Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/480/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. B. XXX/X, C., o zaplatenie 477,63 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 145,69 EUR s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,65 EUR od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 73,04 EUR od 19.12.2012 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 10.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 477,63 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 72,65 EUR od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 73,04 EUR od 19.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 19.10.2013 do zaplatenia. Taktiež požadoval priznať náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 29.9.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb, program Happy S. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzatvorili medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval. Preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry, keďže žalovaný porušil zmluvu tým, že faktúry nezaplatil. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

3. V zmysle § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.10.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov: Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá dňa 29.9.2012, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky z 3.7.2014, faktúra č. 721184264 na sumu 72,65 EUR splatná dňa 18.11.2012, faktúra č. 7212343883 na sumu 73,04 EUR splatná dňa 18.12.2012, faktúra č. 7310304904 splatná dňa 18.10.2013, Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. platný od 1.9.2012.

6. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k tejto zmluve súd zistil, že Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako užívateľ uzavreli dňa 29.9.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému hlasové služby a program Happy S. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli žalovanému poskytované hlasové služby programu Happy S a žalovaný sa zaviazal za poskytované hlasové služby platiť poskytovateľovi cenu poskytnutých služieb podľa platnej tarify poskytovateľa.

7. Z predloženej faktúry č. 721184264 splatnej dňa 18.11.2012 Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval žalovanému cenu služieb za obdobie 1.10.2012 - 31.10.2012 na sumu 72,65 EUR. Z predloženej faktúry č. 7212343883 splatnej dňa 18.12.2012 Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval žalovanému cenu služieb za obdobie 1.11.2012 - 30.11.2012 na sumu 73,04 EUR. 8. Z predloženej faktúry č. 7310304904 splatnej dňa 18.10.2013 Slovak Telekom, a.s. vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu za obdobie 1.9.2013 - 30.9.2013 vo výške 331,94 EUR.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 3.7.2014 súd zistil, že Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávku voči nemu vo výške 477,63 EUR na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 9.6.2014 postúpil na žalobcu.

10. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

11. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

13. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaný ako užívateľ uzavreli dňa 29.9.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003, na základe ktorej poskytol žalovanému hlasové služby. Ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, preto sa na ich vzťah prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný platiť poskytovateľovi cenu poskytnutých služieb podľa tarify poskytovateľa. Predloženými faktúrami mal súd za preukázané, že žalovaný bol povinný poskytovateľovi uhradiť do 18.11.2012 cenu služieb vo výške 72,65 EUR, do 18.12.2012 cenu služieb vo výške 73,04 EUR, do 18.10.2013 zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR. Predmetná pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 9.6.2014 postúpená na žalobcu, ktorý je v dôsledku toho aktívne legitimovaným v danom spore, na uplatnenie predmetnej pohľadávky. Súd žalobcovi nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR z faktúry č. 7310304904. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 145,69 EUR, pretože tieto služby využil, ale za ne nezaplatil.

19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 298 ods. 1 súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR vyúčtoval faktúrou č. 7310304904 so splatnosťou 18.10.2013, pričom uviedol, že je za obdobie 1.9.2013 - 30.9.2013. Vo faktúre však nie je uvedený jediný dôvod, za porušenie akej zmluvne dohodnutej povinnosti bola zmluvná pokuta vyúčtovaná.

23. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zák. č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu

znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania, by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

28. V danej veci sa zmluvná pokuta, tak ako je dojednaná, dá považovať ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j., či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,

pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Naviac z vyúčtovania zmluvnej pokuty nie je vôbec zrejmé, za čo bola uplatnená.

29. Aj keď súd v rozsudku nerozhodol o zmluvnej pokute ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke (v zmysle § 298 ods. 1 môže, ale nemusí), žalobcovi ju z vyššie uvedených dôvodov nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Nakoľko žalovaný riadne a včas neuhradil svoj peňažný záväzok, vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením ceny sa žalovaný dostal dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. 19.11.2012 a 19.12.2012. Základná úroková sadzba určená ECB bola k uvedeným dátumom vo výške 0,75 % ročne, teda výška úrokov z omeškania po navýšení o 8 percentuálnych bodov potom predstavuje 8,75 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 72,65 EUR od 19.11.2012 do zaplatenia, ako aj zo sumy 73,04 EUR od 19.12.2012 do zaplatenia. Pretože žalobca požadoval úrok z omeškania aj zo zmluvnej pokuty, ktorú mu súd nepriznal, súd zamietol aj návrh na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty.

33. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 477,63 EUR, súd mu priznal 145,69 EUR, čo je jeho 30,50 %-ný úspech v spore. Je teda menej úspešný ako žalovaný. Žalovanému nevznikli žiadne trovy konania. Preto súd rozhodol, že nepriznáva stranám náhradu trov konania.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 .