Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-273-2016.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/273/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 357 92 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 proti povinnej C. B., bytom E. A. XXX pre vymoženie 14.726,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/391/2015-28 zo dňa 21. marca 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1,3,4,6 a § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 11.8.2015 doručeným súdnemu exekútorovi 12.8.2015 (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 14.726,40 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/379/2014-13 z 20.5.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 24.8.2015. Súdnemu exekútorovi bolo 12.1.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, prvoinštančnému súdu postúpené súdnym exekútorom 22.1.2016. Oprávnený k svojmu vzťahu s povinným uviedol, že 10.9.2013 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu č. 17756553040 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 11.328 eur. Za jeho poskytnutie sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 6.328 eur predstavujúcu úroky za poskytnutie úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol povinný ako dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 48 mesačných splátkach vo výške 236 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa 2.2.2014 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v čl. 4 zmluvy vyplnil zmenku a uplatnil si svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Oprávnený ďalej zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nebol vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva bola uzatvorená s povinným ako podnikateľom. Argumentoval tým, že už zo samotného označenia povinného na zmluve (zmluve sa pri označení dlžníka uvádza jeho IČO, adresa miesta podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri) vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. Uvedené je podľa oprávneného ďalej zrejmé aj z jednotlivých ustanovení zmluvy, pričom poukázal napríklad na čl. 1. ods. 1.1 zmluvy, kde je uvedené "Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti ...", na čl. 12 ods. 12.1 zmluvy, kde mali byť podľa oprávneného zakotvené viaceré povinnosti povinného v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a na čl. 15 písm. b), e) a f) ustanovujúci udalosti, ktoré budú považované za porušenie zmluvy, z ktorých tiež vyplýva, že dlžníkom musí byť podnikateľský subjekt. Oprávnený
osobitne upozornil na to, že pred uzavretím zmluvy mu povinný predložil živnostenské oprávnenie a súčasne vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil všetky časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania uviedol B, čo podľa oprávneného znamená "prevádzkové náklady (nákup materiálu atď.)". Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie pripojil listinné dôkazy, ktoré mali ním tvrdené skutočnosti osvedčiť, a to zmluvu o revolvingovom úvere č. 177565-53040 z 10.9.2013 a žiadosť o poskytnutie PROFI úveru z 2.9.2013. Prvoinštančný súd sa však pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s exekučným titulom, návrhom na vykonanie exekúcie a ďalej s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, zmluvou o revolvingovom úvere č. 177565-53040 z 10.9.2013, žiadosťou o poskytnutie PROFI úveru z 2.9.2013, výpisom zo živnostenského registra SR na povinného, výpisom z obchodného registra SR na oprávneného a zistil nasledovný skutkový stav: zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 177565-53040 súd zistil, že táto bola uzavretá 10.9.2013 medzi oprávneným a povinný, pričom oprávnený bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO-om a povinný údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Okrem toho je v zmluve uvedený odkaz na zápis v živnostenskom registri iného štátu. Zo žiadosti o poskytnutie PROFI úveru z 2.9.2013 vyplýva, že identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie pôžičky, konkrétne meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, boli vypísané v bode I. zmluvy. V bode VI. zmluvy boli zakotvené údaje týkajúce sa poskytnutej pôžičky a pri účelu čerpania pôžičky bola uvedená číslica 3 (nie písmeno B ako tvrdil oprávnený v doplnení návrhu). V žiadosti sa nenachádza údaj o tom, že by povinný bol zapísaný v živnostenskom registri SR, resp. v živnostenskom registri iného štátu. Všetky uvedené údaje boli vyplnené paličkovým písmom. Ďalej boli v žiadosti označené krížikom tie dokumenty, ktoré tvoria jej prílohy, konkrétne bol krížikom opatrený štvorček pri prílohe označenej ako kópia osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2012 a živnostenský list. V zmluve sa ďalej nachádza predtlačený text, v zmysle ktorého okrem iného povinný súhlasil s tým, aby poverený úverový poradca oprávneného, ktorý spracováva uvedené údaje, zabezpečil pre potreby oprávneného fotokópiu občianskeho preukazu, resp. cestovného dokladu, a to na účel A) jednoznačnej identifikácie žiadateľa, B) uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke, riešenia akýchkoľvek právnych vzťahov v súvislosti so zmluvou, C) archivácie vyhotovených fotokópií pre účely potenciálnych súdnych, resp. iných konaní, ktoré sa začali na základe zmluvy, ku ktorej je tento súhlas pripojený alebo v súvislosti s ňou. Súčasťou predtlačenej časti žiadosti je tiež vyhlásenie povinného, že všetky údaje uvedené v žiadosti a jej prílohách sú úplné a pravdivé. Zmluva bola opatrená miestom a dátumom podania žiadosti a podpisom žiadateľa o poskytnutie pôžičky. Z výpisu z obchodného registra SR súd zistil, že oprávnený je a v čase uzavretia zmluvy s povinným bol podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Z výpisu zo živnostenského registra SR súd zistil, že povinný ukončil svoju podnikateľskú činnosť 3.9.2004. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že oprávnený ako navrhovateľ predložil návrh na vydanie platobného rozkazu na základe odporcom 10.9.2013 vystavenej zmenky, ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku vo výške 16.142,40 eur 21.4.2014. Keďže odporca zmenkovú sumu nezaplatil, bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu.
2. Po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi však prvoinštančný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o revolvingovom úvere č. 177565-53040, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. O tom, že oprávnený je podnikateľ, t. j. že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností. Na druhej strane však súd nemohol súhlasiť s tvrdením oprávneného, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy jednoznačne podstavenie podnikateľa a nie spotrebiteľa. Z výpisu zo živnostenského registra SR, čo je údaj všeobecne známy, prvoinštančný súd zistil, že povinný ukončil svoju podnikateľskú činnosť 3.9.2004, a teda v čase uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere č. 177565-53040 už v zmysle § 2 ods. 2 písm. bň Obchodného zákonníka nebol podnikateľom na území Slovenskej republiky ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Či povinný bol zapísaný v živnostenskom registri iného štátu, nemal súd spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázaný. Táto skutočnosť nie je skutočnosťou všeobecne známou, resp. známou prvoinštančnému súdu z jeho úradnej činnosti. Oprávnený nepreukázal, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko nepredložil súdu výpis zo živnostenského registra iného štátu a súd tak nemohol preskúmať, či povinný v čase uzavretia
zmluvy vykonával obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, čo prípadne bolo predmetom jeho činnosti a aký konkrétny súvis s jeho predmetom činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Povinný bol navyše v zmluve o revolvingovom úvere č. 177565-53040 označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom, čo tiež indikuje spotrebiteľský charakter zmluvy. V zmluve nebol uvedený účel poskytnutia úveru, pričom na bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy nestačí len uvedenie všeobecného údaju, že peňažné prostriedky veriteľ poskytne dlžníkovi "na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti", keďže takéto vyjadrenie neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Ani v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá časovo predchádzala uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 177565-53040, nebol jasne uvedený účel čerpania úveru, keď namiesto slovného vyjadrenia účelu bola v zmluve zapísaná nič bližšie nehovoriaca číslica 3. Keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Ďalej po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V vyššie označeným, prvoinštančný súd ďalej zistil, že zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu nemal k dispozícii zmluvu o revolvingovom úvere č. 177565-53040, na základe ktorej došlo k vzniku zmenkou zabezpečovaného hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, a zmenkový súd preto nemohol ani teoreticky podrobiť podmienky zmluvy kontrole z hľadiska ich možnej neprijateľnosti. Je síce pravdou, že zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení účinnom do 22.12.2015 neobsahovalo obdobné ustanovenie ako ustanovenie s účinnosťou od 23.12.2015 zakotvené v § 17 ods. 2 citovaného zákona, čo však neznamená, že dovtedajšia vnútroštátna právna úprava, ale najmä normy práva Európske Únie, s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora či povinnosť "eurokonformného výkladu" vnútroštátneho práva nepripúšťali, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu a skúmal, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený ako navrhovateľ v základnom konaní uplatnil návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu svoj nárok voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Zmenkový súd následne zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenku. Odčlenil teda zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či neprihliadol na obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že zmenka a zmluva o revolvingovom úvere č. 177565-53040 vznikla za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.. § 17 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy pritom už obsahoval ustanovenie, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Zmenkový súd tak konal v rozpore s citovaným ustanovením, a teda pred tým, než vydal zmenkový platobný rozkaz, neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky. Prvoinštančný súd sa nevedel vyjadriť k tomu, či uplatnený nárok naozaj vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže z návrhu nie je zrejmé, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) uplatnená suma pozostávala a či tieto nároky mali základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach. Týmto by sa mohol zaoberať až súd rozhodujúci v konaní o obnove konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je daný, súd prvej inštancie exekúciu zastavil. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že zmluva o revolvingovom úvere č. 177565-53040 zo dňa 10.09.2013 nie je úverom spotrebiteľským, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako veriteľom, a povinným ako dlžníkom. Poukázal na skutočnosť, že povinný predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru oprávnenie na podnikanie vydané v Rakúskej republike, príslušným orgánom. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ. Súčasťou žiadosti sú aj prílohy, napr. daňové priznanie za rok 2012 a predložil veriteľovi výpis z obchodného registra vydané cudzím štátom, z ktorého vyplýva oprávnenie na podnikanie. Oprávnený ďalej vo svojom odvolaní poukázal tiež na ustanovenia predmetnej zmluvy, z ktorých je nesporné, že je uzatváraná medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú činnosť. Ďalej má oprávnený za to, že ani označenie
dlžníka v zmluve aj rodným číslom žiadnym nepotvrdzuje skutočnosť, že dlžník zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ. Oprávnený je však toho názoru, že pokiaľ súd mal pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu, a to napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 Zmluvy o účele poskytnutia úveru, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a nie s dlžníkom ako spotrebiteľom, keďže neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrenia na odstránenie prípadných pochybností o charaktere záväzkového vzťahu. Oprávnený vo svojom odvolaní podotkol, že ani Obchodný zákonník neukladá účastníkom zmluvy o úvere, ako obligatórnu náležitosť zmluvy uviesť účel čerpania úveru. Aj napriek tejto skutočnosti, v predmetnej zmluve je uvedený účel čerpania úveru a to „na výkon podnikateľskej činnosti“. Oprávnený na základe uvedeného nesúhlasí so záverom súdu, že dlžník neuzatvoril zmluvu ako podnikateľ. Povinný pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti v zahraničí. Zároveň vo svojom odvolaní poukázal i na ustálenú súdnu prax, že v prípade pokiaľ osoba hoci by len predstierala. že je podnikateľom, potom sa nemôže dovolávať ochrany spotrebiteľa (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C464/01 vo veci Gruber proti Bay Wa AG). Oprávnený ma tiež za to, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ani ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou, ako to urobil exekučný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu aby zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Písomne vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané. 5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP. 6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 9. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy č. 17756553040 zo dňa 10.09.2013. V doplnení návrhu oprávnený zároveň namietal, že zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená s povinným ako s podnikateľom a na tento zmluvný vzťah sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. 10. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere č. 177565-53040 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko účel poskytnutých peňažných prostriedkov ako na výkon podnikateľskej činnosti nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. Všeobecný údaj v zmluve o revolvingovom úvere, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na účely podnikateľskej činnosti, neposkytuje dostatočnú odpoveď na otázku na aký výkon podnikateľskej činnosti majú byť peňažné prostriedky poskytnuté, resp. aký konkrétny súvis s výkonom podnikateľskej
činnosti uzavretie úverovej zmluvy má. Navyše ani označenie dlžníka-povinnej v predmetnej zmluve registračným číslom živnostníka nepreukazuje bez ďalšieho, že dlžníkovi boli skutočne peňažné prostriedky úveru poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, ani v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá časovo predchádzala uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, nebol jasne uvedený účel čerpania úveru, pretože vpísaná číslica „3“ nijak bližšie nevyjadruje účel žiadaného úveru. Možno preto uzavrieť, že oprávnený, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno o „nespotrebiteľskom“ záväzkovom vzťahu, v konaní nepreukázal, že povinnej bol poskytnutý úver ako podnikateľke, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 11. Zároveň k námietke oprávneného o tom, že súd keď mal pochybnosti o charaktere predmetného zmluvného vzťahu, mal súd ho vyzvať na doplnenie ďalších dôkazov, odvolací súd uvádza, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy veriteľ (oprávnený), a teda v rámci svojho odvolania mohol na podporu svojich tvrdení pripojiť alebo označiť i ďalšie možné dôkazy, ktoré by spoľahlivo preukázali opak. 12. Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluvu o úvere síce ako zmluvný typ upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku, avšak v prípade, že zo zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver, resp. nie je preukázaný opak tejto skutočnosti, budú sa aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, pretože uvedený zákon upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má vtedy tento zákon učinky normy lex specialis. 13. Keďže v tomto exekučnom konaní, ktoré začalo do 23.12.2015 sa vymáha právo oprávneného na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou /tu oprávnený nepreukázal opak/, Exekučný poriadok v § 243f ods. 3 stanovuje právnu domnienku, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Keďže zákon uvedené skutočnosti prezumuje, ustanovuje o nich vyvrátiteľnú právnu domnienku, oprávnený mohol v konaní preukázať opak týchto skutočností, teda že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a prípadný rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, a že tu teda niet dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Tento opak oprávnený v konaní nepreukázal, keď všetky svoje tvrdenia a predkladanie a označovanie dôkazov zameral len na skutočnosť, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou /čo nakoniec tiež nebolo v konaní preukázané/. 14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, pretože sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15 . Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).