Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou AL legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, proti žalovanej: F.. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom H., X. XXX/X, o určenie absolútnej neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štátu priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou, podanou na tunajší súd, dňa 22.4.2020, žiadala, aby súd určil, že závet, spísaný dňa 13.3.2019, vo forme notárskej zápisnice, č. N 20/2019, NZ 7660/2019, notárkou JUDr. Ivonou Žilíkovou, so sídlom v Prievidzi, poručiteľky H. L., rodenej N., zomrelej dňa 20.8.2019, naposledy bytom H., X. XXX/X, je absolútne neplatný právny úkon. Súčasne žiadala, aby jej súd voči žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Žalobný návrh zdôvodnila tým, že sestra žalobkyne, H. L., zomrela dňa 20.8.2019, a ako dedička zo zákona v tretej dedičskej skupine podľa (ďalej len ,Z“), prichádza do úvahy žalobkyňa, a to v celosti. V konaní o dedičstve po H. L., vedenom na Okresnom súde Prievidza, prostredníctvom notárky JUDr. Burianovej, pod sp.zn. , , na základe predbežného vyšetrenia a obsahu dedičského spisu bolo konštatované, že poručiteľka, sestra žalobkyne, zomrela so zanechaním závetu, spísaného dňa 13.3.2019, vo forme notárskej zápisnice č. N 20/2019, NZ 7660/2019, notárkou JUDr. Žilíkovou, a v zmysle tohto závetu odkázala poručiteľka celý hnuteľný, aj nehnuteľný majetok a aj iné majetkové práva žalovanej, a to z dôvodu, že ju opatruje. Z dôvodu právnej skutočnosti, že žalobkyňa prichádzala do úvahy ako dedička zo zákona, bola vyzvaná, písomnou výzvou, zo dňa 21.1.2020, notárkou ako súdnym komisárom, či so závetom, zo dňa 13.3.2019, súhlasí a ak nie, aby uviedla dôvody neplatnosti závetu. Listom, zo dňa 27.1.2020, žalobkyňa písomne vyhlásila, že so závetom nesúhlasí a spochybňuje ho, a to z dôvodu zdravotného stavu jej sestry, keďže poručiteľka niekoľko rokov pred smrťou trpela demenciou, spojenou s Alzheimerovou chorobou, čo sa výrazne zhoršilo posledný rok pred úmrtím poručiteľky. Uznesením tunajšieho súdu, sp.zn. , , zo dňa 28.2.2019, bolo rozhodnuté o prerušení dedičského konania po poručiteľke H. L. a zákonná dedička, žalobkyňa, bola odkázaná, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na súd o určenie absolútnej neplatnosti závetu, spísaného poručiteľkou, dňa 13.3.2019. Nebohá sestra žalobkyne, poručiteľka, v roku 2009, prekonala mozgový infarkt a bola hospitalizovaná v nemocnici v Bratislave. Po skončení hospitalizácie ponúkla žalovaná poručiteľke, aby sa presťahovala zo svojho, pôvodne obývaného bytu v K., na ul. F. S. XX/X. Poručiteľka už vtedy odmenu za doopatrovanie pani K. riešila darovacou zmluvou, zo dňa

8.3.2010, ktorou žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva časť nehnuteľností - budovy súpisné číslo 396, na pozemku parc. č. XXXX/X, v podiele 1. Podľa článku IV tejto darovacej zmluvy obdarovaná dar s vďakou prijala a prehlásila, že darkyňu doopatruje a v prípade predčasného úmrtia obdarovanej preberá záväzok doopatrovať darkyňu jej syn, Y. K.. Avšak z chovania žalovanej, ako aj z viacerých vyjadrení poručiteľky, žalobkyňa usudzuje, že žalovaná ešte počas života poručiteľky vyvíjala nátlak na poručiteľku, aby sa zmocnila celého jej majetku. Ako dôkaz na podporu tohto tvrdenia preukazuje žalobkyňa návrhom kúpnej zmluvy zo strany žalovanej, ktorú poručiteľka zaslala žalobkyni a v ktorej žalovaná navrhuje poručiteľke len 2 mesiace po mozgovom infarkte, že podstatnú časť jej rozsiahleho majetku odkúpi za 100 000 eur, čo bola značne podhodnotená cena, pretože hodnota majetku bola niekoľko násobne vyššia. Na radu žalobkyne poručiteľka tento návrh kúpnej zmluvy odmietla podpísať a následne uzatvorila darovaciu zmluvu v prospech žalovanej iba na časť majetku so spoluvlastníckym podielom 1. Je pravda, že žalovaná po mozgovom infarkte poručiteľky H. L. začala tejto od roku 2010 viesť účtovníctvo, pretože H. L. bola od roku 1993 do 1.7.2016 živnostníčka. Žalovaná získala prehľad nad majetkom poručiteľky a mala snahu získať jej viaceré nehnuteľnosti a to zrejmým zneužitím situácie, že po mozgovom infarkte sa u H. L. (ďalej aj len „poručiteľka“) začali prejavovať znaky demencie spojené s Alzheimerovou chorobou. Následne, v období od roku 2011 po rok 2015, za podozrivých okolností došlo postupne k prevodu ďalšieho nehnuteľného majetku vo vlastníctve H. L., vrátane predaja jej štvorizbového bytu v K. na ul. F. S. XX/X (viď strana 4 žalobného návrhu). Žalobkyňa má podozrenie, že finančné prostriedky z predaja týchto nehnuteľností neboli použité na opatrovanie poručiteľky a neboli ani uložené na jej účtoch, keďže v rámci dedičského konania boli zistené v bankách len nepatrné zostatky na účtoch. Z týchto dôvodov žalobkyňa okrem iného navrhla, aby súd zaviazal žalovanú predložiť dôkazy (výpisy z bankových účtov), na ktoré boli uložené finančné prostriedky z predaja uvedených nehnuteľností, ako aj ďalších nehnuteľností, neuvedených v žalobe, predaných žalovanej. Poručiteľka ako podnikateľka si v roku 2009 a 2010 objednala v stavebnej spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je žalovaná, rozsiahlu rekonštrukciu trojpodlažného objektu a priľahlého jednopodlažného objektu, nachádzajúceho sa na ul. S. I. v K., ktorý H. L. prenajala viacerým subjektom na podnikateľské účely. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 2011. Podľa dostupných informácii žalobkyne, H. L. časť nákladov na rekonštrukciu objektu podľa dohody splatila spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. vo forme odpredaja (za symbolickú cenu) časti nehnuteľnosti (prístavby), ktorá bola zrekonštruovaná. Už počas uvedenej rekonštrukcie sa zo strany žalovanej prejavili snahy o tzv. ,,tunelovanie“, pretože zo strany zhotoviteľa (spoločnosti žalovanej) boli vyfakturované materiály v nepravdivých a falošných počtoch. Z tohto dôvodu poručiteľka požiadala neter, F. I., aby vykonala skutkovú kontrolu spolu s S. H., so zameraním na porovnanie fakturovaného a skutočného stavu. Výsledkom bolo stretnutie zainteresovaných strán so záverom vykonania znaleckého dokazovania, s cieľom určiť výšku ceny dodaného materiálu a ceny práce. Na základe týchto vážnych pochybení poručiteľka dňa 14.2.2012 odvolala plnomocenstvo, ktoré udelila žalovanej, dňa 27.10.2009, formou generálnej plnej moci. Plná moc jej bola daná dňa 20.2.2012 len na právne úkony týkajúce sa daňového úradu. Pre stratu dôvery s nakladaním finančných prostriedkov zo strany žalovanej, sa poručiteľka rozhodla poveriť touto činnosťou F. I. a splnomocnila ju na základe plnomocenstva, zo dňa 20.2.2012. Z dôvodu, že zhotoviteľovi hrozili trestnoprávne sankcie, vec sa napokon uzatvorila dohodou o odpredaji rekonštruovanej časti spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o.. Uvedené konanie žalovanej a jej spoločnosti preukazujú účelové zameranie na získanie finančného prospechu na úkor poručiteľky, ktorá mala už v tom čase (po mozgovej príhode v roku 2009) pretrvávajúce zdravotné problémy, pretože jej myseľ bola striedavo reálna, avšak časť jej konania už bola poznačená demenciou. Po mozgovom infarkte v roku 2009 bola poručiteľka doliečovaná v období september až október 2009 v zariadení Liečebňa svätého Františka v Bratislave. V tejto súvislosti žalobkyňa navrhla súdu zabezpečiť od príslušných zdravotníckych zariadení zdravotnú dokumentáciu poručiteľky za účelom zistenia a posúdenia vplyvu jej chorobného stavu na posúdenie platnosti spísania závetu. Podozrivé okolnosti, najmä zdravotný stav poručiteľky pri spisovaní závetu (demencia a Alzheimerova choroba) vzbudzuje dôvodnú obavu o vážnosti a slobodnej vôle poručiteľky pri spísaní závetu. Vzťahy medzi poručiteľkou a žalobkyňou boli dobré, aj keď po presťahovaní do Prievidze sa o ňu nemohla sama starať a navštevovať ju tak, ako by si to predstavovala. Z pohľadu žalobkyne neexistovali racionálne dôvody na spísanie závetu v tom zmysle, aby bol všetok majetok odkázaný žalovanej, keďže ešte za života poručiteľky už dostala za opatrovanie veľkú časť majetku poručiteľky. Ak by mala poručiteľka v čase spísania závetu racionálne zmýšľanie, neovplyvnené svojím zdravotným stavom, musela by túto skutočnosť zobrať do úvahy. Preto je podľa názoru žalobkyne potrebné považovať pre absenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky v čase spísania závetu, spísanie závetu za absolútne neplatný právny úkon, tak, ako to predpokladá ustanovenie (ďalej len „“). Naliehavosť právneho záujmu

v danom prípade je daná skutočnosť, že žalobkyňa na podanie žaloby bola vyzvaná podľa ustanovenia (ďalej len ,P“), uznesením zo dňa 28.2.2020, sp.zn. , , súdnym komisárom - notárkou JUDr. Burianovou, v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia.

2. Žalovaná vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci, žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že s H. L. sa zoznámila ešte v roku 2003, keď pracovala v stavebnej firme Benystav s.r.o. v Prievidzi a keď H. L. prišla do tejto spoločnosti z dôvodu potreby rekonštrukcie budovy na ul. S. I. v K.. To bol začiatok ich priateľstva, pričom nasledovali časté návštevy poručiteľky u nich v Kanianke, na byte v Prievidzi, aj v Bratislave. V roku 2007 odišla zo spoločnosti Benystav s.r.o. a spolu so synom si založili vlastnú stavebnú spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o.. Pretože pani L. dlhšiu dobu plánovala rekonštrukciu objektu na ulici S. I. v K., dohodli sa, že sa táto budova postupne podľa finančných možností bude rekonštruovať. Počas prác sa intenzívnejšie stretávali a aj rozprávali, aj o rodine, priateľoch, známych. Podľa vyjadrenia H. L., nikdy nemala dobrý vzťah so sestrou, žalobkyňou, pričom ona sama bola viackrát svedkom toho, ako sa hádajú cez telefón. Keď bola H. L. v roku 2009 v nemocnici, prosila ju, aby sa poradila s JUDr. Bezákovou, ktorá ju právne zastupovala, ako vyporiadať jej nehnuteľnosti, ktoré zdedila po manželovi, s tým, aby ich nedostala jej sestra. Preto bol vypracovaný aj návrh kúpnej zmluvy pre prípad, že by sa s ňou niečo stalo a preto aj navrhla L. presťahovať sa do Prievidze, lebo v rodinnom dome v Bratislave bola sama a všade bol neporiadok. Zobrala do domu v Bratislave aj tri svoje priateľky, S. L., D. X. a M. S., a spolu boli v dome upratovať. Trvalo mesiac, pokiaľ H. L. presťahovali do Prievidze a tam jej zabezpečila, aby raz do týždňa prišla jej zamestnankyňu D. X. upratať jej byt. Keď sa H. L. presťahovala do Prievidze, boli v podstate stále spolu, chodila k nim na večere, brávali ju každý rok do kúpeľov do Piešťan, Turčianskych Teplíc, do Tatier, a na všetky firemné a rodinné akcie a výlety. Na darovacej zmluve sa dohodli v roku 2010, keď jej darovala polovicu objektu na ul. S. v K. a ona sa zaviazala H. L. doopatrovať. Je pravda, že ich spoločnosť prevzala vedenie účtovníctva H. L. po bratislavskej účtovnej spoločnosti, čo bolo z dôvodu, že H. L. už bola v Prievidzi a navzájom si dôverovali. H. L. bola svojská povaha, niekedy tvrdohlavá, ale určite nebola dementná, ani netrpela Alzheimerovou chorobou. Ešte vo svojich 77 rokoch šoférovala auto, pričom šoférovať prestala až na jej žiadosť a odporúčanie. Odvtedy ju podľa potreby vozila všade ona. S chodom domácnosti jej tiež dlhodobo pomáhali, pravidelne je chodili upratovať, nosievali jej stravu, chodili s ňou k lekárovi, čo bolo pre nich časovo niekedy náročné. Preto sa v roku 2015 dohodli, že sa presťahuje k nim do rodinného domu do Kanianky, kde bývali spolu s jej a manželovými rodičmi. G. na ul. S. predala, u nich doma prerobila H. L. byt na prízemí rodinného domu ich syna Y. K. o rozlohe asi 84 m2 na bezbariérový, pričom ich syn zriadil v jej prospech na časť domu, v ktorej bývala, právo doživotného užívania a bývania. V byte bývala spolu so svojím psom, ktorý bol jej celoživotný sprievodca, pričom dožila spokojnú starobu v kruhu svojej novej rodiny a priateľov, ktorí ju tam chodili navštevovať. Pokiaľ ide o odpredaj pozemkov vo vlastníctve H. L. po jej nebohom manželovi v roku 2011 a neskôr, vie uviesť len toľko, že H. L. mala svoju právničku JUDr. Bezákovú, s ktorou konzultovala prevody nehnuteľností a všetky finančné prostriedky, ktoré dostala za predaj boli použité s jej súhlasom na rozsiahlu rekonštrukciu budovy na ul. S. I., na osobnú spotrebu - rekondičné a liečebné pobyty v kúpeľoch, výlety do Tatier, Viedne, Prahy, Ríma a podobne. V neposlednom rade bolo treba zaplatiť aj ubytovanie, výdavky na psa, lieky, operácie očí, pedikúru, manikúru, maséra, kaderníčku, oslavy a posedenia, auto, benzín... H. L. bola spokojná, že sa budova na ul. S. I. v K. postupne rekonštruuje, trápili ju však niektoré nevyporiadané pozemky po manželových rodičoch, ktoré sú doteraz predmetom súdneho sporu s Mestom Prievidza. F. I., dcéra žalobkyne, viackrát útočila na jej osobu ako aj na JUDr. Bezákovú. Telefonicky aj mailmi ju osočovala, zavádzala pani L., ktorá nakoniec súhlasila s tým, že F. I. zabezpečí vyporiadanie všetkých sporných pozemkov v prospech H. L., čo však podmienila prepisom polovice podielu na nehnuteľnosti na ul. S. I. v K. na základe darovacej zmluvy. Prepis sa zrealizoval, avšak k vyporiadaniu pozemkov nedošlo. Keďže H. L. došlo, že ju vlastná neter zaviedla a oklamala, žiadala ju o vrátenie podielu, čo však táto odmietla. S H. L. sa napokon ona dohodla, že odkúpia celú budovu, urobia si tam sídlo spoločnosti a budú sa starať o to, aby nehnuteľnosť rodiny L. nechátrala. Pri podpise kúpnej zmluvy musela F. I. vyplatiť 30.000 eur, čo zdôvodnila tým, že to bude suma na doopatrovanie H. L. na starobu, pretože ona sa o ňu určite nepostará. Tvrdila, že bude vinkulovať peniaze na účte pre potreby H. L., čo sa však nestalo, peniaze zostali u I. dodnes, pričom ona sama sa postarala o H. L. do konca jej života. Od tohto času už nechcela H. L. o rodine N. ani počuť, okrem synovca Z. s manželkou, s ktorými mala dobré vzťahy a ktorí ju boli aj v Kanianke viackrát navštíviť a takisto aj ona bola u nich viackrát, pričom dopravu do Bratislavy a späť zabezpečovala ona. H. L. so sestrou komunikovala len občas, prostredníctvom telefónu, pričom sa vždy pohádali. Zväčša raz do roka prišli do Prievidze na cintorín, v Kanianke boli

spolu asi trikrát, naposledy v júli 2018, kedy sa tiež pohádali. Začiatkom roku 2019 sa zhoršil zdravotný stav H. L., znovu sa u nej obnovil nádor na hrubom čreve a po konzultácii na chirurgii v Bojnickej nemocnici ju objednali na zákrok. Spolu absolvovali všetky predoperačné vyšetrenia a pred operáciou ju požiadala, aby jej dohodla termín u notára, že chce spísať závet v jej prospech. H. L. to chcela už riešiť dávnejšie, ale nebol na to dôvod a ona ju o to ani nežiadala. Ráno, v deň operácie, 13.3.2019, mala dohodnutý termín u notárky S.. L., ku ktorej ju doviezla a kde spísala závet. Potom išli spolu na kávu a následne do nemocnice na príjem a na vykonanie operačného zákroku. Operácia prebehla dobre, nádor bol odstránený a dokonca nebol potrebný ani mimotelový vývod. Najväčší problém však bola narkóza, na čo ich už pred operáciou upozornil anestéziológ, H. L. sa však rozhodla operáciu podstúpiť. Po stabilizácii zdravotného stavu bola prepustená do domácej starostlivosti, avšak vtedy si už vyžadovala celodennú starostlivosť. Pretože je v pracovnom pomere, dohodla sa s pani Z., ktorá u nich pracuje, že jej bude pomáhať a doobeda sa postará o pani L.. Takisto jej chodila pomáhať jej teta, S. L. a M. K.. O stave pani L. pravidelne telefonicky informovala jej rodinu a takisto synovca Z. s manželkou a takisto žalobkyňu, ktorá od posledného stretnutia so sestrou nebola. S pomocou celej jej rodiny a priateľov, H. L. doopatrovali a to až do jej smrti, dňa 20.8.2019. Samozrejme podľa dohody sa postarala aj o pohreb H. L. a o všetky záležitosti, s tým súvisiace.

3. Žalobkyňa sa na pojednávanie neustanovila, neúčasť na ňom ospravedlnila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Súhlasila s tým, aby v predmetnej veci súd pojednával a aj rozhodol v jej neprítomnosti. S poukazom na ustanovenie (ďalej len ,P“) pojednával súd vo veci v neprítomnosti žalobkyne.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právnej zástupkyne žalobkyne a žalovanej, svedkov JUDr. Jana Bezáková, MUDr. Alexander Berkeš, F.. M. V., D. Mgr. Ivona Žilíková, Jana Jahodníková, Eva Londáková, S. L., M. G., F. I. a F.. Z. N., oboznámením s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp.zn. a s obsahom spisu tunajšieho súdu, sp.zn. , osobitne žaloba č.l. 1, Darovacia zmluva zo dňa 8.3.2010 č.l. 7, Dodatok ku Kúpnej zmluve uzavretej dňa 26.3.2012 č.l. 9, Dohoda uzavretá podľa a nasl. zo dňa 29.10.2009, Kúpna zmluva č.l. 11, Kúpna zmluva zo dňa 26.3.2012 č.l. 14, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. K. č.l. XX, nesúhlas so závetom po nebohej H. L. č.l. 18, Odvolanie plnomocenstva H. L. F.. S. K. zo dňa 14.2.2012 č.l. 19, plnomocenstvo H. L. F. I. zo dňa 20.2.2012 č.l. 20, plnomocenstvo H. L. F.. S. K. zo dňa 20.2.2012 č.l. 21, plnomocenstvo H. L. F.. S. K. zo dňa 27.10.2009 č.l. 22, prehlásenie Y. K. zo dňa 8.3.2010 č.l. 23, výpis zo živnostenského registra na H. L. č.l. 24, výpis z obchodného registra na spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. č.l. 25, výzva notárskeho úradu adresovaná žalobkyni č.l. 27, notárska zápisnica - závet zo dňa 13.3.2019 č.l. 27, záznam zo stretnutia č.l. 28, vyjadrenie M. V. zo dňa 6.5.2020 č.l. 56, vyjadrenie D. Q. č.l. 57, lekárska správa Alexandra Berkeša - ošetrujúceho lekára H. L. č.l. 58, časť zdravotnej dokumentácie H. L. č.l. 60-79, fotografie č.l. 80-136, trestné oznámenie zo dňa 10.5.2020 č.l. 139, vyjadrenie žalobkyne č.l. 146, vyjadrenie M. E. zo dňa 29.5.2020 č.l. 148, čestné vyhlásenie JUDr. Miloša Kováčika č.l. 149, vyjadrenie žalovanej č.l. 151, zdravotná dokumentácia H. L. č.l. 165-410, list NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach adresovaný MUDr. Berkešovi zo dňa 5.9.2019 č.l. 410, vyjadrenie žalovanej zo dňa 20.7.2020 č.l. 421, lekárska správa MUDr. Berkeša č.l. 422-423, Kúpna zmluva zo dňa 29.3.2016 č.l. 424, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č.l. 427, správa NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach zo dňa 2.9.2020 č.l. 442, správa NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach zo dňa 13.11.2020 č.l. 465, oznámenie NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach súdu zo dňa 7.12.2020, časť zdravotnej dokumentácie H. L. č.l. 477-491, vyjadrenie žalobkyne č.l. 504, vyjadrenie žalobkyne č.l. 546, vyjadrenie manžela žalobkyne č.l. 547, podanie žalobkyne č.l. 558, znalecký posudok č.l. 581-600, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

5. Na tunajšom súde sa pod sp.zn. , vedie dedičské konanie po poručiteľke H. L., nar. 28.9.1936, naposledy bytom H., X. XXX/X (vtedajšia a aj súčasná adresa žalovanej), zomrelej dňa 20.8.2019. Ako jediná dedička zo zákona v tretej dedičskej skupine podľa prichádza do úvahy žalobkyňa.

6. Vo vyššie uvedenom dedičskom konaní bolo súdnym komisárom, JUDr. Bibiánovou Burianovou, zistené, že H. L., sestra žalobkyne, zanechala závet, ktorý bol spísaný dňa 13.3.2019 (č.l. 27). Závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice č. N 20/2019, NZ 7660/2019, notárkou Mgr. Ivonou Žilíkovou. Z obsahu závetu vyplýva, že poručiteľka H. L. odkázala celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ako aj ostatné majetkové práva S. K. (žalovaná). Vyhlásila, že nemá neopomenuteľných dedičov a že bola

poučená o dedení v zmysle zákona a závetu. V závete sa uvádza, že pre závet sa poručiteľka rozhodla z dôvodu, že ju S. K. (žalovaná) doopatruje. Závet obsahuje aj vyhlásenie poručiteľky, že pre závet sa rozhodla dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku, pri plnom vedomí a po zvážení všetkých okolností.

7. Na základe zistenia, že existuje vyššie uvedený závet, bola žalobkyňa súdnym komisárom, JUDr. Burianovou, vo vyššie uvedenej právnej veci, vyzvaná, aby ako zákonná dedička v lehote do 30 dní od doručenia jej predmetnej výzvy, oznámila, či so závetom súhlasí alebo nie, s tým, že ak so závetom nesúhlasí, musí udať dôvody neplatnosti závetu a následne bude vyzvaná na podanie žaloby o neplatnosť závetu.

8. Listom, zo dňa 27.1.2020, žalobkyňa Notárskemu úradu JUDr. Bibiána Burianová k sp.zn. tunajšieho súdu , , oznámila, že nesúhlasí so závetom spísaným s H. L., s tým, že jej nebohá sestra už pred svojou smrťou niekoľko rokov trpela demenciou spojenou s Alzheimerovou chorobou, čo sa výrazne zhoršilo najmä posledný rok pred jej úmrtím. Vzhľadom na úctu a lásku k jej zomrelej sestre, až teraz poukazuje na machinácie jej opatrovateľky, pretože myseľ jej sestry sa striedala s realitou a časť s demenciou, a nechcela ju raniť tým, že by podala na svoju sestru návrh na zbavenie jej svojprávnosti.

9. Na základe vyššie uvedeného listu (bod 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia), Okresný súd Prievidza, prostredníctvom súdneho komisára, notárky JUDr. Burianovej, uznesením, zo dňa 28.2.2020, sp.zn. , , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.3.2020, konanie o dedičstve po nebohej H. L., v súlade s ustanovením , a , prerušil.

10. Na základe vyššie uvedeného uznesenia (bod 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia) podala žalobkyňa, sestra poručiteľky H. L., na tunajší súd žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu.

11. Z vyjadrenia žalovanej, ktoré žalobkyňa v priebehu konania nenamietala, mal súd preukázané, že žalovaná sa s H. L. zoznámila v roku 2003, v čase keď žalovaná pracovala v spoločnosti Benystav s.r.o. a to z dôvodu, že H. L. mala záujem zrekonštruovať svoju nehnuteľnosť v K. na ul. S. I., pričom zamestnávateľ žalovanej sa v tom čase zaoberal stavebnou činnosťou. Žalobkyňa takisto nenamietala tvrdenia žalovanej, že od tohto obdobia sa začal vyvíjať priateľský vzťah medzi žalovanou a H. L., čo viedlo aj k tomu, že H. L. sa dohodla so žalovanou, že jej spoločnosť, ktorú žalovaná založila so svojím synom v roku 2007, TO-MY-STAV s.r.o., so sídlom v Kanianke, bude postupne, podľa finančných možností, rekonštruovať objekt na ul. S. I. v K..

12. Žalobkyňa nenamietala ani to, že H. L., ako podnikateľka (viď aj výpis zo živnostenského registra na č.l. 24) vykonávala podnikateľské aktivity v Meste Prievidza, čo bol okrem jej priateľského vzťahu k žalovanej, dôvod, pre ktorý následne H. L. predala svoj rodinný dom v Bratislave, v ktorom bývala sama, a presťahovala sa do jej štvorizbového bytu v Prievidzi.

13. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že od roku 2010 účtovníctvo H. L. viedla spoločnosť, ktorej konateľkou bola žalovaná.

14. Z dôvodu, že podnikateľské aktivity H. L. a návštevy lekárov, z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu, si vyžadovali každodennú starostlivosť o H. L. a takisto o jej byt, byt ktorý mala vo vlastníctve v K., na ul. F. S. (č.l. 17), na základe kúpnej zmluvy, zo dňa 29.3.2016, predala (kúpna zmluva č.l. 424) a následne sa presťahovala bývať do Kanianky na adresu žalovanej (tieto tvrdenia žalovanej takisto žalobkyňa nenamietala a preto ich súd považoval za nesporné).

15. Je nesporné, že H. L. počas svojho života nadobudla nehnuteľný majetok veľkej hodnoty, ktorý ešte za svojho života z veľkej časti postupne predala žalovanej, resp. tretím osobám (viď listinné dôkazy založené v spise ako aj vyjadrenia strán a svedkyne I.). Žalobkyňa v tejto súvislosti vyslovila podozrenie, že finančné prostriedky z predaja týchto nehnuteľností neboli použité pre potreby H. L., že neboli uložené ani na jej účtoch, keďže v rámci dedičského konania boli zistené v bankách len nepatrné zostatky na účtoch H. L..

16. Je tiež nesporné, že H. L. ako podnikateľka si v rokoch 2009 a nasledujúcich u stavebnej spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou v súčasnosti (a jednou z

konateľov a spoločníkov od jej založenia) je žalovaná (v období od 27.6.2007 do 18.2. 2016 bol jedným zo spoločníkov a v období od 7.9.2010 do 18.2.2016 aj jedným z konateľov tejto spoločnosti syn žalovanej, Y. K. a v období od 27.6.2007do 10.3.2010 bol spoločníkom a v období od 27.6.2007 do 6.9.2010 aj jedným z konateľov tejto spoločnosti Anton Bugeľ), objednala rozsiahlu rekonštrukciu niekoľkopodlažného objektu stavby na ul. S. I. v K., ktorý H. L. v tom čase prenajímala viacerým subjektom na podnikateľské účely, pričom rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti bola ukončená v roku 2011. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobkyne, že H. L. časť nákladov na rekonštrukciu vyššie uvedeného objektu podľa dohody so žalovanou splatila spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o. vo forme predaja časti nehnuteľnosti (prístavba), ktorá bola aj zrekonštruovaná.

17. V konaní nebolo takisto sporné, že počas života H. L. vznikali napäté situácie medzi rodinou žalobkyne a žalovanou, a to aj v súvislosti s rekonštrukciou vyššie uvedeného objektu (bod 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia), keď rodina žalobkyne mala pochybnosti o tom, či fakturácia stavebného materiálu v súvislosti s rekonštrukciou objektu zodpovedala realite. V tejto súvislosti H. L. požiadala svoju neter, F. I., aby aj spolu s S. H., vykonali skutkovú kontrolu za účelom zistenia, či fakturácia stavebného materiálu za rekonštrukciu nehnuteľnosti zodpovedá realite, výsledkom čoho bolo stretnutie zainteresovaných strán so záverom, že bude potrebné vykonať za účelom zistenia ceny dodaného tovaru a ceny prác, znalecké dokazovanie (záznam zo stretnutia č.l. 28).

18. Napäté vzťahy medzi rodinou žalobkyne a žalovanou viedli aj k tomu, že dňa 14.2.2012 odvolala H. L. generálnu plnú moc, ktorú predtým dala žalovanej (dňa 27.10.2009), pričom plná moc žalovanej bola daná H. L. dňa 20.2.2012 len na právne úkony, týkajúce sa daňového úradu (plnomocenstvá založené v spise na č.l. 19-22).

19. Medzi stranami nebolo takisto sporné, že aj v ďalšom období, teda po odvolaní generálnej plnej moci žalovanej zo strany H.F., H. L. udržiavala so žalovanou blízky vzťah, stretávala sa s rodinou žalovanej, zúčastňovala sa rôznych jej rodinných osláv, výletov, firemných a ďalších akcií, pričom H. L. bola zo strany žalovanej poskytovaná aj osobná starostlivosť, čo sa ešte viac zintenzívnilo potom, čo sa H. L. presťahovala do miesta bydliska žalovanej. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pre H. L. zabezpečovala takisto stravu, osobne, až do smrti, jej zabezpečovala všetko potrebné, vrátane návštev u lekárov. Starostlivosť o H. L., vrátane realizácie rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, žalovaná v priebehu konania preukazovala aj početnou fotodokumentáciou (č.l. 80-136 a 155-164).

20. Dňa 29.10.2009 uzatvorila H.F. so spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., v zmysle ustanovenia a nasl. , Dohodu, na základe ktorej sa spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. zaviazala na svoje náklady zrekonštruovať prízemnú časť nehnuteľnosti, prízemnú prístavbu vo dvore (bývalý Castill) o výmere asi 250 m2, v rozsahu tam uvedenom. Účastníci zmluvy sa súčasne dohodli, že spoločnosť TO-MY- STAV s.r.o. na svoje náklady zrekonštruuje aj prístavbu prízemnej časti nehnuteľnosti vo dvore (garáž) o výmere asi 40 m2, ktorá bola a aj je súčasťou prízemnej prístavby vo dvore, nie je zapísaná na LV a je postavená na pozemku vo vlastníctve Mesta Prievidza. Vzhľadom na rozsah prác a výšku nákladov, ktoré sa spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o. zaviazala investovať do nehnuteľnosti uvedenej v článku I. tejto dohody (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K., nachádzajúce sa na ul. M. S. v K.), sa H. L. zaviazala previesť spoluvlastnícky podiel v jednej polovici na budove, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku, parcela č. XXXX/X v k.ú. K., do vlastníctva žalovanej. Účastníci zmluvy sa takisto dohodli, že zhodnotenie časti nehnuteľnosti podľa článku II. tejto dohody, v dohodnutom rozsahu, v hodnote skutočne zrealizovaných prác, bude výlučným vlastníctvom spoločnosti TO-MY-STAV s.r.o..

21. Dňa 8.3.2010 H. L., v postavení darcu, uzatvorila so žalovanou, v postavení obdarovaného, Darovaciu zmluvu s dohodou o zriadení vecného bremena. Touto zmluvou H. L. darovala žalovanej do jej vlastníctva časť nehnuteľnosti, budovy, súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXXX/X, v podiele jedna polovica a časť pozemku parcela reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2 v podiele jedna polovica, v k.ú. K., z dôvodu, že darkyňa bola v tom čase výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. K., pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1171 m2. Účastníci zmluvy zriadili v prospech darkyne vecné bremeno práva vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcela č. 1943/1 a to na celý pozemok, bez bližšej špecifikácie. Žalovaná sa súčasne zaviazala H. L. doopatrovať.

22. Dňa 8.3.2010 Y. K., syn žalovanej prehlásil, že v prípade nemožnosti doopatrovať H. L., ku ktorej povinnosti sa v darovacej zmluve zo dňa 8.3.2010 zaviazala jeho matka, F.. S. K. (žalovaná), sa zaväzuje túto povinnosť prevziať v celom rozsahu on, čo potvrdil svojím podpisom v tomto prehlásení.

23. Dňa 26.3.2012 predávajúce, H. L. a F. I., uzavreli s kupujúcim, spoločnosťou TO-MY-STAV s.r.o., so sídlom v Kanianke, kúpnu zmluvu podľa a nasl. , podľa ktorej predávajúce predali a kupujúci kúpil do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Prievidza, na LV č. XXXXX a XXXX, a to parcelu U. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, v podiele jedna polovica, prístavby prevádzkovej budovy súpisné číslo 396 na pozemku parcela č. 1943/2 v podiele jedna polovica a pozemok parcela CKN č. 1943/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 v podiele 1/1 vytvorená na základe geometrického plánu č. 34/2012 zo dňa 14.3.2012, z časti parcely CKN č. 1943/1, a to za cenu dohodnutú medzi účastníkmi zmluvy. V Dodatku k vyššie uvedenej kúpnej zmluve, z toho istého dňa, si účastníci dohodli výšku kúpnej ceny a jej splatnosť.

24. Podľa vyjadrení žalobkyne v žalobe a takisto jej vyjadrení zo dňa 21.7.2021 (č.l. 504), od roku 2011 došlo k viacerým podozrivým prevodom majetku vo vlastníctve poručiteľky na tretie osoby. Žalobkyňa predložila súdu okrem iného aj zoznam predaja nehnuteľností vo vlastníctve H. L. od roku 2010 do roku 2019 (č.l. 558).

25. Dňa 1.6.2020 predložila žalobkyňa tunajšiemu súdu trestné oznámenie, datované dňom 10.5.2020, podané na Okresnú prokuratúra Prievidza, na žalovanú, pre trestný čin podvodu, poukazujúc na podozrivé predaje nehnuteľností vo vlastníctve H. L., s tým, že žalovaná mala zneužiť zdravotný stav H. L. a s tým súvisiace opatrovanie menovanej, pričom jej prioritným záujmom bolo nadobudnúť majetok vo vlastníctve H. L..

26. Vo vyjadrení, zo dňa 30.5.2020, právna zástupkyňa žalobkyne okrem iného uviedla, že z vyjadrení žalovanej vyplýva, že sa zamerala na popísanie nie príliš dôležitých skutočností, často nepravdivých a skresľujúcich tvrdení, avšak neozrejmila podstatné skutočnosti, prečo majetok sestry žalobkyne, H. L., bol rozpredaný a peniaze minuté a prečo v deň operácie bolo nevyhnutné spísať závet v jej prospech aj na zvyšný majetok. Žalobkyňa zásadne namieta tvrdenia žalovanej, že nemala so sestrou dobré vzťahy. Až do roku 2010, dokedy bývala v Bratislave, bola pozývaná na všetky rodinné oslavy a na každé narodeniny a meniny detí a vnúčat a taktiež bola krstnou mamou oboch detí, F. a Z.. Žalobkyňa absolútne popiera, že by sa so sestrou hádali, či už cez telefón, alebo v bežnej komunikácii. Telefonický kontakt so sestrou mala žalobkyňa pravidelný, 2-3 krát do týždňa. Žalobkyňa uvádza, že tvrdenie žalovanej ohľadne návrhu kúpnej zmluvy na celý majetok sestry žalobkyne je zavádzajúce a účelové, pretože tento návrh bol vypracovaný a predložený sestre len dva mesiace po mozgovom infarkte a je zrejmé, že bolo v záujme žalovanej, aby sa za hodnotu 100.000 eur dostala k majetku, ktorý mal hodnotu niekoľkonásobne vyššiu. Žalobkyňa je názoru, že žalovaná využila neľahkú situáciu jej sestry (ponúkla sa, že ju doopatruje) a už od roku 2009 mala v úmysle získať jej nehnuteľný majetok a finančné prostriedky na jej úkor. Žalobkyňa má za to, že vzhľadom na vek a zdravotný stav mala jej sestra zníženú rozpoznávaciu schopnosť slobodného rozhodovania, spojenú s vysokou dôverčivosťou a bola uvedená do omylu v tom, že dôverovala, že konanie žalovanej je v jej prospech, pričom naopak ide o dôvodné podozrenie, že žalovaná túto jej dôveru úmyselne zneužila vo svoj prospech. H. L. žalobkyni tvrdila, že žalovaná jej sľúbila, že si ju vezme do svojej rodiny, avšak skončila iba v zrekonštruovanej bývalej garáži, kde potom žila až do smrti. Sama sestra sa žalobkyni sťažovala, že sľúbené spoločné bývanie so žalovanou si tak nepredstavovala. Aj v prípade samotného predaja bytu vo vlastníctve H. L. v Prievidzi išlo o ďalší premyslený krok žalovanej, aby H. L. bola na žalovanej ešte viac závislá a mohla ňou manipulovať, avšak v neposlednom rade išlo o manipuláciu s finančnými prostriedkami z predaja bytu. Žalovaná tvrdí, že o predaji nehnuteľnosti po manželovi nemá vedomosť, že H. L. mala svoju právničku, JUDr. Bezákovú, s ktorou prevody nehnuteľnosti konzultovala a že všetky prostriedky boli s jej súhlasom použité na rozsiahlu rekonštrukciu budovy na ul. S. I. v K., na osobnú spotrebu, rekondičné a liečebné pobyty v kúpeľoch, rôzne výlety, aj do zahraničia, platili sa z toho upratovanie, náklady na psa, lieky, kaderníčka, oslavy a posedenia, benzín, auto a všetko, čo súviselo so zabezpečením komfortného života, na ktorý bola zvyknutá. Je pravda, že H. L. chodila na výlety do kúpeľov, ale vždy spolu so sprievodnou suitou - žalovanou, spolu s kamarátkami, avšak vždy za jej finančné prostriedky. Že išlo o značné finančné prostriedky, s ktorými žalovaná disponovala za H. L., svedčí i to, že v roku 2010 jej boli na účet vyplatené peniaze z vyrovnania dedičstva z rodičovského domu vo výške 43.000 eur. Pravdou je, že H.F. v roku 2012 zistila pochybné účtovanie pri rekonštrukčných prácach, realizovaných firmou

žalovanej, preto požiadala dcéru žalobkyne, F. I., aby celú záležitosť prešetrila, a to za prítomnosti S. H., výsledkom čoho bolo rokovanie a dohoda na audite, ku ktorému napokon nedošlo, žalovanej hrozili trestné sankcie a preto urýchlene ponúkla finančné vyrovnanie. Darovanie majetku dcére žalobkyne bolo na želanie H. L. (išlo o druhú polovicu budovy, pričom prvú polovicu budovy dostala žalovaná darom za doopatrovanie sestry), bola vypracovaná darovacia zmluva a návrh na vklad podaný katastru, avšak žalobkyňa je toho názoru, že z dôvodu zníženého intelektu, pod nátlakom a na základe manipulácie zo strany žalovanej, H. L. návrh na vklad z neznámych dôvodov odvolala a zápis sa nezrealizoval. Zrejme žalovaná už v tom čase mala úmysel získať celú predmetnú nehnuteľnosť, čo sa jej aj neskôr podarilo. Žalobkyňa má však iné skúsenosti s jej poskytovaním opatery, napríklad pri osobnej návšteve v Kanianke s manželom zistila, že H. L. bola zabezpečovaná celodenná strava vo forme vákuového balenia a mala tam zvyšky nedojedeného jedla - lečo s klobásou, čo bola, vzhľadom na jej zdravotný stav a predpísanú diétu, súvisiacu s ochorením hrubého čreva, úplne nevhodná strava. Žalobkyňa tiež zistila, že H. L. bez kontroly mala porcované lieky na celý deň a raňajšia dávka liekov bola ešte poobede nedotknutá. Viac ako podozrivá sa javí skutočnosť, že v deň nástupu do nemocnice na vykonanie závažnej operácie hrubého čreva, t.j. 13.3.2019, mala H. L. myšlienky na spísanie závetu, a to v prospech žalovanej. Skôr opak sa javí pravdou a to, že žalovaná opakovane využila pokročilý vek, zdravotný stav a psychické rozpoloženie H. L. krátko pred operáciou a manipulatívne zorganizovala spísanie závetu vo svoj prospech. Žalobkyňa už od roku 2016 badala pri telefonickom alebo osobnom kontakte u H. L. známky dezorientácie, často nereagovala na otázky, opakovala to isté, bola akoby v útlmovom stave, akoby pod vplyvom sedatív. Na toto ju upozornil aj syn Z., ktorý svoju tetu často navštevoval. Spájala si to s tým, že u nej zrejme sa začala prejavovať istá forma stareckej demencie alebo alzheimera a preto je prekvapená vyjadrením obvodného lekára MUDr. Berkeša, že jej sestra po celý čas nebola vyšetrovaná ani liečená pre psychické ochorenie. Žalobkyňa má podozrenie, že žalovaná nemala záujem, aby jej sestra bola liečená u psychiatra alebo psychológa, zrejme jej tento jej psychický stav vyhovoval a to pre jej zámery získať všetok majetok sestry, čo sa jej napokon aj podarilo.

27. Žalovaná v podaniach, zo dňa 10.6.2020 a 20.7.2020, okrem iného uviedla, že lekár H. L., MUDr. Berkeš, sa čudoval, že H. L. má vôbec sestru, pretože po celý čas, čo bola u neho evidovaná a bola jej poskytovaná zdravotná starostlivosť, nikto z jej rodiny sa neinformoval na jej zdravotný stav. V zdravotnej dokumentácii H. L., ktorú mala k dispozícii od MUDr. Berkeša, sa nachádza aj potvrdenie z roku 2013, od MUDr. Hatalovej z Bratislavy, ktorá potvrdzuje stabilizovaný stav H. L., s tým, že táto je spôsobilá ako vodič, s podmienkou používania okuliarov. Táto lekárka bola ošetrujúcou lekárkou H. L. pred jej mozgovou príhodou v roku 2009 a aj následne, pokiaľ sa táto nepresťahovala do Prievidze. V zdravotnej dokumentácii je množstvo vyšetrení u viacero lekárov, ale nikto nikdy nežiadal a ani nebolo potrebné u H. L. psychiatrické vyšetrenie. Považuje za nepodstatné priložené tvrdenia svedkov žalobkyne, ktorí sa s H. L. nestretávali a videli ju raz za 5 alebo 8 rokov. Nechápe prečo žalobkyňa úmyselne zavádza súd tvrdením, že H. L. bývala v zrekonštruovanej garáži. Z tohto dôvodu predložila súdu fotodokumentáciu rodinného domu jej syna Y. K., v ktorom menovaná strávila posledné roky svojho života a kde jej bola poskytovaná príkladná starostlivosť (č.l. 155-160). Celý byt bol zrekonštruovaný pre potreby bezbariérového pohybu s východom na zelenú terasu a záhradu, kde je sedenie asi pre 20 ľudí, kde sa H. L. zúčastňovala ich spoločného života v kruhu ich veľkej rodiny (č.l. 155). Priložila aj fotografiu starožitného nábytku na č.l. 160, ktorý si priala mať H. L. v dome a ktorý presťahovali z jej bytu v Prievidzi. Tiež nechápe, čo má žalobkyňa proti balenej strave, ktorá je pestrá, nejde o celodennú stravu, v rámci rodiny si chystajú raňajky a večere a obed si objednávajú ako každý pracujúci človek. H. L. bola samostatná, svojprávna a objednávala si to, na čo mala chuť. Mala doporučenú diétu v súvislosti s cukrovkou a tesne po operácii hrubého čreva. Inak sa stravovala primerane k svojmu veku úplne normálne, mala svoju chladničku, mrazničku, kávovar, pitný režim a sem tam aj pohárik metaxy. Pokiaľ ide o lieky, práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa dohodli, že H. L. pôjde bývať k nim, aby pravidelne užívala lieky, pretože lieky riadne neužívala. Príčinnou toho, že H. L. niekedy nereagovala, alebo neodpovedala, bolo zapríčinené tým, že horšie počula, čo je zdokladované aj vyšetrením sluchu v jej zdravotnom zázname. Aj to bol dôvod, prečo prestala šoférovať. Samozrejme, cez telefón ťažko diagnostikovať, či niekto dobre počuje, alebo nie. Zhoršený sluch však nie je znakom demencie. K financovaniu výletov a rekondičných pobytov uviedla, že doopatrovali u nich jej aj manželových rodičov, starká má 83 rokov a stále býva u nich spolu v rodinnom dome. 2 rodinné domy postavili v roku 1990, keď ich vysťahovali z Koša do Kanianky. Spolu so synom Y. majú stavebnú firmu a kúpeľňové štúdium, asi 35 zamestnancov a spolupracujúce osoby. Neboli odkázaní na to, aby H. L. financovala ich aktivity a takisto ani aktivity ich rodičov, ktorí takisto mali svoj rodinný dom. Výpisy z bankového účtu H. L., na ktorý boli prevedené finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve H. L. nemá. H. L. bola

veľmi zdatná v práci s počítačom, výpisy jej banka posielala do mailu a pokiaľ je jej známe, H. L. ich nemala v tlačenej forme. Účet mala vedený v Prima banke a.s..

28. Z elektronického vyjadrenia žalobkyne, zo dňa 21.7.2021, vyplýva, že po mozgovom infarkte jej sestry, H. L., v roku 2009, sa jej opatery ujala žalovaná, čo vyústilo k písomnému prehláseniu žalovanej, dňa 8.3.2010, o doopatrovaní H. L.. Súčasne, dňa 8.3.2010, H. L. darovala darovacou zmluvou žalovanej nehnuteľnosť v podiele jedna polovica - budovu na ul. S. I. v K.. Tomuto predchádzal dňa 21.1.2010 návrh kúpnej zmluvy od žalovanej, že odkúpi celý jej majetok za 100.000 eur, čo bol len zlomok skutočnej hodnoty majetku, čo H. L. po porade s rodinou odmietla. Udialo sa to 3 mesiace po mozgovom infarkte H. L., a teda bolo zrejmé, o čo v skutočnosti žalovanej išlo - získať celý majetok H. L.. Ďalší krok k získaniu majetku H. L. žalovanou bol ten, že od roku 2010 stavebná firma žalovanej začala viesť účtovnú evidenciu jej sestry, kde získala prehľad o jej nehnuteľnom majetku a príjmoch zo živnosti, získanie generálnej plnej moci (využitie jej zdravotného stavu), využila jej stareckú dôverčivosť vo svoj prospech. Pretože sa stupňoval tlak žalovanej na získanie majetku H. L., v roku 2012 H. L. požiadala svoju neter, pani I., aby jej pomohla vyriešiť a skontrolovať finančné nároky predraženej rekonštrukcie budovy na ul. S. v K., ktorú realizovala stavebná firma žalovanej, pretože mala podozrenie o nekalých praktikách, o neúmerne vyfakturovaných nákladoch, čo sa kontrolou i potvrdilo, pričom pri hrozbe vykonania nezávislého auditu a možného trestného stíhania, žalovaná ponúkla finančné vyrovnanie a časť objektu si kúpila. Na základe týchto skutočností H. L. zrušila žalovanej generálnu plnú moc a plnou mocou poverila zastupovať pani I.. L. H. L. ponechala plnú moc len na daňové priznanie. V roku 2015 žalovaná v snahe, aby H. L. bola úplne odkázaná na žalovanú, nahovorila ju predať 4- izbový byt v Prievidzi s prísľubom, že bude u nej žiť v Kanianke v spoločnej domácnosti, nakoniec ju však presťahovali do prerobenej garáži, kde jej zabezpečila opatrovateľku za finančné prostriedky jej sestry. Pri telefonických rozhovoroch a osobnej návštevy jej sestry sa táto sťažovala, že je z toho stavu sklamaná. Má za to, že z dôvodu ochorenia mala H. L. zníženú rozpoznávaciu schopnosť slobodného rozhodovania a vysokú dôverčivosť a plnú odkázanosť na žalovanú, bola uvedená do omylu, čo žalovaná využila vo svoj prospech. Postupne sa zdravotný stav H. L. zhoršoval a v roku 2016 vyústil operáciou v onkologickom ústave v Bratislave, odkedy sa začali u nej prejavovať lucídne stavy, apatia, negativizmus, nezáujem o veci v podnikaní. V prepúšťacej správe NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach (8.9. až 26.9.2016) lekári uvádzajú, že bola prvýkrát vyšetrená psychológom - konziliárnym vyšetrením, v ktorom uvádzajú lucídne vedomie, teda príznaky poruchy vedomia, náhle zjasnenie vedomia, svetlé okamihy, zdanlivú schopnosť evidovať predmety a deje, anamnestický negativizmus, odmietanie stravy atď. s poukazom na demenciu. Chce poukázať na neštandardný postup a hyenizmus žalovanej, keď v deň spojený s operáciou H. L. v bojnickej nemocnici, dňa 13.3.2019, navštívili spolu so sestrou notárku za účelom spísania závetu. Namieta neštandardný postup notárky, ktorá si pred spísaním závetu, vzhľadom na vysoký vek jej sestry, si nevyžiadala zdravotnú dokumentáciu H. L.. V dňoch 13.3.2019 až 2.4.2019 bola H. L. hospitalizovaná a operovaná v nemocnici v Bojniciach a pri konziliárnom vyšetrení psychiatrom bola u nej potvrdená diagnóza F03 - Demencia senilis s poruchami správania, psychomotorický nekľud, znížená spolupráca, kde v popredí klinického stavu sú poruchy správania pri demencii. Dňa 20.8.2019 žalovaná priviezla H. L. do nemocnice v morbilnom stave pre dehydratáciu a ťažkú hyperkalémiu, napriek tomu, že bola v roku 2018 hospitalizovaná na urologickom oddelení a mala byť dispenzarizovaná v tomto stave. Na základe vyššie uvedeného má za to, že v čase spísania predmetného závetu bolo konanie jej sestry ovplyvnené už v tom čase lekármi potvrdenou diagnózou F03 - Demencia senilis a preto považuje svoju žalobu za oprávnenú a predmetný závet za neplatný.

29. Z ďalšieho vyjadrenia žalobkyne k meritu veci, ktorým reagovala na výpovede žalovanej a ňou navrhnutých svedkov, na pojednávaní dňa 23.8.2021, ktoré vyjadrenie do spisu predložila jej právna zástupkyňa, okrem iného vyplýva, že starostlivosť žalovanej o H. L. nebola z jej strany spochybnená a nie je ani predmetom žaloby, pričom výpovede nemajú nič spoločné s predmetom sporu. Žalovanou bol konštatovaný zlý vzťah zomrelej k žalobkyni, čo je tvrdené účelovo a nepravdivo. V období, keď H. L. bývala v Prievidzi, rodina ju navštevovala. Toto však už nebolo možné, keď sa odsťahovala do Kanianky, kde nebola možnosť prenocovania. V čase odchodu z Bratislavy v roku 2009 ako 73-ročná odmietala pomoc v dome (upratovanie), ale na záhradke jej pomáhali. Odsťahovanie sa do Prievidze bolo i z dôvodu, aby mohla riadiť svoje podnikanie z dôvodu, že cestovanie bolo pre ňu náročné. Aby žalovaná zamedzila vykonanie auditu ohľadne vykonávaných prác na budove v Prievidzi ul. Mišíka, odkúpila podiel H. L. v 1 a F. I. v 1 na prístavbe budovy a zaplatila sumu 72.000 eur, z toho pre pani I. 30.000 eur ako odmenu za pomoc jej tete. Nie je pravda, že peniaze pre pani I. boli určené na doopatrovanie H. L., pretože za doopatrovanie mala H. L. uzavretú zmluvu so žalovanou a s jej synom.

30. Z predloženého vyjadrenia F. N., manžela žalobkyne, zo dňa 8.11.2021, k zdravotnému stavu H. L. po XX.X.XXXX, vyplýva, že v čase, keď boli v Kanianke na návšteve H. L. 10.3.2019, zdravotný stav H. L. už bol zhoršený a jej správanie nasvedčovalo na nie zdravé myslenie. Neustále sa opakovala, zabudla na minulé udalosti, jej chovanie bolo akoby v útlme, komunikácia s ňou bola ťažká, záujem o dianie v jeho rodine nebol žiaden, čo bolo u nej neobvyklé. Aktivity, ktoré predtým vykonávala, prechádzka s jej psíkom, čítanie, telefonovanie, všetkého sa vzdala, čo nebolo pre ňu vlastné. Spomína si, že pri ich návšteve v Kanianke v roku 2018, už nemala záujem o lieky, na otázku čo užívaš, odpovedala, „neviem“.... „Dávajú mi to do misky“. Na stole videli neužité lieky v miske, napriek tomu, že už bolo poludnie, pričom jej odpoveď bola len ,,dávajú mi ich“, z čoho usudzuje, že užívanie liekov zo strany H. L. nebolo žalovanou riadne kontrolované. H. L. úplne stratila pojem o čase. Nevedela ani mená svojich vnúčat, s ktorými sa v minulosti pravidelne stretávala. Myslí si, že zo strany žalovanej išlo o zneužitie zdravotného stavu jeho švagriny, za účelom spísania závetu, dňa 13.3.2019. Spomína si, že od 17.8.2018 sa mu manželka sťažovala, že sa nevie opakovane dovolať H. L., s tým, že pri zvonení dostala informáciu ,,nedostupné“, ktorá situácia sa opakovala aj v roku 2019, z dôvodu ktorého jeho manželka požiadala syna, aby v jej mene sa neustále informoval o zdravotnom stave H. L. u žalovanej, či už telefonicky alebo mailom. Mal možnosť nahliadnuť do časti zdravotnej dokumentácie H. L., ktorá nebola úplná, kde 25.4.2019 pri konziliárnom vyšetrení psychiatrom v NsP Bojnice bola u H. L. stanovená diagnóza F03 - Demencia senilis s poruchami správania, čo je 43 dní po spísaní závetu. Obdobný záver vyplýva aj z psychiatrického nálezu dňa 18.9.2018 pri hospitalizácii v NsP Bojnice a 18.3.2019 pri vyšetrení psychiatrom MUDr. Mäsiarom.

31. V elektronickom podaní, zo dňa 26.11.2021, doručené súdu dňa 30.11.2021, žalovaná k vyjadreniu žalobkyne a jej manžela uviedla, že ich tvrdenia sa nezakladajú na pravde, sú účelové a nenávistné voči jej rodine a priateľom, ktorí spríjemňovali život H. L. a v poslednom období života jej aj pomáhali a podieľali sa na potrebnej starostlivosti. Vrcholom ,,hyenizmu“ nie je to, že sa jej vlastná rodina nevenovala a nestarala sa o ňu, ale že ju chcú po smrti vyhlásiť za dementnú a to ešte aj 10 rokov dozadu. Aj keď nemali dobré vzťahy, toto si od nich nezaslúžila. H. L. bola múdra, podnikala dlhé roky, bola rozhľadená, šoférovala do vysokého veku, ovládala počítač, mailovú komunikáciu, čítala knihy..., na druhej strane bola náladová a ufrflaná, nechcelo sa jej upratovať, rada sa dávala obsluhovať, nevarila, radšej išla do reštaurácie, kde sa pohádala s čašníkom, keď tam nechceli pustiť jej psa.

32. Z lekárskej správy MUDr. Alexandra Berkeša, ošetrujúceho lekára H. L., zo dňa 11.5.2020, mal súd zistené, že H. L. nebola zo zdravotného hľadiska limitovaná na právne úkony, nebola vyšetrovaná a ani liečená na psychické ochorenie, čo preukazoval aj časťou zdravotnej dokumentácie H. L. (č.l. 60-79).

33. Podľa oznámenia NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach. zo dňa 2.9.2020, H. L. nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení ich nemocnice.

34. Ani z fotokópie zdravotnej dokumentácie H. L. z č.l. 165-410 nemal súd zistené, že by H. L. trpela počas svojho života nejakými psychickými problémami, resp. že by sa z dôvodu psychického ochorenia liečila.

35. V správe NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, zo dňa 13.11.2020, sa však uvádza, že H. L. bola hospitalizovaná od 4.4.2019 do 25.4.2019 na oddelení dlhodobo chorých NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach, kde v prepúšťacej lekárskej správe bola uvedená prepúšťacia diagnóza F03 - Demencia senilis s poruchami správania, určená ošetrujúcim lekárom. Ide o ochorenie, ktoré je charakterizované patologickým úbytkom kognitívnych funkcií, pričom najčastejšie býva postihnutá pamäť. Postupne sa rozvíja porucha logického uvažovania, exekutívnych funkcií, orientácie, až dochádza k ťažkej deteriorácii intelektu. U pacientov však býva zasiahnutá aj porucha emotivity.

36. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní, dňa 23.8.2021, okrem iného uviedla, že žalobkyňa je sestra poručiteľky, H. L., pričom až z konania o dedičstve sa dozvedela, že H. L. zanechala závet, ktorý bol spísaný dňa 13.3.2019 vo forme notárskej zápisnice, v ktorom závete poručiteľka celý svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok a iné práva odkázala žalovanej, z dôvodu, že ju opatruje. V dedičskom konaní bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa vyjadrila, či so závetom súhlasí a v prípade, že nie, aby podala žalobu o neplatnosť tohto právneho úkonu, čo aj v stanovenej lehote urobila. Týmto žalobkyňa súčasne odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa sa domáha neplatnosti

závetu, pretože posledný rok pred smrťou H.F. už bolo na nej badať známky demencie a preto má podozrenie, že tento úkon nebol vôľou poručiteľky, ale bol ovplyvnený jej chorobou, demenciou. V žalobe žalobkyňa uviedla, prečo sa domnieva, že žalovaná nekonala v záujme poručiteľky, ale že sa zmocnila jej majetku. Svedčia o tom ňou predložené dôkazy, ako aj skutočnosť, že samotný závet bol spísaný v deň, kedy H. L. nastupovala do nemocnice na operáciu. Je zarážajúce, že ešte v ten deň bol spísaný závet v prospech žalovanej, keď už zvyčajne pacient nemá na takéto úkony pomyslenie. Podozrenie žalobkyne, že myseľ poručiteľky nebola slobodná a vážna, je možné zistiť aj zo zdravotnej dokumentácie H. L., kde v prepúšťacej správe po hospitalizácii z apríla 2019 je uvedená diagnóza F03

- Demencia senilis s poruchami správania, ktorú určil ošetrujúci lekár H. L.. Je viac ako zrejmé, že táto porucha nenastupuje zo dňa na deň, ale že je to dlhodobý proces, ktorý sa prejavuje zhoršením pamäte a rozumovej schopnosti človeka trpiaceho na túto chorobu. Vychádzajúc z tejto informácie žalobkyňa navrhla vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie, či v čase spísania závetu bola poručiteľka schopná posúdiť následky svojho konania a to v tom rozsahu, aké dopady táto choroba mala na jej konanie a či prejav jej vôle bol slobodný a vážny. Psychiatrický nález u H. je už z 18.9.2018, kedy taktiež bola u nej konštatovaná porucha správania.

37. Žalovaná na pojednávaní, dňa 23.8.2021, okrem iného uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí. H. L. so žalobkyňou mali veľmi zlý vzťah, nekomunikovali spolu a keď náhodou spolu telefonovali, tak sa večne pohádali a bola to ona, kto sa o H. L. staral až do jej skonu, spolupracovali takisto spolu, chodili na výlety, bola súčasťou ich rodiny a počas celého tohto obdobia mala zdravotné problémy, nikdy sa však neliečila na psychiatrii. Predmetný závet chcela spísať už skôr, nepovažovala to však za potrebné, až pred operáciou na ňu nástojila, aby závet spísaný bol, preto vybavila notárku a závet bol v deň operácie s H. L. spísaný. Poručiteľka v čase spísania závetu bola svojprávna, pri spísaní závetu bola úplne pri zmysloch, spísala závet dobrovoľne, pričom ona na spísanie závetu netrvala a ani na H. L. nijako netlačila. Asi týždeň pred operáciou H. L. telefonovala notárke Mgr. Žilíkovej, s tým, že by potrebovala za ňou prísť so svojou rodinnou priateľkou, ktorá chcela spísať závet. V tom období už bol známy termín operácie H. L.. Notárka jej povedala práve termín 13.3.2019, s tým, že k notárke išli ráno o 7,00 hod. a závet bol spísaný. Pred termínom operácie mala notárka nejaké pojednávanie, preto im navrhla tento termín. H. L. bola životaschopná, nevadilo jej ani to, že v deň operácie sa bude musieť dostaviť k notárke v súvislosti s predmetným právnym úkonom. Mgr. Žilíkovú kontaktovala práve z dôvodu, že aj jej spoločnosti v minulosti vybavovala všetky právne úkony, inú notárku preto nehľadala. Ošetrujúcim lekárom H. L. po roku 2009 bol MUDr. Berkeš. Keď ju v toku 2009 po mozgovom infarkte prepustili do domáceho ošetrovania, dohodli sa, že budú plánovať jej presťahovanie do Prievidze. Po mozgovej príhode bola H. L. smutná, bála sa, že zostane sama, pretože rodina sa o ňu nestarala. Stále jej hovorila, že nechce, aby jej rodina dostala majetok po jej nebohom manželovi. Jej stav sa rýchlo zlepšil, mozgová príhoda nezanechala na nej žiadne zdravotné následky, šoférovala v tom období auto. Myslí si, že pol rok po mozgovej príhode bola H. L. úplne v poriadku, nález na hrubom čreve jej bol zistený niekedy v roku 2012, vybavila jej onkológa, ktorý následne doporučil operáciu v Bratislave, ktorá dopadla dobre, avšak H. L. mala pooperačné problémy po anestézii. Po prebudení po operácii hrubého čreva bola 2-3 dni nervózna, agresívna, drzá na sestričky, vytrhávala si hadičky, potom bolo všetko v poriadku. Nepopiera, že H. L. jej darovala svoj majetok, okrem iného aj pol budovy na ul. S. v K.. Finančné prostriedky z predaja a darovania rôznych nehnuteľností sa použili na rekonštrukciu budovy na ul. S. I. v K., kde poručiteľka do poslednej chvíle chodila a trávila čas, aj napriek tomu, že objekt už nevlastnila. S H. L. mala v podstate dohodu, že všetky peniaze z predaja nehnuteľností sa použijú na rekonštrukciu budovy na ul. S. v K., čo sa aj stalo, pričom je pravda, že vlastníčkou nehnuteľností bola v tom čase už ona. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, prečo mala H. L. potrebu spísať závet, keď v tom čase už v podstate nevlastnila väčšiu časť svojho majetku, uviedla, že v tom čase prebiehal ešte jeden súdny spor s Mestom Prievidza o pozemok o výmere asi 36 m2, ktorý bol pod budovou na ul. S. v K. a ktorý jej nebol vrátený v rámci reštitúcie a na ktorom pozemku majú v súčasnosti kúpeľňové štúdium. Keď sa o tom bavila s H. L., uviedla, že si to musia ošetriť, pretože F., dcéra žalobkyne, bude robiť všetko preto, aby im to znepríjemnila. Je pravda, že F. I. aj dostala sumu 30.000 eur od H. L. za jej opatrovanie, doposiaľ však nevedia na čo tieto peniaze použité boli, keďže nemala záujem H. L. doopatrovať. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či vie vyvrátiť, že závet bol spísaný z iniciatívy žalovanej, keďže ide v podstate o záujem žalovanej, aby sa predmetná nehnuteľnosť dostala do jej dispozičnej sféry, uviedla, že keby to bolo na nej, už skôr mohla povedať poručiteľke, aby bol závet spísaný. Pokiaľ ide o spor o predmetný pozemok, konanie je v štádiu odvolacieho konania, pričom má vedomosť, že H. L. spor vyhrala, Mesto Prievidza sa však odvolalo. Asi 2 roky pred smrťou H. L. vozila už ona, pretože spôsobilosť šoférovať

od lekára už nemala. Je pravda, že po operácii v marci mala H. L. veľké problémy, bola aj v delíriu, na psychiatrii však liečená nebola nikdy.

38. Z výsluchu svedkyne JUDr. Jany Bezákovej, mal súd okrem iného zistené, že žalovanú pozná veľmi dobre a má pocit, že sa stretla aj so žalobkyňou. So žalovanou boli kolegyne „na meste“ a potom, keď pracovala žalovaná v jednej spoločnosti, poskytovala tejto právne služby a následne poskytovala právne služby aj žalovanej, keď si táto založila vlastnú obchodnú spoločnosť. Niečo o vzťahu medzi poručiteľkou a žalovanou vie, pretože, keď začala robiť advokátku, poručiteľku zastupovala. Táto bola dosť špecifickou osobou, náladová, veľmi ovplyvniteľná, boli obdobia, keď ju vo všetkom zastupovala a potom ju zastupovali aj štyria, piati právnici. Vie, že keď bývala poručiteľka u žalovanej, mala veľa zdravotných problémov, behali po lekároch, pokiaľ ide o psychiku poručiteľky, až do jej smrti nemala o jej psychickom stave žiadne pochybnosti, mala spoločenský prehľad, zaujímali ju politické i technické veci. V čase úmrtia ju zastupovala vo veci sporu vedenom na tunajšom súde o určenie vlastníckeho práva proti Mestu Prievidza. H. L. bola náladová a ovplyvniteľná, keď riešila svoje pozemky, ktoré získala v rámci reštitúcie, „namotali“ sa na ňu nejakí ľudia, ktorým uverila, uvažovala nad tým, že pozemky prevedie na nich, s tým, že oni následne vyhľadajú kupca, všetko zabezpečia, s tým, že podľa nich ona je pre ňu zlá právnička, našli jej aj iného právnika, pred podpisom listín jej to poručiteľka aj prišla ukázať, neskôr zistila, že ju títo ľudia chcú dobehnúť. Nevyvodila z toho, že by nemala čistú myseľ, pretože sama prišla za ňou, keď jej dali iní ľudia niečo na podpis, potrebovala si veci „uležať“. H. L. sa vedela nadchnúť, pričom vôbec nerozmýšľala nad následkami, ktoré si až neskôr uvedomila. V lete 2019 pre ňu robila naposledy nejaký úkon, bolo to asi 2 týždne pred operáciou. Až do smrti ju raz za pol roka zvykla vídať, na pojednávania, pokiaľ nemusela ísť, tak nechodila. Má informáciu, že H. L. už chcela predtým spísať závet, prvýkrát v roku 2010, vtedy si pýtala všetky podklady k tomu, závet chcela už vtedy spísať v prospech žalovanej. Keď jej povedala, že má nejakú rodinu, tvrdila, že je s ňou vysporiadaná, neskôr v roku 2012 vznikol u nej konflikt s príbuznými, potom znovu v roku 2014 mala záujem spísať závet, pol roka riešili potom prípadnú kúpu rodinného domu, pričom chcela bývať v blízkosti žalovanej. Nakoniec sa vec vyriešila tak, že syn žalovanej urobil prístavbu rodinného domu a z časti tam urobil bývanie pre poručiteľku. Potvrdila, že robila veľa kúpnych zmlúv, keď sa prevádzal majetok z poručiteľky na žalovanú. Všetko podpísala H. L. osobne, hoci žalovaná mala od nej generálnu plnú moc.

39. Z výpovede svedka MUDr. Alexandra Berkeša, okrem iného vyplynulo, že H. L. dlhodobo pozná, možno 30 rokov, bola jeho pacientka od roku 2010, jej primárnou diagnózou bol zhubný nádor na čreve, od čoho sa odvíjalo všetko ostatné. V roku 2009, keď utrpela mozgovú príhodu, nebol jej ošetrujúcim lekárom, nebadal však nič také, že by mala mať z toho nejaké následky. Potvrdil, že H. L. nebola v minulosti vyšetrovaná a ani liečená pre psychické ochorenie a zo zdravotného hľadiska nebola limitovaná na právne úkony. V tejto súvislosti by doporučil preštudovať prepúšťaciu správu z roku 2019 k hospitalizácii H. L. v období od 13.3.2019 do 2.4.2019. Je pravda, že H. L. podstúpila nejaké konziliárne vyšetrenia v súvislosti s pooperačným výkonom, 15.3.2019 bola operovaná a nastali u nej aj popísané psychické prejavy, čo bolo z dôvodu jej pobytu v nemocnici a stavu po náročnom operačnom výkone. Keď bola prijatá na operáciu, bola pohyblivá, žiadne psychické nálezy v jej dokumentácii neboli. Naposledy videl poručiteľku na lôžku a hoci jej choroba progredovala, bola pri vedomí a riadne komunikovala, čo bolo tesne pred jej smrťou (15.8.2019). Nemal vedomosť o tom, že by menovaná mala nejakú rodinu, o jej zdravotný stav sa nikto z jej rodiny nezaujímal.

40. Z písomného vyjadrenia F., zo dňa 6.5.2020, mal súd zistené, že žalovaná je jeho dobrá známa, že H. L. bola ich dlhoročnou priateľkou. Ich priateľské vzťahy sa zintenzívnili, keď sa H. L. ako dôchodkyňa trvale usadila v Prievidzi. Navštevovali sa aj dva až trikrát mesačne. So svojou sestrou sa H. L., pokiaľ vie, nestýkala, pričom ich vzťahy boli chladné. V čase, keď H. L. bývala v Prievidzi v byte, začala jej žalovaná pomáhať, žalovaná H. L. pomáhala pri oprave nehnuteľnosti a spriatelili sa. Vie, že žalovaná H. L. vozila k lekárom, viezla ju aj na operáciu do Bratislavy a po operácii v rámci rekonvalescencie ju brávala na rekondičné pobyty do kúpeľov v Piešťanoch, boli spolu viackrát v Tatrách. Nakoniec sa dohodli, aby H. L. v Prievidzi nebola sama, že sa presťahuje k žalovanej do Kanianky, kde mala H. L. vytvorené samostatné pekné bývanie, na prízemí, s východom priamo do záhrady, a najmä spoločnosť. Navštevovali ju aj v Kanianke, a videli, že je tam spokojná. Boli informovaní aj o tom, že musela ísť do nemocnice, aby ju prišli navštíviť, pričom žalovaná ich oboznámila aj s jej úmrtím. Z jeho pohľadu žalovaná urobila pre H. maximum.

41. Z výsluchu svedka, F.. M. V., na pojednávaní, mal súd takisto zistené, že žalovanú pozná prostredníctvom H. L.. Žalobkyňu videl len raz, keď mala H. 80 rokov, žalovaná usporiadala slávnostnú večeru. V poslednom období sa jej zdravotný stav zhoršil, potrebovala pomôcť aj so psíkom, varením, jedením, so spoločnosťou. Žalovaná pre ňu vybavovala čo bolo treba na úrade, upratovala v jej byte. Neskôr začala mať H. L. problémy s chôdzou, mala asi zvýšený tlak v krvi, duševne však bola v poriadku. Pravidelne chodili do Kanianky H. L. navštevovať, mala tam privezený nábytok zo svojho bytu, mala tam spoločnosť, a H. L. v tomto prostredí bola spokojná. Zvykla byť sebestačná, nezvykla ležať v posteli. H. L. sa nikdy nesťažovala na nejaké zdravotné problémy a po psychickej stránke bola podľa neho v poriadku. Nevie o tom, že by ju niekto z rodiny navštevoval, resp. sa o ňu staral. Naposledy bol s ňou v kontakte po operácii hrubého čreva, bolo to v nemocnici, keď bola hospitalizovaná, zdala sa mu celkom normálna, normálne sa rozprávali, psychické zmeny u nej nebadal. O svojej sestre a ďalšej rodine hovorila veľmi málo, z čoho vyvodil, že nejaký vrelý vzťah medzi nimi nebol.

42. Z písomného vyjadrenia D., napísanej na žiadosť žalovanej, mal súd zistené, že H. L. pozná od roku 1997. Odvtedy aj spolu s manželom jej pomáhali spravovať a upravovať objekt v K. na ul. S. I., tiež jej robila nákupy, čo potrebovala do domácnosti. Približne v roku 2007 sa začala rekonštrukcia objektu, ktorý realizovala žalovaná a jej spoločnosť TO-MY-STAV s.r.o.. Ona chystala všetky podklady pre vyúčtovanie energií jednotlivým nájomcom a tie odovzdávala H. L., najskôr pre účtovnú firmu v Bratislave, pričom neskôr účtovníctvo pre H. L. viedla žalovaná. Keď sa H. L. presťahovala do Prievidze, žalovaná sa začala starať o všetko, lekára, nákupy, aj upratovanie bytu, kde chodila aj D. X., krajčírka. S H. často chodievali na kávu aj s jej psíkom a rozprávali sa. Jej sestru, D., videla za celé obdobie asi trikrát, keď boli v Prievidzi na cintoríne zapáliť sviečku. Zdravotný stav H. L. bol podľa nej dobrý, primeraný veku. Keď sa presťahovala do Kanianky, stále boli v telefonickom kontakte a bola u nej aj na návšteve, a to aj v nemocnici viackrát.

43. Z písomného vyjadrenia M. E., zo dňa 29.5.2020, ktoré do spisu predložila žalobkyňa, mal súd zistené, že predmetné vyjadrenie poskytuje na žiadosť jeho dobrých susedov, D. N.. H. L. pozná od roku 1971, kedy začal bývať u svojich rodičov. Veľmi dobre si rozumeli. Po odsťahovaní do Prievidze chcela byť H. L. bližšie k svojej firme, kde podnikala. Viackrát bola žalobkyňa navštíviť svoju sestru, ale v roku 2015-2016 bol prekvapený ako H. L. rozprávala, veľmi ťažko hľadala slová, opakovala ich. Nepamätala si veľa, čo ako dobrí susedia prežili a ako si pomáhali.

44. Z čestného vyhlásenia JUDr. Miloša Kováčika zo dňa 30.5.2020, predloženého do spisu žalobkyňou, mal súd zistené, že vyhlásenie podáva na základe žiadosti jeho priateľa a dlhoročného bývalého kolegu, F. N. a jeho manželky (žalobkyňa). Uviedol, že H. L. spoznal a zoznámil sa s ňou v roku 2010 pri návšteve F. N. a jeho manželky. Dôvodom jeho návštevy okrem kamarátskeho stretnutia a posedenia bola skutočnosť, že pán F. N. sa s ním chcel poradiť ohľadne cenných papierov, ktoré vlastnila H. L. a ktoré odovzdala F. N. do starostlivosti. V roku 2018 H. L. opätovne stretol u F. N. v Bratislave, kde ich H. L. prišla navštíviť z dôvodu absolvovania lekárskej konzultácie v Bratislave, kde ju doviezla jej ošetrovateľka. Od predchádzajúceho stretnutia sa správanie H. L. veľmi zmenilo. Jej správanie, spôsob vyjadrovania, časté opakovanie určitej udalosti, mu pripomínalo správanie jeho mamy, ktorá dlhodobo trpela alzheimerovou chorobou spojenou s demenciou a ktorú osobne opatroval.

45. Z výpovede svedka JUDr. Miloša Kováčika, mal súd zistené, že manžel žalobkyne bol jeho dlhoročný kolega, so žalobkyňou v bližšom vzťahu nie je, žalovanú videl len raz v živote. H. L. videl asi trikrát, prvýkrát to bolo v roku 2010, keď ešte bývala v Bratislave a javila sa mu vtedy čiperná, inteligentná a rozumná. Následne ju videl v roku 2018, kedy prišla za účelom lekárskej návštevy do Bratislavy. Jeho pohľad na ňu už bol iný, pocity mal tiež iné, menovaná sa správala inak, ťažko sa s ňou komunikovalo. Správala sa vtedy ako jeho mama, ktorá trpela demenciou. V tom čase H. L. menila témy, zabúdala, málo rozprávala, viac počúvala.

46. Z výsluchu svedkyne Mgr. Ivony Žilíkovej, mal súd okrem iného zistené, že žalobkyňu nepozná, pozná však žalovanú, ktorá je jej dlhoročnou klientkou. Na okolnosti spísania závetu, zo dňa 13.3.2019, sa vzhľadom na odstup času a množstvo obdobných právnych úkonov nepamätá. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, či niekedy v súvislosti so spísaním nejakého konkrétneho úkonu bola žalovaná u nej s niekým ďalším. Vždy, keď spisuje nejaký právny úkon, konkrétny žiadateľ musí byť právne spôsobilý. Ak by mala akúkoľvek pochybnosť o ktoromkoľvek účastníkovi, tak by s ním žiaden úkon nespísala. S každým

účastníkom vedie rozhovor, z ktorého sa dá zistiť, či je tento orientovaný alebo dezorientovaný. Zvlášť je to pri závete.

47. Z výsluchu svedkyne Z. Z., zamestnankyne žalovanej, mal súd zistené, že žiaden bližší vzťah so žalovanou nemá, pracuje u nej od roku 2018. Žalobkyňu pozná, videla ju len raz a to na pohrebe jej sestry. H. L. poznala, opatrovala ju v Kanianke. H. L. pomáhala s hygienou, robila jej raňajky, obed, chodila s ňou na prechádzky, k lekárovi, na nákup, upratovala jej. Pri týchto aktivitách trávila denne 6 hodín a keď tam nebola ona, o H. L. sa starala žalovaná. Takisto pomáhala H. L. pri sprchovaní, pomáhala jej na WC, v čase keď už to s ňou bolo horšie, čo bolo asi 2 mesiace pred jej smrťou. V tom čase už odmietala sa umývať, prejsť sa von, bolo treba ju k tomu donútiť. Zle sa jej chodilo a už jej nechutilo ani tak jesť. Nechcelo sa jej veľmi rozprávať, ale pamätala si, kto je kto. H. L. v podstate opatrovala na etapy, spočiatku jej doniesla raňajky a obedy, čo mohlo byť od roku 2017, druhýkrát, keď nastúpila H. L. opatrovať, niekedy v roku 2018, si táto už vyžadovala vyššiu starostlivosť. V tom čase chodili na prechádzku, doniesla jej raňajky, obed, ktorý sama aj skonzumovala. Keď H. L. bývala sama, nepomáhala jej nijako, len jej tam 2-krát poupratovala, pomáhala jej až následne, keď začala bývať u žalovanej. Bolo potrebné veľakrát ju usmerniť v konaní, bola náladová, pohodlná, nič sa jej nechcelo. Až do operácie pozerala H. L. televízny program a zaujímala sa o okolité dianie. Vnímala, že ide na operáciu a určite mala aj strach.

48. Z výpovede svedkyne D. X., mal súd zistené, že žalovanú pozná, je to jej šéfka, pracuje u nej od roku 2010, je s ňou v kamarátskom vzťahu, aj H. L. poznala, boli kamarátky. V byte H. L. pomáhala upratovať od roku 2010. Vedľa jej kancelárie mala dielňu a boli teda spolu v kontakte každý deň. Upratovala jej celý byt. Nie vždy, ale keď sa poručiteľka rozhovorila, zvykla jej hovoriť o svojich problémoch, zvyčajne išlo o problémy zdravotné a rodinné. O jej rodine vie, že mala jednu sestru, ktorá bývala v Bratislave, spomínala svojho synovca Z. a neter. O rodine málokedy rozprávala, len keď sa jej ozvali, tak povedala, že tu bola, alebo príde jej sestra. Vie tiež, že si rozumela so švagrom, málokedy rozprávala o svojej sestre, keď aj niečo povedala, tvrdila, že sa začali rozprávať a všetko skončilo hádkou. Zo začiatku H. L. nemala žiadne zdravotné problémy, avšak neskôr začala mať teploty a začalo ju preháňať, preto žalovaná s ňou chodila k lekárovi. H. L. sa jej však zdala stále rovnaká, zdravotný stav ju podľa nej nepoznačil po psychickej stránke. Pred operáciou 15.3.2019 už s H. L. často nebývala v kontakte, pretože táto bola v Kanianke. Nerozprávala jej nič také, že by sa operácie mala báť. H. L. za ňou do roboty chodila ešte asi mesiac, potom ako začala bývať v Kanianke. Do Kanianky chodila za H. L. vtedy, keď niečo potrebovala, keď to od nej žiadala žalovaná, čo mohlo byť asi raz za mesiac. Po operácii 13.3.2019 bola H. kľudná, neboli tam žiadne výčitky voči jej zdravotnému stavu, o zdravotnom stave sa s ňou nebavila, bavili sa v podstate o bežných veciach, ako sa má, a podobne. Mala vždy nachystané lieky, veci, jedlo, lieky užiť nezabúdala, aspoň sa jej to tak zdalo. Náladová bola, ovplyvniteľná však nie. Je tiež pravda, že žalovaná ju a ďalšie osoby asi pred 5-6 rokmi zobrala do Bratislavy, do miesta, kde predtým H. L. žila, s tým, že išli upratovať byt H. L., ktorý bol vo veľkom neporiadku. Boli tam od rána do večera a na ďalší týždeň tam išli znova, pretože sa to nestihlo, keďže tam boli len dve a žalovaná. Len od H. L. vie, že vždy, keď bola v kontakte so sestrou, sa pohádali. Raz, keď bola H. L. na 50-ke jej synovca Z., a keď sa povadila so svojou sestrou, bola osobne po H. L.. Nikdy sa jej nezdalo, že by H. L. bola dementná.

49. Z výpovede svedkyne, S. L., mal súd zistené, že žalovanú pozná. Jej manžel je jej brata syn. Žalovaná sa o H. L. starala, v roku 2010 ju sťahovali z Bratislavy s pani X.. Následne jej sťahovali veci z Prievidze do Kanianky k pani K.. H. L. bola svojská a bola si vedomá toho, že má peniaze. Žalovaná sa o ňu dobre starala, chodili spolu takisto na rôzne výlety a do kúpeľov. O H. L. sa žalovaná starala vzorne, vždy tam bola nejaká opatrovateľka, pomáhala však jej aj samotná žalovaná, keď prišla z práce. Všetky výlety financovala žalovaná. Keď boli na výlete, tak si ona hradila všetko sama. Keď boli upratovať v byte H. L., žaobkyňa ich odtiaľ vypoklonkovala. Uviedla tiež, že zdravotný stav H. L. nijako nepoznačil. Od roku 2018 s H. L. už často nebývala, po operácii ju však bola pozrieť. H. L. bola sčítaná, rada čítala noviny, mala takisto veľa kníh, nepostrehla, že by nejako zvlášť zabúdala, vždy sa jej videla v poriadku, a to aj v roku 2009, keď utrpela mozgovú príhodu.

50. Z výpovede svedkyne, M. G., mal súd zistené, že žalovanú pozná, sú v kamarátskom vzťahu. V minulosti podnikala v budove H. L.. Žalobkyňu nepozná. H. L. pozná od roku 2010, bola veľmi čiperná, vedela sa o seba postarať, vie, že so žalovanou boli kamarátky, a žalovaná jej veľmi pomáhala. Brávala ju na výlety, o čom sa jej H. L. pochválila. Zo strany jej rodiny H. L. nikdy nikoho nespomenula, len nejakú neter z Bratislavy, nevie, že by niekto z rodiny za ňou chodil, alebo udržiaval s ňou kontakt. Spočiatku

bola na tom zdravotne dobre, neskôr ako bola v nemocnici, sa jej zdravotný stav zhoršil, vie, že mala nejakú operáciu, potom ju žalovaná zobrala k sebe. H. L. často chodila k nej na strihanie, vie, že žalovaná poskytla v Kanianke H. L. k dispozícii celý spodok, mala tam čisto, mala opatrovateľku, nikdy sa na nič nesťažovala, u žalovanej bola spokojná. Tesne pred smrťou bola H. L. už dosť nevládna, jedlo a aj lieky jej museli byť poskytované, sama by to nezvládla. Ku koncu života sa H. L. zvykla opakovať, napríklad, keď mala nejaké spomienky, rozprávala jej o nich, a následne ku koncu jej to znovu rozprávala. H. L. bola vždy veselá, vždy jej niečo povedala, nikdy sa nesťažovala, bola v podstate spokojná a mala sa dobre. Nikdy u menovanej nevidela žiadne psychické problémy.

51. Z výpovede svedkyne, F. I., mal súd zistené, že žalobkyňa je jej mama. Žalovanú pozná cez svoju tetu a krstnú mamu (H. L.) od roku 2009 alebo 2010. Jej teta prekonala v roku 2009 mozgovú príhodu, z ktorej bola doliečovaná v roku 2010. V Prievidzi sa venovala podnikateľským aktivitám. Stretávali sa pravidelne s H. L. osobne dvakrát do roka, takisto prostredníctvom mailu a telefonicky. Takisto telefonovala s jej mamou a v kontakte s ňou bol aj jej brat Z. N.. Neskôr sa zdravotný stav H. L. začal zhoršovať. V roku 2016, keď sa presťahovala k žalovanej, už potrebovala starostlivosť. Vie, že existovala nejaká dohoda ohľadne doopatrovania H. L. žalovanou, ktorá sa týkala aj syna žalovanej. Vie, že H. L. prepísala časť budovy na ul. S. v K. na žalovanú. Takisto vie, že v roku 2012 firma žalovanej rekonštruovala budovu vo vlastníctve H. L., pričom sa tejto nepáčila fakturácia za vykonané práce, z dôvodu ktorého oslovila ju, s tým, aby daný stav preverila. Dohodli sa, že sa stretnú v Bratislave, v advokátskej kancelárii, kde aj celú vec doriešili, s tým, že vec posúdi znalec. Na to ich žalovaná oslovila, že o danú stavbu má v rámci kúpy záujem. Vtedy H. L. zrušila plnú moc žalovanej, túto dala jej, s tým, že mala obavy, a preto budovu na ul. S. v K., prístavbu, si rozdelili na polovicu, resp. polovica sa rozdelila na polovicu. Následne došlo k predaju celej budovy. Od H. L. takisto vie, že má aj iné spory, súdila sa o rôzne pozemky v rámci reštitúcií. Mala teda vedomosť o tom, aké má H. L. vo vlastníctve nehnuteľnosti. H. L. menila svoj postoj ohľadne predaja pozemkov, raz tieto chcela previesť na ňu, potom zase nie. Správala sa inak, keď boli u nej, a vzápätí inak, keď u nej neboli. Následne bola operovaná, niekedy v roku 2016-2017, na hrubé črevo. Jej komunikácia bola taká, že sa nepamätala, opakovala sa. V roku 2017 mala pred nejakou operáciou problémy s močovým mechúrom, boli ju pozrieť, vtedy už bývala u žalovanej. Ich prekvapením bolo, že nedisponovala žiadnou platobnou kartou, ani hotovosťou. Nespochybňujú, že žalovaná sa o jej tetu starala, miestnosť, ktorú H. L. užívala, bola čistá, akurát sa sťažovala, že je tam chladnejšie. Keď tam raz boli, nemala užité lieky a na raňajky mala lečo s klobásou, čo nebola pre jej vysoký krvný tlak vhodná strava. Žalovaná tiež často brávala jej tetu do sauny, čo tiež vhodné asi nebolo, no jej tete sa to páčilo. Naposledy H. L. videla v roku 2018. Vtedy už nemala o nič záujem a na nič si nepamätala. Istý čas sa jej nemohli ani dovolať, telefonáty boli inak krátke, odpovedala len „áno, nie, neviem“ a podobne. Je pravda, že im žalovaná zaplatila obed, pretože H. L. nemala k dispozícii žiadne peniaze a o všetko sa jej starala žalovaná. Už niekedy od roku 2016-2017 nemala H. L. o nič záujem, nechcela už nikam chodiť a bolo potrebné ju donútiť k nejakej aktivite. Vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom H. L. a jej rodiny, bola jej rodina s H. L. v osobnom kontakte asi 2-krát do roka, čo považuje za dostatočné. Tiež jej brat bol 2-3-krát do roka s H. L. v osobnom kontakte. Boli s ňou tiež v kontakte telefonickom a mailovom, vrátane jej matky. Za obdobie 2009-2019 mohla byť ona sama v osobnom kontakte s H. L. 3-4 krát.

52. K výpovedi svedkyne I., žalovaná uviedla, že svedkyňa predbehla sled udalostí, pretože najskôr H. L. ich požiadala o vyporiadanie nehnuteľností, ktoré nemala prededené po svojom svokrovi a následne na to jej svedkyňa sľúbila, že jej to pomôže cez bratislavského právnika vyporiadať. Chcela mať istotu, že to dostane zaplatené, preto vtedy jej zobrala plnomocenstvo a na svedkyňu prepísala H. L. štvrtinu nehnuteľností (na ul. S. v K.), teda z polovice polovicu. Spochybnenia fakturácií sa netýkali spoločnosti TO-MY-STAV, ale firmy pani G., s tým, že H. L. sa s pani G. dohodli, že to, čo ona zainvestuje do prerábky budovy, si vzájomne vykompenzujú. Mala záujem túto budovu kúpiť, tak to riešili a započítavali sa určité práce, investované do tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o predmetnú fakturáciu, stretli sa u právnika a následne sa H. L. so svedkyňou I. pohádali, pretože chcela (žalovaná) kúpiť tú budovu a pani I. za to chcela 30.000 eur, ktorú sumu v skutočnosti aj pani I. zaplatila (teda nie H. L.), pričom následne odvolala H. L. plnú moc danú pani Vavríkovej, ktorú následne dala znovu jej. Na základe tohto plnomocenstva sa nevykonával žiaden prevod nehnuteľností. Všetko podpisovala H. L. vlastnoručne.

53. Z výpovede svedka, F.. Z. N., mal súd zistené, že žalobkyňa je jeho matka. Žalovanú pozná takisto pomerne dlho, odvtedy ako sa táto začala starať o jeho tetu, H. L., pričom vo vzťahu nie sú v žiadnom a bez problémov spolu komunikujú. Uviedol tiež, že nemá žiadne výhrady voči tomu, ako sa žalovaná o jeho tetu starala. Keď sa presťahovala do Prievidze, došlo u H. L. k zdravotným problémom a bola

hospitalizovaná v Bratislave. Tam pobadal, že jeho teta začala byť neistá vo vyjadrovaní, veľmi často menila svoj názor. Napríklad, keď mu poskytla kľúče od bytu, aby tam niečo vybavil, vzápätí ich chcela späť. Bola náladová. Keď začala mať problémy s hrubým črevom a bola hospitalizovaná v Bojniciach, kde ju boli pozrieť, videli, že po psychickej stránke je to s ňou už horšie, bola utiahnutá. Z komunikácie so žalovanou vie, že v niektorom období hospitalizácie v nemocnici bola agresívna aj voči personálu nemocnice. Pri telefonických rozhovoroch s H. L., keď jej volal, sa táto vyjadrovala asi tak, že život je zlý a pripadala mu skleslá. On sa stretával s H. L. asi 3-4-krát do roka odkedy sa odsťahovala z Bratislavy. Po mozgovej príhode sa zhoršil jej zdravotný stav, z tohto sa však veľmi dobre zotavila. Bola ovplyvniteľná, potom ako mala druhý zdravotný problém, už sa opustila, bol tam u nej nezáujem o život. Aj komunikácia s ňou sa zmenila a je toho názoru, že kvôli diagnóze s hrubým črevom sa aj dosť trápila. Nemal vedomosť o tom, že suma 30.000 eur bola poskytnutá pani I. na doopatrovanie H. L., vie však, že jeho sestra peniaze, ktoré dostala v sume 30.000 eur, využila v rámci svojej rodiny. H. L. nikdy nevravela, že by bola do niečo niečím tlačená, ani závetom. Pri komunikácii s ňou mal pocit, že H. L. mala zo žalovanej strach, nie že by sa jej vyslovene bála, ale z jej komunikácie vycítili, že o niektorých veciach rozprávať nechcela. O tom, že sa mal spísať závet, ako rodina nevedeli, z ľudského hľadiska si však myslí, že nejaký tlak alebo niečo také zo strany žalovanej tam mohlo byť, o ničom takom však nepočul, nikto to ani nespomínal. Je toho názoru, že žalovaná mohla mať motív pre spísanie predmetného závetu, pričom H. L. už predtým nedokázala niektoré veci domyslieť.

54. Zo obsahu znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, MUDr. Boženy Segedovej, z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, zo dňa 7.4.2022, doručeného súdu dňa 14.4.2022, mal súd zistené, že H. L. mala v zdravotnej dokumentácii uvedených viacero ochorení telesného rázu, ako arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca, diabetes mellitus s neskoršími komplikáciami v podobe chronickej obličkovej choroby, vaskulárnych zmien a iné. Všetky ochorenia boli kontrolované a primerane liečené. V roku 2009 prekonala NCMP s reziduálnou pravostrannou hemiparézou, ktorá ale nespôsobila kognitívny deficit, ako to vyplýva z nálezov praktického lekára, ktorý mal menovanú v lekárskej starostlivosti od roku 2010. Od roku 2016 bola menovaná onkologickou pacientkou pre zhubný nádor hrubého čreva, v dôsledku čoho bola v roku 2016 operovaná. V prepúšťacej správe z interného oddelenia NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach (hospitalizácia od 8.9.2018 do 26.9.2018), kde bola menovaná liečená pre zhoršenie obličkovej nedostatočnosti, sa v osobnej anamnéze uvádzajú organické zmeny v bielej mozgovej hmote - Encefalopathia na základe vyšetrenia MRI CNS z júla 2013 a vekom podmienené zmeny. Encefalopathia bola spôsobená vaskulárnymi a metabolickými zmenami, ako dôsledok diabetes mellitus. V rámci konziliárnych vyšetrení bolo realizované psychiatrické konziliárne vyšetrenie pre odmietavé správanie pacientky, ktoré bolo vôbec prvým psychiatrickým vyšetrením menovanej v živote. V objektívnom psychiatrickom náleze bolo konštatované primerané psychomotorické tempo, kontakt dobrý, odpovede priliehavé, spontaneita primeraná, vedomie lucídne, orientácia správna, nálada v situácii primeraná, bez poruchy vnímania, myslenie IMF veku primerané. U menovanej bola stanovená diagnóza disharmonická reakcia v anamnéze. Farmakologická liečba jej nebola indikovaná. Toto psychiatrické vyšetrenie svedčilo o tom, že doterajšie prekonané ochorenia nespôsobili menovanej také zmeny CNS, ktoré by mali za následok deterioráciu psychických funkcií menovanej a demenciu. Chirurgické vyšetrenie zo dňa 14.2.2019 a interné predoperačné vyšetrenie zo dňa 4.3.2019 obsahujú v rámci nálezu hodnotenie globálnych psychických funkcií - vedomie a orientáciu, ako aj kontakt, ktoré nevykazujú známky zmätenosti, či dezorientácie. Odborník - internista v rámci predoperačného vyšetrenia nepovažoval za potrebné odoslať pacientku na psychiatrické vyšetrenie. Dňa 13.3.2019 bola pacientka prijatá na chirurgické oddelenie NsP Bojnice za účelom operácie recidívy zhubného nádoru hrubého čreva. V lekárskom vyšetrení sa uvádza, že pacient je pri vedomí, orientovaný, habitus normostenický, poloha aktívna, postoj a chôdza v norme .... orientačne neurologický v norme.... Z hore uvedeného rezultuje záver, že pacientka pred operáciou dňa 15.3.2019, vrátane dňa 13.3.2019 nejavila známky demencie, aj keď isté organické zmeny CNS (centrálneho nervového systému) boli zaznamenané. Jej psychický stav sa zhoršil po operačnom zákroku a po operačných komplikáciách, čo viedlo k prechodnému psychotickému stavu - pooperačnému delíriu - zmätenosti. Následne na oddelení dlhodobo chorých už bola uvádzaná demencia a nutnosť opatery v bežných aktivitách života po prepustení.

55. Zo záveru znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyni vyplýva, že H. L. minimálne od roku 2009 trpela viacerými telesnými ochoreniami, ktoré sa postupne pridružovali, pričom psychický stav bol týmito ochoreniami čiastočne ovplyvňovaný, avšak nespôsobili menovanej také zmeny CNS, ktoré by mali za následok deterioriáciu psychických funkcií menovanej a demenciu, to znamená, že globálne

psychické funkcie neboli u nej narušené, až do poslednej operácie dňa 15.3.2019. H. L. netrpela do inkriminovaného dátumu 13.3.2019 duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej bežný život a spôsobovala jej problémy v aktivitách každodenného života. Prvé psychiatrické vyšetrenie absolvovala počas hospitalizácie na internom oddelení NsP Bojnice od 8.9.2018 do 26.9.2018. V objektívnom psychiatrickom náleze bolo konštatované primerané psychomotorické tempo, kontakt dobrý, odpovede priliehavé, spontaneita primeraná, vedomie lucídne, orientácia správna, nálada situácii primeraná, bez poruchy vnímania, myslenie, IMF primerané veku, bola u menovanej diagnostikovaná disharmonická reakcia v anamnéze, pričom farmakologická liečba nebola indikovaná. Jej psychický stav sa zhoršil po operačnom zákroku 15.3.2019 a po operačných komplikáciách, čo viedlo k prechodnému psychotickému stavu - pooperačnému delíriu - zmätenosti. Následne na oddelení dlhodobo chorých bola uvádzaná demencia a nutnosť opatery v bežných aktivitách života po prepustení. H. L. bola diagnostikovaná demencia senilis (staršie už nepoužívané znenie) ošetrujúcim lekárom počas hospitalizácie na ODCH NsP Bojnice, od 2.4.2019 do 25.4.2019. Táto diagnóza sa uvádza v zozname diagnóz pri prepustení. Menovaná netrpela dňa 13.3.2019 duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej myslenie a konanie. H. L. v čase spísania závetu dňa 13.3.2019 netrpela preukázateľnou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila chápať zmysel a následky svojho konania a rozhodovania. H. L. dňa 13.3.2019 netrpela preukázateľnou duševnou poruchou, ktorá by mala za následok, že iná osoba by mohla ovplyvniť jej slobodnú vôľu. Fakt nástupu na závažný operačný zákrok mohol ovplyvniť konanie H. L. a jej rozhodnutie spísať závet. Jedným z dôvodov mohla byť obava o život. Ďalším faktorom, ktorý mohol viesť k predmetnému zneniu závetu, mohli byť povahové črty osobnosti menovanej, ktorú (podľa výpovedí zo spisu) jej blízki označovali za ,,vzdorovitú“ a ,,ľahko ovplyvniteľnú“.

56. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

57. Podľa , a , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

58. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. nebolo potrebné zo strany žalobkyne preukazovať z dôvodu, že táto vyplýva z ust. , keď navyše žalobkyňa na podanie žaloby bola vyzvaná súdom, a to uznesením, zo dňa 28.2.2020, sp.zn. , .

59. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

60. Podľa , dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

61. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

62. Podľa , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

63. Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

64. Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

65. Z hľadiska platnosti právneho úkonu nemá spravidla právny význam to, čo bolo motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Ak sa takýto predpoklad nenaplní, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu.

66. Zákon v pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný (schopný vyvolať právne následky). K tomu treba dodať, že samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je, aj keď to zákon výslovne neuvádza, danosť (existencia) vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Vôle niet predovšetkým v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia), ktoré spočíva v takom priamom nátlaku na osobu a v takom nepriamom nátlaku na psychiku donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho. V týchto prípadoch nedostatku vôle ide o neexistentný úkon (non negotium), ktorý však ( ) považuje za absolútne neplatný právny úkon (negotium nullum).

67. V prípade, že je daná vôľa konajúceho subjektu, na platnosť právneho úkonu sa podľa vyžaduje, aby bol tento právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúcej osoby. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Náležitosťou takejto vôle, vyžadovanou občianskym právom, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná.

68. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo.

69. Pokiaľ ide o nedostatok slobody vôle, podľa ide o konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy takého nátlaku a síce fyzické a psychické. Ak fyzické donútenie možno vylúčiť, zostáva možnosť použitia bezprávnej vyhrážky ako akt psychického donútenia, ktorý je adresovaný tomu, koho právny úkon sa vynucuje. O túto kategóriu nedovoleného nátlaku môže ísť iba v situácii, keby bola zistená príčinná súvislosť medzi urobenou vyhrážkou a vynúteným právnym úkonom.

70. Ustanovenie sa týka iba prípadov omylu pri dvojstranných právnych úkonoch, t.j. pri zmluvách. Nemožno ho aplikovať na jednostranné právne úkony (napr. závet).

71. Platný právny úkon môže byť urobený iba fyzickou osobou, ktorá má spôsobilosť na právne úkony (viď a ) a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá a ani obmedzená ( ). Ustanovenie vychádza z toho, že spôsobilosť na právne úkony môže byť určitým fyzickým osobám, vzhľadom na ich vek alebo duševný stav, celkom alebo z časti odňatá súdom.

72. Ak bol právny úkon urobený fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo osobou konajúcou in concreto v duševnej poruche, považuje sa za neplatný. Neplatnosť tohto ustanovenia je absolútnou neplatnosťou.

73. Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je podľa situácia, keď právny úkon urobila fyzická osoba, konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou. Pod rozsah ustanovenia spadá konanie fyzických osôb inak duševne zdravých (t.j. osôb, ktoré neboli súdom obmedzené v spôsobilosti na právne úkony), ak konkrétny právny úkon, o ktorý v danom prípade ide, urobili v duševnej poruche, ktorá vylučuje prítomnosť rozumovej a vôľovej zložky konania.

74. Pod duševnou poruchou podľa má zákon na mysli nielen trvajúcu duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú poruchu, ktorá bola spôsobená fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou pamäte, panickým strachom, hypnózou alebo jednorazovým stavom opitosti alebo drogového opojenia. Zároveň musí byť

splnená podmienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (vôľová zložka), či vlastné konanie ovládať (ovládacia zložka).

75. Ustanovenie sa v praxi aplikuje predovšetkým na jednostranné právne úkony, na ktorých sa nezúčastňuje druhá strana (napríklad závet) alebo na jednostranne zaväzujúce zmluvy (napríklad darovacia zmluva). Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby domáhajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takou osobou (napríklad zákonní dedičia, ak ide o neplatnosť závetu). To, či v danej situácii konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd musí zároveň prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým právnym úkonom.

76. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie .

77. Aj keď je znalecký posudok z príslušného odboru esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom sa posudzuje, či bolo predmetné právne konanie fyzickej osoby urobené v duševnej poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby sa pri hodnotení dôkazov zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a hodnotil tento dôkazný prostriedok s ďalšími dôkaznými prostriedkami, spôsobom uvedeným v ustanovení a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.

78. Z výpovede žalovanej, ktorú žalobkyňa nijako nenamietala (§ X51 ods. 1 ), mal súd preukázané, že poručiteľka sa so žalovanou prvýkrát stretla niekedy v roku 2003, v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou objektu v jej vlastníctve, na ulici S. 1 v K..

79. Je tiež z výpovedí žalovanej a ňou navrhnutých svedkov, v ktorej časti ich žalobkyňa nenamietala, preukázané, že H. L. so žalovanou od roku 2003 boli v pravidelnom kontakte, najskôr ,,v pracovnom“, ktorý sa postupne zmenil na vzťah priateľský, pričom spoločnosť, ktorej spoločníkom a konateľom v minulosti bola a v súčasnosti takisto je žalovaná, rekonštruovala nehnuteľnosť (budovu), pôvodne vo vlastníctve H. L., na ul. S. I v K..

80. Je tiež nesporné, že z dôvodu, že H. L. bola v rodinnom dome v Bratislave sama, nezvládala ho upratovať (upratovanie domu žalovanou a jej zamestnankyňami, o ktorom vedela aj žalobkyňa), pričom podnikala a podnikateľské aktivity vykonávala v K., došlo k presťahovaniu sa H. L. do Prievidze, s čím jej takisto pomáhala žalovaná.

81. Je tiež nesporné z výpovedí strán sporu ale i z listinných dôkazov, pripojených k žalobe žalobkyňou, že H. L. disponovala počas svojho života majetkom veľkej hodnoty, okrem iného aj budovou na ulici S. I v K., rodinným domom v G., bytom v K. a ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré postupne predala a z časti aj darovala, pričom objekt na ulici S. I v Prievidzi, rekonštruovaný spoločnosťou, ktorej jediným vlastníkom a konateľom je v súčasnosti žalovaná, napokon nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná, keď pri rekonštrukcii budovy, časť ceny nákladov na to potrebných vynaložiť, sa započítalo do prevodu tejto nehnuteľnosti v podiele 1 do vlastníctva žalovanej.

82. Z výpovede žalovanej a takisto ňou navrhnutých svedkov, ktoré v tejto časti žalobkyňa nijako nespochybnila, mal súd zistené aj to, že H. L. mala rada pohodlný, nákladný spôsob života, pričom bola zvyknutá na zabezpečovanie starostlivosti o jej osobu aj v takých činnostiach ako upratovanie, nakupovanie, stravovanie, a podobne, ktorú starostlivosť jej pomáhala zabezpečovať žalovaná aj prostredníctvom rodiny, či tretích osôb.

83. Potom, ako sa vzťah medzi H. L. a žalovanou, po presťahovaní sa H. L. do Prievidze, zintenzívnil a u žalovanej bolo nákladné zabezpečovať starostlivosť H. L. v jej byte v Prievidzi, došlo k presťahovaniu H. L. do miesta bydliska žalovanej, kde H. L. bola zo strany žalovanej poskytovaná nadštandardná osobná starostlivosť (zabezpečené bývanie, upratovanie, stravovanie, návštevy lekárov) až do jej smrti

(vyplynulo to z výpovede žalovanej a ňou navrhnutými svedkami, ktoré výpovede žalobkyňa nenamietala a preto ich súd považoval za nesporné). V mieste spoločného bydliska H. L. a žalovanej sa H. L. zúčastňovala rodinného života žalovanej - chodila s rodinou žalovanej a aj so žalovanou na rôzne výlety, rehabilitačné a liečebné pobyty do kúpeľov, zúčastňovala sa rodinných osláv žalovanej, firemných akcií spoločnosti, v ktorej konateľom bola žalovaná, čo je zrejmé nielen z výpovede žalovanej a ňou navrhnutých svedkov, ale aj z bohatej fotodokumentácie, predloženej do spisu žalovanou. Z tejto fotodokumentácie ako aj z výpovedí svedkov, je tiež zrejmé, že u žalovanej mala H. L. zabezpečené nadštandardné podmienky pre jej nákladný život (prerobená časť prístavby domu na bezbariérový byt, celodenná strava) a to aj vrátane zabezpečovania zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej.

84. Z výpovedí strán sporu a takisto svedkov mal súd takisto preukázané, že počas bývania H. L. u žalovanej, mala H. L. možnosť, podľa vlastného uváženia takisto prijímať návštevy, vrátane svojej rodiny (aj žalobkyne) a takisto žalovaná zabezpečovala H. L. v tom čase aj návštevy svojej rodiny mimo miesta jej bydliska. Žalobkyňa a ňou navrhnutí svedkovia takisto nijako nespochybnili tvrdenia žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov, a síce, že žalovaná až do smrti H. L., namiesto jej rodiny, zabezpečovala všetko potrebné v súvislosti s jej lekárskou starostlivosťou, pričom o všetkom podstatnom ohľadne zdravotného stavu (hospitalizácie, operácia, úmrtie) informovala aj rodinu H. L..

85. Z vyššie uvedených zistení a čiastkových právnych záverov súdu (body 78 až 84 odôvodnenia tohto rozhodnutia), je zrejmé, že H. L. bývanie u žalovanej, kde mala zabezpečené poskytovanie všestrannej nadštandardnej starostlivosti zo strany žalovanej a jej rodiny, pričom žalovaná v podstate aj realizovala rekonštrukciu jej budovy na ulici S. v K., na čom H. L. po smrti jej manžela záležalo, vyhovovalo spôsobu jej života.

86. Z vyššie uvedených zistení (body 78 až 85 odôvodnenia tohto rozhodnutia), je zrejmé takisto to, že H. L. nebola v čase bývania u žalovanej z jej strany nijako obmedzovaná, naopak, takýto spôsob života, na ktorý bola zvyknutá, H. L. vyhovoval, pričom jej vlastná rodina H. L. takýto spôsob života poskytnúť nedokázala (H. L. navštevovali len príležitostne, 2-3 krát, resp. 3-4 krát do roka - viď výpoveď žalovanaj, žalobkyne, svedkyne I., svedka Z. N.).

87. Z vykonaného dokazovania je tiež nesporné, že časom sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou viacerých nehnuteľností, dovtedy vo vlastníctve H. L..

88. Vzhľadom na nadštandardný spôsob života H. L., možno len predpokladať, na čo všetko v minulosti použila finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícii aj z predaja nehnuteľností v jej vlastníctve. Žalovaná nepoprela tvrdenia žalobkyne, a síce, že značná časť týchto finančných prostriedkov bola spotrebovaná pri rekonštrukcii budovy na ulici S. v K., a to už aj v čase, keď H. L. nebola už výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, ktorej výlučnou vlastníčkou sa napokon stala žalovaná, nehnuteľnosť ktorú si však žalovaná priala po smrti jej manžela zrekonštruovať. Nemalá čiastka peňazí však bola spotrebovaná aj v súvislosti s nákladným životom H. L. (rôzne, aj zahraničné výlety, rehabilitačné a liečebné pobyty v kúpeľoch, účasť na oslavách, stravovanie, platenie bývania ap.).

89. Hoci žalobkyňa a takisto ňou navrhnutí svedkovia v priebehu konania tvrdili, že žalovaná mala v úmysle zmocniť sa majetku žalovanej za zneužitia jej dôverčivosti, že žalovaná sa o poručiteľku riadne nestarala (nevhodná strava, zlé podmienky bývania, neužívanie lekárom predpísaných liekov ap.), vyznieva pre súd vskutku nelogicky postoj žalobkyne a jej najbližšej rodiny, keď nikdy v minulosti nenamietali uzavretie darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou v r. 2010 a takisto ani ďalšie právne úkony poručiteľky, na základe ktorých sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vo vlastníctve H. L., resp. ani to, že podstatnú časť peňazí, ktorými poručiteľka disponovala, bolo investovaných na rekonštrukciu budovy, ktorej vlastníčkou podielovou a neskôr aj výlučnou vlastníčkou bola žalovaná, o čom preukázateľne vedomosť mali už skôr. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že všetky právne úkony, ktoré sa týkali prevodu nehnuteľností vo vlastníctve H. L., H. L. konzultovala s JUDr. Bezákovou, pričom tieto právne úkony sama aj podpisovala, a to aj napriek tomu, že žalovaná mala na ich uzavieranie of H. L. plnú moc.

90. Predraženie rekonštrukcie budovy na ulici M. S. I v K. preukázané takisto nebolo, išlo v podstate len o tvrdenia žalobkyne. Žalobkyňa síce v priebehu konania žiadala, aby žalovaná predložila súdu výpisy

z účtu H. L., pričom sa uspokojila s vyjadrením žalovanej, že týmito výpismi nedisponuje (nežiadala súd napr. o zabezpečenie týchto výpisov z peňažného ústavu).

91. Je pravda (viď zdravotná dokumentácia H. L.), že postupne sa zdravotný stav H. L. zhoršoval a tento sa výrazne skomplikoval po jej druhej operácii hrubého čreva v marci 2019, v čase, kedy bol na notárskom úrade Mgr. Žilíkovej s ňou spísaný závet, na základe ktorého odkázala celý svoj ostatný majetok žalovanej.

92. Vzhľadom na skutočnosť, že H. L. podstúpila v roku 2019 opakovanú, náročnú operáciu hrubého čreva, ktorá určite ovplyvnila aj jej psychický stav, pričom v deň tejto náročnej operácie spísala u notárky závet, bolo potrebné sa zamerať, vzhľadom aj na to, že v zdravotnej dokumentácii H. L. sa v roku 2019 objavila zmienka o psychickom ochorení (demencia senilis), na to, či v čase spísania závetu H. L. trpela psychickou poruchou (chorobou), ktorá by mohla ovplyvniť jej spôsobilosť na právne úkony a takisto, či spísanie závetu v deň hospitalizácie v nemocnici (NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach), súvisiacej s predmetným operačným zákrokom, mohlo ovplyvniť jej slobodnú vôľu predmetný právny úkon (závet) spísať.

93. Z výpovedí svedkov, navrhnutých žalobkyňou, vyplynulo, že už po mozgovej príhode v roku 2009, sa zdravotný stav H. L., aj z psychického hľadiska, zhoršil, mala byť viac apatická, opakovať sa, nezaujímať sa o okolie a podobne.

94. Z výpovedí svedkov, navrhnutých žalovanou, zase vyplynulo, že zdravotný stav H. nijako, a to až do posledných chvíľ jej života, nevplýval na jej psychiku v tom rozsahu, že by táto nevedela ovládať svoje konanie a pochopiť jeho zmysel (význam).

95. Súd neuveril tvrdeniam žalobkyne a ňou navrhnutých svedkov, že od prekonania mozgového infarktu sa zdravotný stav poručiteľky začal po psychickej stránke zhoršovať, pretože tieto tvrdenia sú v rozpore s vyjadrením jej ošetrujúceho lekára, správou MUDr. Hatalovej z roku 2013 ohľadne spôsobilosti poručiteľky viesť osobné motorové vozidlo s jediným obmedzením - nosiť okuliare ale aj s obsahom celej zdravotnej dokumentácie, z ktorej jednoznačne vyplýva, že H. L. sa počas svojho života neliečila u psychiatra a ani v poslednom roku jej života, a to ani pri posledných predoperačných vyšetreniach, nebola posudzovaná psychiatrom.

96. Je tiež preukázané (z výpovedi žalovanej, niektorých svedkov ale aj zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky), že svoje onkologické ochorenie poručiteľka nie dobre znášala psychicky, zle znášala po prvej operácii pooperačné obdobie, spočiatku bola nervózna, arogantná až agresívna aj voči zdravotníckemu personálu, čo sa však v krátkom čase dalo do poriadku.

97. Aj zo záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorý strany sporu nenamietali, a teda sa s jeho závermi stotožnili, dôkaz ktorý súd považoval za nesporný ( ) jednoznačne vyplynulo, že H. v čase spísania závetu netrpela duševnou chorobou (poruchou), ktorá by mohla ovplyvniť jej slobodnú vôľu spísať predmetný závet.

98. Z výpovede notárky, pred ktorou bol závet spísaný, na pojednávaní súdu, tiež jednoznačne vyplynulo, že ak by konkrétna osoba bola pred spísaním závetu dezorientovaná, určite by to zistila a závet by s ňou nespísala.

99. Z obsahu závetu, spísaného formou notárskej zápisnice, tiež vyplynulo, že notárka poučila H. L. aj o dedení podľa zákona a závetu. Ak by teda H. L. nechcela predmetný závet spísať, resp. ak by chcela svoj majetok odkázať niekomu inému, mala k tomu ešte príležitosť, a napokon, tak, ako to tvrdila aj žalovaná, takisto aj dostatok príležitostí predtým. V závete poručiteľka takisto uviedla, že pre závet sa rozhodla dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku, pri plnom vedomí a zvážení všetkých okolností. To, že notárska zápisnica bola poručiteľke prečítaná, vysvetlená a ňou schválená, potvrdila svojím podpisom.

100. Keďže žalovaná zabezpečovala H. L. všetky potrebné záležitosti a poskytovala jej v podstate osobnú starostlivosť od času, keď u nej začala bývať (úmernú veku a postupne zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu), viezla ju aj do nemocnice pred poslednou operáciou, tam ju aj navštívila a zabezpečila H. L. aj následne, po prepustení z nemocnice, u nej doma, až do jej smrti, všetku potrebnú

starostlivosť, pričom o všetkých záležitostiach zdravotného stavu H. L. informovala aj jej najbližšiu rodinu, keďže H. L. žalovanej maximálne dôverovala (inak by starostlivosť H. L. zabezpečovala zrejme jej rodina) a cítila sa u žalovanej zrejme dobre, keďže všetko čo potrebovala, mala u nej k dispozícii, resp. zabezpečené, nie je nelogické, že sa napokon rozhodla celý svoj zvyšný majetok, ku dňu jej smrti, odkázať žalovanej, naviac, keď jej rodina sa s ňou stretávala len sporadicky, pričom tieto stretnutia, resp. aj telefonické kontakty niekedy končili aj hádkami (výpoveď žalovanej, svedkyne X.).

101. Je tiež pravda, ako to tvrdila žalovaná, že vzhľadom na blízky vzťah medzi žalovanou a H. L., ak by žalovaná mala v úmysle zmocniť sa celého majetku poručiteľky, mohla už skôr ovplyvniť vôľu poručiteľky spísať závet, zvlášť, keď podľa vyjadrenia žalovanej i svedkyne JUDr. Bezákovej, poručiteľka chcela tento závet spísať už skôr, niekedy v roku 2010 a potom aj v roku 2014, a nie až bezprostredne pred operáciou poručiteľky. Aj podľa názoru súdu, k spísaniu závetu bezprostredne pred operáciou H. L., došlo práve z dôvodu, že sa poručiteľka obávala výsledku operácie, pričom jej vôľou bolo zanechať svoj zvyšný majetok práve žalovanej. Dôvody, pre ktoré k spísaniu závetu došlo práve v deň poslednej hospitalizácie poručiteľky pred operačným zákrokom, žalovaná dostatočne vysvetlila tým, že notárka, ktorá dovtedy vybavovala všetky jej právne úkony, skôr, z pracovných dôvodov, čas spísať tento právny úkon nemala.

102. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne, a síce, že psychické ochorenie - demencia - nenastupuje zo dňa na deň, že ide o dlhodobý proces, ktorý sa prejavuje zhoršením pamäte a rozumovej schopnosti človeka, trpiaceho na toto ochorenie. Je síce pravda, že v čase poslednej hospitalizácie H. L. (už po poslednej operácii) bolo do jej zdravotného záznamu zapísané ochorenie demencia senilis, čo však znalkyňa v písomne podanom posudku dostatočne vysvetlila, a síce náročnosťou poslednej operácie poručiteľky a pooperačným komplikáciami, ktoré viedli k prechodnému psychotickému stavu - pooperačnému delíriu - zmätenosti, pričom následne, na oddelení dlhodobo chorých do zdravotnej dokumentácie poručiteľky bola prvýkrát uvedená aj diagnóza Demencia a nutnosť opatery v bežných aktivitách života po prepustení. Vyššie uvedené závery znalkyne sú v súlade aj s vyjadrením ošetrujúceho lekára H. L., ktorý uviedol, že u H. L. boli v roku 2019 popísané psychické stavy z dôvodu jej pobytu v nemocnici a stavu po náročnom operačnom zákroku.

103. Súd nespochybňuje, že H. pred spísaním závetu, vzhľadom aj na svoju svojskú povahu, predovšetkým z obavy o svoj život, mohla byť ovplyvnená predmetný závet, bezprostredne pred jej poslednou hospitalizáciou v nemocnici spísať (napokon aj svedkyňa JUDr. Bezáková a svedok Z. N. vypovedali, že H. L. bola ovplyvniteľná), dôverujúc bezvýhradne žalovanej, čo však nemôže mať podľa názoru súdu žiaden vplyv na platnosť tohto právneho úkonu (závet), o to viac, že žalovaná dlhodobo zabezpečovala H. L. všetky jej (aj nadštandardné) potreby a to aj po spísaní predmetného závetu, čo H. L. jednoznačne vyhovovalo.

104. Na rozdiel od rodiny žalovanej, súd neuveril tvrdeniam svedkov, navrhnutých žalobkyňou a takisto ani žalobkyni, že po mozgovej príhode v roku 2009, sa zdravotný stav H. L. začal z psychickej stránky zhoršovať, aj preto, že žalobkyňa aj svedkovia, navrhnutí žalobkyňou, boli v kontakte s H. L. len občas, pričom je logické, že s vekom sa každý človek po psychickej stránke mení, pričom samotné zabúdanie udalostí ani prípadné opakovanie sa, ešte neznamená, že takýto človek nevie ovládať svoju vôľu. Naopak, svedkovia navrhnutí žalovanou, ktorí boli v kontakte s H. L. podstatne častejšie, ako rodina žalobkyne (aspoň viacerí z nich), a niektorí s ňou trávili každý deň časť svojho voľného času, jednoznačne uviedli, že po mozgovej príhode sa v krátkej dobe H. L. zdravotne zotavila a až do operácie v roku 2019 nemala žiadne psychické problémy (poruchy, chorobu), ktoré výpovede sú navyše aj v súlade s obsahom zdravotnej dokumentácie H. L., v ktorej sa nachádza prvá zmienka o psychickej poruche (ochorení) až počas jej poslednej hospitalizácie v nemocnici od 2.4.2019 do 25.4.2019, pričom vôbec prvé psychiatrické vyšetrenie poručiteľky bolo až v septembri 2018, pričom v objektívnom psychiatrickom náleze bolo konštatované primerané psychomotorické tempo, kontakt dobrý, odpovede priliehavé, spontaneita primeraná, vedomie lucídne, orientácia správna, nálada situácii primeraná, bez poruchy vnímania, myslenie veku primerané, pričom ani pred posledným operačným zákrokom žiaden lekár nepovažoval za potrebné aj jej vyšetrenie psychiatrom. Tieto skutočnosti (zistenia) sú navyše podporené aj závermi znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorá jednoznačne uviedla, že v čase spísania závetu netrpela H. L. žiadnou duševnou poruchou (chorobou), ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jej slobodnú vôľu, pričom psychický stav poručiteľky sa zhoršil po operačnom zákroku 15.3.2019 a

pooperačných komplikáciách, čo viedlo k prechodnému psychotickému stavu - pooperačnému delíriu - zmätenosti, ktoré závery znaleckého posudku žalobkyňa nenamietala.

105. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že pokiaľ mala žalobkyňa, resp. celá jej rodina akékoľvek indície, že H. L. má vážnejšie zdravotné problémy psychického charakteru, ako to v priebehu konania tvrdili, mali práve oni, keďže H. L. bližšiu rodinu nemala, zabezpečiť jej primeranú lekársku starostlivosť, čo však neurobili. Úplne nelogické je v tomto smere vyjadrenie žalobkyne, sestry poručiteľky, že nechcela svoju sestru raniť podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ však, ako tvrdila, že jej sestra mala trpieť psychickým ochorením (poruchou), bolo potrebné zabezpečiť jej vyšetrenie u psychiatra a následne prípadne podať na súde aj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a tým svojej sestre vlastne pomôcť v jej každodennom živote, aby sa nedostala do zbytočných problémov, čo však žalobkyňa ani jej rodina neurobili, a teda sa buď spoliehali na to, že H. L. pomôže niekto iný (možno žalovaná) alebo s tým, že by H. L. mala mať nejaké psychické problémy, ktoré by dokonca boli dôvodom na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, stotožnení neboli.

106. To, že žalobkyňa a takisto aj jej najbližšia rodina sa o H. L. nedostatočne zaujímali, svedčí aj to, že tvrdili, že mala byť liečená psychiatrom, pričom sú prekvapení, že sa u psychiatra neliečila. Aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára H. L., sa nikto z jej rodiny o zdravotný stav menovanej nezaujímal (ošetrujúci lekár H. L. nevedel, že menovaná má rodinu).

107. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovaná nemala záujem, aby sa H. L. liečila u psychiatra, tieto tvrdenia nijako v priebehu konania nepreukázala, naopak, tieto súd považoval za nepravdivé z dôvodu, že poručiteľka aj v doprovode žalovanej pravidelne navštevovala lekárov, pričom žiaden z nich nepovažoval za potrebné, aby menovaná bola psychiatrom vyšetrená.

108. Keďže z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že H. L. spísala závet pod nátlakom žalovanej (psychickým a už vôbec nie fyzickým donútením), navyše, keď podľa vyjadrenia žalovanej, ale aj svedkyne JUDr. Bezákovej mala úmysel poručiteľka spísať závet v prospech žalovanej už podstatne skôr (v roku 2010, 2014) a keďže nebol preukázané ani to, že u poručiteľky absentovala v čase spísania závetu vážnosť vôle (bez omylu), pričom zdravotný stav H. L. tejto umožňoval posúdiť následky svojho konania a vlastné konanie ovládať, dospel súd k právnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, že z dôvodu ochorenia mala H. L. zníženú rozpoznávaciu schopnosť slobodného rozhodovania, spojenú s vysokou dôverčivosťou voči žalovanej, ktorú žalovaná úmyselne zneužila vo svoj prospech a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

109. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná a preto súd rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

110. neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia na otázku náhrady trov konania štátu, je potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Ide v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovení zrušeného , ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný

úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci.

111. Súd v predmetnej veci nariadil vo veci znalecké dokazovanie na návrh žalobkyne, potom, čo bol zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400 eur, pričom v priebehu konania žalobkyňa nežiadala súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto má súd za to, že u žalobkyni nie sú splnené podmienky na jej oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná. Súdom ustanovená znalkyňa si za písomne podaný znalecký posudok vyúčtovala spolu sumu 585,66 eur, z ktorej sumy suma 400 eur bola znalkyni zaplatená z preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania stranami a zvyšok, suma 185,66 zo štátnych prostriedkov (uznesenie tunajšieho súdu č.k. -603 z 19.4.2022).

112. Keďže teda žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná a súd u nej nezistil dôvody pre jej oslobodenie od súdnych poplatkov, priznal súd štátu voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach ( v spojení s ).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .