Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-432-2013.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/432/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Z. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. W., H. Č.. XX, zast. advokátom Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, so sídlom Trnava, Študentská č. 17, proti žalovanej: P. N., Q.. XX.X.XXXX, U. Y., I.. D. XXXX/X, zast.: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, so sídlom Trnava, Hornopotočná č. 1, o zaplatenie X XXX,XX Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd žalovanej priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Piešťany dňa 23.9.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť finančnú čiastku X XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tak, že v roku 2006 na základe zmluvy o pôžičke zaslal poštovou poukážkou dňa 7.12.2006 finančnú čiastku 3 319,40 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu mala byť poskytnutá pôžička vrátená ihneď ako žalovaná bude môcť, alebo keď sa predá rodinný dom T. D. Y..Č.. XXX s tým, že mu taktiež bolo žalovanou prisľúbené, že pri predaji dostane čiastku X XXX,XX Eur. Keďže sa žalobca prostredníctvom internetu dozvedel že rodinný dom T. D. Y..Č.. XXX sa predáva, požiadal žalovanú o vrátenie pôžičky a to listom adresovaným žalovanej dňa 3.2.2010, kde požadoval vyplatenie čiastky X XXX,XX Eur tak, ako mu to malo byť žalovanou prisľúbené. K predaju rodinného domu T. D. Č.. XXX malo dôjsť dňa 3.5.2010, kedy bolo vyznačené v katastri nehnuteľností v prospech nových vlastníkov.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila pričom tvrdila, že v roku 2006 so žalobcom neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke. Poukázala na to, že v uvedenom období mala dostatok vlastných finančných prostriedkov, pretože dňa 21.6.2006 uzavrela ako jedna z predávajúcich spoluvlastníčok kúpno-predajnú zmluvu o prevode nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v obci Veľké Kostoľany, pričom na základe tejto zmluvy jej bolo najneskôr do 21.6.2006 vyplatených celkovo a to jednak v hotovosti pred podpisom zmluvy X XXX,XX Eur a najneskôr do 21.6.2006 na jej účet vedený vo VÚB banke XX XXX,XX Eur. Žalovaná taktiež poukázala na to, že práve žalobca bol tým, kto sa neustále dožadoval od nej nejakých finančných plnení, pričom čiastka X XXX,XX Eur ktorú jej zaslal žalobca prostredníctvom poštovej poukážky predstavuje vrátenie ňou poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré odporcovi odovzdala v súvislosti s autonehodou ktorú mal, za účelom odstránenia jej následkov.
Súd vo veci vypočul účastníkov rovnako ako svedkyňu Z. N., oboznámil sa s obsahom spisového a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 7.12.2006 bolo prostredníctvom poštovej poukážky kde odosielateľom bola Z. N. - manželka žalobcu a adresát žalovaná zaslaných žalovanej X XXX,XX Eur. Podľa tvrdení žalobcu išlo o pôžičku,
ktorú žalobca poskytol žalovanej na základe ich ústneho dohovoru, v ktorom bola taktiež dohodnutá splatnosť tak, že poskytnutú pôžičku žalovaná žalobcovi vrátiť keď bude môcť, alebo keď sa predá rodinných dom v D. Č.. XXX, ktorý však v tom čase už žalovaná nevlastnila, pretože ho Darovacou zmluvou zo dňa 11.10.1999 previedla do vlastníctva svojej dcéry W. N. G. H. J. G. N.. Žalobca mal vyzvať žalovanú listom ktorý jej mal odoslať dňa 3.2.2010 na vyplatenie čiastky X XXX,XX Eur a to na základe prísľubu žalovanej. Súd poukazuje na to, že existenciu uvedenej výzvy žalobca preukazoval iba podacím lístkom z pošty, ktorý však podľa názoru súdu nepreukazuje, čo bolo obsahom zásielky, teda súd nemá za preukázané, že žalobca žalovanej výzvu adresoval. S takouto argumentáciou žalobcu žalovaná nesúhlasila a uvádzala, že suma X XXX,XX Eur ktorá bola zaslaná na jej účet nebola pôžičkou ktorú by jej žalobca poskytol ba práve naopak, išlo o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaná poskytla v súvislosti s autonehodou, ktorú žalobca mal a tú za účelom odstránenia jej následkov.
Zo spisového materiálu súd zistil, že medzi žalovanou na jednej strane a žalobcom spolu s jeho manželkou na strane druhej prebiehala pomerne rozsiahla korešpondencia z ktorej súd zistil, že žalobca sa minimálne od roku 1996 domáha voči žalovanej rôznych finančných plnení, pričom neustále poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná finančne podporuje ostatných členov rodiny a jeho ukracuje. Obsahom spisového materiálu (čl. 67 až 73) je pritom korešpondencia, ktorú žalovanej adresovala manželka žalobcu Z. N., pričom v svojej svedeckej výpovedi autorstvo uvedených listov nespochybnila, dokonca ho potvrdila. Z uvedených listov súdu pritom vyplynul záver, že ich obsahom sú okrem iných skutočností aj žiadosti o pomoc a určitá snaha Z. N. o nápravu výrazne narušených rodinných vzťahov. Ani v jednom z týchto listov pritom nie je zmienka, že by sa manželka žalobcu domáhala vrátenia pôžičky ktorá mala byť žalovanej poskytnutá ba práve naopak, žiada žalovanú o určitú finančnú pomoc s tým, že túto pomoc bude v budúcnosti splácať.
Z výpovede svedkyne Z. N. súd zistil, že svedkyňa potvrdzovala tvrdenia žalobcu, že žalovanej poskytli finančnú pôžičku v nim tvrdenej výške, pričom táto pôžička bola žalovanej poskytnutá na základe jej žiadosti a prostredníctvom nich chcela dokončiť svoj rodinný dom, pretože nemala dokončenú terasu. K dohode o uzavretí pôžičky došlo vtedy keď robili spoločne v záhrade, kde mal žalobca vyjadriť súhlas s požičaním finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť vrátené po tom, čo sa predá rodinný dom, nakoľko v ňom žalovaná mala ešte nejaké financie. Pri uzatváraní pôžičky bola prítomná svedkyňa, žalobca a žalovaná. Splatnosť poskytnutej pôžičky bola dohodnutá na dobu, keď sa po dokončení rodinného domu v ktorom žalovaná nemala záujem bývať tento dom predá. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že žalovaná už v tom čase rodinný dom nevlastnila. Na priamu otázku prečo v svojej svedeckej výpovedi uvádza že bola prítomná pri ústnom uzatváraní zmluvy o pôžičke a na druhej strane v liste adresovanom žalovanej tvrdí, že nevie ako to bolo a musí držať stranu žalobcovi - svojmu manželovi svedkyňa uviedla, že to asi takto musela napísať, pretože sa so žalovanou nedá ani tak ani tak. Uvedeným listom chcela vyjadriť, že žalobca je jej manželom a má ho rada takého aký je. Svedkyňa taktiež uviedla že nemá vedomosť o žiadnych pôžičkách, resp. finančných prostriedkoch ktoré by im žalovaná poskytla. Svedkyňa uviedla, že v jednom prípade mali záujem požičať si od žalovanej sumu X XXX,- Eur, pretože mali dostať nájomný byt a bolo potrebné vopred vyplatiť X XXX,- Eur. Nakoniec im však táto pôžička poskytnutá nebola.
Uvedenú svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to vzhľadom na obsah predchádzajúcej korešpondencie, ktorú svedkyňa adresovala žalovanej. Z obsahu tejto korešpondencie ako je už uvedené vyššie vyplýva, že svedkyňa v čase písania listov sama uvádzala, že „nevie ako to celé bolo“, pričom pred súdom na rozdiel od tohto svojho vyjadrenia presne popísala kde malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke a že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bola osobne.
Vzhľadom na rozporné stanoviská strán sporu nemohol súd jednoznačne konštatovať, že účastníci priamymi dôkaznými prostriedkami preukázali svoje tvrdenia, preto musel súd pri rozhodovaní vo veci za účelom preukázania či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vychádzať aj z ďalších nepriamych dôkazov vykonaných v rámci konania, ktoré hodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Rozhodujúcimi nepriamymi dôkazmi na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie v prejednávanom spore sú okolnosti solventnosti strán sporu s prihliadnutím na to, či v rozhodnom období v mesiaci december 2006 bolo vo finančných možnostiach žalobcu poskytnúť žalovanej pôžičku v nim tvrdenej výške a na druhej strane, či žalovaná bola vzhľadom na svoju finančnú situáciu odkázaná na poskytnutie pôžičky od žalobcu v nim tvrdenej výške. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na Kúpnu zmluvu zo dňa 21.6.2006
ktorá bola uzavretá pol roka pred tvrdením poskytnutím pôžičky. Účastníčkou uvedenej zmluvy je ako jedna z predávajúcich žalovaná, pričom na základe tejto zmluvy žalovaná obdržala finančnú čiastku vo výške XX XXX,XX Eur a to či už formou hotovosti alebo vkladom na jej účet vedený vo VÚB banke
- Trnava. Taktiež súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj výpis z bankového účtu žalovanej v Slovenskej sporiteľni z ktorého vyplýva, že ku dňu poskytnutia tvrdenej pôžičky bolo na účte žalovanej minimálne X XXX,XX Eur. Z uvedeného súdu vyplynul záver a to aj vzhľadom na predchádzajúce pohyby na účte žalovanej, že žalovaná mala v rozhodnom období dostatok vlastných voľných finančných prostriedkov, ktorých celková suma podstatným spôsobom prevyšovala výšku tvrdenej pôžičky.
Naopak pri posudzovaní finančnej situácie žalobcu sa musel súd stotožniť s argumentáciou žalovanej, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukazoval, že v roku 2006 mal dosiahnuť celkový príjem vo výške XX XXX,XX Eur a to spoločne s manželkou. Podľa názoru súdu však tento podnikateľský príjem nie je možné brať ako čistý zisk, pretože ako to vyplýva z daňových priznaní žalobcu a jeho manželky dosiahli podnikateľské odpočítateľné výdavky s nim tvrdeného príjmu zo živnosti vo výške X XXX,XX Eur, celkovú čiastku X XXX,XX Eur, čiže čistý ročný príjem zo živnosti žalobcu za rok 2006 bol pred zdanením vo výške iba X XXX,XX Eur za rok 2006. V prípade živnosti ktorú vykonávala manželka žalobcu dosiahla v roku 2006 príjem vo výške X XXX,XX Eur, z čoho odpočítateľné výdavky tvorili čiastku X XXX,XX Eur, teda manželka žalobcu dosiahla čistý ročný príjem z vykonávanej podnikateľskej činnosti v roku 2006 pred zdanením XXX,XX Eur. Čo sa týka nenávratného príspevku na podnikanie ktorý mal byť žalobcovi poskytnutý zo štátneho rozpočtu tento súd nezahrnul do celkového príjmu žalobcu za rok 2006, pretože podstatná časť tohto príspevku bola žalobcovi vyplácaná postupne, pričom tento finančný príspevok ako prostriedok štátneho rozpočtu bol určený primárne na podnikanie a nie na bežnú spotrebu.
Z uvedených skutočností teda súdu vyplynul záver, že nebolo vo finančných možnostiach a schopnostiach žalobcu v roku 2006 poskytnúť žalovanej pôžičku v nim tvrdenej výške a na druhej strane žalovaná vzhľadom na svoju celkovú finančnú situáciu nebola nútená žalobcu o poskytnutie pôžičky žiadať.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia musí mať súd za jednoznačne preukázané v prípadoch keď rozhoduje o nárokoch z poskytnutej pôžičky, či vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, teda musí mať jednoznačne preukázané, že došlo k zjednoteniu vôle zmluvných strán v otázke určenia predmetu pôžičky a obvykle aj v určení termínu splatnosti poskytnutej pôžičky. Keďže v danom prípade mala byť pôžička uzavretá ústnou formou a stanoviská strán sporu boli úplne rozdielne musel súd vychádzať z celkových okolností, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu pôžičky, pričom ako už bolo uvedené vyššie z týchto okolností jednoznačne vyplynulo, že nebolo v možnostiach žalobcu poskytnúť pôžičku v nim tvrdenej výške a naopak konanie žalovanej by vzhľadom na to že mala dostatok vlastných finančných prostriedkov bolo nelogické v tom, že by v období keď mala možnosť s týmito prostriedkami disponovať, žiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky.
Súd taktiež poukazuje na charakter argumentácie žalobcu, kde žalobca poukazuje koľko a v akých výškach žalovaná finančne vypomáha ostatným členom rodiny, pričom sám seba stavia do polohy toho, kto je v dôsledku konania žalovanej ukracovaný. Zo spisového materiálu taktiež súdu najmä z obsahu korešpondencie vyplýva, že už počas pomerne dlhej doby pred tým čo mala byť v roku 2006 poskytnutá pôžička sa žalobca domáha domnelých nárokov voči žalovanej a to z titulu akýchsi podielov z nehnuteľností, ktorých v minulosti bola vlastníčkou žalovaná. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcovi, že finančná výpomoc od rodičov a to aj v prípadoch keď za svojho života dobrovoľne vypomáhajú ostatným súrodencom nie je zo zákona nárokovateľným právom. Preto pocit ukrivdenosti žalobcu mu nedáva nárok domáhať sa žiadnych finančných nárokov voči žalovanej.
Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou nedošlo, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že nedošlo k zjednoteniu vôle zmluvných strán v otázkach podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozpornosť samotnej argumentácie žalobcu ktorý sám udáva že poskytol pôžičku v nim tvrdenej výške, pričom žalovanou mu mal byť prisľúbený dvojnásobok tejto sumy, navyše sám žalobca
nepreukázal ani čo bolo obsahom nim tvrdenej výzvy na vrátenie pôžičky, ktorú mal zaslať žalovanej v roku 2010.
Keďže súd mal za preukázané že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a žalovaná jednoznačným spôsobom nepreukázala že čiastka vo výške X XXX,XX Eur ktorá bola dňa 7.12.2006 zaslaná na jej adresu poštovou poukážkou bola jej zaslaná z titulu vrátenia finančných prostriedkov, ktoré naopak žalobcovi poskytla ona vychádzal súd z toho, keďže nebol preukázaný právny titul tohto plnenia že ide o bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo.
Z dôvodu nedostatku dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovanej, že suma X XXX,XX Eur ktorá bola zaslaná na jej adresu poštovou poukážkou predstavovala vrátenie ňou poskytnutej čiastky žalobcovi, čo by aj podľa názoru súdu pri posúdení celkovej zistenej situácie a rodinných vzťahov účastníkov bolo logicky zdôvodniteľné, musel súd zaslanie uvedenej čiastky z dôvodu nedostatku dôkazov produkovaných žalovanou posúdiť ako prípadné bezdôvodné obohatenie na jej strane. V danom prípade však súd zaujal názor, že ak by aj k bezdôvodnému obohateniu došlo, nie je toto právo možné žalobcovi priznať, pretože k vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia došlo v roku 2006, pričom vzhľadom na vyššie cit. zákonné ustanovenia došlo k premlčaniu práva z bezdôvodného obohatenia v roku 2008, najneskôr v roku 2009, pričom žalobný návrh bol žalobcom podaný až v roku 2011.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že žalovaná mala vo veci plný úspech z dôvodu že žaloba žalobcu bola zamietnutá, súd jej ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.