Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-233-2014.pdf
PDF · 121.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XX, 2. Y. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX/XX D. Ľ., 2. W.. I. D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXX/ XX, D. Ľ., obaja zastúpení Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o vydanie nehnuteľností, t a k t o
rozhodol:
Súd zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne vypratať a vypratané odovzdať žalobcom v 1. a 2. rade parcelu C-KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 67 m2, kat. územie O., časť parcely C-KN č. XX/X - záhrady o výmere 110 m2, kat územie O., ktorá podľa znaleckého posudku znalca W.. C. C. č. 13/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorý je súčasťou spisového materiálu v tomto konaní, zodpovedá ploche o výmere 100 m2 zvýraznenej na tomto posudku šedou farbou a tú časť parcely C-KN č. XX/X - záhrady o výmere 712 m2 , kat. územie O., ktorá podľa znaleckého posudku znalca W.. C. C. č. 13/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorý je súčasťou spisového materiálu v tomto konaní, zodpovedá ploche o výmere 20 m2 zvýraznenej na tomto posudku hnedou farbou.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.09.2014 v spojení s písomným podaním zo dňa 02.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN č. XXX/XX záhrady o výmere 67 m2, kat. územie O., ktorá je zapísaná na LV č. XXX a v 1/2 vlastníkmi parciel C-KN XX/X záhrady o výmere 712 m2 a CKN XX/X záhrady o výmere 110 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. O.. Žalovaní sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel C-KN XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2, C-KN XX/X záhrady o výmere 49 m2 a C-KN XX záhrady o výmere 751 m2, kat. územie O., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Žalovaní už dlhodobo neoprávnené užívajú ich parcely č. XXX/XX, XX/X, XX/X a to tak ako je znázornené na grafickej identifikácií zo dňa 15.01.2014. Žalovaní im bránia v užívaní časti ich nehnuteľností a dokonca si na tejto časti postavili aj ploty a oporné múry, vyzvali ich na odstránenie týchto drobných stavieb a o vydanie plochy, ktorú neoprávnene užívajú.
2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Tvrdili, že oni sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a preto žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to výpismi z listov vlastníctva LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XX, grafickou identifikáciou parciel zo 15.01.2014, žiadosťou žalovaných adresovanou Obci O., výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 27.03.2014, pokusom o mimosúdnu pokonávku zo dňa 19.06.2014, rozsudkom č.k. 8C 762/79-33, grafickou snímkou zo dňa 13. 12.1977, geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, prehlásením p. K. zo 13.05.1947, dňa 12.1977, geometrickým plánom, znaleckým posudkom č. 13/2015, výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade, žalovaného v 1. rade, svedkyne p. M. a zistil tento skutkový stav veci:
4. Podľa LV č. XXX, k.ú. O., okres C., žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností par. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 256 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 18 m2.parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 67 m2, parc. č. XXX/XX
- záhrady o výmere 214 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 111 m2 a stavby súp. č. XX na parc. č. XX/X - rodinný dom.
Podľa LV č. XXX, k.ú. O., okres C., žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XX/X - záhrady o výmere 712 m2 a parc. č. XX/X - záhrady o výmere 110 m2. Výška ich podielov je 1/2. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola darovacia zmluva zo dňa 29.10.2008.
Podľa LV č. XXX, k. ú. O., okres C., žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 50 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 751 m2. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 03.04.2002. Žalovaní sú ďalej bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 54 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 132 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 61 m2. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 18.07.2014.
5. Z grafickej identifikácie zo dňa 15.01.2014 autorizačne overenej W.. M. Š. súd zistil, žalobca v 1. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. XX/X o výmere 712 m2, parc. č. XX/X o výmere 110 m2, parc. č. XX/ X o výmere 256 m2, parc. č. XX/X o výmere 499 m2, parc. č. 84/3 o výmere 18 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 67 m2, parc. č. 295/12 o výmere 214 m2, parc. č. XXX/XX o výmere Strany 111 m2. Žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. XX o výmere XXX m2, parc. č. 82/1 o výmere 454 m2, parc. č. XX/X o výmere 49 m2, Vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX je obec O..
6. Žalobcovia písomne požiadali Obec O. v zmysle § 5 Občianskeho zákonníka o ochranu voči žalovaným a to aby obec zakázala susedom zasahovať do ich vlastníckeho práva a aby susedom bola uložená povinnosť obnoviť predošlý stav. Podanie žiadosti odôvodnili tým, že na základe darovacej zmluvy sa stali vlastníkmi pozemku, sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva. Zásahy susedov do ich vlastníctva sú neoprávnené, pozemok sa nenachádza v ich faktickej moci, je v moci suseda, ktorý ho oplotil. Táto žiadosť bola na vedomie zaslaná aj žalovaným.
7. Dňa 27.03.2014 žalobcovia písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli žalovaným mimosúdne vyriešenie sporu a to aby žalovaní urobili nápravu a uvoľnili nehnuteľnosť parc. č. XX/X a časť parcely č. XX/X, kat. územie O. a to najneskôr do 15.04.2014.
8. Žalobcovia písomne dňa 19.06.2014 žalovaných opätovne prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali na mimosúdnu pokonávku a žalovaným navrhli, že sú ochotní im odstúpiť časť ich pozemkov, tak, že im ich odpredajú ale trvali na tom, že aby im žalovaní vydali časť ich pozemkov v rozsahu 1 metra od zadných stien ich hospodárskych budov a domu smerom do ich terajšieho dvora. Žalovaných vyzvali, aby sa vyjadrili najneskôr do konca mesiaca jún 2014.
9. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 8C 762/79-33 zo dňa 13.09.1979 bolo určené, že C.Q. D., bytom O. Č.. XX je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti EN XX a XX, ktoré sú súčasťou mpč. XX vedenej v zápisnici č. XXX a mpč. XX vedenej v zápisnici č. XX, k. ú. O. a to tak ako je znázornené na geometrickom pláne SG v Humennom zo dňa 25.01.1979, č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca je mimopozemnoknižným spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom jeho podiel zodpovedá 86/640 v zápisnici č. XXX mpč. XX pod J.-X po otcovi I. D.. Spoluvlastníctvo k pôvodným mpč. je čisto formálne, lebo za života otca žalobcu došlo k vzájomným zámenám, dohodám pôvodných spoluvlastníkov, tak, že niekedy v roku 1949 boli
podiely zlúčené do jedného celku, ktoré podiely dal I. D. žalobcovi - synovi, tento si postavil rodinný dom a ktoré nehnuteľnosti užíva doposiaľ ako svoje vlastné. Toho času sú identické s EN XX a XX. Súd mal v konaní za preukázané vlastnícke právo žalobcu dobromyseľnou držbou, ako aj vydržaní v trvaní viac ako 10 rokov ku dňu 01.04.1964 .
10. Podľa prehlásenia C. K. zo dňa 13.05.1947, tento týmto dňom X. C. D. a jeho manželke S. D. prenecháva pozemok, ktorí leží v hone „ Na dolinky“.
11. Podľa znaleckého posudku č. 13/2015 ustanoveného súdneho znalca W.. C. C. zo dňa 14.10.2015, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal z platnej katastrálnej mapy, pričom v katastrálnom území O. bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie v roku 1973. Ďalej vychádzal z LV č. XXX, č. XXX a č. XXX, k.ú. O., v zmysle ktorých žalobcovia sú zapísaný ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XX/X
- záhrady o výmere 712 m2 a parc. č. XX/X - záhrady o výmere 110 m2. Výška ich podielov je 1/2 a sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 67 m2. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 61 m2.
Súdny znalec vychádzal z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8C 762/79, ktorého súčasťou bol N. XXX- X-XXXX-XXX-XX.
Úlohou znalca bolo určiť rozsah záberu - užívania pozemku parc. č. Q. T. XXX/XX, Q. T. XX/X a Q. T. XX/X.
Znalec vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že ak sa súd stotožní s rozsudkom súdu sp. zn. 8C 762/79, ktorého súčasťou bol geometrický plán N. XXX-X-XXXX-XXX-XX, tak záber žalovaného je na parcelách: Q. T. XXXX/XX o výmere 67 m2, druh pozemku záhrady - záber celej parcely Q. T. XX/X o výmere 110 m2, druh pozemku záhrady - záber časti parcely o výmere 100 m2 Q. T. XX/X o výmere 712 m2, druh pozemku záhrady - záber časti parcely o výmere 20 m2
12. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe trvá. V roku 1975 mu bol spoločne s manželkou pridelený do užívania pozemok XX/X, XX/X a XX/X s tým, že na tomto pozemku si mali postaviť rodinný dom. V čase keď mali pridelené tieto pozemky, už D. mali postavený svoj rodinný dom a v zadnej časti mali postavenú maštaľ. Medzi pozemkami bol starý plot, ktorý pozostával z drevených kolíkov a ostnatého drôtu. Ten plot bol starý už v tom čase. Nevie presne povedať, kedy bol starý plot bol postavený. Potom si postavili s manželkou rodinný dom a neskôr odkúpili od pani M. pozemky v zadnej časti XX/X a XX/X. Pozemok XX/X nadväzoval na pozemok XXX/XX, ktorý patril obci, kde bola niekedy pôvodná cesta. Potom kúpili aj 3 pozemky od obecného úradu a to XXX/XX, XXX/XX a XXX/ XX. Na pozemku XXX/XX bola pôvodne stará cesta po tejto ceste chodili riadne ľudia. Taktiež chodili po nej aj autá. Parcela XXX/XX sa nachádza pred rodinným domom. Asi pred 5 rokmi si žalovaní postavili betónový oporný múrik asi v strede budovy do výšky asi 1 m - 1,20 m a je dlhý 10,50 m. Tento betónový plot je postavený na parcele XX/X, ktorá je našim vlastníctvom. Žalovaní užívajú parcely XX/X a XX/X, ktoré patria do ich vlastníctva a z týchto parciel užívajú asi 2 m. Môže byť 2,30 m, nevie presne. Parcelu XXX/XX a časť parcely XX/X a XX/X užívajú žalovaní stále, užívali ich už vtedy, keď tam oni prišli v roku 1975. Tieto časti pozemkov užívali a mali ich ohraničené starým plotom starým, ktorý neskôr odstránili a dali tam železné kolíky a pletivo.
13. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pozemok kúpili, riadne zaň zaplatili a nemá k tomu viac čo dodať. Keď tam prišli s manželom za účelom, aby si postavili rodinný dom, stálo tam už oplotenie staré a teraz si žalovaní postavili nové oplotenie na tom istom mieste. Poslednýkrát si žalovaní vymenili oplotenie asi pred 10 rokmi. V tom čase nemali ešte kúpené pozemky od pani M. a ani od obce. Pozemky kúpili v roku 2008 a asi o 4 roky na to, keď žalovaný si postavil betónový múrik a zašiel opätovne do ich, manželovi sa to vtedy nepáčilo a išli na obecný úrad a tam im pracovníčka povedala, že plot je asi 2,30 m celkom na našom pozemku. Do toho času boli spokojní, nemali sme nijaké výhrady. Mysleli si, že to je jednoducho ich, že oni si tak pozemky kúpili.
14. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1953 jeho starý otec dostal alebo bol mu pridelený pozemok na výstavbu rodinného domu a vtedy bol postavený aj drevený plot a to boli
drevené kolíky a ostnaté pletivo alebo ostnatý drôt. Má nejaké písomnosti, kedy jeho starý otec žiadal od obecného úradu pridelenie 2 metrov na to, že mal úzky pozemok, že nemohol sa dostať na dvor. V roku 1969 jeho otec vymenil starý drevený plot, a to tak, že dal železné betónové kolíky, železné kolíky a na tieto kolíky bolo umiestnené pletivo, pričom plot bol postavený na tom istom mieste. V roku 2004 - 2005 jeho otec opätovne vymenil železné kolíky a na železné kolíky bol daný trapézový plech a opätovne toto oplotenie bolo postavené na tom istom mieste. V časti pozemku, kde má žalobca postavené nelegálne stavby, z ktorých padá sneh a tečie voda tak si postavili betónový plot asi do výšky 1 meter v dĺžke 10 m, aby zabránili zamákaniu alebo tečeniu vody a taktiež, aby im nepadal sneh. Avšak neprekročili hranicu, ktorá bola pôvodná medzi pozemkami. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie zástupcu žalobcov, že si vysporiadali vlastnícke právo až teraz, pretože už v roku 2005 to chceli vysporiadať formou notárskej zápisnice s tým, že existuje notárska zápisnica, ktorú môže súdu predložiť a až neskôr v roku 2008 pani M. odpredala svoj pozemok v podstate bez toho, žeby im ako tým, ktorí dlhodobo užívali tento pozemok, ponúkla tento pozemok na predaj.
15. Svedkyňa p. W. M. vo svojej výpovedi uviedla, že roku 2008 previedla pozemky XX/X a XX/X na žalobcov v 1. a 2. rade darovacou zmluvou, pretože oni sú jej kamarátmi. Predtým tieto pozemky užíval jej brat a ona si dala ich osvedčiť formou notárskej zápisnice N XXX/XXXX zo dňa 25.04.2008. Ona tieto pozemky vôbec neužívala. Od roku 1974 žije v Y., predtým ich užívala jej matka, ale už ich skutočne vyše 30 rokov nikto neužíva, pretože jej matka zomrela vyše 30 rokov. Pozemok XX/X mal slúžiť v podstate ako prístupová cesta na ich pozemok do zadnej časti XX/X, avšak keď bola v O. tak videla, že tento pozemok je zahradený a myslela si, že si to prehradil pán E.. Až neskôr sa od pána E. dozvedela, že si to neprihradil on, ale si to mali prihradiť žalovaní. Pokiaľ sa jedná o postavený plot, nevie uviesť aký plot, kedy a kým bol postavený. Na pozemok chodila pracovať s rodičmi a zdá sa jej, že D. mali plot iba po tú časť, kde mali postavený dom a vzadu nemali žiaden plot. Podľa nej vzadu ani nikto nemal oplotenie, lebo vzadu boli ďalšie pozemky. Pozemky nepreviedla na rodinu D.Ý., pretože keď zistila, že pod ich rodinným domom v tomto pozemku oná má podiel, prišla som za nimi, pričom pani D. na ňu kričala, pohádali sa a ona od nich chcela iba 12,00 eur. Ďalej uviedla, že jej matka nemal s rodinou D. žiadne spory.
16. Právny zástupca žalobcov vo svojom záverečnom prednese uviedol, že v danej právnej veci predloženými listinnými dokladmi a jednak aj výsluchom strán sporu je preukázané vlastnícke právo žalobcov, ktoré je predpokladom k tomu, aby sa úspešne mohli domáhať vydania sporných nehnuteľností s tým, že poukázal na to, že samotný žalovaný v priebehu súdneho konania, a to na pojednávaní 18.6.2015 uviedol, že už po odkúpení predmetného pozemku si bol žalovaný vedomý toho, že odkupuje menšiu časť pozemku a že sa snažil od obecného úradu zabezpečiť si ešte ďalšiu výmeru pozemku, a to za účelom zabezpečenia vstupu k ich odkúpenému pozemku. Poukázal ešte na to, že žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že za účelom preukázania danej skutočnosti súdu predloží doklady, tieto doklady zo strany žalovaného predložené neboli. Ďalej poukázal na to, že aj znalecký posudok, ktorý bol v tomto konaní predložený, ktorý bol vyhotovený iba za účelom preukázania rozsahu užívania zo strany žalovaných, potvrdil dané skutočností, na základe ktorých sa domáhajú vydania sporných nehnuteľností. Pokiaľ sa jedná o trovy konania uviedol, že v prípade úspechu konania žiada o priznanie náhrady trov konania.
17. Právny zástupca žalovaných vo svojom záverečnom prednese uviedol, že so žalobou žalovaní nesúhlasia, sú toho názoru, že oni sú vlastníkmi predmetných sporných nehnuteľností, vstúpili oprávnene do dobromyseľnej držby svojich právnych predchodcov, tým je preukázané ich vlastnícke právo, a preto žiada, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Pokiaľ sa jedná o náhradu trov konania v prípade úspechu v konaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
18. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Možno ho vymedziť ako objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe
vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V tomto pojmovom vymedzení je zreteľne obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie vlastníka. Jeho podstata spočíva v schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého okrem seba samého z pôsobenia na vec.
Občianskoprávne prostriedky, ktoré má vlastník pri ochrane svojho práva k dispozícii, možno rozdeliť na všeobecné a osobitné. Osobitnými prostriedkami ochrany vlastníckeho práva sú dve vlastnícke žaloby, ktoré poznalo už rímske právo, a to žaloba na vydanie veci ( rei vindicatio) a zapieracia žaloba (actio negatoria). Hmotnoprávne predpoklady týchto žalôb sú upravené v § 126 ods. 1. Občianskeho zákonník. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126 ods. 2). Takouto osobou môže byť nielen oprávnený držiteľ, ale aj nájomca, vypožičiavateľ a pod.
Hmotnoprávnym základom reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu. Prvým predpokladom podania reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastnícke právo k veci. Reivindikačnou žalobou sa možno s úspechom domáhať vydania veci len za predpokladu, že žalovaný zadržiava žalobcovu vec bezprávneho dôvodu, t j. neoprávnene.
20. V danej právnej veci bola zo strany žalobcov podaná žaloba, ktorou sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to z dôvodu ich neoprávneného užívania zo strany žalovaných. Zo strany žalobcov bola snaha vec mimosúdne vyriešiť, pričom žalovaní s tým nesúhlasili. Ako súd vyššie uviedol, reivindikačnou žalobou sa vlastníci veci môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva a to v prípade ak je ich vlastníctvo k veci preukázané.
Zo strany žalobcom na preukázanie ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam boli predložené Listy vlastníctva č. z LV č. XXX a č. XXX , k.ú. O., v zmysle ktorých žalobcovia sú zapísaný ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XX/X - záhrady o výmere 712 m2 a parc. č. XX/X - záhrady o výmere 110 m2. Výška ich podielov je 1/2. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je darovacia zmluva zo dňa 29.10.2008. Vklad bol povolený pod V-XXX/XX zo dňa 24.11.2008. Ďalej žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 67 m2. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 18.04.2013, ktorej vklad bol povolený pod E.-XXX/XX zo dňa 26.07.2013.
Takisto bol predložený List vlastníctva č. XXX, k. ú. O., z ktorého vyplýva, že žalovaní nie sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 50 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 259 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 751 m2. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 03.04.2002, ktorej vklad bol povolený pod E.-XXX/XX. Žalovaní sú ďalej bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 54 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 132 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 61 m2. Titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 18.07.2014, ktorej vklad bol povolený pod E.-XXX/XX zo dňa.
Za účelom stanovenia rozsahu záberu žalovaných vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bolo v danej právnej veci nariadené aj znalecké dokazovanie, ktoré vykonal W.. C. C. a vo veci bol predložený znalecký posudok č. 13/2015, voči ktorému žiadna zo strán sporu nevzniesla námietky. Pri jeho vypracovaní súdny znalec vychádzal z platnej katastrálnej mapy, pričom v katastrálnom území O. bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie v roku 1973. Ďalej vychádzal z LV č. XXX, č. XXX a č. XXX a z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8C 762/79, ktorého súčasťou bol N. XXX-X-XXXX-XXX-XX. Záber žalovaných na predmetných nehnuteľnostiach určil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. O., žalobcovia nadobudli titulom darovania a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.10.2008 od darkyne p. W. M.. Táto vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.06.2015 danú skutočnosť osobne potvrdila.
21. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a ich obrana v konaní spočívala v skutkových tvrdeniach o tom, že oni nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom oprávnenej držby v
ktorej pokračovali po svojich predkoch. Jedná sa o skutkové tvrdenia, ktoré zo strany žalovaných neboli podložené okrem výpovede žalovaného v 1. rade a listinných dokladov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami k parcelám pôvodne vedeným pod EN č. XX a XX, teraz po C-KN XX a C-KN XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. O., žiadnymi inými dôkazmi a na ich preukázanie zo strany žalovaných neboli súdu na vykonanie navrhnuté ani žiadne iné dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
22. Podľa § 134 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
23. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom za splnenia zákonom stanovených podmienok. Jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva týmto spôsobom je dobromyseľnosť držby. Podľa obyčajového o práva sa dobromyseľnosť vyžadovala pri nastúpení do držby a od 01.01.1951 bola dobromyseľnosť potrebná po celú dobu držby. Pri vymedzení pojmu držba sa tradične uvádzajú dva znaky a to faktické ovládanie veci alebo práva a nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. výkon práva pre seba. O držbe možno hovoriť iba vtedy, keď sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Dôsledkom ich danosti je vytvorenie faktického stavu, keď niekto, teda osoba, odlišná od vlastníka, má vec vo svojej moci s úmyslom si túto vec prisvojiť, t.j. správať sa k nej tak, ako keby bola jej vlastníkom. Táto držba musí byť dobromyseľná. Ak je držba dobromyseľná tak držiteľ veci, alebo práva, je oprávneným držiteľom. Pre oprávnenú držbu sú významné dve prvky. Po prvé, je to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Po druhé, to je dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti. Tieto obidva prvky musia byť splnené súčasne.
Druhou podmienkou je to, že musí ísť o spôsobilý predmet držby. Môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva. Vydržanie bolo do 31.12.1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi a od 01.01.1951 do 31.03.1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému.
Treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá musela podľa uhorského obyčajového práva trvať 32 rokov a podľa občianskeho zákonníka platného od 01.01.1950 desať rokov. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, sa podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula skôr. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, sa podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula skôr, najneskoršie uplynie dňom 31.12.1960.
24. Na Okresnom súde Humenné bolo pod sp. zn. 8C 762/79 vedené konanie na návrh právneho predchodcu žalovaných C. D. o určenie vlastníckeho práva k parcelám pôvodne vedeným pod EN č. XX a XX, k.ú. O. a to titulom vydržania vlastníckeho práva. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z čestného prehlásenia p. K. zo dňa 13.05.147, ktorý žalobcovi v uvedenom konaní a jeho manželke dal pozemok ležiaci v hone ,, Na Dolinky“ , zo snímky pozemkovej mapy zo dňa 13.12.1977 a geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX a z uvedených dokladov vyplýva, že už v tomto čase boli v k. ú. Rokytovce vedené parcely č. XX/X, Č.. XX/X a právny predchodca žalovaných netvrdil a ani sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, resp. k ich častiam. Teda nie je týmito
dokladmi preukázané, žaby právny predchodca žalovaných nehnuteľnosti, ktorých vydania sa v tomto konaní žalobcovia domáhajú, užíval a nakladal s nimi ako vlastnými.
Na podporu uvedeného sám žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 18.06.2015 uviedol, že v roku 1953 bol jeho starému otcovi pridelený pozemok na výstavbu rodinného domu, vtedy bol postavený aj drevený plot a vtedy jeho starý otec žiadal obecný úrok o pridelenie ďalších 2 metrov a to z dôvodu, že pridelený pozemok bol úzky a jeho právny predchodca sa nemohol dostať do dvora. Doklady k daným skutkovým tvrdeniam súdu však žalovaný nepredložil, hoci vo výpovedi uviedol, že tak dodatočne urobí. Z týchto skutkových tvrdení vyplýva, že právny predchodca žalovaných už pri pridelení pozemku na výstavbu rodinného domu si bol vedomí toho, že súčasťou tohto pozemku nie je prístupová cesta v šírke 2 m, teda aj napriek tomu, že časť jemu nepatriaceho pozemku o šírke cca 2 m od uvedeného času užíval, nebol a nemohol byť dobromyseľný v tom, že sa jedná o pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Nakoľko starý otec žalovaného nebol od počiatku užívania spornej časti nehnuteľností dobromyseľný, nejednalo sa o oprávnené držbu a teda ani jeho právny nástupcovia v jeho oprávnenej držbe nemohli pokračovať. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že postupom času a to v roku 1969 a v rokoch 2004 - 2005 bol drevený plot vymenený za železné kolíky s oplotením.
Samotní žalovaní nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX nadobudli titulom kúpy a to dňa 03.04.2002 a dňa 18.07.2014. Zákonná vydržacia doba by tak uplynula dňom 04.02.2012. Ani oni však pokiaľ sa jedná o užívanie sporných nehnuteľností nepreukázali dobromyseľnosť. Žalovaní v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 18.06.2015 uviedol, že už v roku 2005 k sporným nehnuteľnostiam chceli vysporiadať vlastnícke právo formou notárskej zápisnice, ktorú však v súdnom konaní nepredložil a až následne v roku 2008 majiteľka sporných nehnuteľností p. M., tieto nehnuteľnosti darovala žalobcom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že samotní žalovaní si boli vedomí toho (už od roku 2005), že užívajú aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú v ich vlastníctve a teda s nimi nemohli nakladať ako s ich vlastníctvom.
25. Zo strany žalovaných a to prostredníctvom právneho zástupcu bol vznesený návrh na vykonanie dokazovania a to vypočutím súdneho znalca za účelom, aby uviedol, ako dospel k záverom znaleckého dokazovania. Súd vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil a to z dôvodu, že závery znalca v posudku boli jednoznačné, znalecký posudok bol žalovaným doručený, nevzniesli voči posudku námietky, do dňa súdneho pojednávania nenavrhli doplnenie dokazovanie, resp. nenavrhli dopočutie znalca. Vykonanie takého dôkazu súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.
Súdna prax už zdôraznila, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (viď napr. uznesenie NS SR z 26.03.1992, sp. zn. 4Cdo/6/92).
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že nárok žalobcov uplatnený v tomto konaní je dôvodný. Vlastnícke právo žalobcov k sporným nehnuteľnostiam mal súd za preukázané, tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sú užívané žalovanými a vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadny dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcov a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
27. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci za účelom určenia rozsahu záberu užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov zo strany žalovaných bolo nariadené znalecké dokazovanie. V súlade s uznesením tunajšieho súdu č.k.
17C/233/2014-79 zo dňa 21.10.2015 súdnemu znalcovi bolo znalečné vo výške 445,67 eur vyplatené zo štátnych prostriedkov.
Vzhľadom na výsledok sporu preto súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %.
V danej právnej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.