Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cpr-10-2018.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cpr/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcov: X/ O.. O. Ľ., D.. XX.XX.XXXX, N. U., C. XXX/XX, štátny občan SR, X/ M.. A. P., D.. XX.XX.XXXX, N. H. - O., F. XX, štátny občan SR, v zastúpení žalobcom 1/, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie náležitostí služobných zmlúv, určenie platových tried a o vyplatenie ušlého platu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 31.12.2017, doručenou súdu dňa 12.01.2018, po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cpr 10/2018-571 zo dňa 29.03.2021, domáhali voči žalovanému určenia, že žalobca 1/ patril od 01.01.2013 do 31.05.2017 a žalobkyňa 2/ patrila od 01.01.2014 do 31.05.2017 do 10. platovej triedy podľa § 29 ods. 1 a prílohy č. 1 a č. 3 k zákonu č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a určenia, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ patria od 01.06.2017 doteraz do 8. platovej triedy podľa § 53 ods. 1 a prílohy č. 2 a č. 3 k zákonu č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe s poukazom na znenie § 180 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a tiež zaplatenia ušlého platu z dôvodu nesprávneho služobného zaradenia do platovej triedy.
2. Písomným podaním zo dňa 18.10.2021, doručeným súdu dňa 22.10.2021 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli zmenu (rozšírenie) petitu žaloby zo dňa 31.12.2017 v spojení so zmenou žaloby doručenej súdu dňa 09.02.2018, 22.10.2018, 31.03.2020 a 11.01.2021 a to z hľadiska potreby aktualizácie vznesených finančných nárokov žalobcu 1/ ( od pripustenia zmeny v uplatnenom nároku už uplynulo viac ako polroka ), ale už i novovzniknutých finančných nárokov žalobkyne 2/, ktorá počnúc 09.07.2021 bola po skončení materskej a nadväznej rodičovskej dovolenky opätovne zaradená na výkon štátnej služby s nárokom na služobný plat. V období od 01.01.2019 do 31.12.2021 upravuje v nadväznosti na znenie § 159 ods. 1 nového zákona o štátnej službe ( č. 55/2017 Z. z.) platové tarify štátnych zamestnancov nariadenie vlády SR č. 389/2018 Z. z., pričom v období od 01.01.2020 do 31.12.2020 bola účinná úprava 8 platových tried podľa § 2 tohto nariadenia. Od 01.01.2021 sa platové tarify nezvyšovali, t. j. zostali na úrovni obdobia 01.01.2020 - 31.12.2020. Stav po 01.01.2022 zatiaľ nie je predmetom právnej úpravy (prebiehajú kolektívne vyjednávania). Žalobcovia s poukazom na tú skutočnosť, že podľa § 1 ods. 2 nového zákona o štátnej službe sa vykonáva štátnozamestnanecký pomer vo vzťahu k štátu ( Slovenskej republike ), dospeli k záveru, že je potrebné aj doplniť v časti označenia žalovaného označenie „Slovenská republika, resp. SR“, pretože zamestnávateľom žalobcov je Slovenská republika, v mene ktorej koná služobný úrad Ministerstvo vnútra SR.
3. Uznesením č. k. 23Cpr 10/2018-706 dňa 14.12.2021 súd pripustil zmenu žaloby a opravil označenie žalovaného v súlade písomným podaním žalobcov zo dňa 18.10.2021 s poukazom na dôvodovú správu § 1 ods. 2 zák. č. 55/2017 Z.z. O štátnej službe poukazom na ustanovenia § 73 a § 135 CSP. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že žalobcov so vzdelaním v odbore právo považuje za schopných konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou a to s poukazom na článok 11 ods. 3 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), podľa, ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlásil k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojené s touto odbornosťou. V tomto smere súd teda považoval žalobcov ( s univerzitným vzdelaním v odbore právo) za schopných riadne označiť pasívne legitimovaný subjekt. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že od začiatku sporu žalovali Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, súd ich rešpektoval a označenie žalovaného ustálil a opravil v uznesení zo 14.12.2021 v zmysle ich špecifikácie.
4. V žalobe žalobcovia uviedli, že u žalobcu 1/ bol jeho štátnozamestnanecký pomer založený za účinnosti starého zákona o štátnej službe služobnou zmluvou zo dňa 01.11.2002, ktorej súčasťou bol opis činností štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.11.2012 pričom žalobca 1/ bol prijatý do výkonu v stálej štátnej službe odbore štátnej služby 1.01 je riadenie štátnej služby. Najnáročnejšou činnosťou uvedenou v služobnej zmluve bolo právne zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred súdmi na úrovni orgánu miestnej štátnej správy. V období od 01.11.2012 do 31.12.2012 bol zaradený do služobného úradu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v H., ktoré bolo v tom čase samostatnou rozpočtovou organizáciou. Dňa 10.12.2012 bol dodatkom k služobnej zmluve modifikovaný štátnozamestnanecký pomer žalobcu 1/ tak, že bol trvale preložený do iného služobného úradu do toho istého odboru štátnej služby na základe personálneho rozkazu zo dňa 30.11.2012. Súhlas s trvalým preložením žalobca 1/ dal napokon až dňa 17.12.2012. Medzitým došlo k 31.12.2012 k zrušeniu rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v H.. Na základe uvedeného došlo aj k zmene služobného úradu vo vzťahu k žalobcovi 1/, ktorým sa namiesto Krajského riaditeľstva Policajného zboru v H. stalo Ministerstvo vnútra SR. Žalobca 1/ sa dňa 29.01.2013 obrátil na vtedajšieho vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra SR listom, ktorým požiadal o zmenu platovej triedy, nakoľko dňom 01.01.2013 bol trvalo preložený do služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Odpoveďou mu bol list zo dňa 27.02.2013, v ktorom je uvedené, že rozsah žalobcom 1/ vykonávaných činností sa nezmenil, čo potvrdil aj jeho vtedajší nadriadený listom z 19.2.2013. Oznámením z 27.10.2014 žalobcovi 1/ oznámil vtedajší riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v H., že došlo k chybe v písaní v prípade jeho zaradenia do odboru štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby, nakoľko personálnym opatrením ministra vnútra SR k 01.01.2010 bolo jeho miesto zaradené do odboru štátnej služby 1.04 legislatíva. Zaradenie v odbore 1.01 nemalo vplyv na finančné zaradenie žalobcu 1/ ani na výkon činností uvedených v opise činností ŠZM. Súčasťou oznámenia bol nový opis činností štátnozamestnaneckého miesta platný od 01.11.2014. Podľa tohto opisu najnáročnejšou činnosťou bolo právne zastupovanie SR v konaní pred súdmi SR na úrovni orgánov miestnej štátnej správy a koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov. Dňa 23.02.2015 bol žalobcovi 1/ vydaný v poradí tretí opis činností ŠZM s najnáročnejšou činnosťou opísanou ako - právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi SR na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Žalobca 1/ poukázal na poverenia, ktoré mu boli vydané ministrom vnútra zo dňa 17.08.2016, ktorým žalobcu 1/ poveril konať za Slovenskú republiku - Ministerstvo vnútra SR pred súdmi SR v plnom rozsahu, ako aj Ministerstvo vnútra SR pred súdmi SR v plnom rozsahu. Opätovne preto žalobca 1/ nastolil otázku preradenia z platovej triedy 9 do platovej triedy 10 podľa prílohy č. 1 a prílohy č. 3 k starému zákonu o štátnej službe. Dňa 01.06.2017 nadobudol účinnosť nový zákon o štátnej službe - č. 55/2017 Z.z.. Toho dňa boli žalobcovi 1/ predložené viaceré služobné dokumenty - zmena obsahu služobnej zmluvy - oznámenie z 01.06.2017, opis štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 01.06.2017, ktoré žalobca 1/ vrátil s pripojením svojho stanoviska z 01.06.2017. Žalobcovi 1/ bolo oznámené, že v zmysle § 180 v spojení s § 186 zák. č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenil obsah služobnej zmluvy z 01.11.2012 nasledovne: funkcia štátneho zamestnanca - štátny radca, druh štátnej služby - stála štátna služba, organizačný útvar
- oddelenie organizácie právneho zastupovania vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v H., najnáročnejšia činnosť - právne zastupovanie SR v konaní pred súdmi SR na úrovni
orgánu miestnej štátnej správy, koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov, vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Bližšie určená najnáročnejšia činnosť- zabezpečovanie vo vymedzenom rozsahu Vymáhanie pohľadávok štátu; Vymáhanie pohľadávok - toxikológia, spracovanie návrhov právnych podaní. Ostatné náležitosti Služobnej zmluvy, zostávajú nezmenené. Žalobca má za to, že od 01.01.2013 mal byť súčasne so služobným zaradením do služobného úradu Ministerstva vnútra SR zaradený do platovej triedy 10 ako hlavný štátny radca v zmysle prílohy č. 1 a prílohy č. 3 k starému zákonu o štátnej službe.
5. U žalobkyne 2/ bol štátnozamestnanecký pomer bol založený služobnou zmluvou zo dňa 12.12.2013, keď bola prijatá do výkonu v stálej štátnej službe v odbore štátnej služby 1.04 legislatíva do služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Dátum vzniku stálej štátnej služby bol k 01.01.2014. Neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy mal byť opis činností štátnozamestnaneckého miesta ( ďalej len ŠZM ), ktorý mal byť vydaný v rovnaký deň, avšak nebol. Opis činností ŠZM bol žalobkyni 2/ vyhotovený až k 01.01.2014 a doručený ešte neskôr. Ako najnáročnejšia činnosť bola uvedená právne zastupovanie SR v konaní pred súdmi SR na úrovni orgánov miestnej štátnej správy. K modifikácii štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne 2/ došlo 23.02.2015 vydaním nového opisu činností ŠZM, ktorý ako najnáročnejšiu činnosť uvádzal - právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi SR na úrovni ministerstva, ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Zaradenie do platovej triedy nezodpovedalo tomuto opisu. Žalobkyňa 2/ poukázala na poverenia podpísané vtedajším ministrom vnútra na zastupovanie SR - Ministerstvo vnútra SR resp. Ministerstva vnútra SR v plnom rozsahu. Žalobkyni 2/ bolo oznámené, že v zmysle § 180 v spojení s § 186 zákona č. 55/3017 Z.z. zákonov o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zmenil obsah služobnej zmluvy z 12.12.2013 nasledovne: funkcia štátneho zamestnanca - štátny radca, druh štátnej služby - stála štátna služba, organizačný útvar - oddelenie organizácie právneho zastupovania vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v H., najnáročnejšia činnosť - právne zastupovanie SR v konaní pred súdmi SR na úrovni orgánu miestnej štátnej správy, koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov, vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Bližšie určená najnáročnejšia činnosť- zabezpečovanie vo vymedzenom rozsahu, vymáhanie pohľadávok štátu; vymáhanie pohľadávok - toxikológia, spracovanie návrhov právnych podaní. Ostatné náležitosti Služobnej zmluvy zostávajú nezmenené.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 30.05.2018, ktorom vzniesol námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu Piešťany ako aj námietku nedostatku právomoci súdu. Podľa ustanovení zák. č. 55/2017 Z.z. O štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný úrad určuje opisy štátnozamestnaneckých miest, pričom označenie funkcie, do ktorej štátny zamestnanec zaradený je súčasť o služobnej zmluvy. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis platný a účinný na území Slovenskej republiky nepriznáva súdu právomoc rozhodovať o tom, akým spôsobom a ktorejkoľvek služobný úrad postupovať pri zaradení zamestnanca do funkcie a platovej triedy. Podľa žalovaného nie je daná právomoc súdu rozhodovať vo veciach týkajúcich sa zaradenie štátnych zamestnancov do funkcií podľa ustanovení zák. č. 55/2017, ani podľa zák. č. 400/2009 Z.z., nakoľko táto kompetencia patrí výlučne služobnému úradu, vzhľadom na posúdenie najnáročnejších činností, vykonávaných zamestnancom v služobnom úrade. Súd nie je oprávnený o takomto zaradení rozhodovať, nakoľko nemôže mať vedomosť o činnostiach, vykonávaní jednotlivými zamestnancami. Na základe uvedeného navrhuje súdu, aby súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Ďalším podaním zo dňa 01.08.2018 sa žalovaný vyjadril k žalobe nasledovne: žalobcovia sa domáhajú rozhodnutia súdu o tom, že mali byť zaradení do vyššej platovej triedy a to na základe vykonávania činností a zmien štátnej správe, náhrady ušlého platu a úroku z omeškania. Žalobcovia sú ako štátni zamestnanci zaradení na vnútornom odbore Krajského riaditeľstva Policajného zboru v H.. Predmetom sporu je skutočnosť, že žalobcovia sú podľa ich názoru nesprávne zaradení do funkcie a to vzhľadom na to, že aj v opise činností štátnozamestnaneckého miesta je uvedené zastupovanie ministerstva pred súdmi Slovenskej republiky, pričom sú zaradení v 7. platovej triede a podľa ustanovení zákona číslo 55/2017 Z. z. zákona o štátnej službe v znení neskorších predpisov je táto činnosť uvedená
v opise činností 8 platovej triedy. Žalobcovia sa zároveň domáhajú náhrady rozdielu v plate medzi týmito triedami spolu s úrokom z omeškania. Žalobcovia sa v podanej žalobe podrobne zaoberal reformou verejnej správy ESO, ktorá nastala v žalovanom období. Prevažná časť uvedených zmien sa nedotýka priamo postavenia žalobcov ako štátnych zamestnancov, na základe uvedenej reformy však došlo k zrušeniu krajských riaditeľstiev Policajného zboru ako rozpočtových organizácií, pričom týmto zanikla aj ich právna subjektivita a z hľadiska pracovnoprávneho sa služobným úradom zamestnancov, zaradeným na krajských riaditeľstvách Policajného zboru sa stalo Ministerstvo vnútra SR. Na základe uvedeného žalobcovia dospeli k záveru, že nakoľko ich služobným úradom je Ministerstvo vnútra SR, mali byť zaradení do 8. platovej triedy. Takúto úvahu žalovaný považuje za absurdnú, nakoľko zaradenie do platovej triedy sa uskutočňuje na základe výkonu najnáročnejších činností, pričom to, kto je služobným úradom takýchto zamestnancov, nie je podstatnou skutočnosťou pri takomto zaradení. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru môžu pred súdmi Slovenskej republiky konať výlučne v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou krajského riaditeľstva, prípadne okresných riaditeľstiev Policajného zboru. To preukazuje aj organizačný poriadok Krajského riaditeľstva Policajného zboru H., ktorý žalovaný predkladá. Žalobcovia v žalobe neuviedli jediný súdny spor, ktorý zastupujú a konajú v mene Ministerstva vnútra SR. Celé odôvodnenie žaloby vychádza zo skutočnosti, že v rámci reformy verejnej správy ESO došlo k viacerým zmenám a to najmä k zmene v právnom postavení krajských a okresných riaditeľstiev Policajného zboru a orgánov miestnej štátnej správy, z ktorej žalobcovia hypoteticky odvodzujú svoj nárok na zaradenie do vyššej platovej triedy. Žalobcovia však opomínajú skutočnosť, že na takéto zaradenie je nutné, aby vykonávali aj právne zastupovanie Ministerstva vnútra SR pred súdmi Slovenskej republiky, čo títo zamestnanci nevykonávajú. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru sa od 01.01.2013 stali preddavkovými organizáciami Ministerstva vnútra SR, služobným úradom tu zaradených štátnych zamestnancov sa stalo Ministerstvo vnútra SR. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru prestali byť správcami majetku štátu. Nezastupujú ani spory súvisiace so služobným pomerom príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, prípadne pracovnoprávne spory v súvislosti so zamestnancami v štátnej alebo verejnej službe. Ako aj žalobcovia uvádzajú žalobe, krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu. Právne zastupovanie pred súdmi Slovenskej republiky bolo centralizované ( okrem výnimiek ) na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Čo sa týka právneho zastupovania zamestnanci krajských riaditeľstiev Policajného zboru konajú pred súdmi vo veciach, týkajúcich sa správneho súdnictva - konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, vydaných krajským riaditeľstvom Policajného zboru, prípadne v iných súvisiacich konaniach. Uvedené však nezakladá nárok štátnych zamestnancov na zaradenie do inej platovej triedy. Akákoľvek chyba v opise činností štátnozamestnaneckého miesta nezakladá nárok žalobcov na inú platovú triedu. Počet a zloženie funkčných miest na jednotlivých útvarov žalovaného určuje opatrením minister. Nie je teda možné počet a zloženie služobných miest upravovať bez takéhoto opatrenia. Ohľadom zaradenia žalobcov do platovej triedy nebolo uskutočnené žiadne opatrenie ministra, nedošlo k zmene ich zaradenia do inej platovej triedy. Žalobcom je vyplácaný plat v súlade s platovým dekrétom ku dňu 01.06.2017. Náplň pracovnej činnosti žalobcov sa od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru nezmenila, čo potvrdzujú všetky listy služobného úradu, ktoré žalobcovia predložili ako dôkazy v prejednávanej veci. Nie je teda daný dôvod na to, aby boli zaradení do inej platovej triedy, ako v súčasnosti sú. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru je oprávnené konať pred súdmi Slovenskej republiky len vo vymedzených prípadoch, preto ak by konalo právne zastupovanie v iných prípadoch, porušovalo by interné predpisy ministerstva vnútra, pričom práve zamestnanci s právnickým vzdelaním by si mali byť vedomí toho, aké sú ich oprávnenia a povinnosti v oblasti pracovnej činnosti.
Žalovaný po pripustení zmeny žaloby a označenia žalovaného sa k žalobe vyjadril tak, že pokiaľ žalobcovia v poslednej zmene žaloby zmenili označenie žalovaného z pôvodného Ministerstva vnútra SR na SR zastúpenú Ministerstvom vnútra ( ďalej len MVSR) s tým, že uviedli, že od počiatku žalovali Slovenskú republiku v zastúpení MVSR, v tom prípade žalovaný namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú vyplatenie náhrad zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý je založený medzi žalobcami a služobným úradom, ktorým je MVSR. Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. MVSR ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch, v ktorých je zo zákona nositeľom práv alebo povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Toto postavenie MVSR nemožno zmiešavať lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore ( ZSP 4/2006). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie, nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu ale vždy iba o to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektíve sú alebo nie sú. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Poukazuje na uznesenie NS SR z 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo XXX/XXXX. V tomto prípade žalobcovia sú štátni zamestnanci podľa zákona č. 55/2017 o štátnej službe, pričom štátnym zamestnancom sa rozumie občan SR a služobným úradom je MVSR. Preto namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v spore, keďže žalobcovia uviedli, že od začiatku sporu žalovali SR zastúpenú MVSR, pričom nie je možné pripustiť ani pristúpenie subjektu do konania a ani nie sú splnené podmienky na zmenu účastníka konania preto žiada, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predmetom ich pracovnej činnosti je vymáhanie pohľadávok, tak poukazuje na zákon č. 374/2014 o pohľadávkach štátu, v zmysle ktorého mali žalobcovia postupovať ( postúpiť pohľadávky Slovenskej konsolidačnej, a. s. ) a preto nie je možné vymáhanie pohľadávok žalobcami považovať za konanie a zastupovanie SR. Taktiež žalobcovia nepreukázali, že by skutočnosť, že im neboli vydané mandátne certifikáty súvisela s tým, že vedú tento spor. Predložené listiny, týkajúce sa inej zamestnankyne v nižšej funkcii to nepreukazujú.
7. Žalobcovia podaním z 03.05.2022 k námietke žalovaného na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore uviedli, že naďalej zotrvávajú na označení žalovaného ako Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to s poukazom na dôvodovú správu k novému zákonu o štátnej službe, podľa ktorej obsahom štátnozamestnaneckého vzťahu sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitosti. Zamestnávajúcim subjektom v oboch prípadoch je štát reprezentovaný služobným úradom. V štátnozamestnaneckých vzťahoch štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere koná v mene štátu služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným a zodpovedným subjektom je v štátnozamestnaneckých vzťahoch Slovenská republika, za ktorú koná služobný úrad.
8. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.
9. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.
10. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.%206.2023'>, ak to ustanovuje tento zákon.
11. V zmysle § 6 cit. zákona na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí. Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (napr. odborník ústavného činiteľa). Podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.
12. Tieto činnosti musia byť v praktickej rovine premietnuté v opise príslušného štátnozamestnaneckého miesta, pričom pre tieto účely vyplýva služobnému úradu povinnosť vypracovať opis štátnozamestnaneckého miesta.
13. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovaného zákona služobným úradom na účely tohto zákona je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného úradu.
14. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.
15. Podľa § 171 ods. 1 citovaného zákona ( pôsobnosť Zákonníka práce) na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11 a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, §19, §20, §33, až § 36, §37, §39, §40 ods. 1,2,5 až 8 a 11, §41 ods. 1,2,5 až 7 a 9, §52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85 a, §86, §87, §88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, §104, § 104a, §105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 12 až 132, § 136 až 139, § 141, §142 až 148, § 150, § 151, §152 ods. 1, 2, 4 až 7 a 9, § 152a, § 152b, § 156, §157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, 229 ods. 4 až 8, § 320 až 236, § 237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a), § 240 a §250b Zákonníka práce.
16. Medzi stranami sporu boli nesporné skutočnosti, trvania štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcami a služobným úradom založené služobnými zmluvami predloženými žalobcami ako dôkazy v tomto konaní. Sporné bolo posúdenie charakteru činností vykonávaných žalobcami v rámci ich pracovnej náplne a v tomto smere ich zaradenie do platovej triedy, ktorú žalobcovia považovali za nesprávnu.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu je sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalobcami označeného žalovaného - Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, súd sa zaoberal prioritne touto otázkou.
18. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v súdnom konaní. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo, ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
19. Predmetom tohto konania, sú ďalej žalobcami požadované určenia týkajúce sa náležitostí služobnej zmluvy, keď žalobcovia žiadajú výrokom súdu určiť druh štátnej služby, odbor, služobný úrad, funkciu štátneho zamestnanca, organizačný útvar, označenie miesta výkonu štátnej služby a platovú triedu.
20. Ďalším výrokom sa domáhajú doplatenia ušlého platu z dôvodu nesprávneho služobného zaradenia do platovej triedy, ktorú vyčíslili konkrétnymi sumami u žalobcu 1/ od 01.01.2013 až do rozhodnutia súdu, u žalobkyne 2/ od 01.01.2014 do rozhodnutia súdu o s príslušenstvom a trovami konania.
21. Z uvedeného je zrejmé, že v tejto veci ide o vzťahy medzi stranami sporu vyplývajúce zo zákona o štátnej službe, týkajúce sa obsahu štátnozamestnaneckého vzťahu žalobcov ako štátnych zamestnancov na jednej strane a služobného úradu ako zamestnávateľa na strane druhej a to čo do obsahu služobnej zmluvy, vrátane zaradenia do platovej triedy a následné mzdové nároky žalobcov, ktorí sa domnievajú, že ich služobný úrad nesprávne zaradil do platovej triedy vzhľadom na konkrétne činnosti, ktoré vykonávajú v rámci svojho štátnozamestnaneckého pomeru.
22. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
23. Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
24. Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
25. Podľa § 135 ods. 1 a 2 CSP, (1) ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát. (2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.
26. Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť tak fyzické osoby ako aj právnické osoby vymedzené v § 18 Občianskeho zákonníka, vrátane štátu podľa § 21 Občianskeho zákonníka. Postavenie štátu v právnych vzťahoch sa rozlišuje aj podľa toho, či výkon práv a povinností v danom právnom vzťahu realizuje štát sám vo vlastnom mene prostredníctvom svojej organizačnej zložky, alebo ich výkonom na základe právnej úpravy poveril iné subjekty, ktoré výkon práv a povinností realizujú vo vlastnom mene. Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov však nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu, medzi ktoré patria aj ústredné orgány štátnej správy (zákon č. 523/2004 Z.z.).
27. Štát môže mať v právnych vzťahov dvojaké postavenie. Ak vstupuje do právneho vzťahu ako subjekt v rovnom postavení s inými účastníkmi tohto vzťahu, stáva sa účastníkom vzťahov súkromnoprávnych. Ak je obsahom právneho vzťahu výkon štátnej moci, ide o vzťah verejnoprávny, v ktorom má štát nadradené (vrchnostenské) postavenie. Štátna moc (ako forma verejnej moci) je vykonávaná prostredníctvom orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci a môže byť nimi uplatňovaná iba v súlade s princípom legality, t. j. na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Štát nemožno zamieňať s jeho štátnymi orgánmi a štátnymi inštitúciami. Postavenie štátu v právnych vzťahoch sa teda rozlišuje aj podľa toho, či výkon práv a povinností v danom právnom vzťahu realizuje štát sám vo vlastnom mene prostredníctvom svojej organizačnej zložky, alebo ich výkonom na základe právnej úpravy poveril iné subjekty, ktoré výkon práv a povinností realizujú vo vlastnom mene. V prípade, ak štátne orgány pri výkone verejnej (štátnej) moci konajú v mene štátu, je nositeľom práv a povinností štát, v ktorého mene koná štátny orgán ako jeho organizačná zložka. Ak pri plnení iných funkcií štátu konajú štátne orgány a štátne organizácie (podľa osobitného predpisu) vo vlastnom mene, je nositeľom práv a povinností štátny orgán (organizácia). Tieto situácie je potrebné dôsledne rozlišovať, lebo od ich správneho rozlíšenia závisí odpoveď na otázku, ktorý subjekt je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, a teda bude pasívne vecne legitimovaným v spore z tohto vzťahu. Zatiaľ čo v prvom prípade ním bude štát, za ktorý koná jeho organizačná zložka (štátny orgán), v druhom prípade ním bude priamo štátny orgán alebo štátna organizácia (štátna inštitúcia).
28. Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene (ZSP č. 4/2006).
29. Ministerstvo vnútra SR je v zmysle § 11 zákona č. 575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre a) ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ochranu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred požiarmi; b) všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy; c) Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor; d) koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy.
30. Štát realizuje výkonnú moc formou štátnej správy a to prostredníctvom štátnych zamestnancov. Právne vzťahy štátu a jeho zamestnancov upravujú osobitné právne predpisy, v tomto prípade zák. č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe. V zmysle tohto zákona štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.
31. Osobitné postavenie štátu vystupujúceho v úlohe služobného úradu nevyplýva z úloh, ktoré pre štát plní orgán štátnej správy ako vykonávateľ výkonnej moci štátu, ale z právnych predpisov osobitne upravujúcich právne vzťahy štátu a jeho zamestnancov ( v tomto prípade je to zákon číslo 55/2017 Z.z. O štátnej službe). V prípade žalobcov služobnú zmluvu neuzatvoril štát, ale služobný úrad, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Z hľadiska predmetu konania má Ministerstvo vnútra SR samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti, teda vlastnú subjektivitu, ktorá ho oprávňuje samostatne vystupovať civilnom sporovom konaní.
32. Súd má za to, že v tomto konaní vystupujú žalobcovia ako štátni zamestnanci (§ 7 ods. 1 zák. č. 55/2017 Z.z.), a teda v štátnozamestnaneckom pomere vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, pričom ako služobný úrad v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) cit. zákona vystupuje Ministerstvo vnútra SR. Žalobcovia teda vykonávajú činnosť, ktorou v rozsahu ustanovenom zákonom plnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby (§ 6 ods. 1 cit. zákona), a to vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Aj keď žalobcovia realizujú výkon štátnej služby v mene štátu, štátnozamestnanecký pomer je založený a trvá medzi nimi a služobným úradom, t.j., Ministerstvom vnútra SR. Služobný úrad je totiž nositeľom práv a povinností a plní úlohy aj pri koordinovaní činnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov podľa § 15 ods. 1 písm. a) cit. zákona.
33. Žalobcami označená žalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, a nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Pasívne legitimovaným subjektom vo veci nie je Slovenská republika, ale služobný úrad, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
34. Z dôvodu záveru súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobcami označeného žalovaného
- Slovenská republika v zastúpení Ministerstva vnútra SR sa súd nezaoberal podrobne argumentáciou žalobcov vo vzťahu k ich uplatneným nárokom.
35. V tejto veci súd dodáva, že vo vzťahu k časti žalobného petitu, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia náležitostí služobnej zmluvy ( v rozsahu určenia druhu štátnej služby, odbor, služobný úrad, funkcie štátneho zamestnanca, organizačný útvar, označenie miesta výkonu štátnej služby a platovú triedu) nemajú naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že právomoc súdu určovať náležitosti služobnej zmluvy štátneho zamestnanca nevyplýva zo zákona o štátnej službe a to ani terajšieho, ani predchádzajúceho. V prípade, že by žalobcovia v konaní správne označili pasívne vecne legitimovaný subjekt, by sa súd mohol zaoberať zaradením do platovej triedy len ako otázkou prejudiciálnou vo vzťahu k uplatneným mzdovým nárokom.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nevykonával ďalšie dokazovanie smerujúce k posúdeniu charakteru konkrétnych činností žalobcov vo vzťahu k opisu najnáročnejšej činnosti štátnozamestnaneckých miest vykonávaných žalobcami ( ktorí súdu označili administratívne spisy, v ktorých konali a, ktoré považujú za zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi).
37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobcami označený žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatneným nárokom a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, vznikol by úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný však výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.