Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4P-265-2016.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/265/2016
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: W. A., nar. X.XX.XXXX a V. A., nar. XX.X.XXXX, detí matky: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. P. X, XXX XX M. a otca: Q. X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX/XX, XX-XXX Z., Q. R., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 7.10.2016 matka maloletých detí podala na súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Tento návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí sa zoznámila prostredníctvom internetu. Vzhľadom k obojstrannej náklonnosti sa k nemu presťahovala do Veľkej Británie, našla si tam zamestnanie a vytvorili spoločnú domácnosť. Z tohto vzťahu sa im narodili dve dcéry, W. L. V.. Otec maloletých detí po narodení detí odmietal prevziať zodpovednosť, ktorá sa s tým spája, nemal záujem o maloleté deti, čo spôsobilo ochladenie citov detí k otcovi. Otec maloletých detí s ňou nemal potrebu riešiť vzájomné vzťahové problémy a zdieľať s ňou rodičovské záležitosti. Následne sa s otcom dohodli, že sa matka vráti aj s maloletými deťmi na Slovensko a otec si nájde prácu v Rakúsku, aby bol k deťom bližšie. K presťahovaniu matky a detí došlo v máji 2016. Posledný krát sa s otcom deti stretli v mesiaci jún 2016 a v tomto období sa matke začal vyhrážať, že na ne nebude platiť výživné, zámerne opustí zamestnanie v Rakúsku, vráti sa do Poľska a maloleté deti matke zoberie. Uviedla, že s otcom sa dohodli, že tento bude na výchovu a výživu dcér prispievať pravidelne sumou spolu 400 Eur mesačne. Tento však v 07/2016 zaslal iba sumu 370 Eur, v mesiaci 08/2016 a 09/2016 iba sumu 350 Eur. V súčasnosti otec prispieva na výživu detí pravidelne, ale matka má obavy, že otec naplní svoje vyhrážky. Zároveň je toho názoru, že je v záujme maloletých detí túto záležitosť upraviť bezodkladne do času, kým súd nerozhodne vo veci samej.
2. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
3. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej iba nariadenie), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
4. Podľa čl. 3 nariadenia v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
5. Citovaný článok 3 písmeno a/ nariadenia hovorí úmyselne o „odporcovi“, pretože vychádza z rovnakej filozofie ako nariadenie Brusel I, t. j. ak je navrhovateľom oprávnený, môže podať návrh tak v mieste svojho obvyklého pobytu (článok 3 písmeno b/ nariadenia), ako aj v mieste obvyklého pobytu povinného (článok 3 písmeno a/ nariadenia). Ak je však navrhovateľom povinný, smie podať návrh len v mieste obvyklého pobytu oprávneného - odporcu (článok 3 písmeno a/) nariadenia). Nesmie podať návrh štáte svojho obvyklého pobytu, pretože účelom ustanovení o právomoci je zvýhodniť oprávneného.
6. V tomto konaní sú navrhovateľmi oprávnení, t.j. maloleté deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť ich otec. Preto právomoc súdu sa riadi podľa článku 3 písm. b) nariadenia, podľa miesta obvyklého pobytu maloletých detí ako oprávnených.
7. V súlade s článkom 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Takýmto právne záväzným aktom je aj nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa ktorého by právomoc v tejto veci mal mať členský štát obvyklého pobytu detí.
8. Miestom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. Presná definícia obvyklého pobytu však neexistuje a o otázke, ktorý štát je/bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa rozhoduje výlučne súd. To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nie je podstatné. Rozhodnou skutočnosťou je iba obvyklý pobyt dieťaťa. Zároveň však treba zdôrazniť, že z použitia pojmu „obvyklý“ možno vyvodiť, že pobyt musí mať v zásade určité trvanie.
9. V danej veci je nesporné, že maloletá W. L. V. sa narodili a žili vo Veľkej Británii, a to až do mája 2016, kedy sa spolu s matkou presťahovali na Slovensko. Na území Slovenska sa teda zdržujú len štyri mesiace, a preto je súd toho názoru, že maloleté deti majú ešte stále obvyklý pobyt vo Veľkej Británii.
10. Podľa článku 14 nariadenia, súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
11. Vzhľadom k tomu, že matka sa domáhala návrhom nariadenia neodkladného opatrenia, súd má za to, že v súlade s článkom 14 nariadenia má právomoc o tomto rozhodnúť, i keď nemá právomoc na rozhodnutie vo veci samej ako už bolo uvedené vyššie.
12. Podľa ustanovenia § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
13. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak súd splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa ustanovenia § 328 odsek 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
17. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa ustanovenia § 329 odsek 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
19. Podľa ustanovenia § 331 odsek 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
20. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 325 odsek 1 CSP možno nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon teda rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení, a to jednak neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán, kde takáto potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá, a jednak opatrenia nariadené v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Pri oboch skupinách súd musí skúmať, či je nárok osvedčený a či nariadenie neodkladného opatrenia je skutočne potrebné.
21. Dočasný charakter neodkladného opatrenia umožňuje, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. To ale neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností dôležitých pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
22. Po preskúmaní spisovej dokumentácie a vychádzajúc z dostupných informácií súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie. Doposiaľ zistené a matkou tvrdené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, pretože matka sama uviedla, že otec doposiaľ výživné platí pravidelne, a to v nemalej výške. Preto má súd za to, že matka neosvedčila nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Samotné tvrdenie matky ohľadom toho, že otec sa matke (ešte v júni 2016) vyhrážal, že nebude platiť výživné na maloleté deti, nepostačuje pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože z následného správania otca jednoznačne vyplýva, že tieto vyhrážky nenaplnil a výživné na maloleté deti poukázal matke aj v nasledujúcich mesiacoch. Na dôvažok súd uvádza aj to, že neodkladným opatrením súd môže nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere, čo by predstavovalo nižšiu sumu, akú v súčasnosti otec na maloleté deti prispieva.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.