Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/87/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., Mikovínoho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zast. advoconsulting s.r.o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanej: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. XXX, Š. N. T. I., o zaplatenie 1178,70 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1178,70 eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 235,09 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1178,70 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou T. T., D..T.. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej T. T. oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte došlo dňa 11.10.2007 k uzatvoreniu Zmluvy o kreditnej karte, ktorej predmetom je vydanie kreditnej karty žalovanej a zároveň poskytnutie úveru s celkovým úverovým rámcom vo výške 30000 Sk (995,81 eur) žalovanej, pričom žalovaná sa zaviazala čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Zmluvné strany sa na základe zmluvy o kreditnej karte dohodli, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto Zmluve o kreditnej karte sa budú spravovať Obchodnými podmienkami pre kreditné karty ( ďalej len „Obchodné podmienky KK“), ako ak Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet, vydanými T. T. s účinnosťou ku dňu 10.09.2002 ( ďalej len „ Obchodné podmienky EPK“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami, vydanými Slovenskou sporiteľňou s účinnosťou ku dňu 01.08.2002 ( ďalej len „VOP“). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dopustila porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok KK, Slovenská sporiteľňa odstúpila dňa 15.12.2010 od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou od 31.12.2010. V odstúpení od zmluvy, ktoré bolo Slovenskou sporiteľňou zaslané na adresu žalovanej, vyčíslila Slovenská sporiteľňa svoju nesplatenú pohľadávku voči žalovanej a vyzvala ju, aby do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte túto pohľadávku uhradila. V zmysle Obchodných podmienok bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej doručené dňa 18.12.2010 a teda lehota na zaplatenie pohľadávky predchodcovi žalobcu uplynula dňa 15.01.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka zo Zmluvy o Kreditnej karte v znení jej dodatkov, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 1178,70 eur, spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 235,09 eur. Žalobca ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 opätovne vyzval žalovanú na jej zaplatenie. Žalovaná ani po výzve žalobcu pohľadávku neuhradila.

2.Podaním zo dňa 21.07.2015 zobral žalobca žalobu späť v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia a v tejto časti navrhol konanie zastaviť, preto súd uznesením č.k. 9C/87/2014-64 zo dňa 12.10.2015 konanie v tejto časti zastavil.

3.Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.07.2014 doložil k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávok, list zo dňa 21.11.2013 adresovaný žalovanej, návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, odstúpenie od zmluvy o kreditnej karty.

4.V podaní doručenom súdu dňa 06.07.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne uviedol, že prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte došlo dňa 11.10.2007 k uzatvoreniu Zmluvy o kreditnej karte s tým, že žalovaná začala dňa 17.10.2007 čerpať poskytnutý úverový rámec uskutočňovaním výberov kartou, na čo boli Slovenskou sporiteľňou na ťarchu kartového účtu pripisované poplatky za kartové operácie a debetné úroky. Žalovaná zabezpečovala na inkasnom účte dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie minimálnej splátky za dané obdobie, t.j. v súlade s ustanoveniami dohodnutými v zmluve o kreditnej karte, ktoré Slovenská sporiteľňa na úhradu úveru započítavala v zmysle ustanovenia bodu 5.8 Obchodných podmienok KK. K zmene platobnej disciplinovanosti žalovanej došlo po prvýkrát v mesiaci december 2007, kedy žalovaná nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu riadnej minimálnej splátky., čím došlo k nezaplateniu za uvedený mesiac. Žalovaná zabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu uvedenej riadnej minimálnej splátky až v mesiaci február 2008, čím súčasne uhradila aj minimálnu splátku za mesiac január 2008, avšak nedošlo k úhrade riadnej splátky za mesiac február 2008. dňa 14.07.2010 bola na účte žalovanej uskutočnená posledná splátka vo výške 90 eur, po započítaní ktorej predstavoval zostatok na kartovom účte stav vo výške -585,77 eur. Nakoľko žalovaná nezabezpečila na inkasnom účte dostatočné množstvo peňažných prostriedkov neboli uhrádzané minimálne splátky určené Slovenskou sporiteľňou, avšak naďalej pokračovala v čerpaní poskytnutého rámca. Žalovaná žiadnym spôsobom poskytnutý úver nevyrovnala. vyššie uvedeným finančným správaním sa žalovaná dopustila porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok KK, na čo Slovenská sporiteľňa odstúpila listom zo dňa 15.12.2010 od Zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou ku dňu 31.12.2010. V odstúpení od zmluvy Slovenská sporiteľňa vyčíslila svoju nesplatenú pohľadávku voči žalovanej a vyzvala ju, aby do 15 dní odo dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy túto pohľadávku uhradila. V zmysle ustanovení bodov 10.3 a 10.5 VOP bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej doručené dňa 18.12.2010. Lehota na zaplatenie pohľadávky žalovanej márne uplynula dňa 15.01.2011. S týmto podaním žalobca zároveň doložil aj výpis z účtu žalovanej, prehľad transakcií od 01.01.2011 do 17.02.2015, Všeobecné obchodné podmienky, Všeobecné podmienky pre kreditné karty.

5.Žalobca na výzvu súdu ohľadne doručenia odstúpenia od zmluvy prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na ust. bodu 10.3 a 10.5 VOP s tým, že v zmysle týchto skutočností bolo odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.12.2010 žalovanej doručené dňa 18.12.2010.

6.V podaní zo dňa 20.10.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 11.10.2007, doručením kreditnej karty žalovanej k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karty, s poskytnutí úverového rámca vo výške 30 000 Sk (995,82 eur), s úrokovou sadzbou 17,5 % ročne, ktoré prostriedky začala žalovaná čerpať dňa 17.10.2007 výberom kartou vo výške 5.000 Sk. V zmysle ustanovenia bodu 5.5 OP KK sa žalovaná zaviazala vždy k 15.dňu v mesiaci poukázať v prospech kartového účtu minimálnu splátku vo výške 5 % kartového rámca, t.j. 1.526,56 Sk. Z výpisu z kartového účtu vyplýva, že v období od 01.01.2009 do 14.10.2011 je zrejmé, že žalovaná uskutočnila poslednú minimálnu splátku vo výške 90 eur dňa 14.07.2010, po ktorej započítaní predstavoval zostatok na kartovom účte sumu -585,77 eur. Výberom zo dňa 16.07.2010 žalovaná vyčerpala prostriedky kartového rámca, čím sa dostala do stavu nepovoleného prečerpania, ktoré však vzhľadom na absenciu akejkoľvek ďalšej úhrady sa nevyrovnala, na čo právny predchodca žalobcu v zmysle článku bodu 10.3, písmeno b) a f) OP KK pristúpil k odstúpeniu od zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.12.2010, pričom lehota na zaplatenie vyčíslenej dlžnej sumy uplynula žalovanej dňa 15.01.2011. V ďalšom uviedol, že ustanovenie poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo do textu implementované zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „novela“), pričom na základe čl. XIV novely malo nadobudnúť účinnosť dňa 13.06.2014. Ustanovením čl. IV zákona č. 151/2014 Z.z., bola časť novely týkajúca sa účinnosti ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmenená tak, že určila účinnosť tohto ustanovenia na deň 01.04.2015. Toto ustanovenie Občianskeho

zákonníka je hmotnoprávnou normou, určujúcou právny rámec pre právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. V zmysle ustanovenia § 879p prechodných ustanovení k úpravám Občianskeho zákonníka účinným od 13.06.2014 ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, ak nie je uvedené inak. Účinky ustanovenia poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na akékoľvek vzťahy začínajú pôsobiť až odo dňa jeho účinnosti, teda od 01.04.2015. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, obsahujúcou i ustanovenie o premlčaní, ako aj odstúpenie od zmluvy, ktoré platia bez rozdielu pre obe strany zmluvného vzťahu, a teda neposkytujú výhodnejšie postavenie ktoréhokoľvek z jeho účastníkov. Aplikácia novelizovaného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou tohto ustanovenia, by nevyhnutne zakladala stav tzv. pravej retroaktivity, pričom poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30.09.2014. K tomuto podaniu opätovne predložil Obchodné podmienky pre kreditné karty.

7.Z návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.08.2007 vyplýva, že právny predchodca žalobcu navrhol žalovanej v súlade s ustanoveniami § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, uzavretie zmluvy o kreditnej karte VISA Classic elektronická s výškou úverového rámca 30 000 Sk, pričom na tomto návrhu sa nachádzajú len podpisy zamestnancov právneho predchodca žalobcu. Tento návrh zároveň obsahuje pečiatkou vyznačený dátum 11.10.2007, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť dátumom uzavretia zmluvy o kreditnej karte.

8.Z textu tohto návrhu vyplýva, že tento návrh je neodvolateľným návrhom, pričom banka vyhlasuje, že ak do 30 pracovných dní odo dňa doručenia tohto návrhu klientovi nebude zo strany klienta akceptovaný alebo odmietnutý, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty návrh banky zaniká. V doplňujúcich informáciách nachádzajúcich sa na druhej strane návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte sú upravené rôzne poplatky, ako aj úročenie.

9.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzatvorenie zmluvy.

10.Podľa bodu 10.1 a 10.03 VOP sa písomnosti banky doručujú a) osobne, b) poštou, c) elektronickými komunikačnými médiami. Pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

11.Klient oznamuje banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, na ktoré mu bude banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient informuje banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu, prípadne na posedné banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané ( bod 10.5 VOP).

12.V zmysle čl. 1 bod 1.2 Obchodných podmienok pre kreditné karty ( ďalej len „Obchodné podmienky KK“), tieto Obchodné podmienky pre KK upravujú právne vzťahy medzi bankou a klientom pri poskytnutí úveru na základe Zmluvy o kreditnej karte, pri používaní kreditných kariet a v súvislosti s nimi.

13.Podľa čl.3 bod 3.1 Obchodných podmienok KK, doručením návrhu banke prejavuje klient vôľu uzatvoriť s bankou zmluvu o kreditnej karte. Tento návrh je neodvolateľným návrhom, pričom dňom doručenia akceptácie tohto návrhu bankou klientovi alebo doručením kreditnej karty a PIN-kódu držiteľovi karty, podľa toho ktorá z uvedených skutočnosti nastane skôr, vzniká zmluva o kreditnej karte. Doručenie kreditnej karty a PIN-kódu držiteľovi karty sa považuje za akceptáciu návrhu v súlade s predchádzajúcou vetou len vtedy, ak bude klientovi doručená kreditná karta a tiež PIN- kód po dni doručenia návrhu banke.

14.Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.12.2010 žalovanej oznámil, že banka v súlade s ustanovením bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre Kreditné karty odstupuje od zmluvy a

to s účinnosťou ku dňu 31.12.2010. Zároveň ju vyzval, aby pohľadávku vo výške 1166,03 eur uhradila najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia.

15.Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 spolu s jej prílohou č. 1, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovanej, spolu s číslom účtu, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - T. T.D., D..T.. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

16.Listom zo dňa 21.11.2013 žalobca oznámil žalovanej, že dňa 27.09.2013 došlo k postúpeniu jej dlhu na ich spoločnosť s tým, že ich spoločnosť si od momentu postúpenia a prevzatia pohľadávky neuplatňuje ďalšie riadne úroky a ani zmluvné úroky z omeškania, budú si uplatňovať iba zákonné úroky z omeškania.

17.Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná vykonala poslednú splátku dňa 14.07.2010 vo výške 90 eur a posledný výber dňa 16.07.2010 vo výške 10 eur.

18.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že požiadala banku o úver, ktorý jej bol aj poskytnutý. Úver čerpala a hradila ho aj z účtu. Od žalobcu nedostala žiadnu výzvu na úhradu nejakej dlžnej čiastky. Súdu nevedela uviesť, či úver žalobcovi zaplatila.

19.Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili s tým, že v podaní zo dňa 20.10.2016 súhlasili s prejednaním predmetnej veci bez ich prítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania.

20.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21.Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

22.V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

23.Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701?ucinnost=30.10.2007>, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu ( § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka).

24.V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu 11.10.2007 ( deň kedy mala byť podľa žalobcu uzavretá zmluva), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=11.10.2007>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

25.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

26.V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

27.Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28.V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vyhotovenia návrhu na uzavretie zmluvy o kreditnej karte ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

30.Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

31.Podľa § 4 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

32.Podľa § 4 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

33.Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

34.V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35.Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný ( § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

36.Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

37.V zmysle § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

38.Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

39.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40.V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701? ucinnost=11.10.2007>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42.Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

43.Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho zákonníka).

44.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o kreditnej karte, ktorá mala byť uzatvorená medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 11.10.2007. Ako dôkaz predložil iba Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte podpísaný pracovníkmi právneho predchodcu žalobcu avšak nepredložil akceptáciu tohto návrhu. Súd je však toho názoru, že žalobca nepreukázal, že so žalovanou uzavrel písomnú zmluvu o kreditnej karte.

45.Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných úkonov. Prvým z nich je návrh na uzatvorenie zmluvy ( oferta), pričom ide o jednostranný úkon- prejav vôle, v danom prípade žalobcu, adresovaný určitej osobe t.j. žalovanej, v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu ( akceptácia). Týmto jednostranným prejavom vôle dáva adresát navrhovateľovi zmluvy, v danom prípade právnemu predchodcovi žalobcu najavo, že prijíma návrh na uzatvorenie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovuje určitú formu.

46.Žalobca predložil súdu len návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte na ním pripravenom a predtlačenom formulári, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaná do 30 pracovných dní odo dňa doručenia tohto návrhu akceptovala tento návrh tak ako to vyplýva z návrhu na uzatvorenie zmluvy, kde je uvedené, že ak do 30 pracovných dní odo dňa doručenia tohto návrhu klientovi nebude zo strany klienta tento návrh akceptovaný alebo odmietnutý, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty návrh banky zaniká. Žalobca tak nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy o kreditnej karte. Predmetný návrh tak nespĺňa písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy, keď vo veci je nepochybné, že právny vzťah strán konania, ak by mal byť odvodený od takejto písomnej zmluvy, by sa spravoval príslušnými ustanoveniami spotrebiteľského práva. Žalobca síce tvrdil, že tento právny vzťah by sa mal spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 269 ods. 2, avšak tento názor žalobcu nie je správny, nakoľko aj keby došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy, súd by túto zmluvu posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah.

47.V tejto súvislosti treba dodať, že právna úprava v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvné vzťahy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitosti sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Uvedené platí aj na daný prípad a nič na tom nemení fakt, že daný právny vzťah, ako aj nároky z daného právneho vzťahu vznikli pred 13.06.2014.

48.V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba použiť od jeho účinnosti aj na právne vzťahy založené pred dňom, kedy toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť.

49.Treba však zdôrazniť to, že spotrebiteľská zmluva o úvere usí podľa § 4 ods. 1 zákona č.258/2001 Z.z. mať písomnú formu, inak je neplatná. Žalobca má v tomto prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. §457 Občianskeho zákonníka.

50.V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

51.Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

52.Ak k poslednému čerpaniu žalovanou došlo 16.07.2010 v sume 10 eur, tak v uvedený deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej strane a právny predchodca žalobcu mohol už 17.07.2010 žiadať o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.

53.Najneskôr tak trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 17.07.2013, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 11.06.2014. Nárok žalobcu je tak podľa názoru súdu premlčaný, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

54.Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

55.Súd poukazuje na to, že aj v prípade keby mal za preukázané platne uzavretie zmluvy o kreditnej karte zamietol by žalobu aj v tomto prípade, nakoľko z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej istom zo dňa 15.12.2010, že s účinnosťou ku dňu 31.12.2010 odstupuje od zmluvy a nasledujúcim dňom teda 01.01.2011 začala plynúť dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 01.01.2013. Keďže žaloba bola doručená tunajšiemu súdu až dňa 11.06.2014, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí premlčacej lehoty.

56.Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 57.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovanej v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 59.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.