Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-398-2015.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/398/2015
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinným: v 1. rade R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, X., XXX XX H. a v 2. rade M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/X, X., XXX XX H., o vymoženie sumy 2895,78 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, Obchodná 7, 811 06 Bratislava pod sp. zn. EX 1388/2015, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Povinným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinným v 1. a 2. rade návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Zm 40/2012-14 zo dňa 31.12.2012. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 17.4.2015 poverenie na vykonanie exekúcie, pre vymoženie sumy 2895,78 eur, úroku vo výške 9,25% ročne zo sumy 2895,78 eur od 24.5.2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6% ročne zo sumy 2895,78 eur od 8.6.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 173,50 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.
Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22.1.2016) nedoplnil.
Povinným je fyzická osoba a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t. j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.
Oprávnený podaním zo dňa 21.1.2016 (č. 1390/SU/2016) podaným v zákonnej lehote (podané bolo na pošte 22.1.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V doplnení uviedol, že dňa 30.10.2008 bola uzatvorená Dexia pôžička č. 10/425/08 (zmluva o úvere), na základe ktorej oprávnený poskytol úverovému dlžníkovi úver. V zmysle zmluvy o úvere sa úverový dlžník zaviazal zaplatiť oprávnenému ako veriteľovi poskytnutý úver spolu s príslušenstvom. Na zabezpečenie tohto záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere bola vystavená vista zmenka v prospech oprávneného ako remitenta na zmenkovom formulári „bez protestu“, bez uvedenia zmenkovej sumy, výšky úrokovej sadzby a miesta splatnosti. Nakoľko úverový dlžník neplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti a neuhradil oprávnenému svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy o úvere po lehote splatnosti, oprávnený vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky voči úverovému dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že úverový dlžník nevrátil prostriedky poskytnuté mu na základe zmluvy o úvere v deň ich splatnosti, oprávnený pristúpil v zmysle zmluvy o úvere k vyplneniu blankozmenky, ktorá zabezpečovala záväzok úverového dlžníka zo zmluvy o úvere a jej predloženiu na platenie. Nakoľko nedošlo k úhrade zmenkovej sumy ani jej príslušenstva, oprávnený si uplatnil svoje nároky zo zmenky v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Zm/40/2012, v ktorom súd po preukázaní oprávnenosti uplatňovaného nároku zo strany oprávneného vydal zmenkový platobný rozkaz ako exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Vychádzajúc z platobných právnych predpisov má oprávnený zato, že zmluva o úvere neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko i v prípade, že by akýkoľvek súd Slovenskej republiky určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, oprávnený by bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Nakoľko zmluva bola uzatvorená pred 1.5.2014, je zrejmé, že neexistuje žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v danej veci. Oprávnený má zato, že vo veci neexistuje rozpor s dobrými mravmi ani zákonom.
K doplneniu návrhu oprávnený predložil úverovú zmluvu č. 10/425/08 - Dexia pôžička, ktorá bola uzavretá medzi Dexia banka Slovensko a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a povinným ako klientom (dlžníkom) dňa 19.8.2008 (ďalej len zmluva).
Zo zmluvy vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky vo výške 3319,39 eur najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru v zmysle zmluvy. Klient sa v zmluve zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 77,57 eur s tým, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 60 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, v tento deň banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba pri poskytnutí úveru 14,2% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 17%, celkové náklady klienta spojené s úverom 4807,14 eur, priemerná hodnota RPMN 22,21%. Podľa zmluvy sa na zabezpečenie úveru klient zaviazal vystaviť vlastnú platobnú vista blankozmenku č. 10/425/08 na rad banky, ktorú je banka oprávnená vyplniť v zmysle a za podmienok dohodnutých vo vyplňovacom oprávnení určenom v zmluve - zmenkovú sumu, úrokovú sadzbu, ktorou je zmenková suma úročená, zhodnú s aktuálnou úrokovou sadzbou úročenia istiny, dátum, odkedy je zmenková suma úročená zhodný s dátumom doplnenia chýbajúcich časti zmenky, pobočky banky, v ktorej bude klient povinný splatiť zmenkovú sumu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Zm/40/2012 vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.
Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 3 ods. 2 ZoSÚ, § 52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.
Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej posúdenie (napr. to akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní súd aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP), preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.