Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/167/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: B. Q., K.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1./ PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, 2./ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. žalobu žalobkyne voči žalovanému v 1. rade v y l u č u j e na samostatné konanie,

II. žalobu žalobkyne voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalovanému v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.4.2015 domáhala voči žalovanému v 1. rade určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.6.2007, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania. V rámci žaloby poukázala na to, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou, a.s. uzavrela dňa 25.6.2007 formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, a to v čl. 2 ods. 3 zmluvy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ jej začne vykonávať zrážky zo mzdy a nemá možnosť ho priamo zastaviť, keďže podľa zákona je povinný vykonávať zrážky zo mzdy. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Poukázala na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.

2. Na návrh žalobkyne, súd uznesením zo dňa 3.8.2015 č.k. 14C/167/2015-24 pripustil, aby do konania pristúpil ako žalovaný v 2. rade Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 a zároveň na pojednávaní konanom dňa 23.9.2016 pripustil na návrh žalobkyne zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa použitia dohody zo zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.6.2007.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania. Okrem iného vo svojom vyjadrení

poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

4. Žalovaný v 2. rade sa v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, keďže nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pasívne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je nositeľ hmotného práva.

5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovania výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o úvere, zmluva o postúpení pohľadávky č. 1/2010, písomné vyjadrenia strán, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný v 2. rade uzatvoril dna 25.6.2007 so žalobkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytoval žalobkyni úver vo výške 60.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 1.814,- Sk.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 žalovaný v 2. rade ako postupca postúpil na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade ako postupníka pohľadávky špecifikované v Prílohách č. 1 až 5, pričom medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka žalovaného v 2. rade voči žalobkyni vyplývajúca zo zmluvu o úvere zo dňa 25.6.2007. V zmysle Článku III, bod 2 zmluvy o postúpení pohľadávok, boli pohľadávky postúpené so všetkým príslušenstvom, všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., ďalej len , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

10. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

12. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bola dňa 25.6.2007 uzatvorená zmluva o úvere, ktorá v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spadá pod spotrebiteľské zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom (bankou) a spotrebiteľom. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný v 2. rade poskytol žalobkyni úver vo výške 60.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 1.814,- Eur. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvu o úvere zo dňa 25.6.2007 voči žalobkyni na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a to vrátené všetkého príslušenstva, všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacím prostriedkami a s nimi spojenými.

14. Keďže žalovaný v 1. rade namietal, že pasívne vecne legitimovaní sú obaja žalovaní a tvoria nerozlučné spoločenstvo a žalovaný v 2. rade namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, súd v prvom rade posúdil otázku, kto je v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody zo zrážkach zo mzdy v zmluve č. 0202273007 zo dňa 25.6.2007 pasívne vecne legitimovaným.

15. Je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy išlo o hmotnoprávny vzťah medzi žalovaným v 2. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Žalovaný v 2. rade na základe uzatvorenej zmluvy o úvere poskytoval žalobkyni úver, ktorý sa táto zaviazala žalovanému v 2. rade splatiť v mesačných splátkach. Žalovaný v 2. rade si svoju pohľadávku voči žalobkyni zabezpečil dohodou o zrážkach zo mzdy a teda žalovaný bol hmotnoprávne oprávnený na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy domáhať sa u zamestnávateľa žalobkyne, aby tento začal vykonávať v jeho prospech zrážky z jej mzdy, ak by neplnila svoju povinnosť riadne a včas splácať úver. Zároveň by žalovaný v 2. rade bol pasívne vecne legitimovaným v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v 2. rade však svoju pohľadávku voči žalobkyni postúpil na právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a v zmysle Článku III, bod 2 zmluvy o postúpení pohľadávok boli postúpené aj zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou, t.j. vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, čo je v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Z tohto jednoznačne vyplýva, že účinnosťou postúpenia pohľadávky sa výlučne žalovaný v 1. rade stal nositeľom všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy namiesto žalovaného v 2. rade, t.j. nositeľom práva domáhať za zaplatenia dlžnej pohľadávky, nositeľom práva domáhať sa u zamestnávateľa žalobkyne, aby v jeho prospech začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne ale zároveň aj nositeľom subjektívnych povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva. Keďže žalobkyňa sa v tomto konaní domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody zo zrážkach zo mzdy v zmluve č. 0202273007 zo dňa 25.6.2007, má súd na základe vyššie uvedeného za to, že jediným pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní je žalovaný v 1. rade. Preto súd žalobu voči pasívne vecne legitimovanému žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods. 2 a voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol, keďže tento nie je pasívne vecne legitimovaným.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Žalobkyňa bola voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej žalobu voči nemu zamietol a teda v zmysle § 255 ods. 1 by mal žalovaný v 2. rade právo na plnú náhradu trov konania. Súd však postupom podľa § 257 zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne a výnimočne priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania iba v rozsahu 25%. Tieto dôvody videl v sociálnej situácii žalobkyne, ktorá spláca viacero úverov a to jednak voči žalovanému v 2. rade, ale aj voči iným spoločnostiam. Zároveň počas jej zamestnania boli z jej príjmu vo výške cca 500,- Eur mesačne vykonávané zrážky na splátky úverov v rozsahu 300,- Eur mesačne, pričom jej zostávala iba suma 200,- Eur mesačne a v súčasnosti poberá starobný dôchodok vo výške 375,- Eur mesačne, pričom po vykonaní všetkých zrážok úverov jej zostáva suma cca 20,- Eur. Po zohľadnení týchto dôvodov na strane žalobkyne súd priznal žalovanému v 2. rade nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 25%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).