raiffeisenbank, a.s. (právny nástupca eBanky a.s. v dôsledku zlúčenia uvedených peňažných ústavov) od zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb listom zo dňa 25.2.2009, adresovaným na adresu trvalého bydliska žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.3.2009 (čl.59) postúpila spoločnosť Raiffeisenbank, a.s. na spoločnosť AB-CREDIT a.s. pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o osobnom účte č.2350702001 zo dňa 11.4.2006 vo výške 1.501,- Kč s tým, že pohľadávka pozostáva z poplatkov v sume 701,- Kč a z poplatkov z omeškania v sume 800,- Kč. V ten istý deň zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť AB-CREDIT a.s. postúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi (čl.60) a žalobca listom zo dňa 22.4.2009 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na adresu jeho bydliska v Českej republike a vyzval ho na zaplatenie sumy 1.501,- Kč do 31.5.2009. Žalobca si návrhom podaným na Okresnom súde Praha - Východ dňa 30.11.2010 v konaní sp.zn.7EC 338/2010 uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 1.501,- Kč s prísl. , avšak uznesením zo dňa 26.10.2011 (čl.65) bolo konanie zastavené a predchádzajúci platobný rozkaz bol zrušený, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany žalobcu.

8./ Právny predchodca žalobcu - eBanka a.s. uzavrel so žalovaným dňa 13.2.2007 prostredníctvom elektronického kľúča zmluvu o povolenom debete na účte (čl.66), na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného debetu do výšky 20.000,- Kč s tým, že žalovaný bol oprávnený čerpať povolený debet nepretržite po dobu 180 kalendárnych dní a najneskôr posledný deň tejto lehoty bol povinný povolený debet splatiť. Podľa článku XIV. ods.5 zmluvy o povolenom debete sa žalovaný zaviazal podľa § 401 Obchodného zákonníka predlžiť premlčaciu dobu pre všetky práva banky z tejto zmluvy na dobu 10 rokov odo dňa, keď táto doba začne prvýkrát plynúť s tým, že toto prehlásenie sa vzťahuje i na práva vzniknuté v dôsledku odstúpenia od tejto zmluvy o úvere. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory z tejto zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr.Radimom Kuchtom, advokátom so sídlom Brno, Příkop 6 zo zoznamu rozhodcov vedeného týmto advokátom s tým, že uvedený advokát je tiež v zozname rozhodcov a je oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Keďže žalovaný nesplatil poskytnutý debet, tak Raiffeisenbank, a.s. odstúpila od zmluvy o povolenom debete listom zo dňa 19.2.2009 adresovaným žalovanému na adresu jeho trvalého bydliska s tým, že celková výška pohľadávky predstavuje 20.802,56 Kč a vyzvala na jej zaplatenie do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.3.2009 postúpila Raiffeisenbank, a.s. svoju pohľadávku spoločnosti AB-CREDIT, a.s., ktorá ju potom postúpila v ten istý deň žalobcovi a výška pohľadávky predstavovala 20.802,56 Kč, pričom pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 20.000,- Kč, z poplatkov banke vo výške 150,- Kč a z úroku z istiny vo výške 652,56 Kč. Žalobca listom zo dňa 22.4.2009 (čl.61) adresovaným žalovanému na adresu jeho bydliska v Českej republike oznámil postúpenie pohľadávky v sume 20.802,56 Kč zo zmluvy o povolenom debete zo dňa 13.2.2007 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky do 31.5.2009.

9./ Dňa 23.5.2007 právny predchodca žalobcu eBanka, a.s. uzavrel so žalovaným prostredníctvom elektronického kľúča zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čl.75), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 140.000,- Kč, ktorý bol čerpaný jednorazovo dňom uzavretia zmluvy odpísaním z účtu banky a jeho poukázaním na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť podľa splátkového kalendára uvedeného v článku XIV. zmluvy dohodnutých splátkach a zároveň podľa článku 15 ods.5 žalovaný predĺžil premlčaciu dobu pre všetky práva banky z tejto zmluvy na dobu 10 rokov odo dňa , keď táto doba začne prvýkrát plynúť s tým, že toto prehlásenie sa vzťahuje na práva vzniknuté v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory z tejto zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorý bude určený JUDr.Radimom Kuchtom, advokátom so sídlom Brno, Příkop 6 zo zoznamu rozhodcov vedeného týmto advokátom s tým, že uvedený advokát je tiež v zozname rozhodcov a je oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Žalovaný nedodržal splátkový kalendár a preto Raiffeisenbank, a.s. odstúpila od zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl.142) listom zo dňa 19.2.2009 s tým, že úver je okamžité splatný a jeho výška predstavuje 117.550,05 Kč. Raiffeisenbank, a.s. svoju pohľadávku postúpila na spoločnosť AB-CREDIT a.s. dňa 25.3.2009 (čl.88) a v ten istý deň ju uvedená spoločnosť postúpila žalobcovi s tým, že pohľadávka vo výške 116.050,05 Kč pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 111.766,61 Kč, z poplatkov banke vo výške 100,- Kč, z úrokov z istiny vo výške 4.002,66 Kč a z úrokov z omeškania vo výške 180,78 Kč. Žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.4.2009 (čl.61) a žalobca ho vyzval k úhrade pohľadávky najneskôr do 31.5.2009.

10./ Žalobca si voči žalovanému uplatnil pohľadávku vo výške 136.852,61 Kč v rozhodcovskom konaní, pričom uznesením sp.zn.195/2010 LUP-CAL-rA zo dňa 28.11.2011 vydaným rozhodcom JUDr.Radimom Kuchtom a právoplatným dňa 9.12.2011 bol návrh odmietnutý s odôvodnením, že dlh v žalovanej výške síce existuje, avšak je sporná platnosť rozhodcovskej doložky ako podmienky pre rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní, pretože táto bola uzavretá v systéme elektronického bankovníctva a podpísaná elektronicky spôsobom podľa § 40 ods.4 OZ, pričom žalovaná strana namieta, že zmluvu so žalobcom neuzavrela a verejnou listinou bolo preukázané excesivné uzavretie zmluvy zo strany tretej osoby. Keďže rozhodcovská doložka bola uzavretá až pri uzatváraní úverovej zmluvy v systéme elektronického bankovníctva a verejnými listinami bolo preukázané, že sa nejednalo o úkon dlžníka, tak rozhodcovská doložka je neplatná a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

11./ Dňa 17.9.2007 G. C. za prítomnosti T. I. podpísal žalovanému čestné prehlásenie, že sa bez jeho vedomia dostal k jeho bankovému účtu a vzal spotrebný úver vo výške 140.000,- Kč s tým, že ak mu ho nevyrovná spolu s debetným zostatkom do 30.9.2007, tak si je vedomý všetkých trestných následkov.

12./V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn.4T/40/2014 bola rozsudkom zo dňa 7.5.2014 schválená dohoda o vine a treste, podľa ktorej obvinený G. C. bol v bode 2/ uznaný vinným, že dňa 23.5.2007 na bližšie nezistenom mieste prostredníctvom internetu v mene T. X. uzatvoril so spoločnosťou eBanka zmluvu o spotrebiteľskom úvere na čiastku 140.000,- Kč, ktorá suma k uvedenému dňu predstavovala 167.300,- Sk (5.553,35 eura) a následne po prevedení tejto sumy na účet T. X. vedeného v eBanke č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX príkazom k úhrade daného cez internet pomocou mobilného elektronického kľúča bez súhlasu T. X. previedol finančnú čiastku vo výške 83.400,- Kč (99.663,- Sk teda 3.308,20 eura) na svoj účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v spoločnosti eBanka, čím poškodenému T. X. spôsobil škodu vo výške 3.308,20 eura (83.400,- Kč) a tým spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona a za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky a zároveň bol zaviazaný nahradiť poškodenému T. X. škodu vo výške 3.308,20 eura a so zvyškom nároku na náhradu škody vo výške 2.245,20 eura bol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 7.5.2014. Z výpisov z účtu žalovaného v trestnom spise vyplýva, že dňa 23.5.2007 mu bol schválený spotrebiteľský úver vo výške 140.000,- Kč a v ten istý deň uvedená suma bola pripísaná na účet žalovaného a zároveň v ten istý deň bola suma 83.400,- Kč prevedená na účet G. C.. Dňa 29.5.2007 si žalovaný zo svojho účtu vybral v bankomate v Topoľčanoch najskôr sumu 40.000,- Sk a v ten istý deň aj sumu 20.000,- Sk.

13./ Na základe odvolania žalobcu Krajskú súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/239/2015 - 310 zo dňa 29.2.2016 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, avšak na vec nie je možné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.593/2008 zo dňa 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), nakoľko v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv uvedené nariadenie ešte neexistovalo a podľa čl. 28 sa vzťahuje na zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Z uvedeného dôvodu je potrebné vychádzať z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19.júna 1980, ktorý bol účinný v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv a podľa ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy (čl.3), pričom čl. 5 sa týka určenia práva v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej veci si účastníci zmluvy vo všeobecných podmienkach zvolili právo Českej republiky a preto pri rozhodovaní o rozhodnom práve, je potrebné brať do úvahy i toto zmluvné dojednanie a skúmať, či zmluva svojou voľbou práva nezbavuje spotrebiteľa ochrany podľa čl. 5 Dohovoru. Zároveň súd druhej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/16/2014 zo dňa 27.8.2015, v ktorom súd konštatoval správnosť posudzovania sporu v prípade zmluvného dojednania rozhodného práva , podľa práva , ktoré si účastníci dohodli v zmluvných podmienkach, v tom prípade práva Českej republiky. Od určenia rozhodného práva závisí potom aj otázka posúdenia platnosti resp. neplatnosti uzavretia jednotlivých zmlúv a tiež otázka posúdenia premlčania nároku uplatneného žalobcom.

14./ Na základe názoru súd druhej inštancie bolo preto potrebné v ďalšom konaní posúdiť otázku rozhodného práva podľa ktorého sa právny vzťah medzi sporovými stranami bude posudzovať a vychádzajúc z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19.júna 1980, dospel súd k záveru, že toto právny vzťah je potrebné posudzovať podľa práva Českej republiky a to s poukazom na voľbu rozhodného práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, nakoľko účastníci zmluvy sa

dohodli , že táto sa bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky a rovnako aj právne vzťahy , ktoré vzniknú medzi banku a klientom v súvislosti s vedením účtu a prevádzaním akýchkoľvek operácií alebo služieb na účte (obchodné podmienky platné s účinnosťou dňa 22.1.2005-čl.327). Na tomto názore súdu nič nemení ani ustanovenie čl. 5 Dohovoru, pretože neboli splnené alebo preukázané podmienky , ktoré by podľa čl. 5 ods. 2,3 umožňovali aplikovať na právne vzťahy medzi sporovými stranami právny poriadok štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie čl. 10 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého sa rozhodným právom pre zmluvu podľa čl. 3 - 6 a 12 spravujú najmä jej výklad, plnenie zmluvných záväzkov ako aj dôsledky neplatnosti zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného súdu posudzoval právne vzťahy medzi stranami a nároky z nich vzniknuté podľa právneho poriadku Českej republiky a to Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv. Je nesporné, že strany si zvolili za rozhodné právo právo Českej republiky a keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania voči pohľadávke žalobcu, tak súd sa musel vyporiadať aj s otázkou, či je možné premlčanie posudzovať podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom na rozdielnu dĺžku premlčacej doby berúc do úvahy , že zmluva o poskytovaní bankových služieb bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pričom zároveň ide medzi stranami o spotrebiteľský vzťah, čo už konštatoval aj súd druhej inštancie. Pri vyriešení tejto otázky súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č.k. 32CDo 3337/2010 zo dňa 24.7.2012, v ktorom uvedený súd konštatoval, že na takéto vzťahy je potrebné aplikovať úpravu premlčania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku, teda štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenie § 397 Ob.Z. a s týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení č.k. 2MCdo 16/2014 zo dňa 27.8.2015, keď doslovne poukazoval na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Na základe týchto stanovísk súd námietku premlčania posudzoval podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (zákon č.513/1991 Sb.) Českej republiky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Sb.) Českej republiky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa 40 ods. 1 O. z., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ods.2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa ods.3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, môže byť podpísaný elektronicky podľa osobitných predpisov. Podľa ods.4 písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR (zákon č.513/1991 Sb.) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby stanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 ČR premlčaním právo na splnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže však byť priznané alebo uznané súdom ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 394 ods. 2 ČR, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 ČR, ak zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak, je premlčacia doba 4 roky.

Podľa § 401 ČR, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným prehlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to i opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia než 10 rokov od doby, keď začala prvý krát plynúť. Toto prehlásenie je možné urobiť i pred začatím plynutia premlčacej doby.

Podľa § 405 ods. 1 ČR, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, avšak v tomto konaní nebolo rozhodnuté vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

15./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 138.353,61 Kč s prísl. je dôvodná iba čiastočne a to do sumy 22.303,56Kč s príslušenstvom a preto iba do tejto výšky súd žalobe vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb, z ktorej sa odvíjali ďalšie právne vzťahy medzi nimi, pričom žalovaný sa stal držiteľom mobilného elektronického kľúča, prostredníctvom ktorého mohol ďalej komunikovať s bankou. Žalobca si svoj nárok uplatnil s poukazom na uvedenú zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb s tým, že na základe tejto zmluvy mu vznikla pohľadávka vo výške 1.501,- Kč z titulu záporného zostatku na účte, pričom ďalšie nároky boli uplatnené z titulu uzavretia zmluvy o povolenom debete na účte a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých platnosť však žalovaný popieral s tým, že ich neuzavrel a tieto v jeho mene uzatváral G. C.. Z uvedeného dôvodu súd musel samostatne posúdiť všetky tri nároky žalobcu z týchto zmlúv a zároveň sa musel zaoberať premlčaním nárokov žalobcu z dôvodu, že žalovaný vzniesol voči celej uplatnenej pohľadávku námietku premlčania

16./ V prípade nároku na zaplatenie sumy 1.501,- Kč z dôvodu debetného zostatku na účte žalovaného mal súd za to, že tento je dôvodný, nakoľko právny predchodca žalobcu (. Raiffeisenbank, a.s. ) listom zo dňa 25.2.2009 oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a žalobca síce nepredložil doklad o doručení tohto odstúpenia žalovanému, avšak vychádzal z ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich prílohu zmluvy s tým, že podľa čl.9.7.3. sa zásielka považuje za doručenú dňom 7.3.2009 a vychádzajúc z tejto fikcie doručenia mal žalobca možnosť uplatniť si svoj nárok voči žalovanému v premlčacej lehote 4 rokov (§ 397 , t.j. do 7.3.2013, pričom žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 13.8.2012, teda v rámci plynutia zákonnej premlčacej doby a preto v tejto časti súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, pričom vymáhaná suma pozostávala z poplatkov spojených s vedením účtu v sume 701Kč za obdobie od 30.11.2008 do 19.02.2009 a z poplatkov z omeškania vo výške 800Kč za obdobie od 05.12.2008 do 18.02.2009. Vychádzajúc zo zmluvy o poskytovaní bankových služieb bol žalovaný povinný uvedenú záporný zostatok na účte uhradiť, keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca si podľa názoru súdu svoj nárok uplatnil v zákonnej premlčacej dobe. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.501Kč spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že pri posudzovaní tohto nároku súd musel brať do úvahy 4ročnú premlčaciu dobu, tak nebolo potrebné ďalej sa zaoberať s otázkou plynutia premlčacej doby počas uplatnenia nároku žalobcu na Okresnom súde Praha - Východ , avšak súd poukazuje na ustanovenie § 405 ods. 1 s tým, že právo bolo síce uplatnené na súde, avšak vo veci samej nebolo rozhodnuté a preto počas tejto doby premlčacia doba neprestala plynúť, ale uvedená skutočnosť nemala žiaden vplyv na to, že žalobca si v tomto súdnom konaní zaplatenie sumy 1.501Kč s príslušenstvom uplatnil včas.

17./ Ďalším nárokom žalobcu bola pohľadávka z titulu zmluvy o povolenom debete zo dňa 13.2.2007, ktorá bola uzavretá prostredníctvom mobilného elektronického kľúča, pričom žalobca vyčíslil nárok na sumu 20.802,56 Kč a posledným nárokom bola pohľadávka z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.5.2007 tiež uzavretej prostredníctvom mobilného elektronického kľúča a tento nárok predstavoval sumu 116.050,05 Kč. Z prevedeného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neuzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i keď bol majiteľom mobilného elektronického kľúča použitého pri uzatváraní tejto zmluvy, pretože zmluvu uzatvárala iná osoba a to G. C., ktorý nebol žalovaným splnomocnený na tento právny úkon. V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd tento svoj záver opiera o rozsudok Okresného súdu Levice sp.zn.4T/40/2014 zo dňa 7.5.2014, ktorým bol G. C. uznaný vinným, že dňa 23.5.2007 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere na čiastku 140.000,- Kč a následne po prevedení tejto sumy na účet žalovaného príkazom k

úhrade daného cez internet pomocou mobilného elektronického kľúča bez súhlasu žalovaného previedol čiastku 83.400,- Kč na svoj účet , čím sa dopustil prečinu podvodu a teda právny úkon, ktorý bol uzatvorený takýmto spôsobom, čiže protiprávne nemôže byť platným právnym úkonom a preto je podľa § 39 neplatný a nárok žalobcu z tejto zmluvy je možné posúdiť len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia prípadne nárok na náhradu škody , pričom v oboch prípadoch sú rovnaké podmienky a premlčacia doba či už na uplatnenie vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pri svojom rozhodovaní súd musel vychádzať z predchádzajúceho právoplatného trestného konania a keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatným právnym úkonom, tak podľa § 451 ods.2 vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie pripísaním sumy 140.000,- Kč na jeho účet, avšak z tejto sumy si G. C. v ten istý deň vybral protiprávne 83.400,- Kč a preto získanie sumy 140.000,- Kč žalovaným na svoj účet v dôsledku protiprávneho konania inej osoby je potrebné sčasti hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie (aj po vybraní sumy 83.400,- Kč z účtu žalovaného G. C. zostal na jeho účte zvyšok finančných prostriedkov, ktorým žalovaný ďalej disponoval) a sčasti ako nárok na náhradu škody, ktorá bola právnemu predchodcovi žalobcu spôsobená tým, že žalovaný porušil svoju preventívnu povinnosť podľa § 415 a umožnil inej osobe disponovať svojim mobilným elektronickým kľúčom, pričom táto osoba podvodným spôsobom vylákala peniaze od právneho predchodcu žalobcu a časť z nich použila pre svoju potrebu. V súvislosti s posúdením časti nároku žalobcu ako nároku na náhradu škody poukazuje súd na povinnosti žalovaného vyplývajúcemu zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili prílohu zmluvy o poskytovaní bankových služieb a to konkrétne ustanovení bodu 62 a nasl., podľa ktorých bol žalovaný povinný zabrániť vyzradeniu identifikačných údajov súvisiacich s elektronickým kľúčom s tým, že podľa bodu 68 banka nezodpovedá za škody vzniknuté nedodržaním povinností držiteľa kľúča a porušením bezpečnostných zásad z jeho strany. Keďže v prípade tejto zmluvy ide o neplatný právny úkon, tak na strane žalovaného vznikla povinnosť vrátiť to, čo podľa neplatného právneho úkonu dostal a teda vrátiť finančné prostriedky , ktoré mu boli zaslané na účet na základe neplatnej úverovej zmluvy. Premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 2 ČR začala plynúť odo dňa keď na základe neplatnej zmluvy došlo k plneniu, teda odo dňa 23.5.2007, keď žalovanému bola na účet pripísaná suma 140.000Kč. Vychádzajúc z toho , že premlčacia doba je 4 roky, potom táto uplynula dňom 23.5.2011, pričom žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 13.8.2012, čiže po uplynutí premlčacej doby , nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, tak premlčané právo nebolo možné žalobcovi priznať. Na tomto názore súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa už predtým domáhal zaplatenia pohľadávky cestou rozhodcu, avšak uvedené konanie neskončilo rozhodnutím vo veci samej a teda počas tejto doby premlčanie neprestalo plynúť a okrem toho žalobca si uplatnil svoju pohľadávku u rozhodcu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou neplatného právneho úkonu a preto nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby. V časti u uplatnenia sumy 116.050,05 Kč s príslušenstvom, teda súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

18./ Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o povolenom debete, tak vo svojom predchádzajúcom rozsudku vychádzal súd prvej inštancie z toho, že aj v tomto prípade ide o neplatný právny úkon s poukazom na čestné prehlásenie G. C. zo dňa 17.9.2007, ako aj s poukazom na výpovede svedkov T. I. a T. O. a stotožnil sa s názorom rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, avšak po prehodnotení uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že zmluvu o povolenom debete dňa 13.2.2007 neuzavrel on, ale iná osoba a preto v tejto časti považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie debetného zostatku vo výške 20.802,56Kč s príslušenstvom za dôvodný. Zmluvu o povolenom debete považoval súd za platne uzatvorenú zo strany žalovaného s použitím mobilného elektronického kľúča, pretože z čestného prehlásenia G. C. vyplýva iba to, že tento si vzal spotrebný úver vo výške 140.000Kč bez vedomia žalovaného a zaviazal sa tento vyrovnať spolu s debetným zostatkom , avšak v tomto čestnom prehlásení nepotvrdil, že by uzavrel aj zmluvu o povolenom debete a v tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď svedka T. I., ktorý okrem iného uviedol, že žalovaný požičal C. peniaze a pokiaľ ide o čestné prehlásenie, tak sa netýkalo tejto pôžičky, ale toho, že C. si zobral peniaze cez internet, o čom žalovaný nevedel a predošlú pôžičku C. zaplatil z týchto peňazí cez internet. Okrem toho súd poukazuje na protokol o trestnom oznámení zo dňa 26.11.2007, ktoré urobil žalovaný a kde vyslovene uviedol, že v priebehu mesiaca máj 2007 si G. C. vybral na jeho účet spotrebiteľský úver , keď ho v máji požiadal o telefón s tým, že mu pošle peniaze na účet. Ďalej žalovaný uviedol, že k číslu jeho účtu sa dostal C. už predtým, keď mu chcel zaplatiť iný dlh s tým, že peniaze pošle na jeho účet. Z obsahu tohto trestného oznámenia teda vyplýva, že G. C. mohol použiť mobilný telefón žalovaného až v máji 2007, teda v čase, keď bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak vo februári 2007, keď došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom debete s týmto mobilným telefónom žalovaného ešte

nedisponoval a vedel len číslo účtu žalovaného. Taktiež rozhodca JUDr. Radim Kuchta vo svojom rozhodnutí vychádzal pri názore, že zmluva o povolenom debete je neplatná iba z toho, že takúto námietku vzniesol žalovaný, ale tento jeho názor nebol podopretý žiadnymi inými dôkazmi. Keďže súd zmluvu o povolenom debete považoval za platnú a v tejto zmluve bola dohodnutá premlčacia doba 10 rokov, tak pohľadávka žalobcu do výšky 20.802,56 Kč s príslušenstvom v čase podania žaloby na tunajšom súde nemohla byť premlčaná aj pokiaľ by súd prihliadol na námietku žalovaného, že podľa zmluvy splatnosť pohľadávky nastala 180 dní od jej čerpania, teda dňom 13.8.2007.

19./ Po vykonanom dokazovaní súd považoval nárok žalobcu za dôvodný do výšky 22.303,56Kč s príslušenstvom, vychádzajúc z platnej zmluvy o poskytovaní bankových služieb ako aj z platnej zmluvy o povolenom debete a preto v tejto časti žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže žalovaný sa na základe prechádzajúcej výzvy žalobcu dostal do omeškania s úhradou pohľadávky od 01.06.2009. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v časti o zaplatenie sumy 116.050,05 Kč s príslušenstvom vzhľadom na neplatný právny úkon bolo možné nárok posúdiť len ako bezdôvodné obohatenie, prípade časť nároku ako náhradu škody , pričom došlo k premlčaniu tohto nároku, keďže súd nemohol prihliadať na dohodnutú 10 ročnú premlčaciu dobu, ktorá bola obsahom neplatného právneho úkonu.

20./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 (zákon č.160/2015 Z.z.) tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu u sporových strán v konaní , pričom žalobca mal úspech do výšky 16% a žalovaný do výšky 84% a teda čistý úspech žalovaného predstavuje 68% (84%-16%) a z toho dôvodu súd priznal žalovanému náhradu trov konania do tejto výšky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.