Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-4-2006.pdf
PDF · 115.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/4/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcov: V.. N. I., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. H., G. G. D. R., V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Baštová 5/A, proti žalovaným v 1. rade: Z. C., bytom H. XX, Y., právne zastúpenej: Advokát Pirč s.r.o., so sídlom Štrbská 4, 040 01 Košice, v 2. rade: I. C., bytom Č. W. XXX/XX, H., v 3. rade: I. Y., G. XX, XXX XX H.
- S. W., za účasti intervenienta: Z., G..M..B.., so sídlom I. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Baštová 5/A, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, mpč. XX, pod B1, podľa identifikácie parciel KN XXX - zastavaná plocha o výmere 313 m2, k.ú. H..
2. Žalobu odôvodnil tým, že parcela mpč. XX je zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX katastrálneho územia H. na menách N. C. a I. C. rodená N. každý rovnakým dielom. N. C. zomrel a jeho právnymi nástupcami sa stali pôvodne žalovaní v prvom až štvrtom rade. Na spornej nehnuteľnosti bol v minulosti postavený rodinný dom č. p. XX, ktorý bol počas vojny zničený požiarom pri bombardovaní. Štátny majetok n.p. Bardejov odkúpil od žalovaných vyššie uvedenú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu a za ňu aj zaplatil. Podľa zmluvy uzavretej dňa XX. X. XXXX pred štátnym notárom Dr. Savčinským sa kupujúci ujal užívania a na kúpenej parcele postavil stavbu pre svoje účely. Bývalé povereníctvo poľnohospodárstva dňa XX. X. XXXX zmluvu schválilo. Rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. XX XXX/XX - S. zo dňa X. XX. XXXX bol Štátny majetok Bardejov zrušený a administratívna budova, ktorú postavil Štátny majetok n.p. Bardejov na parcele č. XX v H. bola daná do vlastníctva Agrochemického podniku Bardejov. Od XX. X. XXXX nehnuteľnosť užíval pôvodný vlastník Štátny majetok n.p. Bardejov a po ňom od X. XX. XXXX Agrochemický podnik v Bardejove. Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie Zpz. XXXX/XX, S. XXX dňa XX. X. XXXX, v ktorom je uvedené, že súd povoľuje v obchodnom registri oddielu Do vo vložke č. XXX výmaz spoločného podniku: obchodný názov Agrochemický podnik Bardejov tak, že sa vymazujú všetky právne skutočnosti zapísané v odd. Do vo vložke č. XXX z dôvodu zrušenia spoločného podniku bez likvidácie s prechodom všetkých práv a povinností na nástupnícky subjekt AGRODRUŽSTVO Bardejov so sídlom v Herníku. Žalobca a jeho právny predchodca nehnuteľnosť (zastavaný pozemok) užívali nepretržite, pokojne a nerušene po dobu viac ako 33 rokov. Bývalí vlastníci sa nedomáhali užívania alebo vlastníctva odpredanej nehnuteľnosti, nakoľko si boli vedomí toho, že túto spoločne so zbytkami bývalého domu riadne odpredali a dostali zaplatené. Nedostatkom kúpnej zmluvy je len to, že Štátny notár omylom v nej uviedol číslo parcely XX namiesto čísla parcely XX, avšak všetky ostatné údaje uvádzané v zmluve a v pozemnoknižnej vložke svedčia o tom, že kupujúci kúpil parcelu číslo XX. Keďže táto formálna chyba urobená Štátnym notárom bola prekážkou v zápise v evidencii strediska Geodézia, preto podávajú túto žalobu o určenie vlastníckeho práva na základe spracovania v zmysle R XXX/XXX. Ohľadom tejto veci už bola podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva a táto vec bola vedená na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. XC XXX/XX. Vzhľadom na to, že žalobca túto žalobu zobral späť, súd konanie zastavil. Predmetná parcela mpč. XX je vedená na Okresnom úrade v Bardejove odbore katastrálnom ako parcela KN XXX zast. plocha a o výmere 313m2 kat. úz. obce H..
3. Pôvodne žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 3.10.2002 žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 28.4.2004 žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že ešte právni predchodcovia vystupovali ako žalobcovia v konaní pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Pôvodnou žalobou sa domáhali vydania veci a následne vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Konanie bolo prerušené pre vyhlásený konkurz na žalovaného. Okrem toho bol vedený aj spor pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde rovnako ako žalobcovia vystupovali právni predchodcovia žalovaných v tomto spore a žalovaným bolo Agrodružstvo Bardejov. Uvedené konanie skončilo zastavením, keďže žaloba bola vzatá späť, pretože už vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XX/XX išlo o identický predmet konania.
5. Na pojednávaní dňa 21.10.2016 žalovaná v 1. rade uviedla, že im patril celý dom aj s pozemkom. Nie je mysliteľné, aby kúpil niekto len pozemok pod domom. Od detstva tam vyrastala, pozná dom, chodili sa tam hrať. Aj zlato tam našiel jej manžel. V dome nikto nebýval, keďže ho kúpil svokor od židovky. Komunisti opravili strechu niekedy v 60-tych rokoch. Potom tam bol obchod. V 70-tych rokoch prišli za svokrou a kúpili časť pozemku na kolkáreň a vtedy sa všetci začali zaujímať o celý dom a pozemok. Podali žalobu o navrátenie ako reštitučný nárok.
6. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 21.10.2016 doplnil skutkové tvrdenia s tým, že predmetná zmluva z roku 1957 bola okrem formálnych nedostatkov uzatvorená v tiesni za nevýhodných podmienok. Poukázal v tejto súvislosti na okolnosti v čase uzatvárania zmluvy, a to, že právna predchodkyňa žalovaných bola vdovou, ktorá bola nútená v tiesni uzatvoriť zmluvu, keďže musela zabezpečiť potreby maloletých detí a kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorá bola 150.tisíc KČS, pričom následne po menovej reforme 30-tisíc korún a nehnuteľnosť mala byť predaná len za 16.500,- korún, teda malo ísť takmer o ďalší 100 %-ný pokles ceny.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2016 uviedol, že práve kvôli spomenutým skutočnostiam bol vydaný zákon o rehabilitáciách. Aj s poukazom na § 8 ods. 3 zákona o rehabilitáciách uviedol, že keďže na tomto pozemku bola novozriadená stavba, nebol by vydaný.
8. Uznesením sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie voči žalovaným v 3. rade, 4. rade, 6. rade, v 7. rade a v 8. rade zastavil a vo vzťahu k zastavenej časti konania žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
9. Uznesením sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XXCbi/X/XXXX.
10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX po poručiteľke I. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX súd zistil, že podiel na parcele v k.ú. H. vedenej v LV č. XXXXX CKN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2 pod B 4 v 1/6 a pod B 7 v 1/6ine nadobudla I. Y., nar. XX.X.XXXX (žalovaná v 3. rade).
11. Podaním zo dňa 4.8.2016 oznámila obchodná spoločnosť Z., G..M..B.., so sídlom I.Y. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX svoj vstup do konania ako intervenient popri žalobcovi.
12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 21.10.2016, na ktoré sa dostavili strany konania. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov postupujúc v intenciách ustanovenia § 204 CSP, a to:
žalobou, uznesením č.l. 4, identifikáciou parciel č.l. 6, návrhom na začatie konanie vydania veci, výpisom z pozemkovej knihy č.l. 12, uznesením č.l. 13-14, vyjadrením zo dňa 5. 3. 1993, podaním I. C. zo dňa 27. 6. 1993, zápisnicou o pojednávaní č.l. 18 a nasl., uznesením XC/XXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, uznesením XXC/XXX/XXXX, podaním z 22. 2. 2000, podaním žalobcu zo dňa 14. 6. 1993, vyjadrením zo dňa 2. 11. 1994, rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX, uznesením KS v Košiciach sp. zn. XXCoXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením zo dňa XX. X. XXXX, podaním žalobcu zo dňa 21.10.2002, vyjadrením zo dňa 20. 4. 2004, osvedčením o dedičstve č.l. 93, osvedčením o dedičstve č.l. 95, podaním žalobcu zo dňa 4.2.2005, notárskym protokolom zo dňa XX. X. XXXX, zvláštnym sumárnym výpisom č.l. 119, odhadom č.l. 120-123, úradným záznamom č.l. 125, záznamom č.l. 126, rozhodnutím č.l. 127-128, rozhodnutím č.l. 129, potvrdením, rozhodnutím, uznesením Obvodného súdu Košice I č.l. 132, uznesením zo dňa 7. 11. 1978, vyjadrením žalobcu zo dňa 18. 1. 2010, uznesením č.l. 154, rozsudkom KS v Košiciach zo dňa XX. XX. XXXX, osvedčením o dedičstve po C. zo dňa XX. X. XXXX, osvedčením o dedičstve po I. C. zo dňa XX. X. XXXX, uznesením zo dňa XX. XX. XXXX, návrhom žalovanej v 1. rade Z. C. na prerušenie konania, žalobou zo dňa XX. X. XXXX, rozsudkom KS v Košiciach zo dňa XX. XX. XXXX, uznesením zo dňa X. X. XXXX, žiadosťou o pokračovanie v konaní PZ žalovanej v 1. rade zo dňa 28. 10. 2015, oznámením o vstupe do konania č.l. 254, výpisom z listu vlastníctva č.l. 256, výpisom z listu vlastníctva č.l. 257, výpisom z obchodného registra č.l. 258-260, oboznámením spisov sp. zn. XXC/XXX/XX, XC/XXX/XXXX Z. XC/ XXX/XXXX, z neho žaloba, výzva na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 17.4.1991, kúpnopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, oboznamuje sa rozhodnutie KS v Košiciach sp. zn. XXCbi X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
14. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva na základe vydržania tak ako to vyplýva z podaní žalobcu a vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 21.10.2016. Žalobca sa teda domáha určenia vlastníckeho práva s poukazom na to, že do oprávnenej držby vstúpil jeho právny predchodca už od XX.X.XXXX, teda od uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a právnymi predchodcami žalovaných. Žalobca sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania, teda nepoukazuje ako na platný právny titul na kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, majúc za to, že táto mala formálne nedostatky (viď žaloba).
15. Súd ako zásadnú a primárnu otázku, riešil otázku oprávnenosti vstupu do držby, keďže žalobca odvodzoval svoj oprávnený vstup do držby poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX. Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX bol postup súdu, ktorý určil vlastnícke právo v prospech žalobcu (Agrodružstvo Bardejov so sídlom v Hertníku) v rozpore s ustanoveniami § 153 ods. 1 O.s.p., keďže súd neskúmal všetky okolnosti, ktoré je potrebné objasniť, aby bolo možné usúdiť, či žalobca platne nadobudol vec na základe zmluvy. Chybil súd, keď odmietol posudzovať predbežnú otázku platnosti nadobudnutia nehnuteľnosti zmluvou. Dôvody absolútnej neplatnosti musí súd posudzovať z úradnej povinnosti, lebo nie je potrebný príslušný návrh účastníka a tobôž musí skúmať otázky tejto neplatnosti, ak účastník niektoré z nich tvrdí. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že prevádzatelia podielov, t.j. žalovaní I. Y. a N. C., boli v čase kúpnej zmluvy maloletí. Podľa § 58 ods. 1 Zákona o práve rodinnom (zákon č. 265/1949 Zb.) majetok dieťaťa sú rodičia povinní spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára. Ak ide o vec, ktorá presahuje rámec obvyklého riadneho hospodárenia, nesmú rodičia konať bez schválenia súdu. Podľa § 256 ods. 1 O.s.p. z roku 1950 Zb. v znení platnom do vydania zákona číslo 46/1959 Zb., dôležitými úkonmi poručníka za poručenca, ktoré vyžadujú schválenie súdu, sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie dedičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonávky, poskytnutie alebo vypovedanie pôžičky, scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie nehnuteľných vecí a práv k nim. V zmysle § 256 ods. 3 cit. zákona i uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovuje, treba vždy odôvodniť. Písomné zmluvy treba opatriť schvaľovacou doložkou. Tieto ustanovenia sa používali obdobne aj v prípadoch detí v rodičovskej moci. Po účinnosti zákona číslo 46/1959 Zb., sa rozhodovanie o poručencoch aj deťoch v rodičovskej moci a opatrovancoch, zlúčilo v ustanovení § 253. Súd prvého stupňa nezisťoval, či boli dodržané ustanovenia, ktoré sa procesne a hmotnoprávne vzťahovali na predbežnú otázku, bez vyriešenia ktorej nebolo možné rozhodnúť vo veci samej.
16. Z notárskeho protokolu spísaného dňa XX.X.XXXX vyplýva, že kúpnu zmluvu so Štátnym majetkom národným podnikom v Bardejove mala uzavrieť I. C. aj v mene maloletých detí Q.Z., I. a N. ako ich matka, pričom predmetom tejto zmluvy mala byť parcela č. XX zapísaná vo vložke č. XXXX pozemkovej knihy katastrálneho územia Bardejov pod B, 1, b.
17. Žalobou zo dňa XX.X.XXXX (vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/XXXX) sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX mpč. XX pod B 1, a b kat. územie H.. Žalovaní žiadali túto žalobu zamietnuť a zároveň dňa X.XX.XXXX podali protinávrh, ktorým žiadali určiť, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX mpč. XX pod B 1, a, b, kat. územie H. dom s dvorom a pozemku. žalobca vzal žalobu podaním zo dňa 27.4.1999 v celom rozsahu späť, preto súd uznesením sp. zn. XC/ XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zastavil konanie a protižalobu žalovaných o určenie, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX mpč. XX, katastrálne územie Bardejov pod B1 a, b, domu s dvorom a pozemku o výmere 537 m2 vylúčil na samostatné konanie.
18. Uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX súd konanie o vylúčenej časti, teda protinávrhu žalovaných zastavil pre späťvzatie realizované písomným podaním zo dňa 22.2.2000 s odôvodnením žalovaných, že medzi tými istými účastníkmi sa vedie konanie pod sp. zn. XC/XX/XXXX o tom istom predmete, ako v tomto konaní.
19. Rozsudkom sp. zn. XXCbi X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX Krajský súd v Košiciach vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Agrodružstvo Bardejov so sídlom v Hertníku, IČO: 31 689 442, v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. XK/XXX/XXXX pozemok - parcelu č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2, zapísanú na LV č. XXXXX katastrálne územie H.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek tomu, že Okresný súd Bardejov prerušil toto konanie XC XXX/XXXX <http://merit.slv.cz/4C295/2005> svojím uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo S. X.X.XXXX a Krajský súd v Prešove potvrdil toto uznesenie svojím uznesením č. k. XCo XXX/XX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, toto prerušenie konania o reštitučnom nároku žalobcov nebolo v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, pretože vyhlásením konkurzu sa neprerušujú všetky konania a toto konanie o reštitučnom nároku nie je podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze a vyrovnaním takým konaním, ktoré sa preruší podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože prerušenie takéhoto konania by bolo v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 68 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého takéto veci - hnuteľné a nehnuteľné, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa reštitučných zákonov, sa zahrnú do podstaty len vtedy, ak nároky oprávnených osôb neboli v zákonnom ustanovených lehotách uplatnené, alebo boli súdom zamietnuté. Znamená to, že priamo z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že súdy, ktoré konajú o reštitučných nárokoch musia právoplatne rozhodnúť skôr, než správca konkurznej podstaty zaradí alebo nezaradí predmetnú vec do súpisu konkurznej podstaty. Súd zistil, že predmetný nárok právni predchodcovia žalobcov uplatnili v zákonnej lehote podľa zákona č. 87/1991 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/> Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách do 1 roku od účinnosti tohto zákona a to žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX, preto Okresný súd Bardejov mal o tejto žalobe konať a rozhodnúť, pretože konečné rozhodnutie v tomto konaní o reštitučnom nároku je základom pre posúdenie, či predmetnú nehnuteľnosť má žalovaný správca konkurznej podstaty zaradiť do súpisu konkurznej podstaty alebo nie. Ak správca zaradil predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty skôr, konal v rozpore s § 68 ods. 1 ZKV, a preto nezaradil túto nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty dôvodne.
20. Vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde bola žaloba podaná ešte dňa XX.X.XXXX Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zastavil konanie z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania s dodatkom, že na tunajšom súde sa vedie konanie, kde sa rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa právni predchodcovia žalobcov pôvodne domáhali určenia vydania v tomto konaní.
21. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
22. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
23. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
24. Podľa § 129 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
27. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
28. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
29. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
30. Pre právnickú osobu platí, že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú na to povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok. Od prejavu vôle treba rozlíšiť tvorbu vôle právnickej osoby, ktorá sa riadi vnútornými predpismi, ak nie je upravená priamo zákonom. Takto vzniknutú vôľu právnickej osoby nemožno stotožňovať s vôľou osoby, ktorá v mene právnickej osoby koná. Je potrebné posúdiť, či právnická osoba bola so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, pričom túto dobromyseľnosť pri štáte, resp. podniku štátu s ohľadom na historické súvislosti, t.j. obdobie, kedy mala byť zmluva uzatváraná (rok 1957) a skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy nesplnil imanentné podmienky platnosti zmluvy (absolútna neplatnosť právneho úkonu na základe podmienok samotným štátom stanovených, formálne nedostatky), teda s ohľadom na všetky okolnosti, dobromyseľnosť nemožno vyvodiť.
31. Súd mal za to, že v danom prípade v čase uzatvárania zmluvy zo dňa XX.X.XXXX štát zastúpený štátnym podnikom nemohol dobromyseľne vstúpiť do držby nehnuteľností, pokiaľ jednak (prihliadnuc aj na historický kontext záujmu štátu na etatizácii) sám vydal právnu normu (viď ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o práve rodinnom (zákon č. 265/1949 Zb.) a následne pri uzatváraní zmluvy ju sám nedodržal (nepreukázal splnenie postupu podľa § 58 ods. 1 zákona o práve rodinnom účinnom v čase uzatvárania zmluvy, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu), preto na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, resp. závažných formálnych nedostatkov v označení nehnuteľnosti (číslo parcely), podľa názoru súdu štát ani nemohol vstúpiť do oprávnenej držby. Otáznym je, kedy je štát dobromyseľným. Dobromyseľnosť je potrebné posúdiť vždy podľa konkrétnej situácie, avšak pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (čo je aj tento prípad, keďže bola uzavretá absolútne neplatná zmluva) umožnil, aby sa detentorom stal štát, nemožno o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnený, ani uvažovať (viď podporne Súbor rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR vydávaný nakladateľstvo C.H. Beck, C 2549, prípadne tiež Spáčil, J.: Ochrana vlastníctví a držby v občanském zákonníku. 2., doplnené vydání. Praha : C.H. Beck, 2005, s. 232). Dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu aj s poukazom na skutkové okolnosti týkajúce sa nadobudnutia predmetu držby (podpis zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, viď žalobcom nerozporované skutkové tvrdenia žalovanej v 1. rade ohľadom okolností uzatvárania zmluvy (využitá tieseň, cena nehnuteľnosti) v rozhodnom čase teda nemožno vyvodiť. Žalobca, resp. jeho právny predchodca síce postavil na predmetnom pozemku administratívnu budovu, ktorú užíval po dobu 35 rokov, avšak užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu s tým, že nadovšetko neboli splnené podmienky vstupu do oprávnenej držby ako podmienky začiatku plynutia vydržacej lehoty, ako aj skutočnosti, že Občiansky zákonník účinný od 1.4.1964 vydržanie ako inštitút nepoznal a následne až novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992 zaviedla vydržanie s možnosťou započítania doby držby právneho predchodcu, pričom zdôrazniac táto musela byť oprávnenou a musela plynúť nepretržite už aj pred účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1992.
32. Žiada sa poukázať aj na fakt, že podľa zákona č. 509/1991 Zb. bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním najskôr dňom 1.1.1992, avšak keďže žalobcovi bola adresovaná výzva zo dňa 17.4.1991, z objektívneho dôvodu nemohlo dôjsť k vydržaniu, keďže by muselo dôjsť k prerušeniu plynutia vydržacej doby.
33. Na margo námietky právneho zástupcu žalobcu k výzve na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 17.4.1991 sa žiada uviesť, že pri vykonávaní dokazovania ani v predchádzajúcich podaniach žalobca nespochybňoval uvedenú výzvu. Až po vyzvaní právneho zástupcu žalobcu súdom po vykonanom dokazovaní s tým, že strany konania výslovne uviedli, že nespochybňujú žiadnu z listín, aby sa vyjadril k prerušeniu plynutia vydržacej doby výzvou na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 17.4.1991, namietal nepreukázanie doručenia tejto výzvy. Aj vzhľadom na to, že žaloba bola podaná už dňa X.X.XXXX a žalobca nespochybňoval realizovanie výzvy na vydanie nehnuteľnosti a na pojednávaní konanom dňa 21.10.2016 strany uviedli, že nespochybňujú žiadnu z listín nachádzajúcu sa v spise, súd uvedenú námietku považoval za obštrukčnú.
34. Rezultujúc vyššie uvedené neboli splnené imanentné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, teda nielen vstup do oprávnenej držby a oprávnenosť držby počas celej vydržacej doby, ale ani nepretržitosť vydržacej doby, preto súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
35. Záverom súd len okrajovo poukazuje na to, že vo vzťahu žalovanému určeniu vlastníckeho práva správcom konkurznej podstaty mu je známa aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR, z ktorej záverov by vyplývalo, že žaloba žalobcu by nespĺňala ani základný procesný predpoklad v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, a teda, že na požadovanom určení vlastníckeho práva nie je a ani nebol naliehavý právny záujem. Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR pre zaistenie majetku úpadcu za účelom jeho budúceho speňaženia nie je potrebné, aby u nehnuteľných vecí, o ktorých je správca presvedčený, že patria do podstaty, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník úpadca. Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu, vrátane nehnuteľností, je súpis majetku. Z tohto hľadiska potom žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení existencie vlastníckeho práva. (viď rozsudok Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. 30 Cdo 137/2002, zo dňa 30.1.2004 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2141/2001, publikované v odbornom časopise Soudní judikatura č. 8, roč. 2002, pod č. 143).
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešnými v danom prípade boli žalovaní v celom rozsahu, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).