Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/37/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore žalobcu: T.. M. Š., bytom C. XX, C., zast. JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: SPP

- distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 910 739, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa žalobou zo dňa 02. 02. 2015, špecifikovanou podaním zo dňa 27. 05. 2015, domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XX XXX plynovodu realizovaného v rámci projektu plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa pozostávajúceho z: vysokotlaký plynovod V. v dĺžke X XXX m, regulačná stanica P.-XXXKS, strednotlakový plynovod A. O. V. XXX v dĺžke X XXX m, strednotlakový plynovod A. V. XXX v dĺžke X XXX m, strednotlakový plynovod A. O. V. XXX v dĺžke XXX m, strednotlakový plynovod A. O. V. XX v dĺžke XX m, strednotlakový plynovod A. O. V. XX v dĺžke XX m, nízkotlakový plynovod G. O. V. XX v dĺžke X XXX m, nízkotlakový plynovod G. O. V. XX v dĺžke XX m nachádzajúci si sa medzi obcami A. po obec U.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť KRESA, spol. s. r. o. ako investor spolu s právnymi predchodcom žalovaného SPP, š.p. Bratislava a s pomocou finančného fondu životného prostredia SR podieľal na realizácií projektu Plynoflykácie mraziarne U. T.. a T.. etapa. Právnym nástupcom spoločnosti KRESA spol. s. r. o. je na základe právnych skutočností: Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 23. 12. 1997 uzatvorenej medzi spoločnosťou KRESA, spol. s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou ZIPz, spol. s. r. o. ako postupníkom, a na predmetnú zmluvu nadväzujúca Zmluva o prevode majetkových práv zo dňa 23. 12. 1997. Ďalej Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20. 01. 2001 uzatvorenej medzi spoločnosťou ZIPz, spol. s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou ELSTAR, s. r. o. ako postupníkom, a na predmetnú zmluvu nadväzujúca Zmluva o prevode majetkových práv zo dňa 20. 01. 2001. Ďalej Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 21. 02. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou ELSTAR, s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou TERCIUM, s. r. o. ako postupníkom, a na predmetnú zmluvu nadväzujúca Zmluva o prevode majetkových práv zo dňa 21. 02. 2008. Ďalej Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20. 12. 2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou TERCIUM, s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, a na predmetnú zmluvu nadväzujúca Zmluva o prevode majetkových práv zo dňa 20. 12. 2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je singulárnym právnym nástupcom spoločnosti KRESA spol., s. r. o.. Ďalej v žalobe uviedol, že po realizácií projektu plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa bola medzi spoločnosťou KRESA spol. s. r. o. ako odovzdávajúcim a SPP, š. p. ako preberajúcim uzatvorená zmluva o prevode hmotného investičného majetku zo dňa 13. 11. 1996 na základe ktorej v zmysle čl. II. došlo k bezplatnému prevodu hmotného investičného

majetku do správy preberajúceho a nie do vlastníctva. V zmysle čl. III. predmetnej zmluvy celková obstarávacia cena stavby plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa bola určená vo výške 18 672 024,- Sk, pričom investícia právneho predchodcu žalobcu na projekte bola 5 572 024,- Sk. Ďalej uviedol, že na základe písomnej zmluvy zo dňa 04. 02. 1997 uzatvorenej medzi SPP, š. p. Bratislava ako združovateľom, spoločnosťou KRESA spol., s. r. o. ako investorom a spoločnosťou Plynroz, a. s. Sobrance ako dodávateľom stavby došlo k združeniu finančných prostriedkov na úhradu pohľadávok voči dodávateľovi stavby v rozsahu vymedzenom v zmluve. V zmysle čl. IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že časť stavby na ktorú združovateľ poskytne príspevok bude po ukončení majetkom združovateľa, tj. SPP Michalovce. Zostávajúce časti stavby zrealizované z prostriedkov investora prejdú bezplatných prevodom do správy SPP, š. p. Bratislava v zmysle zákona č. 67/1960 Zb. (ďalej len ako „plynárenský zákon“). Žalobca má zato, že z vyššie uvedeného je nepochybné, že jeho právny predchodca bude ako investor po realizácií plynovodu vlastníkom časti plynovodu realizovaného z jeho finančných prostriedkov, ktorý prejde výlučne do správy a nie do vlastníctva združovateľa SPP, š. p. Bratislava. Jeho právny predchodcovia, ako aj on sa snažili o majetkovo-právne vysporiadanie ich spoluvlastníckeho podielu na predmetom plynovode formou refundácie nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu na výstavbu plynovodu. K tomu však nedošlo a žalovaný opakovane uvádza, že v zmysle platnej právne úpravy platnej v rokoch 1995 - 1996 a príslušných zmlúv došlo k súvislosti s plynárenskými zariadeniami vybudovanými v rámci uvedenej stavby k prevodu nielen správy, ale aj vlastníckeho práva a vlastníkom predmetných nehnuteľností je v súčasnosti žalovaný. S týmto žalobca nesúhlasí, pričom uvádza, že v zmysle zákona č. 67/1960 Zb.( plynárenský zákon) a vyhlášky 175/1975 Zb. sa do vlastníctva štátu a plynárenského priemyslu prešli výlučne iba plynovodné prípojky a nie plynovody. Poukázal pritom na ustanovenia § 25 Plynárenského zákona a ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2, § 5 ods. 1 a ods. 3 a § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 175/1975 Zb. Preto má zato, že tvrdenie žalobcu o jeho výlučnom vlastníctve predmetného plynovodu, nevyplýva jednak z vtedy platnej právnej úpravy a nemá oporu ani v uzatvorených zmluvách. Nakoľko sa jeho právny predchodca podieľal svojimi finančnými prostriedkami na celkových nákladoch projektu, v súčasnej dobe je podielovými spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2984/10 000 plynovodu realizovaného v rámci projektu plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa. Žalobca uviedol, že mal záujem previesť za odplatu tento svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného a majetkovo-právne sa s ním vyporiadať, žalovaný to odmietol s odôvodnenými, že jeho požiadavky nie sú dôvodné.

2) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z nasledovných dôvodov: žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný, žalobca sa považuje za právneho nástupcu spoločnosti KRESA spol. s. r. o. a to na základe štyroch zmlúv o prevode majetkových práv uzatvorených podľa § 51 Občianskeho zákonníka ( ďalej len zmluvy 1,2,3,4). Podmienkou platnosti aj tzv. nepomenovaných zmlúv je okrem iného dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nech vyplývajúcich. Právny úkon musí spĺňať požiadavku § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musia sa uzavrieť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zmluva č. 1 obsahuje formuláciu, že „predmetom prevodu je majetkový podiel na investičnej akcií, vrátane všetkých majetkových práv prevádzajúceho, všetkých pohľadávok prevádzajúceho, ako aj všetkých hnuteľných veci prevádzajúceho, ktoré prevádzajúci nadobudol v súvislosti s jeho účasťou ako investora na predmetnej investičnej akcií v celkovej hodnote 8 248 308 Sk.“ A je bez ďalšej špecifikácie veci a práv, ktoré majú byť predmetom prevodu. Rovnako tak ďalšie zmluvy obsahujú takúto formuláciu. Takýto obsah zmluvy považuje nezrozumiteľný, nakoľko z hľadiska kritéria určitosti v nej úplne absentuje akékoľvek vecné vymedzenie predmetu prevodu. Pri takto formulovanej zmluve je objektívne nemožné určiť o aké práva, pohľadávky, či dokonca hnuteľné veci sa má jednať, pričom formulácia „majetkové práva“ je úplne všeobecná, pojem “pohľadávky“ nijako nepostačuje na určenie druhu pohľadávky, subjektov dlžnícko-veriteľského vzťahu, výšky pohľadávky a jej príslušenstva, pojem „hnuteľné veci“ je taktiež len všeobecnou kategóriou, nespôsobil označenie konkrétnych vecí tak, aby mohlo dôjsť k ich prevodu. Požiadavku určitosti je pri vecnom vymedzení potrebné chápať aj ako požiadavku na nezameniteľnosť v zmluve označených veci a práv. Až podaním zo dňa 27. 05. 2015 žalobca vymedzuje okruh vecí (plynovody a regulačná stanica) určenia spoluvlastníctva, ktorých sa vo svoj prospech v tomto konaní domáha, čo však nemá vplyv na zásadné nedostatky zmluvy č. 1až 4. Z hľadiska elementárnych nárokov na posudzovanie právnych úkonov, v tomto prípade ich určitosti a zrozumiteľnosti, považuje za neprijateľnú interpretácií, že úplne všeobecné formulácie v predmetných zmluvách, sú spôsobilé právne účinne previesť nehnuteľnosti resp. spôsobilé na akúkoľvek dispozícií jednotlivými zložkami vlastníckeho práva. Ďalej poukázal nato, že pokiaľ ide o špecifikáciu hodnoty predmetu zmlúv, tak údaj o žalobcom tvrdenej hodnote majetkového podielu na investičnej akcií pôsobí zmätočne, nakoľko zmluvy č. 1 a 2 hovoria o sume 8 248 038,- Sk a zmluvy č. 3 a 4 o údaji 7 000

000 Sk, a žalobca v návrhu uvádza, že investícia jeho právneho predchodcu mala byť vo výške 5 572 024 Sk. Z uvedeného vyplýva, že ani v smere peňažného vyjadrenia predmetnú zmluvy, tieto zmluvy vzájomne nekorešpondujú, preto nenapĺňajú požiadavku na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Uviedol, že zákonným následkom neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu je absolútna neplatnosť. Preto považuje zmluvy č. 1 - 4 od ktorých žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť za absolútne neplatné právne úkony, ktoré nespôsobujú právne účinky. Ďalej uviedol, že výkladom vôle nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať, keďže je obsah právneho úkonu zaznamený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny na ktorej jej zaznamenaný, a nestačí, že stranám zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu u tretích osôb. Preto má zato, že ani pomocou výkladu nie je možné meniť obsah právneho úkonu, vrátane jeho dopĺňania, v záujme odstrániť nedostatky odôvodňujúce jeho absolútnu neplatnosť pre neurčitosť. Taktiež poukázal nato, že zmluvy sú jednoduchými jednostránkovými dokumentmi formátu A4 a že, vo všetkých subjektoch, ktoré boli zmluvnými stranami bol žalobca konateľom alebo spoločníkom resp. oboje s výnimkou spoločnosti ZIPz spol. s.r.o. Pokiaľ ide o vlastnícke právo uviedol, že žalobca sám predložil listinné dôkazy (napr. list zo dňa 15. 04. 2010) z ktorých vyplýva, že všetci právni predchodcovia žalobcu a žalobca sám si boli vedomí, že vlastnícke právo k predmetným plynárenským zariadeniam nemajú.

3) Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov tohto konania, výsluchom účastníkov, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:

4) Zo zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenou medzi postupníkom firmou ZIPz, spol. s r. o. a postupcom firmou KRESA, spol. s r. o. zo dňa 23. 12. 1997 vyplýva, že na základe písomného súhlasu firmy Yamal TRADE INVEST ako veriteľa preberá dlh spoločnosti KRESA spol. s.r.o. firma ZIPz spol. s.r.o.. Firma KRESA spol. s.r.o. postúpi firme ZIPz spol. s.r.o. svoj investičný podiel na investičnej akcií „Plynovod Sobrance - Orechová“ vo výške 8 248 308,- Sk, ktorý vznikol z titulu investovania firmy KRESA spol. s.r.o. do plynových rozvodov na investičnej akcií „Mraziareň Orechová.“

5) Zo zmluvy o prevode majetkových práv medzi prevádzajúcou firmou KRESA, spol. s. r. o. a nadobúdateľom firmou ZIPz, spol. s. r .o. zo dňa 23. 12. 1997 vyplýva, že na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 23. 12. 1997 a sú súhlasom veriteľa firmy Yamal prevádza firma KRESA, spol. s r. o. na firmy ZIPz, s. r. o. svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynovod Sobrance - Orechová,“ označovanej aj ako projekt „Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa,“ a to vrátane všetkých majetkových práv prevádzajúceho, všetkých pohľadávok prevádzajúceho ako aj všetkých hnuteľných vecí prevádzajúceho, ktoré prevádzajúci nadobudol v súvislosti s jeho účasťou ako investora na predmetnej investičnej akcií v celkovej hodnote 8 248 308,- Sk.

6) Zo zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenou medzi postupníkom firmou ELSTAR, s r. o. a postupcom firmou ZIPz, spol. s r. o. zo dňa 20. 01. 2001 vyplýva, že v zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 06. 11. 2000 poskytla firma WILMOT LIMITED (Europe) v LLC London spoločnosti ZIPz spol. s.r.o. finančné prostriedky vo výške 205 000,- USD. Na základe písomného súhlasu firmy firma WILMOT LIMITED (Europe) v LLC London ako veriteľa preberá dlh spoločnosti ZIPz spol. s.r.o. firma ELSTAR s.r.o.. Firma ZIPz postúpi firme ELSTAR svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ vo výške 8 248 308,- Sk.

7) Zo zmluvy o prevode majetkových práv medzi prevádzajúcou firmou ZIPz, spol. s. r. o. a nadobúdateľom firmou ELSTAR, s. r. o. zo dňa 20. 01. 2001 vyplýva, že na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20. 01. 2001 prevádza firma ZIPz s r. o. na firmu ELSTAR, s. r. o. svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ v celkovej hodnote 8 248 308,- Sk.

8) Zo zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenou medzi postupníkom firmou TERCIUM, s r. o. a postupcom firmou ELSTAR, s r. o. zo dňa 21. 02. 2008 vyplýva, že v zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 06. 11. 2000 poskytla firma WILMOT LIMITED (Europe) v LLC London spoločnosti ZIPz finančné prostriedky vo výške 205 000,- USD. Na základe písomného súhlasu firmy firma WILMOT LIMITED (Europe) v LLC London ako veriteľa preberá dlh spoločnosti ELSTAR firma TERCIUM. Firma ELSTAR postúpi firme

TERCIUM svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ vo výške 7 000 000,- Sk.

9) Zo zmluvy o prevode majetkových práv medzi prevádzajúcou firmou ELSTAR, s. r. o. a nadobúdateľom firmou TERCIUM zo dňa 21. 02. 2008 vyplýva, že na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 21. 02. 2008 prevádza firma ELSTAR svoj majetkový podiel v celkovej hodnote 7000000,-sk na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ označovanej aj ako projekt „Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa,“ a to vrátane všetkých majetkových práv prevádzajúceho, všetkých pohľadávok prevádzajúceho ako aj všetkých hnuteľných vecí prevádzajúceho, ktoré prevádzajúci nadobudol na základe zmluvy o prevode majetkových práv zo dňa 20. 01. 2001.

10) Zo zmluvy o prevzatí dlhu uzatvorenou medzi postupníkom Ing. Milan Šári a postupcom firmou TERCIUM, s r. o. zo dňa 20. 12. 2012 vyplýva, že v zmysle zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 06. 11. 2000 poskytla firma WILMOT LIMITED (Europe) v LLC London spoločnosti ZIPz finančné prostriedky vo výške 205 000,- USD. Na základe písomného súhlasu pôvodného veriteľa firmy WILMOD LIMITED (Europe) v LLC London ako veriteľa preberá dlh spoločnosti TERCIUM. Firma TERCIUM postúpi v prospech Ing. Milana Šáriho svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ vo výške 7 000 000,- Sk.

11) Zo zmluvy o prevode majetkových práv medzi prevádzajúcou firmou TERCIUM, s. r. o. a nadobúdateľom T.. M. Š. zo dňa 20. 12. 2012 vyplýva, že na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20. 12. 2012 prevádza firma TERCIUM svoj majetkový podiel na investičnej akcií „Plynofikácia mraziarne Orechová a obcí Tibava a Orechová“ označovanej aj ako projekt „Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa,“ a to vrátane všetkých majetkových práv prevádzajúceho, všetkých pohľadávok prevádzajúceho ako aj všetkých hnuteľných vecí prevádzajúceho, ktoré prevádzajúci nadobudol na základe zmluvy o prevode majetkových práv zo dňa 21. 02. 2008.

12) Zo zmluvy o prevode hmotného investičného majetku uzatvorenej dňa 13. 11. 1996 medzi investorom firmou KRESA, spol. s. r. o. ako odovzdávajúcim a SPP, štátny podnik Bratislava, odštepný závod Michalovce ako preberajúcim vyplýva, že títo uzavreli zmluvu o bezplatnom prevode hmotného investičného majetku tam špecifikovaného do správy od 01. 12. 1996. Celková hodnota majetku prevzatého do správy je 18 672 024,- Sk, z toho investícia investora je 5 572 024,- Sk.

13) Zo zmluvy uzatvorenej dňa 04.02.1997 medzi združovateľom SPP, š. p. Bratislava, investorom KRESA, s. r. o. a dodávateľom stavby Plynroz, a. s. Sobrance vyplýva, že predmetom zmluvy je združenie finančných prostriedkov na úhradu pohľadávok voči dodávateľovi stavby „Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa,“ v rozsahu tam určenom. V článku IV. Predmetnej zmluvy je uvedené, že časť stavby na ktorú združovateľ poskytne príspevok bude po ukončení majetkom združovateľa, tj. SPP Michalovce. Zostávajúce časti stavby zrealizované z prostriedkov investora prejdú bezplatným prevodom do správy SPP š.p. Bratislava v zmysle plynárenského zákona.

14) Z listu SPP - distribúcia, a. s. spoločnosti TERCIUM, s. r. o. z 30. 04. 2010 vyplýva, že spoločnosť TERCIUM, s. r. o. požiadala o refundáciu nákladov stavby „Plynofikácia obcí Tibava, Orechová a mraziarne Orechová.“ Spoločnosť SPP - distribúcia uviedla, že zotrváva na stanovisku, že na základe právnej úpravy platnej v rokoch 1995 - 1996 a príslušných zmlúv došlo v súvislosti s plynárenskými zariadeniami vybudovanými v rámci uvedenej stavby k prevodu nielen správy, ale aj vlastníckeho práva a že vlastníkom predmetných plynárenských zariadení je v súčasnosti SPP - distribúcia, a. s.. Ďalej uviedol, že verí, že ich odpoveď bude postačovať pre účely rokovania s FNM SR vo veci refundácie finančných nákladov.

15) Z odpovede spoločnosti TERCIUM, s. r. o. na list z 30. 04. 2010 vyplýva, že spoločnosť TERCIUM, s. r. o. potrebuje pre účely ďalšieho jednania s FNM SR upresniť a potvrdiť výšku prevedených investícií do správy a majetku SPP - distribúcia, a. s.. Uviedli, že zmluvou zo dňa 13. 11. 1996 previedli hmotný investičný majetok vo výške 5 572 024,- Sk a že v tejto zmluve neboli zahrnuté ďalšie vynaložené náklady na prípravu a odovzdanie stavby. Preto celová hodnota investičnej akcie by mala byť 7 000 000,- Sk.

16) Právny zástupca žalobcu v priebehu konania k veci uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nadobudol niečo zo zákona, zo zákona nenadobudol nič, nadobudnúť sa dá len od niekoho alebo

originálnym spôsobom. Pokiaľ ide o spochybnenie hodnôt, ktoré sú uvedené zmluve a od ktorých si odvodzuje navrhovateľ výšku podielu poukazujeme nato, že hodnota 5 572 024 Sk je vyjadrená ako hodnota investície firmy KRESA spol. s.r.o. Bol aj i ďalšie náklady súvisiace s prípravou výstavby, o ktorých ma žalovaný vedomosť a to výške o 1 429 000 Sk. Táto suma bola zahrnutá aj v návrhu zmluvy z 22. 06. 1997, kde sa navrhovalo vo vzťahu k žalovanému vysporiadanie finančných prostriedkov k týmto investíciám. Pokiaľ ide o zmluvy uviedol, že od začiatku bolo zrejmé, čo je predmetom prevodu, preto nesúhlasí s tým, že predmet prevodu bol neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v zmluve z 13. 11. 1996 je presne uvedený a špecifikovaný predmet prevodu majetku spoločnosti KRESA a to plynofikácia mraziarne Orechová I. a II. etapa. Táto skutočnosť vyplýva z listu odporcu, ktorý zaslal spoločnosti KRESA. Keďže projekt plynofikácia mraziarne Orechová I. a II. etapa bol presne uvedený, tak nebolo ani medzi zmluvnými stranami nikdy sporné, čo je predmetom projektu a teda aj prevodu. S výnimkou jednej, všetky tieto zmluvy podpisovala osoba žalobcu ako konateľa týchto spoločnosti teda, ani z týchto dôvodov nemohla vzniknúť pochybnosť, čo je predmetom týchto zmlúv Taktiež uvádzanie hodnoty majetkového podielu je z hľadiska tohto konania irelevantné to aká bola jeho majetková hodnota prevodu. Pokiaľ ide o predloženie účtovníctva nepredkladali tieto doklady, nakoľko ide o subjekty, ktoré zanikli a pravdepodobne bolo ich účtovníctvo už skartované. Zo zbierky listín verejnen prístupného dokumentu Výkaz ziskov a strát za rok 2009 a súvahu za rok 2010 firmy Tercium, s. r. o., ktorá existuje, je jednoznačne uvedený jednak záväzok na strane záväzkovej a jednak pôžička na strane pohľadávok..

17) Žalobca v priebehu konania k veci uviedol, že bol štatutár spoločnosti KRESA. V rámci ich činnosti chceli stavať mraziareň a bolo potrebné v tejto súvislosti na jej činnosť aj plyn, nakoľko dovtedy bol plynový rozvod plynovodu len do Sobraniec, tak združili prostriedky obce a spoločnosť KRESA na výstavbu plynového potrubia medzi obcami Tibava a Orechová. Taktiež sa im podarilo na túto stavbu obdŕžať štátnu dotáciu. Stavebníkom bola firma KRESA. Toto sa realizoval v rokoch 1994 - 1996. Po výstavbe dňa 13.11. 1996 odovzdali stavbu do správy do Štátneho plynárenského podniku v zmysle zákona č. 67/1960. Žiadali od Štátneho plynárenského podniku finančné vyrovnanie, nakoľko do výstavby investovali cca 7 mil. Sk. Podľa plynárenského zákona plynovodná sieť alebo jej časť, meradlá prechádzali do majetku plynárenského podniku, aj plynovodné prípojky. To nerozporujeme. Avšak čo sa týka rúr a regulačných staníc tieto neprechádzali do vlastníctva, ale len do správy. Pokiaľ ide o zhotoviteľa stavby ten mal svoj podiel zaplatený, obce a aj mestá boli finančne vyrovnané a jediným, kto zostal finančne nevyrovnaným bola spoločnosť KRESA. Pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckeho podielu, tú určili podľa faktúr presne a ešte aj menej. Doposiaľ splácam finančné prostriedky na túto akciu, ktoré si museli požičať. Pokiaľ žalovaný spochybňuje predmet prevodu, on osobne v roku 1996 odovzdal všetku kompletnú dokumentáciu, faktúry do SPP. š. p. Žalovaný má všetky tieto dokumenty k dispozícií. Spoločnosť KRESA investovala do výstavby predmetných plynárenských zariadení sumu. 5 572 024,- Sk. Dostala štátnu dotáciu 5 miliónov Sk vyslovene na náklady. Tieto peniaze obdŕžala firma KRESA a peniaze boli prerozdelené aj medzi obce, ktoré boli spoluinvestormi. T týchto prostriedkov si spoločnosť KRESA neponechala nič. Uviedol, že pokiaľ ide o druhú konateľku spoločnosti Tercium s.r.o. vzťahy nie sú dobré, ona sa o to nezaujímala a pokiaľ uviedla, že to nebolo schválené na valnej hromade, tak táto povinnosť, ani nevyplývala zo stanov. Uviedol, že v zmysle platného zákona museli všetci odovzdať plynárenské zariadenia do správy žalovanému, ale okrem toho, že mu ich museli odovzdať do správy, nadobudol niektoré zariadenia žalovaný aj do vlastníctva. Ale nie je tam uvedené, žeby to boli aj plynovody a teda rúry, ktoré sú špecifikované v návrhu, tzn. koľko kilometrov rúr a kompresorové stanice. V tom čase bola nepísaná dohoda, aby všetkým, ktorí sa na tom podieľali boli uhradené náklady. Na tejto investičnej akcií sa podieľali okrem neho aj obce Tibava a Orechová, ktoré už dostali svoj podiel, aj zhotoviteľ dostal od plynárov svoje, oni sú jediní, ktorí nič nedostali. Všetko sa to zmenilo po privatizácii SPP š.p., odkedy tvrdia, že im to podľa zákona patrí a ďalej sa baviť nebudú. Snažili sa to vybaviť aj cez Ministerstvo hospodárstva SR aj cez Fond národného majetku, ale sa to nepodarilo.

18) Poverený zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že z predložených zmlúv vyplýva, že spoločnosti KRESA spol. s.r.o. previedla majetkové práva a pohľadávky postupne na spoločnosti ZIPz, ELSTAR, TERCIUM a nakoniec na navrhovateľa. Všetky tieto zmluvy sú uzatvorené v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka ako zmluvy nepomenované. Tieto zmluvy sú absolútne neplatné právne úkony, nakoľko sú neurčité a nezrozumiteľné z nasledovných dôvodov: Predovšetkým predmet prevodu v zmluvách je označený všeobecne ako prevod majetkového podielu na investičných akciách, prevádzajú sa všetky majetkové práva a pohľadávky, nikde nie je špecifikované o aké konkrétne majetkové práva, pohľadávky a záväzky ide. Tieto všeobecné pojmy nemôžu nahradiť určitosť a

zrozumiteľnosť predmetu prevodu podľa týchto zmlúv. Táto skutočnosť sa nedá nahradiť, doplniť a zmeniť, ani výkladom prejavu vôle dodatočne, najmä pokiaľ ide o písomne uzatvorený právny úkony. V zmluvách úplne absentuje akékoľvek vecné vymedzenie predmetu prevodu, tieto neboli spôsobilé právne účinne previesť nehnuteľnosti resp. akékoľvek hnuteľné iné veci záväzky a pohľadávky presne nešpecifikované na iný subjekt. Ako sme už uviedli, nakoľko navrhovateľ odvodzuje svoje hmotno- právne postavenie od týchto zmlúv, ktoré sú pre svoju neurčitosť, nezrozumiteľnosť absolútne neplatné právne úkony, namietame aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa ako takú. Pokiaľ ide o hodnotu predmetu zmluvy v dvoch zmluvách je táto suma 8 248 308 Sk a v ďalších je hodnota v celkom objeme 7 mil. a po podaní žaloby sa navrhovateľ vyjadruje, že ide o hodnotu 5 572 024 Sk. Aj v tomto smere je teda zmluva nezrozumiteľná a neurčitá. Poukázal na to, že zmluvy sú písané skôr jednoducho, a konateľom všetkých spoločností na ktoré boli prevádzané, resp. mali byť prevedené tieto majetkové podiely, záväzky, pohľadávky je žalobca, s výnimkou jednej. Nestotožňuje sa s názorom nato, že plynovod nie je nehnuteľnosť, ak by aj bol, regulačná stanica je určite nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide o vlastníctvo týchto zariadení odporca ich nadobudol zo zákona na základe plynárenského zákona. Pokiaľ žalobca sám spochybňuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, to je sám o sebe dôvod na zamietnutie jeho žaloby návrhu. Pokiaľ uvádza akúkoľvek komunikácia so žalovaným, FNM SR a prípadne inými subjektmi nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a ani platnosť zmlúv. ďalej poukázal aj na vyjadrenie druhej konateľky existujúcej spoločnosti Tercium s.r.o., ktorá uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o týchto záväzkoch a právach, je to výlučne záležitosť Ing. Šariho a nebolo to schválené na valnom zhromaždení podľa spoločenskej zmluvy. V konaní predovšetkým namietame aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko právne úkony od ktorých odvodzuje toto svoje právo sú pre ich neurčitosť neplatné. Ide zmluvy o prevode nemajetkových práv, ktoré sú tzv. nepomenované a inominátne a ktoré obsahujú vágne formulácie, preto nie sú spôsobilé prevádzať majetkové práva. Na základe formulácií týchto zmlúv nie je možné určiť o aké práva, pohľadávky či dokonca hnuteľné veci má isť, pričom je potrebné, aby tieto boli presne špecifikované nezameniteľných spôsobom. Taktiež namietame, že špecifikácia hodnoty majetkových práv v týchto zmluvách aj z vyjadrení samotného žalobcu variuje v niekoľkých možnostiach a variantoch od 7 až 5 milión. Ide o rôzne sumy pri určení ich hodnoty, čo je však zásade, lebo žalobca si kvantifikuje svoj spoluvlastnícky podiel na základe hodnoty majetkových práv a ten vyjadruje konkrétnym zlomkom. V súdnej praxi je dávno ustálený názor, že výkladom právneho úkonu nemožno meniť obsah tohto právneho úkonu. Navyše ak je písomný a to bez ohľadu na skutočnosť, či bol žalobca účastník tohto právneho úkonu, to nie je rozhodujúce, či nám toto teraz vysvetlí alebo objasní, čo malo byť predmetom prevodov. Žalobca sám doložil do spisu listiny kde tvrdí, že sa majetok previedol nielen do správy, ale aj do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného. Tieto preukazujú, že žalobca vedel, že vlastnícke právo nemajú, tzn. že aj z hľadiska prejavu vôle je táto skutočnosť dôležitá. Žalobca nepredložil účtovnú evidenciu všetkých spoločnosti, predložil iba účtovnú uzávierku spoločnosti TERCIUM, kde iba z čísel bez ďalej účtovnej evidencie, nie je dôkazom existencie tejto pohľadávky. Žiadal návrh zamietnuť. Náhradu trov konania nepožaduje.

19) Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20) Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

21) Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

22) Podľa § 531 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa

uzavrela písomnou formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

23) Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 67/1960 o o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (ďalej len „plynárenský zákon" platného a účinného k 30.11.1996 ), Plynárenskými zariadeniami sú: a) zariadenie na výrobu vyhrievacích plynov (včítane zariadenia pre ich úpravu), b) zariadenia na uskladnenie vyhrievacích plynov, c) zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov (včítane plynovodov a zariadení na zvyšovanie a znižovanie tlaku), d) plynovodné prípojky, e) meradlá vyhrievacích plynov.

24) Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, plynovodnú sieť tvorí zariadenie na rozvod vyhrievacích plynov a plynovodné prípojky; jej súčasťou však nie sú ani priemyslové regulačné stanice, ani domové regulátory tlaku plynu.

25) Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, plynárenské zariadenia v súlade s predpismi o investičnej výstavbe zriaďujú a tieto zariadenia prevádzajú plynárenské podniky, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné. Vykonávacie predpisy určujú, v ktorých prípadoch zriaďuje plynovodné prípojky investor na svoj náklad; tieto prípojky odo dňa ich uvedenia do trvalej prevádzky (užívania) prechádzajú do správy plynárenského podniku. Iné organizácie než plynárenské môžu zariadenia na výrobu vyhrievacích plynov novozriaďovať, podstatne rozširovať a tieto zariadenia prevádzať len so súhlasom Ministerstva palív, vydaným v dohode s kompetentným ústredným úradom alebo orgánom a krajským národným výborom. Toto povolenie sa udelí najmä, ak nemožno inak zabezpečiť dodávku vyhrievacích plynov (ďalej len „plyny“) na účelové výrobu prevádzateľa. Prevádzatelia plynárenských zariadení sú povinní spravovať sa prevádzkovými pravidlami, ktoré vydá Ministerstvo palív v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

26) Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona odo dňa účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa § 22 i v prospech prevádzateľa plynovodnej siete, ktoré sa zriadili predo dňom účinnosti tohto zákona. Pokiaľ plynovodná sieť alebo jej časť, ako aj meradlá, sú v správe inej organizácie štátneho socialistického sektora než plynárenského podniku, prechádzajú odo dňa účinnosti tohto zákona do správy plynárenského podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené alebo prevádzané. Pokiaľ odberné plynové zariadenia alebo ich časti pripojené na prípojku, sú v správe plynárenského podniku a slúžia inej organizácii socialistického sektora, prechádzajú odo dňa účinnosti tohto zákona do správy (vlastníctva) tejto organizácie. Prechod správy (vlastníctva) podľa odsekov 2 a 3 je bezodplatný.

27) Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 175/1975 Zb.,(platnej a účinnej v rozhodnom čase) zariadenia na rozvod vykurovacích plynov sú jednak plynovody od odovzdávacieho miesta (z výroby, ťažby alebo uskladnenia) až k plynovodnej prípojke, jednak kompresné, dúchanie, zmiešavacie, meracie a regulačné stanice na verejný rozvod. Ďalej sem patrí centrálna stanica skvapalneného vykurovacieho plynu s odparovacou mohutnosťou od 20 kg/hod. na zásobovanie obcí a sídlisk, pokiaľ nejde o zariadenia podľa § 3. regulačné stanice na verejný rozvod sú stanice na reguláciu a udržiavanie stáleho tlaku plynu na zásobovanie miest, obcí a sídlisk.

28) Podľa 5 ods. 1, 2, 3 citovanej vyhlášky plynovodná prípojka slúži na pripojenie odberného plynového zariadenia na plynovod a siaha od plynovodu až k hlavnému uzáveru odberného plynového zariadenia; jej súčasťou je aj regulátor tlaku plynu, pokiaľ je osadený pred hlavným uzáverom. Plynovodné prípojky, ktoré slúžia na pripájanie odberných plynových zariadení v obytných a iných budovách a drobných prevádzkárňach na plynovodnú sieť, sú plynovodné prípojky n verejný rozvod. Ostatné plynovodné prípojky sú priemyselné prípojky.

29) Podľa 13 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, plynovodné prípojky zriadené inými organizáciami než plynárenskými podnikmi sa prevádzajú (včítane príslušných častí na verejný rozvod) do správy plynárenského podniku bezodplatne. Plynovodné prípojky zriadené inými organizáciami než štátnymi alebo súkromnými osobami prechádzajú dňom uvedenia do trvalej prevádzky (užívania) bezodplatne do vlastníctva štátu a správy plynárenského podniku. Ak plynovodnú prípojku zriadil niekto iný než plynárenský podnik, je plynárenský podnik účastníkom konania o vydanie povolenia na trvalú prevádzku

(užívanie). Investor plynovodnej prípojky je povinný po vydaní tohto povolenia odovzdať plynárenskému podniku všetku dokumentáciu plynovodnej prípojky. Plynárenský podnik má tieto plynovodné prípojky v prevádzke (pri sústredenej bytovej a občianskej výstavbe aj príslušnú časť zariadenia na verejný rozvod) odo dňa ich uvedenia do trvalej prevádzky.

30) Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku( platného a účinného ku dňu 30.11.1996), podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

31) S poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru že žaloba žalobcu je nedôvodná.

32) Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXXX/XX XXX plynovodu realizovaného v rámci projektu plynofikácia mraziarne U. T..a T.. etapa pozostávajúceho z plynovodu v špecifikovanej dĺžke a regulačnej stanice. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a tvrdil, že zmluvy od ktorých si žalobca e svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje sú absolútne neplatné právne úkony pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť v tom, čo je konkrétne predmetom prevodu t.j. aké konkrétne majetkové práva, aké konkrétne pohľadávky ,aké konkrétne hnuteľné či nehnuteľné veci. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetné zmluvy neboli podľa žalovaného spôsobilé účinne previesť akékoľvek majetkové práva na žalobcu. Preto sa súd v konaní vysporiadal najskôr s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

33) Žalobca si svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval od zmlúv o prevzatí dlhu a na ne nadväzujúcich zmlúv o prevode majetkových práv a pohľadávok spoločnosti KRESA spol. s.r.o. postupne na spoločnosti Zipz, spol. s.r.o, spoločnosť ELSTAR s.r.o. ,spoločnosť Tercium s.r.o. a na žalobcu. V predmetných zmluvách sa uvádza , že jednotlivé subjekty prevzali dlh na základe písomného súhlasu veriteľa a to či už spoločnosti Yamal TRADE INVEST alebo WILMOT LIMITED (Europe) LLC. Žalobca však ničím v listinných dôkazoch predložených súdu nepreukázal, žeby súhlas veriteľa s prevzatím dlhu bol daný , tak ako sa to uvádza v zmluvách o prevzatí dlhu. Súhlas veriteľa pritom možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu kto dlh prevzal. Takýto súhlas s prevzatím dlhu, či už pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu kto dlh prevzal (v prejednávanej veci pôvodným dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu) žalobca v konaní nepreukázal. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy § 531 Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúcej judikatúry k platnému prevzatiu dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pre ktorý zákon síce nepredpisuje žiadnu formu, avšak existencia tohto súhlasu, ako neopomenuteľnej podmienky účinného prevzatia dlhu musí byť preukázaná a nesporná. Účinné prevzatie dlhu, ako podmienku platnosti zmluvy o prevzatí dlhu je súd povinný skúmať s aj úradnej povinnosti. Žalobca existenciu súhlasu veriteľa, ako podmienky účinného prevzatia dlhu, žiadnym spôsobom nepreukázal. V priebehu konania sa obmedzil sa len na tvrdenie o existencii tohto súhlasu a poukazoval na konštatovanie o jeho udelení uvedené v jednotlivých zmluvách o prevzatí dlhu, v ktorých veritelia neboli ani zmluvnými stranami zmluvy.

34) Žalobca preto podľa názoru súdu nepreukázal existenciu písomného súhlasu uvedených veriteľov s prevzatím dlhu, ktorý súhlas by udelili buď pôvodným dlžníkom alebo preberateľom dlhu (novým dlžníkom) . Veritelia neboli zmluvnými stranami žiadnej zo zmlúv o prevzatí dlhu. S poukazom na uvedenú absenciu preukázania tvrdeného písomného súhlasu veriteľa s prevzatím dlhu nemohlo účinne dôjsť k prevzatiu dlhu na základe v konaní predložených zmlúv.

35) Zmluvy o prevzatí dlhu boli východiskom k uzatvoreniu zmlúv o prevode majetkových práv. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou žalovaného pokiaľ ide o neplatnosť zmlúv o prevode majetkových práv z hľadiska neurčitosti predmetu prevodu majetkových práv a pohľadávok uvedených v týchto písomných zmluvách. V zmluvách je ako predmet prevodu označený všeobecne len prevod majetkového podielu na investičnej akcii Plynovod A. - U., pričom prevádzajú sa všetky majetkové práva, všetky pohľadávky a hnuteľné veci ktoré prevádzajúci nadobudol v súvislosti jeho účasťou ako investora na predmetnej investičnej akcii. V zmluve nie je špecifikované o aké konkrétne majetkové práva, pohľadávky a záväzky, resp. o aké konkrétne hnuteľné veci ide. Takto uvádzané všeobecné

pojmy nemôžu nahradiť určitosť a zrozumiteľnosť predmetu zmluvného prevodu, pričom táto určitosť a zrozumiteľnosť prevodu v písomných zmluvách sa nedá nahradiť, doplniť, ani zmeniť, a to ani výkladom prejavu vôle ,čo bolo predmetom prevodu, dodatočne. Nakoľko v predmetné zmluvy od ktorých žalobcu odvodzuje svoje hmotnoprávne postavenie, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nespĺňajú základnú požiadavku na ich platnosť v zmysle 37 Občianskeho zákonníka, sú absolútne neplatné. Na základe žalobcom predložených štyroch zmlúv o prevode majetkových práv preto nemohlo dôjsť k účinnému prevodu práv a povinností medzi zmluvnými stranami a to z dôvodu, že sa jedná o neplatné právne úkony (zmluvy) . Súd pre úplnosť dodáva, že zmluvy o prevzatí dlhu a zmluvy o prevode majetkových práv, súvisia s podnikateľskou činnosťou ich účastníkov a preto vychádzajúc z ich obsahu, vôle a úmyslu zmluvných strán, ktorý ich uzavretím sledovali dospel súd k záveru, že majú vzťah zmlúv závislých, ktoré je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 275 Obchodného zákonníka. Z obsahu predmetných zmlúv bez pochybností vyplýva, že prevod majetkových práv je podmienkou prevzatia dlhu. Pokiaľ preto v zmysle § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka nedošlo k účinnému vzniku zmlúv o prevzatí dlhu (uzatváraných postupne vo vyššie uvedenom poradí) nemohlo dôjsť ani k účinnému vzniku zmlúv o prevode majetkového podielu (uzatváraných postupne vo vyššie uvedenom poradí). S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že námietka žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodná a aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní nebola preukázaná a teda nie je daná. Už s poukazom na uvedené a bez ďalšieho je preto potrebné žalobu vo vzťahu k žalovanému zamietnuť.

36) Aj napriek vyššie uvedenému, však súd uvádza, že aj v prípade ak by boli zmluvy, od ktorých si odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobca platné a žalobca by bol na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný, súd by jeho žalobu na určenie vlastníckeho práva považoval za nedôvodnú.

37) Žalobca v konaní tvrdí, že ním uvádzané plynárenské zariadenia, ktoré boli vybudované v rámci projektu „Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa“ a na výstavbe ktorých podieľala spoločnosť KRESA spol. s.r.o. v zmysle vtedy platnej právnej úpravy a to plynárenského zákona a vykonávacej vyhlášky previedol do správy a nie do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, tj. SPP, š.p. Bratislava. Podľa názoru súdu tento právny názor žalobcu, nemá oporu vo vtedy účinných a platných právnych predpisoch, a to v zákone č. 67/1960 Zb. (Plynárenský zákon) a vykonávacej vyhláške č. 175/1975 Zb. k nemu, ani v zákone č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

38) Ako vyplýva zo zákona o štátnom podniku, štátny podnik (ktorým SPP š. p. Bratislava nepochybne bol) mohol v zmysle § 6 Zákona o štátnom podniku hospodáriť s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení a nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári sú vo vlastníctve štátu. Preto nebolo možné, aby mal štátny podnik v správe a hospodáril s vecami, ktoré neboli vo vlastníctve štátnu. Preto štátnemu podniku mohli byť prevedené do správy len veci vo vlastníctve štátu. Plynárenský zákon uvádza, že plynárenskými zariadeniami sú aj zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov (včítane plynovodov a zariadení na zvyšovanie a znižovanie tlaku). Z príslušných ustanovení Plynárenského zákona vyplýva, že plynárenské zariadenia zriaďujú a prevádzkujú v súlade s predpismi o investičnej výstavbe plynárenské podniky (pozn. súdu čo v danom čase znamenalo výlučne len plynárenské podniky). Vykonávací predpis určuje, v ktorých prípadoch zriaďuje investor plynovodné prípojky na svoj náklad. V prejednávanej veci sa nejedná o plynovodné prípojky, ale o plynovodné potrubie, ktoré v zmysle vtedy platnej právnej úpravy nemohli byť vo vlastníctve iného subjektu, ako štátu a v správe príslušnej štátnej organizácie t.j. SPP ako štátneho plynárenského podniku. Z uvedeného vyplýva, že plynárenské zariadenia t.j. plynovodné potrubie a regulačná stanica , ktoré boli vybudované v rámci investičnej akcie ,kde bola spoluinvestorom aj spoločnosť KRESA spol. s.r.o., boli po odovzdaní predmetných zariadení zhotoviteľom vo vlastníctve štátu a v správe štátneho plynárenského podniku. Preto žalobca aj keby bol právnym nástupcom investora, tj. spoločnosti KRESA, spol. s.r.o., nemohol nadobudnúť a nikdy nenadobudol vlastnícke právo k uvádzaným plynárenským zariadeniam vo výške ním uvádzaného vlastníckeho podielu, nakoľko toto vlastnícke právo, v zmysle právnej úpravy účinnej v danom čase (t.j. v roku 1996) k ním nenadobudol a nemohol nadobudnúť, ani pôvodný spoluinvestor spoločnosť KRESA, spol. s.r.o., za právneho nástupcu ktorého sa žalobca označuje (titulom postupných zmlúv o prevode majetkových práv).

39) Iná je otázka uplatnenia si finančných prostriedkov, ktoré spoločnosť KRESA, spol. s. r. o. ako investor na základe zmluvy o združené poskytla na úhradu pohľadávok voči dodávateľovi stavby

„Plynofikácie mraziarne Orechová I. a II. etapa.“ Tieto vynaložené investície však neboli predmetom tohto konania.

40) S poukazom na vyššie uvedené, keď súd vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu v konaní navrhli a na ktorých zotrvali, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41) O náhrade trov konania vo veci úspešného žalovaného voči žalobcovi rozhodol, tak že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).