Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/222/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35910739, zast. Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Hanec, Hruštiny 602, proti žalovanej W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 646,00 eur s prísl., takto

rozhodol:

1. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet č. XXXXXXX/XXXX sumu 10.768,08 eur s 5,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.768,08 eur od 22.06.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 15.6.2015 č. k. 16C/222/2015-13.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 10768,08 eur s prísl. na tom základe, že na odbernom mieste žalovanej dodávateľ zemného plynu SPP ukončil dodávku zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov. Tento zmluvný vzťah bol ukončený 19.6.2009 a oni prišli na odberné miesto a opísali fyzický stav na plynomeri dňa 19. 6. 2009, kedy bol stav 1554 m3. Následne vykonali náhodnú kontrolu odberného miesta dňa 21..5.2013, keďže mali v evidenčnom systéme evidenciu, že na toto odberné miesto nie je uzavretá žiadna zmluva a o dodávke plynu, a teda by tam plyn nemal byť odoberaný. Dňa 21.5.2013 prišli na odberné miesto a na plynomeri bola spotreba 26.335 m3. Zápis podpísala aj žalovaná ako majiteľka. Na základe toho vyfakturovali rozdiel medzi spotrebou zistenou 21.5.2013 a spotrebnou ku dňu 19.6.2009. Reálna spotreba v tomto období bola 24,781 m3. Keďže na odberné miesto nebola uzavretá zmluva, išlo o neoprávnený odber podľa zákona o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom ja aj odber bez uzavretej zmluvy o pripojení o odbere zemného plynu. Predložil odpočet zo dňa 19.6.2009. Zmluvu o ukončení odberu nemá, lebo komunikácia medzi nimi a SPP ako dodávateľom prebieha iba elektronicky. Vyúčtovanie robí dodávateľ, teda SPP, a.s. a na základe toho, že žalobca má informáciu, že je tam aktívne odberné miesto, teda že je tam uzavretá zmluva, chodia robiť odpočty, pretože plynomery sú zariadenia patriace žalobcovi. Stav, ktorý zistia na plynomeri, oznámia dodávateľovi plynu a ten urobí vyúčtovaciu faktúru za plyn. Žalobca dodáva plyn tam, kde si to vyžiada SPP ku konkrétnemu odberateľovi. Dodávateľov plynu je na trhu viac a každý si zazmluvní odberné miesto, kde chce dodávať plyn. Keď je zmluva

ukončená, dostanú od dodávateľa informáciu, aby išli zistiť aktuálny stav. Nie sú inak povinní každoročne kontrolovať odber, keď nie je uzavretá zmluva ani demontovať plynomer. Má za to, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, lebo tento je iba so samostatným odberateľom plynu, medzi dodávateľom a odberateľom. Žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete, nie dodávateľ plynu, jediný pre celé územie SR. Pokiaľ sa ukončí zmluvne odber, sám odberateľ môže požiadať o demontovanie plynomeru. Predložil listiny, z ktorých vyplýva, že žalovaná opakovane neoprávnene odoberala plyn, keď ešte predtým, ako bol zmluvný vzťah s SPP ukončený v roku 2009, v zmysle potvrdenia SPP, zmluvný vzťah od 9.12.1999 bol ukončený 5.11.2008 - zmluva ukončená prípisom po odstúpení z dôvodu neplatenia a ďalší zmluvný vzťah od 6.11.2008 do 19.6.2009 - znovu zmluva ukončená odstúpením pre neplatenie. Predkložilm zmluvu o dodávke plynu zo dňa 15.12.2008, dátum prihlásenia odberu 6.11.2008. Poukázal na opakované uzatváranie zmluva a vzhľadom na to, že neplatiči časom nedoplatky uhradia, z toho dôvodu plynomery ostávajú na pôvodnom mieste, nie sú demontované a odberatelia uzavrú nový zmluvný vzťah s dodávateľom. Zo strany žalovanej sa jedná o opakované úmyselné konanie.

4.Žalovaná uviedla, že odber plynu bol ukončený dňom 19.6.2009 z dôvodu, že SPP odstúpilo od zmluvy pre nedoplatok vo výške 896,24 eur, ktorý neskôr uhradila. Predložila odstúpenie od zmluvy. Potom plyn neodoberala, lebo chcela ukončiť vzťah s plynármi. Potom jej v P. povedali, že plynomer je odpojený a má to tam zaznamenané a považovala to za vybavené. Kotol bol nefunkčný, kúrenie si zaviedla elektrické, rovnako sporák, plyn nepoužívala. Neskôr sa chcela vrátiť k odberu plynu a prišiel pán z SPP, po tom ako upozornila, že je tam plynomer a zrejme chceli tento vymeniť za nový. Prítomný pán zistil, že tam plynomer je, dal jej podpísať, že tam bol a že vymenil plynomer. Nepozerala sa, čo podpisuje, mala za to, že výmenu plynomera. K uvedenému zisteniu žalobcu prišlo vlastne len preto, že prišli meniť plynomer, keď chcela uzavretie novej zmluvy. Plynomer je vonku v zamurovanej skrinke, do ktorej nemá prístup. Na odbernom mieste sú dva domy, v jednom bývam na, zmenila spotrebiče na elektrické a v druhom dome býva bývalý zať. Dom, v ktorom býva zať, je vlastnícky takisto jej. Vo vzťahu s SPP teda bola iba ona. Chybou bolo, že plyn bol písaný na ňu, nie na zaťa. Pokiaľ jejaj bola zrušená v minulosti zmluva, prišli a odmontovali im plynomer. Dcéra pracovala v realitnej kancelárii, teda mala nepravidelný, plyn neplatili a uhradili ho až pri vyúčtovaní. Potom došlo k zmene a už po prvom mesiaci posielali upomienky. Nebol to teda z ich strany žiaden úmysel. Pri poslednom ukončení zmluvného vzťahu nemala dôvod kontrolovať, či tam plynomer je alebo nie je. Nezaujímala sa o to, či zať v ďalšom dome používa plyn.

5.Svedkyňa G. M., dcéra žalovanej, uviedla, že so žalovanou v spornom dome aj býva, poznám teda predmet sporu. Jedná sa o dve samostatné domácnosti, s jednou prípojkou, bývajú tam asi 15 rokov. V roku 2009 od plynární dostali výpoveď, pretože mali dlh. Išla do P., kde jej povedali, že tam je odpojený plynomer a že si musí dať novú žiadosť. V tom čase už v dome bývali málo a naviac uvažovali o prechode na elektrickú energiu, teda zmluvu neobnovili. Chceli sa aj odsťahovať, kotol bol nefunkčný a pokiaľ tam aj bývali, používali iba elektrickú energiu. V roku 2013 sa rozhodli v dome zostať a chceli obnoviť dodávku plynu. Išla do plynární v Z., kam spadali. Povedali jej, že treba nový plynomer, oni celé 4 roky k plynomeru prístup nemali, lebo nemali ani kľúče. V Z. jej povedali, že bude treba nový plynomer, chcela zmluvu na svoje meno. Potom prišli z plynární, doma bola iba matka. Zobrali si starý plynomer, bolo to na jar a v novembri svedkyňa išla uzavrieť novú zmluvu a potom prišli namontovať plynomer. Vo výpovedi z roku 2009 bolo uvedené, že plynomer bude odmontovaný, ale to sa stalo až v roku 2013 a až po jeho odmontovaní prišla faktúra. Nevedia, ako toto mohlo vzniknúť. Od ukončenia zmluvy do roku 2013 nezaplatili za dodávku plynu, lebo ho neodoberali. Faktúry im ani nechodili. Plynomer bol voľne prístupný. Nemali ani uzatvorenú zmluvu.

6.Výsluch svedka T. súd nevykonal, nakoľko strany na jeho výsluchu netrvali a pre rozhodnutie vo veci ho súd nepovažoval ani za rozhodujúci s prihliadnutím na dôvody vyhovenia žalobe /objektívna zodpovednosť/.

7.Medzi stranami nebolo v konaní sporné ukončenie zmluvného vzťahu SPP a žalovanej dňom 19. 6. 2009.

8.Dňa 21. 5. 2013 bol spísaný zápis medzi žalobcom a žalovanou so stavom počítadla plynomeru 26335 m3, preplombovanie plomby 2 ks so záznamom Zistené skutočnosti na odbernom mieste: Meradlo vonku prístupné. Pri demontáži prítomná p. N. W., zápis žalovaná podpísala. Zároveň v tento deň podpísala Montážny list meradla.

9.Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. 6. 2013, splatnou 21. 6. 2013fakturoval žalobca žalovanej čiastku 10.768,08 eur ako škodu na NO za obdobie 20. 6. 2009-21. 5. 2013. K faktúre bol priložený sprievodný list, z ktorého vyplýva, že na odbernom mieste F. v uvedenom období dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, tento odber je podľa § 82 zák. č. 251/2012 Z. z. považovaný za neoprávnený odber plynu a žalovaná je povinná uhradiť škodu určenú vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z.

10.Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 neoprávneným odberom plynu je odber plynu podľa písm. a/ bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,2. Dodávke alebo združenej dodávke plynu alebo 2. Prístupe do prepravnej s iete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Podľa odseku 2 Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Zo znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že neoprávneným odberom nemôže vzniknúť škoda každému z nich. V konaní však nebolo žalovaným preukázané, že okrem žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu za rozhodné obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou.

11.V danom prípade bola medzi SPP a žalovanou uzavretá spotrebiteľská zmluva, bližšie upravená zák. č. 251/2012 Zb. o energetike v znení neskorších predpisov v spojení s nar. vl. č. 409/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Žalovaná teda bola v priamom vzťahu ako spotrebiteľ s SPP, nie však s distribútorom. Vzťah žalovanej vo vzťahu k žalobcovi teda nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko tento si neuplatňuje cenu plynu, ale náhradu škody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobca nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. p2 zákona č. 251/2012 o energetike zákona o , ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ bod. 2 zákona o energetike.

12.Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - bez uzavretia zmluvy. To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu.. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa odoberal plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade takisto existuje, keďže k odberu plynu došlo bez zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi dodávateľom a žalovaným a potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi. Skutočnosť, že plyn odoberala zrejme iná osoba /bývalý zať žalovanej/, nemôže byť na ťarchu žalobcu a jedná sa o samostatný právny vzťah žalovanej a tretej osoby.

13. Žalovaná na svoju obranu udávala, že používala elektrickú energiu a spotrebiče, o tomto nepredložila žiadne dôkazy. Ani táto skutočnosť však nevylučuje sama o sebe odber zemného plynu, avšak rozhodujúcou je objektívna zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber plynu bez riadneho uzavretia zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Je nesporné a sama žalovaná uznala, že v spornom období za odber plynu neplatila dodávateľovi faktúry, priznala tiež, že sa nezaujímala o to, či v ďalšom dome /napojenom na ten istý merač, ktorý bol na jej meno/ bol plyn odoberaný treťou osobou. Nevyvrátila zistenie žalobcu, že na merači bola nameraná spotreba plynu / i keď spochybňovala, že plyn odoberala, nevyvrátila relevantným spôsobom skutočnosť, že táto nameraná bola a svojím podpisom potvrdila stav meradla/.

14. Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. a táto výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v konaní namietané. Škoda bola vyčíslená ako rozdiel medzi stavom na číselníku v zápise so stavom ku dňu skončenia zmluvy a je zrejmé a preukázané množstvo plynu, ktoré žalovaná spotrebovala. Žalobca nemá zákonnú povinnosť demotovať plynomer na odbernom mieste po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že by to nebolo hospodárne, keď pri dodatočnej úhrade nedoplatku dochádza k obnoveniu vzťahu, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich

prípadoch nedoplatkoch žalovanej a súd k tomu dodáva, že k ukončeniu vzťahu môže dôjsť aj v prípade zmeny vlastníka nehnuteľnosti, teda odber plynomeru na odbernom mieste môže v budúcnosti pokračovať a jeho demontovanie by nebolo účelné a hospodárne, v konečnom dôsledku by navyšovalo náklady odberateľa.

15. Dôvody uvádzané žalovanou sú irelevantné a vzhľadom na zákonnú objektívnu zodpovednosť nemajú vplyv na predmet konania. Práve vzhľadom na objektívnu zodpovednosť je potrebné predchádzať prípadnému neoprávnenému odberu /ktorý by odberateľ sám nezapríčinil/ ochranou plynomeru uzamykateľnou skrinkou /ktorú prevádzkovateľovi musí sprístupniť/, pravidelnou kontrolou stavu plynomeru (či nie je poškodený obal plynomeru, plomby poškodené, sklo počítadla rozbité, alebo iné zjavné poškodenie), pravidelne písomne zaznamenávať stavy plynomeru za účelom svojej vlastnej evidencie, v prípade prenájmu nehnuteľností po uzatvorení nájomnej zmluvy previesť odber plynu na nájomcu a zároveň dohodnúť v nájomnej zmluve povinnosť nájomcu oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti ukončenie zmluvy o dodávke plynu zo strany dodávateľa, v prípade užívania nehnuteľnosti - odberného miesta si usporiadať vzájomné vzťahy s treťou osobou. Jedná sa o povinnosť uloženú ust. § 415 OZ, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak si niektorý účastník občianskoprávneho vzťahu neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia zákona, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím.

16. V danom prípade teda boli naplnené podmienky nároku na náhradu škody, ktorá je v danom prípade objektívnou zodpovednosťou, keď v dôsledku a v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda. Nárok vyplýva žalobcovi z citovaných ustanovení zákona bez ohľadu na zavinenie žalovanej. Súd z hľadiska objektívnej zodpovednosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015, a naväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008 /ktoré riešili objektívnu zodpovednosť i keď v súvislosti s náhradou škody v dôsledku iných skutočností, princíp objektívnej zodpovednosti je však zhodný/.

17. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky od splatnosti faktúry do zaplatenia.

18.Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

22.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a teda mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

23.V zmysle § 267 /predtým § 173 ods. 2. O. s. p/ súd zrušil platobný rozkaz spolu s rozhodnutím vo veci, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa platobný rozkaz rušil spolu s konečným rozhodnutím, podľa terajšej právnej úpravy sa ruší po podaní odporu a vzhľadom na predchádzajúcu úpravu sa tak nemohlo stať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).