Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-854-2013.pdf
PDF · 68.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/854/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Exekútorský Trebišov, Pribinova 1 pod č. k. EX 531/13, na návrh oprávneného Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov, M.R. Štefánika 73/23, Trebišov, IČO 35556811 proti povinnej O. A., D.. XX.X.XXXX, bytom U., Y. P. XX, pre vymoženie výživného, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Slovenský štát zastúpený Okresným súdom Spišská Nová Ves je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi trovy exekúcie vo výške 55,12 €, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, č.ú. SK9809000000000105847064, VS 85413 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 21.10.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, pre vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného za obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2013 vo výške 45,20 € , trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 11P/440/2006 zo dňa 14.12.2006.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. V návrhu uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, čo bolo zistené a potvrdené vykonanými opatreniami a oznámeniami príslušných orgánov (banky, evidencia motorových vozidiel, Register obyvateľov, SP a pod.).
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/95 Z. z. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu
5. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
6. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2, prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
8. Súd má zato, že v tomto exekučnom konaní ďalšie vymáhanie pohľadávky s prihliadnutím na majetkové pomery povinného ako aj výšku vymáhanej pohľadávky, sa do budúcna javí ako neefektívne, keďže už v tomto štádiu výška trov exekúcie presahuje výšku vymáhanej pohľadávky a preto exekúciu zastavil.
9. Súd k úhrade trov exekúcie zaviazal v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia štát, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného a v tomto exekučnom konaní ide o vymáhanie pohľadávky na výživnom.
10. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 82,96 € a navrhol o nich rozhodnúť.
11. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 55,12 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 12,74 €, ktorá pozostáva z poštovného, ktoré bolo určené podľa predloženého spisu v sume 12.50 eur a suma 0,24 eur bol priznaná za elektronické zisťovanie. Neboli priznané náhrady za obálky, kopírovanie a spisový obal, nakoľko súd má za to, že v zmysle § 25 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené budúce výdavky, ktoré pozostávajú z poštovného za doručenie konečného vyúčtovania exekučného konania, nakoľko tieto vzniknú až v budúcnosti a nie je zrejmé, či v takej výške ako si ich súdny exekútor uplatnil. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a hotové výdavky, spolu 45,93 eur sa zvyšuje o 20% daň z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 55,12 eur.
Poučenie:
Proti I. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Proti II. výroku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.