Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-689-2015.pdf
PDF · 87.01 KB
No categories available
12C/689/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika
- Ministerstvo obrany SR, IČO: 30845572, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava III, proti žalovanému: S. G., J.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, Y. XXX XX, zast.: JUDr. Ľubomír CIBERE & JUDr. Stanislav BOVAN, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov o zaplatenie 3.474,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho sumu 3.474,63 Eur, úroky z omeškania z tejto sumy ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť časť príspevku na bývanie, ktorý mu žalobca vyplatil, a to z dôvodu, že za obdobie poberania tohto príspevku žalobcovi nárok na plnú výšku príspevok nevznikol.
2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že splnil všetky podmienky vzniku nároku na vyplatenie príspevku na bývanie od žalobcu v poskytnutej výške a preto žaloba žalobcu nie je dôvodná.
3. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca uhradil žalovanému príspevok na bývanie podľa § 170 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Žalovaný v období od 17.10.2008 ako profesionálny vojak poberal príspevok na bývanie, ktorý mu bol priznaný podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z..
4. Spor medzi stranami spočíva v tom, že podľa žalobcu žalovaný mal nárok na príspevok na bývanie iba vo výške jednej polovice sumy uvedenej v § 170 ods. 1 citovaného zákona, pretože ešte pred podaním žaloby mal žalovaný priznať, že počas obdobia poberania príspevku mal žiť v domácnosti spolu s nájomcom bytu, ktorým bola jeho sestra, a preto podľa § 170 ods. 2 písm h) zákona č. 346/2005 Z.z. mu prináleží iba polovica príspevku, ktorý mu bol vyplatený v plnej výške podľa § 170 ods. 1 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia v plnej výške náležal príspevok profesionálnemu vojakovi len ak by nežil v spoločnej domácnosti s nájomcom alebo s vlastníkom bytu počas poberania príspevku. Žalobca tvrdil, že uvádzané skutočnosti potvrdzoval pred podaním žaloby sám žalovaný viacerými písomnými prejavmi, a to aj uznaním dlhu z 10.07.2013 a dohodou o splátkach z 15.11.2013, ktoré tvoria prílohu k žalobe žalobcu.
5. Žalovaný svoje písomné prejavy vo vzťahu k žalobcovi pred podaním žaloby, ktorými uznal základ a výšku pohľadávky žalobcu odôvodňoval tým, že v čase vyhotovovania týchto písomných podaní mu
ako laikovi nemohol byť známy význam vtedajšej právnej úpravy nárokov na príspevok na bývanie, že išlo o stav právnej neistoty, a že tak konal aj na odporúčanie svojich nadriadených. Zotrval na tvrdení, že medzi jeho sestrou a vlastníkom bytu bola uzatvorená nájomná zmluva, avšak jeho sestra ani žiadne iné osoby nikdy v tomto byte nebývali a byt po celú dobu poberania príspevku užíval výlučne sám, na základe dohody so svojou sestrou. Táto v byte nebývala ani nemal úmysel v tomto byte bývať, a preto podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, že po dobu poberania príspevku žil v domácnosti s nájomcom tohto bytu.
6. Podľa § 169 zákona č. 346/2005 Z.z., profesionálny vojak má odo dňa vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby nárok na príspevok na bývanie.
7. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., príspevok na bývanie patrí profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak, mesačne vo výške 17% rozdielu medzi hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti generál a hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu.
8. Podľa § 170 ods. 2 písm h) zákona č. 346/2005 Z.z., príspevok na bývanie vo výške jednej polovice sumy podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, ktorý v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí žije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa písmen a) až g).
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Vychádzajúc z tvrdení strán ako aj z citovanej právnej úpravy pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobu bolo k vzhľadom k citovanej právnej úprave rozhodujúce, aby žalovaný preukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých v čase poberania príspevku na bývanie v predmetnom byte spolu s ním nežil v jednej domácnosti nájomca bytu, spoločný nájomca, vlastník alebo spoluvlastník bytu ( 170 ods.2 písm h) zákona 346/2005 Z.z.). V takom prípade mu totiž vznikol nárok na celú výšku príspevku podľa § 170 ods. 1 citovaného zákona a nielen na polovicu príspevku podľa § 170 ods. 2 citovaného zákona.
13. Zo svedeckej výpovede svedka O. H., ktorý bol po celú dobu poberania príspevku žalobcom domovníkom vo vchode bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádzal, súd zistil, že v predmetnom byte sestra žalobcu nikdy nebývala ani ju do bytu chodiť nevidel. Rovnako nevidel do bytu chodiť žiadnu inú blízku osobu žalovaného. Vo svojej výpovedí dokonca vylúčil, aby v byte žalovaný býval spolu so svojou sestrou a potvrdil, že v tomto byte býval výlučne sám. Funkciu domovníka v uvedenom dome tento svedok vykonával už od roku 2007 a keďže v bytovom dome je iba 19 bytov poznal všetkých jednotlivcov, ktorí v uvedených bytov bývajú, avšak sestru žalovaného poznať nemôže, lebo táto do bytu nikdy nechodila.
14. Rovnako svedkovia Z. S. a M. H.Á., ktorí sú blízkymi príbuznými žalovaného a jeho sestry podrobne vypovedali, že sestra žalobcu od svojho narodenia nikdy sa neodsťahovala z obce Veľaty, a aj potom čo uzavrela manželstvo ostala bývať v rodičovskom dome v obci Veľaty a nikdy sa do Trebišove nepresťahovala.
15. Pokiaľ žalujúca strana svoje tvrdenia opierala o vyššie uvedené písomné prejavy žalovaného, ktorými uznal dlh voči žalobcovi z dôvodu neoprávneného poberania plnej výšky príspevku na bývanie, a to vo forme písomnej dohody z 15.11.2013, tak na túto skutočnosť bol vypočutý svedok Š. G., ktorý za žalobcu dohodu z 15.11.2013 so žalovaným spísal. Svedok Š. G. v súvislosti s podpisom dohody potvrdil len to, že takéto dohody ohľadne vracania časti príspevku na bývanie boli uzatvárané s viacerými vojakmi na odporúčanie Úradu finančného zabezpečenia Prešov. Tento úrad totiž vyplácal
všetky náležitosti pre vojakov a inštruoval aj zamestnancov finančno-ekonomickej služby vo vojenských útvaroch, akým spôsobom môžu osoby, ktorým nemala byť vyplatená plná výška príspevku, preplatok na príspevku vrátiť. Z výpovede uvedeného svedka súd tiež zistil, že spúšťacím momentom pri posudzovaní oprávnenosti poberania správnej výšky príspevku na bývanie boli podnety od vojenskej polície. Dôvodnosť vzniku prípadných preplatkov na peňažných náležitostiach však mala zisťovať vojenská polícia, a až na základe týchto zistení finančno-ekonomická služba konkrétneho vojenského útvaru mala zabezpečiť dokumentáciu súvisiacu s vrátením preplatkov. Z výpovede svedka Š. G. je teda zrejme, že tento pri uzatváraní dohôd nevychádzal z vlastných poznatkov šetrenia o dôvodnosti vzniku preplatkov, ale len z podkladov, ktoré ako náčelníkovi finančno-ekonomickej služby mu boli odovzdané od vojenskej polície a na základe odporúčania Úradu finančného zabezpečenia Prešov.
16. Aj Krajský súd v Trenčíne v dôvodoch svojho uznesenia z 30.09.2014 č.k. 23 Tov/7/2014-96, ktorým zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 23.05.2014 sp. zn. 41Tv/2/2013, ktorým bol žalovaný oslobodený spod obžaloby pre zločin subvenčného obchodu podľa § 225 ods. 1, 4 písm a) Trestného zákona uvádza, že ak sám žalovaný v trestnom konaní tvrdil, že sestra sa odsťahovala z predmetného bytu k svojim rodičom a v tom byte býval sám, tak pre celkovú orientáciu poberateľa príspevku musí byť poberateľovi ako osobe neznalej práva v zrozumiteľnej forme podané vysvetlenie o význame údajov, ktoré má pre tieto účely v tlačive čestného vyhlásenia žiadateľ o príspevok vyplniť. Podľa citovaného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, odkaz pod čiarou v príslušnom tlačive čestného vyhlásenia, ktoré žalobca vyhotovoval len na základe číselného označenia príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 115 OZ ) bez uvedenia ďalších podmienok nemožno kvalifikovať ako snahu úmyselne dosiahnuť príspevok vo vyššej výške. V predmetnom uznesení sa ďalej konštatuje, že práve takáto formulácia predmetného čestného vyhlásenia umožnila žalobcovi brániť sa vyššie uvedeným spôsobom.
17. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa čl. 15 Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
19. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20. Podľa § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol žalobu žalobcu, pretože tento preukázal, že splnil zákonné podmienky na priznanie a vyplatenie príspevku na bývanie v takej výške, v akej mu žalobca tieto príspevky aj vyplatil, pretože v tomto byte počas poberania príspevku nebýval v jednej domácnosti s nájomcom bytu, spolu nájomcom, s vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu. Pokiaľ žalovaný v písomných prejavoch pred podaní žaloby, v čase jeho trestného stíhania ako aj po jeho skončení uzatváral so žalobcom písomné dohody o uznaní dlhu a o vrátení preplatku, tak k takému to konaniu dochádzalo hlavne pre nezrozumiteľnosť a obsahovú nedostupnosť riadneho výkladu formulárov, ktoré pre tento účel boli spracované a žiadateľom o príspevok predkladané na vyplnenie bez toho, aby k obsahu týchto tlačív bolo dané zrozumiteľné vysvetlenie jednotlivých časti textu týchto tlačív. Na túto skutočnosť poukázal aj Krajský súd v Trenčíne vo vyššie citovanom
uznesení, ktorým potvrdil oslobodenie obžalovaného spod obžaloby za skutok kvalifikovaný ako trestný čin subvenčného podvodu.
23. Žalujúca strana okrem dôkazov ktoré súd vykonal ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhla ani súdu ďalšie dôkazy nepredložila.
24. Žalovanému nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie tak ako to žalobca tvrdil, a preto súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
25. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške trov podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.