Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-46-2015.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného T. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21.10.2016, takto
rozhodol:
ObžalovanýT. V. , narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom M., D. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é ho , ž e : ako otec maloletých: T. V., narodeného XX.XX.XXXX a F. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom u matky P. H. vo M., hoci má k týmto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 11P/218/2013-35 zo dňa 30.09.2013, právoplatného dňa 13.10.2013, je povinný prispievať na ich výživu sumou spolu vo výške 220 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť do rúk matky vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, od 01.04.2014 si túto povinnosť vôbec neplní, a tak za obdobie od 01.04.2014 do 21.10.2016 dlhuje na výživnom do rúk matky sumu vo výške 6.820 eur, pričom v dôsledku neplnenia jeho vyživovacej povinnosti bolo matke detí priznané a je jej vyplácané náhradné výživné na maloletého T. V. vo výške 108,50 eura mesačne od 01.05.2014 na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR1/OPHN/SOC/2014/69336-0002 zo dňa 22.09.2014, právoplatného dňa 30.09.2014 a na maloletú F. V. vo výške 90 eur mesačne od 01.05.2014 na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR1/OPHN/SOC/2014/69333-0002 zo dňa 22.09.2014, právoplatného dňa 30.09.2014,
t e d a : najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
t ý m s p á c h a l : prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. V. (ďalej len „obžalovaný“) a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal dňa 21.10.2016 hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného a svedkyne P. H. z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci o jeho termíne preukázateľne vedel, nakoľko predvolanie naň prevzal dňa 01.10.2016, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom. Okresnému súdu Nitra dňa 01.10.2016 doručil prostredníctvom emailovej komunikácie ospravedlnenie s odôvodnením, že sa nemôže dostaviť kvôli práci v zahraničí vo Veľkej Británii. Súd toto ospravedlnenie obžalovaného nepovažoval za dostatočný spôsob ospravedlnenia jeho neúčasti na hlavnom pojednávaní, pretože nielen v predvolaní, ale aj v skoršom štádiu trestného konania bol riadne poučený a rovnako tak upozornený na následky nedostavenia sa na súd bez dostatočného ospravedlnenia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že obžalovaný už v štádiu konania pred súdom maril termíny hlavného pojednávania, keď bol pre súd osobou nedosiahnuteľnou aj napriek tomu, že bol v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom konajúcim zákonným sudcom poučený, že je jeho povinnosťou preberať zásielky na adrese, ktorú oznámil ako adresu na doručovanie písomností, respektíve oznamovať každú zmenu svojej adresy na doručovanie písomností. Obžalovaný teda v priebehu trestného konania viackrát znemožnil súdu konať, a to či už svojou neprítomnosťou alebo predstierajúc, že chce využiť ustanovenie § 86 Trestného zákona, ktoré prezumuje využitie účinnej ľútosti práve pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný vedel, aké sú jeho povinnosti (najmä ospravedlniť svoju neúčasť riadne a včas) a rovnako poznal aj dôsledky vyplývajúceho z ich nesplnenia. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, vychádzajúc zo skutočností, že obžaloba mu bola riadne a včas doručená, obžalovaný mal vedomosť o termíne konania hlavného pojednávania, mal možnosť vyjadriť sa ku zažalovanému skutku v prípravnom konaní a vec bolo možné spoľahlivo objasniť aj v jeho neprítomnosti. Súd tak postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a zistil, že obžalovaný pred vyšetrovateľom vypovedal, že dlh na výživnom do dvoch týždňov uhradí. Následne využil svoje právo a ku skutku sa nevyjadril. Svedkyňa P. H. vypovedala v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, kde uviedla, že žije v prenájme na adrese svojho trvalého pobytu so svojimi dvomi deťmi F. V. a T. V.. Nebola zamestnaná od mája 2014, zarábala okolo 500 eur, finančne jej pomáhajú rodičia. Dodala, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/218/2013 zo dňa 30.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2013, pričom bol povinný prispievať na výživu syna T. V. sumou 130 eur mesačne a na dcéru F. V. sumou 90 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Obžalovaný jej prestal platiť výživné od apríla 2014, stále jej sľuboval, že výživné zaplatí, ale nestalo sa tak. Nemala vedomosť, či pracuje, v minulosti bol živnostník. Náhradné výživné jej bolo priznané rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Nitre č. NR1/OPHN/SOC/2014/69333-0002 na dcéru F. vo výške 90 eur a rozhodnutím č. NR1/OPHN/SOC/2014/69336-0002 na syna T. vo výške 108,50 eura mesačne počnúc dňom 01.05.2014. Ak by jej štát nepriznal náhradné výživné, spolu s deťmi nevyžije, pretože je v núdzi a mohla by s deťmi skončiť na ulici.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/218/2013, potvrdení o návšteve školy, rodných listov detí, správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, správy Okresného úradu Nitra, správy z Daňového úradu Nitra, správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného, ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov, súd zistil, že obžalovaný je otcom dvadsaťročného syna T. V. a osemročnej dcéry F. V., pričom jeho vyživovacia povinnosť voči obom deťom stále trvá. Obžalovaný v kritickom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, nebol majiteľom cenných papierov, ale mal zriadený účet majiteľa cenných papierov (do 16.12.2014, kedy prišlo k zmene majiteľa), vlastní motorové vozidlo Renault Megane a nemá žiadne iné majetkové práva. Za obdobie od apríla 2014 nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa (naposledy v roku 2010), avšak z výpisu Živnostenského registra vyplynulo, že od 01.02.2008 je obžalovaný evidovaný ako živnostník. Zo správy Daňového úrad Nitra ďalej vyplynulo, že v zdaňovacom období za rok 2013
priznal obžalovaný príjem 9.381 eur, pričom jeho výdavky predstavovali sumu 5.841,43 eura. Zo správy svedkyne, doručenej súdu elektronickou poštou vyplynulo, že obžalovaný z dlhu na výživnom nič neuhradil.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, teda oprávnenej osobe neposkytol všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti a činom vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze. Nebezpečenstvo núdze je preukázané neplnením vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného, v dôsledku čoho dospela finančná situácia svedkyne P. H. až do takej miery, že musela požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra o vyplácanie náhradného výživného na obe deti, čo jej aj bolo priznané právoplatným rozhodnutiami tohto úradu. V nadväznosti na uvedené považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, či obžalovanému aktuálna životná situácia umožňovala príjmy v rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný sa ku samotnému skutku priamo nevyjadril, nakoľko v prípravnom konaní nevypovedal, avšak súd ustálil, že svojho na dlhu na výživnom si bol vedomý, keďže pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní prisľúbil, že do dvoch týždňov od konania výsluchu zdokladuje, že dlh na výživnom zaplatil. V konaní pred súdom takisto nevypovedal, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie za splnenia zákonných podmienok v jeho neprítomnosti. Pozornosti súdu však neunikol postoj obžalovaného k zažalovanému skutku, keď sa na riadne nariadených termínoch hlavného pojednávania viackrát vyjadril, že má záujem dodatočne si splniť vyživovaciu povinnosť a na tieto účely výslovne požiadal súd o poskytnutie takej lehoty, v ktorej by mohol existujúci dlh na výživnom zaplatiť. Zo spisu je celkom zrejmé, že súd jeho žiadostiam vyhovel v dňoch 21.09.2015 a 08.06.2016 a vždy obžalovanému aj dôsledne oznámil výšku dlhu na výživnom, ktorý bude potrebné preukázateľne zaplatiť, aby mohla nastať zákonom predpokladaná účinná ľútosť (§ 86 Trestného zákona). Navyše, obžalovaný nepopieral, že má dlh na výživnom a nepopieral ani jeho výšku, avšak žiadnym spôsobom sa nepričinil o to, aby vysokú sumu dlžného výživného (6.820 eur) uhradil aj napriek tomu, že pracuje v zahraničí, respektíve je evidovaný ako živnostník. Inak povedané, obžalovaný je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške, v akej mu určil súd, avšak z neznámeho dôvodu tak doteraz neurobil.
Súd nad rámec vyššie uvedeného považuje za dôležité doplniť, že vlastný ústretový prístup vo vzťahu k opakovanému poskytnutiu dodatočnej (a dosť dlhej) lehoty na zaplatenie zanedbaného výživného bol obžalovanému poskytnutý z dôvodu, že súd uprednostnil záujem maloletých detí na aspoň dodatočnom uspokojení ich životných potrieb zaplatením dlhu na výživnom pred rozhodnutím o potrestaní obžalovaného a tiež z dôvodu, že obžalovaný demonštroval snahu uhradiť tento dlh, k čomu však zavineným konaním obžalovaného neprišlo ani len čiastočne.
Výpoveď a písomná správa svedkyne P. H. však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd jej svedectvo vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný spoľahlivo vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť vedel aj komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil. Nielenže matke detí pravidelne neplatil, ale celkom zrejme ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho detí.
V neposlednom rade, nespochybniteľným a zároveň usvedčujúcim dôkazom, ktorý bez dôvodných pochybností preukazuje vinu obžalovaného, sú aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, na základe ktorých boli (a aj sú) matke vyplácané sumy náhradného výživného na obe deti. Súd tak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorá pozostávala celkovo z 31 mesiacov neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, na syna T. V. vo výške 130 eur a na dcéru F. V. vo výške 90 eur.
Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný má v registri trestov jeden záznam a toho času sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Do spáchania skutku bol priestupkovo prejednávaný iba raz, keď sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo bol napomenutý orgánom, ktorý prejednával ním spáchaný priestupok. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, avšak s poukazom na opakované problémy s doručovaním písomností a zabezpečovaním účasti na súdom nariadených úkonoch bolo zrejmé, že má problémy nájsť si stále bydlisko, respektíve stálu prácu. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadne nezistil.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že také ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade nebolo možné konanie posudzovať ako nedbanlivostné konanie v zmysle § 16 Trestného zákona, pretože samotný obžalovaný svojou dlhotrvajúcou pasivitou, respektíve nečinnosťou sám vyvolal nebezpečenstvo núdze, do ktorého vydal oprávnené osoby (syna a dcéru) a nezamedzil, aby takýto následok vôbec vznikol. Súd takto ustálil, že obžalovaný bol uzrozumený s takouto situáciou a vedel, že v dôsledku svojej dlhodobej ľahostajnosti (celkom 31 mesiacov, teda viac ako dva a pol roka neuhradil žiadnu čiastku výživného), ale i zlej finančnej situácie svedkyne, celkom zjavne nastane takýto stav odkázanosti oprávnených osôb. Tento záver vyvodil súd z postoja obžalovaného, ktorý aj napriek tomu, že mal a aj v súčasnosti má možnosť dosahovať príjmy, či už zo mzdy, ktorú poberá za prácu v zahraničí alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník), neprejavoval snahu pravidelne si plniť vyživovaciu povinnosť, čím spôsobil závažný následok v podobe vysokého dlhu zanedbaného výživného. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere dva roky, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby (trestná sadzba v prípade prejednávaného prečinu je jeden až päť rokov). Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil a v súlade s § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na štyri roky, spoločne s uložením primeranej povinnosti v zmysle § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona, aby dlžné výživné v tejto skúšobnej dobe zaplatil podľa svojich schopností. Takto uložený trest podľa názoru súdu splní nielen výchovný účel, ale predovšetkým prinúti obžalovaného, aby viedol riadny život, zaplatil dlh na výživnom v skúšobnej dobe a odvrátil tak prípadnú hrozbu výkonu trestu odňatia slobody. Súd určil obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu aj z toho dôvodu, že dlh na výživnom predstavuje vysokú sumu, ale tiež s poukazom na jeho doterajší spôsob života.
V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré bude mať obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám matky, rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanému dlh na výživnom k rukám matky detí celkovo 6.820 eur, a to nasledovným postupom výpočtu: na dcéru F. - v období od 01.04.2014 do 21.10.2016 (splatné do 15-teho dňa v mesiaci, čiže aj mesiac október): 31 mesiacov x 90 eur - celkovo v sume 2.790 eur.
na syna T. - v období od 01.04.2014 do 21.10.2016 (splatné do 15-teho dňa v mesiaci, čiže aj mesiac október ): 31 mesiacov x 130 eur - celkovo v sume 4.030 eur.
Po spočítaní celkových súm na obe deti (4.030 eur a 2.790 eur) dospel súd k záveru, že celkový dlh predstavuje sumu 6.820 eura, ktorú mal zaplatiť obžalovaný k rukám matky detí.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.