Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/77/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a. s., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnej L. B., narodenej XX. XX. XXXX, bytomXXX XX T. T., D. XXXX/XX, štátnej občianke SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 3.042,45 € s príslušenstvom a trovami exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Er/185/2015-31 zo dňa 22. 02. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preskúmal žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Vajnorská 100/A, doručenej okresnému súdu dňa 07. 09. 2015, ako aj návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, či nie sú v rozpore so zákonom. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa predovšetkým zaoberal tým, či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej aj materiálnej , keďže exekučný titul, ktorý oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie, bol rozhodnutím, ktoré vydal rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, sp. zn. IA - C/0814/0278). Súd v napadnutom uznesení taktiež zaujal právny názor, podľa ktorého bol oprávnený a povinný sa zaoberať otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), pretože ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého by nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Súd mal za to, že bol oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky poňatej v bode č. 10.2 v spojení s bodom 2. I. časti textu VOP, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, s ktorou sa síce povinná mohla oboznámiť vopred, ale žiadnym prejavom vôle nemohla ovplyvniť jej obsah, teda svojou vôľou ovplyvniť to, či rozhodcovskú doložku má záujem prijať alebo ju nemá záujem neprijať a nemohla ju ani odvolať, a preto dospel súd k záveru, že nie je možné konštatovať, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Taktiež súd mal za to, že ustanovenie rozhodcovskej doložke v súdenej veci síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na rozhodcovský súd , ale v konečnom dôsledku v prípade, ak

by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bola by povinná ako spotrebiteľ nútená sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takáto podstata znenia rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenie sp. zn. 7ECdo/267/2013, zo dňa 09. 01. 2014, uznesenie pod sp. zn. 6 Cdo 30/2013, zo dňa 25. 02. 2013, možné označiť len za formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia, nemožno považovať za platne uzavretú. Úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku), a preto súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke sú neplatné. Samotná neplatnosť tejto doložky potom spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý z tohto dôvodu má účinky paaktu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote oprávnený. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O. s. p. Poukázal najmä na to, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Okresný súd, ako exekučný súd, prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci. Vo veci je prekážka „res judicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 zák. č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR a nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaním vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Oprávnený tvrdil, že postupoval v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 4), neprijateľnosť podmienky pred súdom by musela byť pozitívne dokázaná a nič na tom nemení ani prípad, keď súd takýto dôkaz vykonáva z úradnej moci. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Mal za to, že okresný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. OSP, ani Exekučný poriadok, ani ZoRK neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej. A teda, napr. vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného práva, je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Ďalej oprávnený tvrdil, že došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach, v troch veciach poverenie vydajú a aj zamietajú. V súdenej veci došlo k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu vo veci podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 ) a uznesenie okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario podľa ust. § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní odvolací súd dodáva :

7. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Oprávnený v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Okresný súd riadne dostatočne zdôvodnil, z akého dôvodu dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky (dojednania rozhodcovskej doložky) v súdenej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že pokiaľ je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom, a ak napriek tomu rozhodcovský rozsudok bol vydaný, ide o nulitný akt, tzv. paakt, ktorý nemôže mať právne účinky. Pokiaľ je exekučný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul v rámci skúmania exekučného titulu je oprávnený exekučný súd skúmať aj tú skutočnosť, či rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku alebo nie, pretože v prípade, ak takáto právomoc mu nebola daná, jeho rozhodnutie je nulitné, neúčinné a nezáväzné. Z uvedeného dôvodu potom tvrdený exekučný titul je v rozpore so zákonom, ktorú skutočnosť exekučný súd oprávnený skúmať je.

8. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je rozhodnutím záväzným a exekučným súdom nepreskúmateľným, odvolací súd uvádza, že pokiaľ predmetom rozhodcovského konania bol spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 1/2012, ale aj sp. zn. 6Cdo 7/2013 uviedol, že „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda, nezáväznosť tohto exekučného titulu. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok nebol vydaný orgánom s právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia a ide v podstate o nulitný akt, tak takýto nulitný akt sa nemôže považovať ani za právoplatne rozhodnutú vec (res iudicata). V preskúmavanej veci okresný súd správne konštatoval neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Správne z tejto skutočnosti okresný súd vyvodil nevyhnutný právny dôsledok, a to nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Odvolací súd sa s týmito právnymi závermi exekučného súdu stotožňuje a ďalej na ne len poukazuje. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom. Úlohou či už prvostupňového alebo odvolacieho súdu nie je v súdnom konaní, a to ani v exekučnom konaní, odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkmi konania alebo stranami sporu v konaní, ale zodpovedať len tie, ktoré považuje pre rozhodnutie vo veci súd za relevantné. Odvolací súd v napadnutom uznesení zodpovedal na všetky relevantné a sporné otázky a ako už bolo povedané vyššie, so závermi okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .