Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-130-2012.pdf
PDF · 111.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v spore žalobcu: V. proti žalovaným: 1/ S. 2/ JU. právne zastúpeným Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 34, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu V., žalovanej v 1. rade S. a žalovaného v 2. rade JU., k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX, okres Levice, Obec C. katastrálne územie F., vedených na OU Levice, katastrálny odbor Levice k parcele č. XXX/X o výmere 946 m2 - záhrady, parcele č. XXX/X o výmere 654 m2 - zast. plochy a nádvoria , rodinný dom s.č. XXX na parcele č. XXX/X.
II. Súd p r i k a z u j e parcelu č. XXX/X o výmere 946 m2 - záhrady , parcelu č. XXX/X o výmere 654 m2 zast. plochy a nádvoria, rodinný dom s.č. XXX na parcele č. XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Levice, Obec C., katastrálne územie F. a to do podielového spoluvlastníctva a to HZ. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 z celku a Q., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 z celku.
III. Žalovaná v 1. rade je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 9.575 eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný v 2. rade je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 3.191,67 eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
VI. Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca písomne podanou žalobu doručenou súdu dňa 14.8.2012 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým zruší podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam - rodinný dom s.č. XXX na parcele č. XXX/7 v katastrálnom území F. vedenej na LV č. XX pod B1 Správou katastra Levice, parcela č. XXX/X záhrada o výmere 946 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že uvedené nehnuteľnosti sa prikazujú do vlastníctva žalovaných a to tak, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade sú 3 z celku a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2 rade je 1 z celku, pričom žalovaná v l. rade je povinná žalobcovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 9.750 eur a žalovaný v 2. rade je povinný žalobcovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 3.250 eur a to obaja v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanými, t.j. on ako žalobca v 2/6 z celku, žalovaná v 1. rade v podiele 3/6 z celku a žalovaný v 2. rade v podiele 1/6 z celku, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XX a to rodinného domu s.č. XXX nachádzajúceho sa na parcele XXX/X v katastrálnom území F. , parcely č. XXX/X záhrady o výmere 946 m2, a parcely č. XXX/ X zast. plochy a nádvoria o výmere 654 m2. V žalobe uviedol, že uvedená nehnuteľnosť bola nadobudnutá dedením a to uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. D 3261/93, D not 1994/93 zo dňa 30.6.1995, č. Z 3455/95 zo dňa 17.8.1995 ( žalovaná v l. rade a žalovaný v 2. rade a na základe uznesenia Okresného súdu Levice sp.zn. 9D 58/2010, D not 44/2010 zo dňa 5.8.2011, opravné uznesenie zo dňa 5.3.2012, Z-1329/2012 zo dňa 8.3.2012 (žalobca, žalovaná v l. rade, žalovaný v 2. rade), osvedčenie Okresného súdu Bratislava 2 o dedičstve sp.zn. 46D 585/2011, D not 96/2011 zo dňa 1.2.2012 právoplatné dňa 1.2.2012, č.Z-1358/2012 zo dňa 9.3.2012 (žalobca ako právny nástupca pôvodného dediča JUDr. R.. Nehnuteľnosť v rámci dedičského konania bola ocenená realitnou kanceláriou na 40.000-45.000 eur). Žalobca uviedol, že spoločné užívanie nehnuteľností vedie medzi podielovými spoluvlastníkmi k nezhodám, pričom začiatkom mesiaca máj 2011 sa od svojej matky dozvedel informáciu, že okrem podielového spoluvlastníka Q. - žalovaného v 2. rade obýva a celú nehnuteľnosť užíva najmenej od začiatku roka 2011 aj syn S. bratranec ET. s manželkou Z. a synom Z. V mesiaci jún 2011 sa telefonicky skontaktoval za účelom vysvetlenia a to z akého právneho dôvodu títo nehnuteľnosť obývajú, avšak žiaden dôvod sa nedozvedel. Žalovanému v 2. rade vyjadril svoj nesúhlas s takýmto užívaním nehnuteľnosti a preto sa rozhodol vzniknutú situáciu právne riešiť. Jeho úvahy o prípadnom víkendovom využívaní nehnuteľnosti jeho rodinou sa trvalým obsadením a užívaním nehnuteľnosti stali nereálne a preto sa rozhodol predložiť návrh na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu. Dňa 23.7.2011 a osobne stretol s Z. jeho manželkou, ako aj oboma podielovými spoluvlastníkmi- žalovanými, pričom dom, v tento deň nezávisle od seba ocenili dve realitné kancelárie a najvyššie odhady hodnoty nehnuteľnosti boli 45.000 eur , nižšie 35.000 eur, s odôvodnením, že táto nižšia cena by platila v prípade, ak by sa dom potreboval predať urgentne a znížila by sa tak jeho kúpna cena. Po ukončení oceňovania vysvetlil všetkým svoj návrh- odpredaj spoluvlastníckeho podielu, s tým, že ide na dovolenku, ozve sa asi o dva týždne, nech si to žalovaní premyslia a zvážia možnosti. Z. žalovanú v l. rade skontaktoval telefonicky v dňoch 9.8.2011, 11.8.2011 a 13.8.2011 , pričom sa opakovane dozvedel iba to, že Z. sa mu stará o dom a že môže byť preto rád a iné stanovisko mu oznámené nebolo. Dňa 18.8.2011 podal na pošte výzvu žalovaný na odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom odpoveď žalovanej v l. rade na jeho ponuku bola negatívna a následne 12.10.2011 zaslal žalovaným oznámenie, kde im vysvetlil inštitút všeobecnej ceny, v zmysle konštantnej judikatúry súdov SR a oznámil im, že jeho podiel nehnuteľností dňa 30.9.2011 ponúkol na stránke www.avízo.sk <http://www.avízo.sk>, ponúkol na predaj tretím osobám, a vyjadril zároveň svoj opakovaný a dôrazný nesúhlas so spôsobom hospodárenia s nehnuteľnosťou, nakoľko bez právneho dôvodu, ako aj bez akejkoľvek odplaty užíva nehnuteľnosť Z. so svojou rodinou. Žalovaných zároveň požiadal, aby zabezpečili vypratanie nehnuteľností Z. v lehote 20 dní od doručenia oznámenia. V záujme zmierlivého vyriešenia sporu bol ochotný uprednostniť Z., v prípade ich záujmu o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu pred tretími osobami, a preto týmto osobám zaslal návrh na predaj spoluvlastníckeho podielu, avšak bez akejkoľvek odpovede. Listom zo dňa 24.10.2011, najmä za účelom obhliadky nehnuteľnosti, konkrétnymi záujemcami o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaných požiadal o sprístupnenie nehnuteľností vydaním kľúčov od hlavnej brány do domu a od vchodových dverí do domu, avšak zase žiadna odpoveď mu doručená nebola. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že jeho opakované snahy o zmierlivé vyriešenie sporu dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti počas obdobia viac ako jedného roka k ničomu neviedli, dočkal sa iba osočovania, ignorácie a pohŕdania jeho spoluvlastníckymi právami, ktoré nemôže nijako využívať. Žalobca v žalobe uviedol, že rešpektuje právo žalovaného v 2. rade, ktorý nehnuteľnosť obýva a tiež je nútený vychádzať zo skutkového stavu, že žalovanej v l. rade vyhovuje, že jej syn s rodinou, ktorý doposiaľ bývali u žalovanej v 2. rade sa „ osamostatnili“. Žalobca zároveň uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nepovažuje za možné, preto s prihliadnutím na účelné využitie veci považuje za spravodlivé prikázanie veci za náhradu ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je príslušný podiel všeobecnej ceny, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľností, nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia konštrukcie, údržby a veku, výmery, kultúry ( druhu pozemku a jeho bonity), ale aj so zreteľom na danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého druhu.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe ( čl. 29) uviedli, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie sú spravodlivé, sú zavádzajúce, s tým, že sa chceli so žalobcom dohodnúť, ale žalobca menil názor, raz chcel užívať časť nehnuteľností, ako víkendovú chalupu, potom zase chcel peniaze. Vo vyjadrení uviedli, že v prípade, ak sa dospeje k záveru, že reálna deľba nie je možná, tak bude musieť súd prikázať nehnuteľnosť za náhradu niektorému, alebo niektorým spoluvlastníkom, prípadne nariadiť predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku. Za týmto účelom, ako ďalej uviedli žalovaní v 1. a 2. rade, bude zrejme nevyhnutné zisťovať všeobecnú hodnotu nehnuteľností.
4. Dňa 24.6.2013 bolo súdu doručené zo strany žalobcu oznámenie - zmierlivé riešenie sporu, s tým, že žalobca uviedol, že z odpovedí právneho zástupca žalovaných zo dňa 28.3.2013 mu bolo oznámené, že žalovaní v zásade súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za náhradu ( opakovane mu mali ponúknuť sumu 10.000 eur), pričom uviedol, že on sám si žiadnej seriózne ponuky na 10.000 eur nie je vedomý, dozvedal sa nižšie sumy, navyše s neprijateľnými podmienkami plnenia ( splátky nastavené na 5-10 ročné splácanie), s tým, že raz budú, raz možno ani nebudú platiť, s neustálym odsúvaním dohodnutých termínov a ďalšieho riešenia sporu.
5. Žalobca v priebehu konania doručoval právnemu zástupcovi žalovaných návrh na uzatvorenie súdneho zmieru ( čl. 46-47), v ktorom uviedol, že s poukazom na vyjadrenie žalovaných, títo súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu tak, ako navrhuje aj on. Žalovaní sú toho názoru, ako aj on, že ide o jediný prijateľný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, pretože nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a zároveň za účelom dosiahnutia konsenzu ohľadne ceny nehnuteľnosti, žiadal žalovaných ( právneho zástupcu žalovaných) o písomné oznámenie pre nich akceptovateľného spôsobu určenia ceny nehnuteľnosti, vychádzajúceho z jeho aktuálnej, reálnej trhovej hodnoty, či takýto, alebo iný spôsob ocenenia nehnuteľnosti mienia realizovať, ak áno, žiadal o v časné písomné oznámenie času, miesta a spôsobu ocenenia nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.
6. Na návrh žalobcu o uzatvorenie súdneho zmieru, právny zástupca žalovaných ( čl. 49) uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za náhradu a podľa jeho vedomostí opakovane ponúkli sumu 10.000 eur za spoluvlastnícky podiel. Právny zástupca ďalej uviedol, že v prípade, ak žalobca s touto sumou nesúhlasí, navrhoval vypracovať znalecký posudok na hodnotu nehnuteľností.
7. Na pojednávaní dňa 19.11.2013 ( čl. 63) súd pripustil zmenu petitu žaloby.
8. Žalobca uviedol, pridržiavajúc sa písomne podanej žaloby, že na predmetnej žalobe v plnom rozsahu trvá, s tým, že nebol z jeho strany akceptovaný návrh na uzatvorenie súdneho zmieru a vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 10.000 eur a to z dôvodu, že sa obrátil, ako aj súdu doložil na viaceré realitné kancelárie, s tým, že všeobecná hodnota nehnuteľností, z ktorej sa má vychádzať v čase rozhodovania predstavuje sumu 45.000 eur a z tohto dôvodu žiadal aj pripustiť zmenu petitu žaloby, ktorej súd vyhovel. Naďalej žalobca uviedol, že je ochotný v záujme ukončenia sporu rokovať s právnym zástupcom žalovaných ohľadne mimosúdnej dohody, príp. uzatvorenia súdneho zmieru.
9. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol ( čl. 65), že žalovaní naďalej súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, v zmysle návrhu žalobcu, avšak žalovaní naďalej trvajú na vyplatenie náhrady žalobcovi vo výške 10.000 eur a listinné dôkazy predložené žalobcom ohľadne určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej realitnou kanceláriou považoval za irelevantné.
10. Uznesením č.l. 74 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie a za znalca ustanovil Ing. Pavla Krišpinského.
11. Po nariadení znaleckého dokazovania z odboru geodézia a kartografia žalobca žiadal, aby súd nariadil aj ďalšie znalecké dokazovanie, s poukazom na postoj žalovaných a to určenie trhovej hodnoty nehnuteľností, ktorá je predmetom sporu.
12. Dňa 18.6.2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 16/2014 vypracovaný Ing. Pavlom Krišpinským, ktorý uviedol v závere znaleckého posudku, že pokiaľ ide o pozemok parcela XXX/X
záhrady o výmere 946 m2, je tento reálne deliteľný, podľa výšky spoluvlastníckych podielov tak, ako je znázornené na priloženom znaleckom nákrese, pozemok parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 654 m2, je reálne deliteľný v prípade, že znalec z odboru stavebníctva posúdi za reálne možné rozdelenie budov podľa výšky spoluvlastníckych podielov prípade podľa dohody účastníkov konania, avšak potom je potrebné riešiť prechody cez cudzie pozemky. Znalec konštatoval, že účastníci, podľa vyjadrenia na mieste samom nemajú záujem deliť predmetné pozemky.
13. Uznesením čl. 111 súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a za znalca ustanovil Ing. Petra Adamca, s miestom výkonu činnosti Levice, Ku Bratke 44.
14. Dňa 19.5.2015 bol súdu doručený znalecký posudok č. 5/2015, v ktorom znaleckom posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 38.300 eur.
15. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že s týmto súhlasí, voči znaleckému posudku nemal žiadne námietky, právny zástupca žalovaných uviedol, že voči znaleckému posudku nemá žiadne námietky.
16. Právny zástupca žalovaných uviedol vo svojom vyjadrení čl. 185, že uvedené nehnuteľnosti prešli od októbra 2009 po mesiac máj 2015 rekonštrukciou, ktorá spočívala v kompletnej výmene elektroinštalácie, podláh, dlažby, stierok, omietok, plastového okna, vchodových dverí, toalety v interiéry rodinného domu, bol zriadený nový odtok, žumpa, na dvore rod. domu bol zaliatý nový betón, o čom predložil ako vyplýva z vyjadrenia doklady, príjmové pokladničné doklady a faktúry z daného obdobia.
17. Žalobca uviedol na pojednávaní dňa 7.6.2016, že na predmetnej žalobe trvá, s tým, že je zrejmé, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná a žiadal, by mu bola vyplatená hodnota spoluvlastníckeho podielu v zmysle predloženého znaleckého posudku. Právny zástupca žalovaných uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, s tým, že aj podľa jeho názoru reálna deľba nehnuteľností nie je možná, avšak uviedol, aj s poukazom na písomné vyjadrenie, že žalovaní investovali do nehnuteľností finančné prostriedky. Uviedol, že uvedenú sumu vložených investícií nešpecifikovali a nevyčíslili. Žalovaná v 1. rade uviedla, že čo sa týka rekonštrukčných prác, tieto sa museli vykonať, doznala, že žalobcu o týchto prácach neinformovali, museli konať urýchlene, nevedela určiť hodnotu investícií, len odhadom uviedla túto sumu vo výške 14.000 eur. Žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2016 uviedol, že je prekvapený vyjadrením žalovaných, s poukazom na odstup času od znaleckého posudku, pri vypracovaní znaleckého posudku, tieto investície neboli spomínané, poukázal na skutočnosť, že elektroinštalácia bola vyhotovená pred vypracovaním znaleckého posudku, pred žalobou, pričom uviedol, že samotní žalovaní nevedia špecifikovať tieto investície. V prípade, že budú žalovaní na tomto započítaní trvať, uviedol, že si podá žalobu o zaplatenie ušlého zisku, od kedy bol vylúčený z užívacieho práva.
18. Právny zástupca žalovaných čl. 189 spisu uviedol, že podľa príjmových pokladničných dokladov investície predstavovali 13.024.43 eur. Tiež dával do pozornosti, že daň za predmetné nehnuteľnosti od roku 2010 do 2016 predstavovala 100,24 eur a do pozornosti dal aj poplatok za dedičské konanie, ktoré hradila žalovaná v 2. rade.
19. Dňa 2.9.2016 žalobca podal doplnenie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v l. rade zaplatiť mu na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 90 eur mesačne od 1.7.2011 a žalovaného v 2. rade na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu 30 eur mesačne, od 1.7.2011. 20. Súd uznesením č.k. 12C 130/2012 - 229 žalobu o zaplatenie náhrady na neužívanie spoločnej veci vylúčil na samostatné konanie.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
22. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX a to parcely č. XXX/X záhrady o výmere 946 m2, parcely č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 654 m2, rodinného domu s.č. XXX na parcele č. XXX/X a to žalobca v podiele 2/6 k celku , žalovaná
v l. rade v podiele 3/6 k celku a žalovaný v 2. rade 1/6 k celku. Žalobca, ako vyplýva zo zhodného tvrdenia žalobcu ako aj žalovaných v 1. a 2. rade uvedené nehnuteľnosti neužíva, a to z dôvodu vzájomných konfliktov, nemá ani kľúče od uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca z uvedeného dôvodu, nakoľko je absolútne zrejmé, že vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú vážne narušené, podal návrh ešte pred podaním predmetnej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že jeho spoluvlastnícky podiel bude prikázaný žalovaným v 1. a 2. rade a jemu bude vyplatená primeraná náhrada, t.j. podľa vyčíslená podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Napriek uvedenej snahe žalobcu, pred podaním žaloby, aj v priebehu ukonania, k mimosúdnej dohode nedošlo. Medzi stranami sporu nie je sporné, že všetci podieloví spoluvlastníci chcú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, tiež v priebehu konania zostalo nesporné, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná, aj keď v zmysle nariadeného znaleckého dokazovania, táto by možná bola, čo sa týka pozemkov, avšak by bolo potrebné riešiť prechod cez cudzie pozemky, čo by zaťažilo všetkých podielových spoluvlastníkov a teda podieloví spoluvlastníci sa zhodli, že reálna deľba nie je možná.
23. Žalobca v záujme urýchlenia konania sa pokúsil o objektívne určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti za účelom prípadného uzatvorenia súdneho zmieru a obrátil sa na realitné kancelárie, s tým, aby z týchto dôkazov sa dala všeobecná hodnota nehnuteľnosti ustáliť. Žalovaní i napriek tejto snahe žalobcu nepristúpili na uzatvorenie súdneho zmieru, s tým, že neakceptovali vyjadrenie realitných kancelárií a žiadali, aby bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým dokazovaním. Na základe znaleckého dokazovania, ktoré bolo v tomto konaní nariadené, bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností a to zaokrúhlene 38.300 eur.
24. V priebehu konania právny zástupca žalovaných i napriek tomu, že žalovaní nemali žiadne námietky voči znaleckému posudku, žiadal, by boli započítané investície vložené žalovanými v 1. a 2. rade do nehnuteľností, ktoré určil vo výške 13.024,43 eur.
25. Podľa § 136 ods. 1 O.Z. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
26. Podľa § 137 ods. 1 O.Z. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
27. Podľa § 142 ods. 1 O.Z. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom., prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
28. Podľa § 142 ods. 2 O.Z. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
29. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom v prvom rade je súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd uváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci ( napr. v prípade budovy, nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súhlas s právnymi predpismi ( napr. stavebné predpisy). Reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom a stavbu možno reálne rozdeliť len vertikálne. Pri úvahe o tom, či je vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku, na ktorom je postavená stavba jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliadne na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom, alebo na susediacom pozemku znemožnený prístup k stavbe. V prípade, ak nie je rozdelenie veci možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pojem primeraná náhrada je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - zodpovedajúci podielu spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste, s tým, že túto náhradu určí súd, zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.
30. V danom prípade súd postupoval v zmysle zákona, pričom v prvom rade sa zaoberal, či je možná reálna deľba vecí, teda nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo a zároveň súd vychádzal aj zo všeobecnej hodnoty vecí, teda hodnoty všetkých nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo, ktorých výška bola ustálená súdnym znalcom vo výške 38.300 eur a ktorá všeobecná hodnota nehnuteľností v rámci dokazovania prestala byť medzi stranami sporu sporná. Ako vyplýva zo znaleckého dokazovania, reálna možná deľba bola len ohľadne pozemkov, avšak znalec uviedol, že je potrebný ďalší znalecký posudok z odboru stavebníctva, ako aj prechod cez cudzie pozemky, s tým, že s poukazom na závery tohto znaleckého posudku sa strany sporu zhodli, že reálna deľba možná nie je.
31. Ako už bolo uvedené, žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby bola započítaná v rámci širšieho vyporiadania hodnota vložených investícií. Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade by sa jednalo o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, avšak súd poukazuje na skutočnosť, že ide o samostatný nárok, ktorý mal byť uplatnený samostatným výrokom v zmysle prípadnej zmeny petitu žaloby, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade neuplatnili, keďže v prípade, že si žalovaní mienili uplatňovať proti žalobcovi iný nárok, je na nich, aby ho uplatnili riadnou žalobou, nakoľko v prípade, že by súd o tomto nároku aj rozhodoval, rozhodoval by súčasne so žalobou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva aj o ďalšom nároku, a muselo byť ísť o dva samostatné výroky, nakoľko i začatie konania prípadného vzájomného návrhu , ktorým je súd viazaný a nemôže ho prekročiť a o ktorom musí teda súd rozhodnúť samostatným výrokom. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli zastúpení advokátom, z tohto dôvodu súd nebol povinný poučovať právneho zástupcu.
32. Z týchto dôvodov súd na započítanie uvedených investícií neprihliadol, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si samostatným návrhom tieto neuplatnili, keďže súd musí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o prípadných investíciách a iných majetkových nárokoch rozhodovať samostatnými výrokmi.
33. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne, pričom aj samotní žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v zmysle návrhu žalobcu a jedinou spornou skutočnosťou bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu. Vzhľadom na znalecké dokazovanie a určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako aj s poukazom na prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v l. rade, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6 k celku a žalovanému v 2. rade, ktorý je podielovým spoluvlastníkom 1/6 k celku, súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu, prikázal tak spoluvlastnícky podiel žalobcu žalovaným v 1. a 2 rade tak, že do podielového spoluvlastníctva žalovanej v l. rade boli prikázané nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 z celku a do vlastníctva žalovaného v 2. rade v podiele 1 z celku. Zároveň súd rozhodol, že žalovaná je povinná, s poukazom na všeobecnú hodnotu nehnuteľností, voči ktorej žalovaní v 1. a 2. rade nemali námietky, zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 9.575 eur a žalovaný v 2. rade 3.191,67 eur .
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu a súd mu priznal v zmysle citovaného § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnej výške, pričom, zároveň súd štátu priznal aj nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %, o ktorej výške náhrady, ako aj náhrady trov konania žalobcu sa rozhodne samostatným uznesením, vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).