Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-13-2015.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I vo veci matky (navrhovateľka): K.. A. A., W.. A., R..XX.X.XXXX, D. C. J., A. XXX/ XX, zastúpenej: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti: 1. mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (odporca v 1.rade): 1. T. R., R..XX.XX.XXXX, D. C. Z. XXX, V. N.V., 2. K.. A. A. A., R..XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Žižkova 21, Košice, v konaní o určenie otcovstva a o úprave rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, takto
rozhodol:
U r č u j e, že T. R., nar. XX.XX.XXXX, j e o t c o m mal. A. A., nar. XX.X.XXXX z matky A. A., nar. XX.X.XXXX.
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu v nasledovnom znení:
Mal. A. A., R.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. A. A., R.. XX.X.XXXX mesačne sumou 80 EUR od 27.9.2014 do budúcna, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec sa zaväzuje zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.9.2014 do 31.10.2016 v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
Priznáva navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi v 1.rade v rozsahu 100 %.
Priznáva štátu náhradu trov konania proti odporcovi v 1.rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13.1.2015 domáhala určenia, že odporca v 1.rade je otcom mal. odporcu v 2.rade, narodeného z navrhovateľky.
2. Odporca v 1.rade tvrdil, že nie je otcom maloletého odporcu v 2.rade.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 1.rade, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu.
4. Z rodného listu súd zistil, že maloletý odporca v 2.rade sa narodil dňa XX.X.XXXX. Ako jeho matka je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka. Otec v rodnom liste uvedený nie je.
5. Navrhovateľka vypovedala, že s odporcom sa intímne stýkali v priebehu mesiaca január 2014, kedy aj otehotnela. V tomto období intímny styk s iným mužom nemala. Maloletý A. sa narodil o týždeň skôr, v 39. týždni tehotenstva.
6. Odporca v 1.rade potvrdil, že v januári 2014 sa intímne stýkal s navrhovateľkou v januári 2014. Pri intímnom styku s navrhovateľkou nijakú ochranu pred otehotnením nepoužil. Mal však za to, že navrhovateľka otehotnela už v decembri 2013, kedy sa intímne nestýkali, preto nemôže byť otcom maloletého.
7. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru Genetiky, odvetvia Analýzy DNA, Genetiky človeka. Úlohou súdneho znalca bolo na základe analýzy DNA účastníkov konania určiť, či je otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému odporcovi v 2.rade vylúčené a v prípade, ak otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému odporcovi v 2.rade nie je vylúčené, určiť pravdepodobnosť jeho otcovstva percentuálnym vymedzením.
8. Zo záverov znaleckého posudku č.10/2016 vyhotoveného dňa 3.8.2016 prof.RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD. vyplynulo, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa a odporcu v 1.rade bola zistená zhoda vo všetkých 16 testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletému potvrdené. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 414 871 617, čo znamená, že otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému je viac ako 414 871 617 krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému odporcovi v 2.rade možno preto pokladať prakticky za dokázané.
9. Podľa ustanovenia § 94 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
10. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
11. Predmetom tohto konania bolo určenie otcovstva. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek, bez obmedzenia lehotou. Aktívna legitimácia osôb oprávnených podať takýto návrh vyplýva z ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade podala návrh na začatie konania matka, teda aktívne legitimovaná osoba. 12. V ustanovení § 94 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvená tzv. tretia domnienka určenia otcovstva. Cieľom aplikácie tejto domnienky je určenie biologického otca dieťaťa. Súd je povinný zisťovať: a/ existenciu súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, b/ či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa a c/ či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.
13. Predpokladom konania o určenie otcovstva je okolnosť, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. V danom prípade nebolo sporné, že k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Z predloženého rodného listu dieťaťa súd zistil, že v danom prípade nesvedčí ani domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa. V rodnom liste figuruje iba meno matky. Údaj o otcovi absentuje.
14. Súd primárne zameral dokazovanie na preukázanie, či odporca v 1.rade súložil s matkou (navrhovateľkou) v čase uvedenom v odseku 2 ustanovenia § 94 Zákona o rodine. Z výpovedí oboch účastníkov vyplynul vo vzťahu k tejto otázke kladný záver. Zároveň v konaní nebolo zistené a ani odporca v 1.rade netvrdil žiadne okolnosti, vylučujúce jeho otcovstvo, akými sú napríklad neplodnosť a tiež netvrdil, že by mal vedomosť o tom, že navrhovateľka sa v rozhodnom čase intímne stýkala aj s iným mužom. Napriek tomu trval na tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Zo záverov znaleckého posudku č.10/2016 vyhotoveného dňa 3.8.2016 prof.RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD., súdnou znalkyňou z odboru Genetiky, odvetvia Analýzy DNA, Genetiky človeka vyplynul jednoznačný záver, t.j. že otcovstvo odporcu v 1.rade k maloletému odporcovi v 2.rade je potvrdené. Odporca v 2.rade závery znaleckého posudku nenamietal.
15. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, že určil, že odporca v 1.rade je otcom mal.odporcu v 2.rade, narodeného z matky - navrhovateľky.
16. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa (§ 110 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Úprava rodičovských práv a povinností zahŕňa predovšetkým otázku zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, vrátane otázky, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, príp. aj otázku styku s dieťaťom.
17. Podľa ust. § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
18. Podľa ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
19. V priebehu konania rodičia žiadali, aby súd schválil ich dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, v zmysle ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 80 EUR od 27.9.2014 do budúcna, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, ako aj dlžné výživné za obdobie od 27.9.2014 do 31.10.2016 v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. 20. V súlade s ust. § 24 ods.2 Zákona o rodine súd posudzoval, či uvedená dohoda rodičov je v súlade so zákonom. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
21. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
22. Podľa ust. § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
23. Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Súd mal na základe správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorý vykonal šetrenie pomerov u matky, za preukázané, že zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok, je rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby a vývinové potreby, ako aj stabilita budúceho výchovného prostredia. Súd nezistil žiadne závady a nedostatky v starostlivosti matky o dieťa a jeho výchovu. Podmienky a pomery na strane matky sú zárukou pre zabezpečenie zdravého výchovného prostredia pre budúci vývoj dieťaťa. Matka býva s dieťaťom v trojizbovom byte a jej starostlivosť o dieťa je vzorná.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd rovnako za preukázané, že rodičmi dohodnutá výška výživného 80 EUR mesačne je primeraná, pričom súd vychádzal z dvoch základných kritérií, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine jednak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.
32. Medzi odôvodnené potreby maloletého patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, a teda jeho hmotné potreby, ako je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Maloletý A. mal v čase rozhodovania 2 roky.
33. Z výpovede otca súd zistil, že býva v rodinnom dome v Z., ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Dom je zaťažený hypotekárnym úverom z ČSOB a.s., ktorý platí v mesačných splátkach vo výške 547,98 EUR. Má tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom Q. R., nar. XX.X.XXXX, R. R. X.X.XXXX a Q. R., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na uspokojovanie potrieb vo vzťahu k týmto deťom sú štandardné, deti sú zdravé, v tomto smere nie sú zvýšené výdavky. Otec pracuje v spoločnosti W. I..W..V.., Q. XX, D.., s miestom výkonu práce v N. ako portfólio manažér. Jeho príjem zo zamestnania je vo výške 1.355 EUR mesačne. Jeho vzdelanie je stredoškolské, ukončené s maturitou. Zároveň má živnostenské oprávnenie v predmete činnosti - poradenská činnosť, IT konzulting, projektový manažment. V súčasnosti je výkon živnosti bez príjmu; otec sa výkonu živnosti nestíha venovať. V roku 2015 mal zisk zo živnosti približne vo výške 200 EUR mesačne. Jeho manželka pracuje ako asistentka v spoločnosti F. a jej príjem je okolo 650 EUR brutto. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 súd zistil, že príjmy otca za rok 2015 boli vykázané vo výške 4.727,75 EUR, výdavky vo výške 2.294,86 EUR, základ dane vo výške 2.432,89 EUR.
34. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj na fakt, že o maloletého sa od narodenia osobne starala a aj v budúcnosti sa bude starať výlučne matka, ďalej na pomery, ktoré sú na strane matky ( táto v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu vo výške cca 226 EUR mesačne), ako aj na zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a detí (§ 62 ods.4, § 62 ods.2 Zákona o rodine).
35. Čo sa týka obdobia, od ktorého je otec zaviazaný platiť výživné, súd konštatoval, že rodičovská dohoda je v súlade so zákonom (§77 ods.1 Zákona o rodine), pretože výživné na maloleté dieťa môže súd priznať za dobu tri roky spätne pred podaním návrhu na začatie konania. V danom prípade bol návrh na začatie konania podaný dňa 13.1.2015 a otec sa zaviazal platiť výživné od 27.9.2014, t.j. odo dňa narodenia dieťaťa, kedy mu aj objektívne vyživovacia povinnosť vznikla. 36. Čo sa týka otázky styku otca s maloletým dieťaťom, súd túto otázku neupravil, pretože účastníci konania o úpravu tejto otázky nežiadali. Uvedený postup je v súlade s ust. § 25 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia dohodli o styku s maloletým dieťaťom, dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia súdu.
37. Podľa ust. § 53 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
38. Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
39. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania proti odporcovi v 1.rade. Vzhľadom na charakter tohto konania, postoj odporcu 1.rade, ktorý popieral svoje biologické otcovstvo a výsledok konania súd konštatoval, že je spravodlivé, aby súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.
40. V konaní vznikli trovy aj štátu. Za vypracovanie znaleckého posudku súd priznal súdnej znalkyni znalečné vo výške 414,80 EUR, z čoho suma 300 EUR bola zaplatená z preddavku, zloženého odporcom v 1.rade a zostávajúca časť vo výške 114,80 EUR bola zaplatená z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom na výsledok tohto konania súd priznal štátu náhradu týchto trov proti odporcovi v 1.rade v rozsahu 100 %.
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods.2 C.s.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.