Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-491-2015.pdf
PDF · 82.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/491/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému K. Č., R.. XX.X.XXXX, D. C. X. XXX, o zaplatenie 679,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/420/2014-52 z 13.4.2015 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 679,11 eur tvrdiac, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 20.8.2010 zmluvu o pôžičke, na podklade ktorej mu poskytol sumu 829,80 eur a žalovaný porušil svoju povinnosť túto splácať v riadne dohodnutých splátkach a on pohľadávku voči nemu nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.8.2014. Zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 20.8.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 829,80 eur a žalovaný sa zaviazal túto uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 55,32 eur, čo nesplnil, a preto bol vyzvaný na zaplatenie úhrnnej sumy 679,11 eur, a to predžalobnou upomienkou z 29.1.2011. Právne vec posúdil podľa § 3 ods. 3 a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako aj § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie uplynula dňa 7.2.2014 a žaloba bola podaná dňa 19.6.2014. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. Žiadal rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Podľa názoru žalobcu bolo v prejednávanom spore potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom bez ohľadu na to, že žalovaný je spotrebiteľ. Poukazom na znenie ust. § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR (Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 a 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013, ako aj ďalšie rozhodnutia, a fakt, že posudzovaná zmluva bola uzavretá dňa 20.8.2010 mal za to, že právne vzťahy zo zmluvy o pôžičke sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, a preto mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok jednorazovo spolu s príslušným úrokom z omeškania od 8.2.2011 až do zaplatenia.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
6. Rozsudok je v jeho napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.10.2016 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.
8. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.
9. Odvolací súd je v danom spore toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.8.2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný, pretože ho uplatnil po uplynutí doby stanovenej v ustanovení v § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a že už z tohto dôvodu žalobe žalobcu vyhovieť nemožno. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie ako i na dôvody napadnutého zamietavého výroku rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
10. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak zamietol jeho nárok pre stratu jeho súdnej vynutiteľnosti z dôvodu premlčania, na ktoré súd prvej inštancie správne, v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyplývajúcou z ustanovenia § 17 CSP v spojení s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadol z úradnej povinnosti, správne pritom vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o pôžičke aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka vzal zreteľ nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z
právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď podľa Obchodného zákonníka ide o absolútny obchod.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil otázku premlčania nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke v súlade s už ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. V ňom bol formulovaný názor, že pri riešení otázky premlčania práva (aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) musí súd vziať na zreteľ ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, a súčasne musí zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, keďže obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, a preto od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
12. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov a žalovanému v ňom trovy konania ani nevznikli.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).