Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-275-2013.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/275/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej veci žalobcu: V. W., nar. 06.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, E..Č.. C., A., zast. JUDr. Annou Járošovou, advokátkou, so sídlom ul. Štúrova 1968 - OD Prior, Litovský Mikuláš, proti žalovaným: 1. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XXX/XX, K., 2. T.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. M. XXX/XX, K., o zaplatenie 2 000,- € s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 01.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej v 1.rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Žalovaný v 2. rade nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.08.2013, doručenou súdu dňa 19.08.2013, voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny 2 000,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že v dedičskom konaní č.k.: 6D/939/2012, D/not.248/2012 po nebohej M.. T. C. nadobudol pohľadávku poručiteľky voči B. Q. a jej bývalému manželovi T.. B. Q.C. v celkovej výške 4 000,- €. Predmetná pohľadávka vyplývala z finančnej pôžičky, ktorú poručiteľka za svojho života požičala manželom Q. na splátky hypotekárneho úveru za chalupu v L. U.. Túto skutočnosť žalovaná v 1. rade uznala v písomnom prehlásení zo dňa 02.11.2012.
3. Žalobca sa so žalovanými písomne aj telefonicky niekoľkokrát skontaktoval a žiadal, aby jeho pohľadávku vo výške 4 000,- € uhradili. Dňa 31.01.2013 bola z účtu žalovanej v 1. rade uhradená suma vo výške 2 000,- €. Predsúdnou upomienkou zo dňa 22.07.2013 boli žalovaní vyzvaní, aby uhradili zvyšnú dlhovanú čiastku vo výške 2 000,- €, a to najneskôr do 31.07.2013. Do dnešného dňa dlhovaná čiastka nebola uhradená. Pokiaľ žalovaná v 1. rade spochybnila svoj podpis na Prehlásení zo dňa 2.11.2012, žalobca uvádza, že to bola sama žalovaná v 1. rade, ktorá predmetný list poslala najskôr mailom p. V. W. a následne aj doporučenou poštou v obálke. Toto tvrdenie považuje žalobca za nepravdivé a účelové, pretože žalovaná v 1. rade nikdy čiastku, ktorú dlhovala právnej predchodkyni žalobcu nespochybňovala, čo vyplýva následne aj z korešpondencie po smrti M.. C., ktorá bola medzi dedičom a ňou a tiež medzi právnou zástupkyňou žalobcu a ňou, keď ten svoj záväzok nepoprela, naopak tento v plnej miere uznala.
4. Žalovaná v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.09.2013 uviedla, že voči žalobcovi, resp. jeho právnej predchodkyni, mali spolu s bývalým manželom dlh - finančnú pôžičku vo výške 4 000,- €, ktorá bola prijatá za trvania manželstva. Manželstvo je od roku 2008 právoplatne rozvedené, ale BSM nie je vyporiadané. Ona dňa 31.01.2013 zaslala na účet žalobcu sumu 2000,- €, čo nepoprel ani samotný žalobca. Teda má za to, že týmto dňom ona svoju časť dlhu splatila a zvyšnú sumu je povinný zaplatiť žalovaný v 2. rade.
5. Súd vec prejednal v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý má vykázané doručenie predvolania dňa 30.06.2016, svoju neúčasť ku dňu 21.10.2016 neospravedlnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu (§ 183 ods. 1 C.s.p.). Až dňa 04.11.2016 bolo súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade, v ktorom uviedol, že si nedopatrením nesprávne poznačil termín pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpis z účtu žalobcu, predsúdna upomienka zo dňa 22.07.2013, osvedčenie o dedičstve č. k.: XD/XXX/XXXX, V.G..XXX/XXXX, prehlásenie zo dňa 02.11.2012, príkaz na úhradu, odpoveď na upomienku a výsluchom strán sporu. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový stav veci:
Žalobca je na základe závetu spísaného dňa 17.01.2002 dedičom po poručiteľke M.. T. C..
Žalobca na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.11.2012, č.k.: XD/XXX/XXXX, V.G..XXX/XXXX, sa stal dedičom pohľadávky (aktív) vo výške 4 000,- €, predstavujúcich pohľadávku poručiteľky voči B. Q. a jej bývalému manželovi z titulu peňažnej pôžičky na splátky hypotekárneho úveru za chalupu v Liptovskom Ondreji.
Z obsahu Čestného prehlásenia zo dňa 02.11.2012, podpísaného B. Q. vyplýva, že táto potvrdzuje, že zomrelá priateľka M.P.. T. C., jej a jej bývalému manželovi zapožičala 4 000,- € (vtedy cca 120 000,- Sk) počas ich manželstva na splátky hypotekárneho úveru. Táto suma nebola ku dňu smrti ani ňou, ani jej bývalým manželom uhradená. Toto prehlásenie predložila pre p. V. W. ako dodatok k jeho dedičskému konania.
Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 31.01.2013 bola na jeho účet pripísaná suma 2 000,- € od Q. B..
Z prevodného príkazu zo dňa 31.01.2013 vyplýva, že žalovaná v 1. rade zaslala na účet žalobcu sumu 2 000,- € s doplňujúcom údajom: splatenie mojej polovice dlžnej splátky M.. T. C..
Dňa 22.07.2013 vyzval žalobca žalovanú v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy 2 000,- €, predstavujúcej zostatok dlhu a to do 31.07.2013. Uvedená výzva bola vyzdvihnutá žalovanou v 1. rade dňa 24.07.2013. Žalobca v konaní pred súdom vypovedal, že jeho neter pani M.. T. C. mu ešte pred smrťou povedala o tom, že požičala peniaze p. Q., pričom uviedla, že to bolo viac ako 100 000,- Sk, ale nepovedala mu presnú výšku. Vie len, že to bolo požičiavané žalovanej v 1. rade postupne, našiel napr. jednu potvrdenku, kde je uvedená výška 8 000,- Sk, Posledných päť rokov pred smrťou netere M.. C. túto navštevoval, keď chodil na Slovensko. Rozprávali sa aj o tomto dlhu, pričom vravela, aby sa nebál, že pani Q. to vráti. Keďže bola dospelá, nechcel do toho nezasahovať. Nevedel na aký účel jej to požičala a nevedel ani presnú výšku sumy, ale vedel, že pôžička existuje a že nebola zaplatená. S pani Q. sa prvýkrát stretol na pohrebe netere, kam prišla aj so svojou matkou, kde mu ona sama povedala o pôžičke, veľmi sa ospravedlňovala a sľúbila, že to do 30 dní vyrovná. Teda ona sama na pohrebe povedala, že má tento záväzok voči neteri. Keď prišiel následne asi 3 týždne potom do Bratislavy, aby dal do poriadku záležitosti okolo bytu po neteri, ktorý taktiež po nej zdedil, navštívil p. Q. spolu so svojou švagrinou I. W. v jej byte, kde sa mu znova ospravedlňovala a sľúbila, že do 30 dní mu to vyrovná, pričom mu oznámila výšku dlžnej sumy, v slovenských korunách to bolo 120.000,- Sk. Zostal na Slovensku, čakal kedy mu prídu peniaze, uplynulo viac ako 40 dní, kontaktoval žalovanú v 1. rade telefonicky, znova mu sľubovala, že zabezpečí peniaze a tieto mu vráti, znova sa nič nedialo, a tak ju požiadal, aby vystavila prehlásenie o tom, že si požičala od jeho netere 120 000,- Sk. S týmto súhlasila, avšak nikdy nič nehovorila o tom, že by mal byť dlžníkom aj jej manžel. Dostal prehlásenie, o čom predložil aj obálku, z ktorej je zrejmé, že táto bola podaná na poštovú prepravu na pošte p. Q., doporučene, dňa 15.11.2012, bola zaslaná na adresu trvalého pobytu žalobcovho do I.. V obálke bolo prehlásenie z 02.12.2012, kde sa prvýkrát nachádza zmienka, že si peniaze požičala spolu so svojím bývalým manželom. Toto prehlásenie je
jediným písomným dôkazom o existencii tejto pôžičky. Napriek tomuto prehláseniu mu peniaze od nej neprišli. Potom sa znovu rozprávali, rozprávala sa aj s jeho švagrinou a poslala mu 2000,- € s tým, že viac nemá. Následne jeho právna zástupkyňa zaslala list, tak jej ako aj jej manželovi, pričom z ich strany nebola žiadna reakcia. Žalovaná vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s pani C. bola priateľka a to od jej 4 rokov, poznali sa celý život, priatelil sa už ich rodičia. V roku 2007 sa jej manželstvo so žalovaným v 2. rade dostalo do ťažkej krízy, manžel sa nechcel podieľať na splátkovom kalendári, ktorí mali z hypotekárneho úveru na dom, ktorý mali v L. U., preto si požičala sumu cca 150 000,- Sk, ktorá jej bola zaslaná na jej účet. Ona túto sumu po smrti neb. T. C. nepoprela. Ku koncu života bola jej priateľka v domove dôchodcov v Liptovskom Mikuláši, ona ju pravidelne navštevovala a pokiaľ mohla, nechávala jej tam malé sumy 100,- až 200,- €. Pokiaľ ide o pôžičku, na pohrebe T. C. povedala žalobcovi o existujúcom dlhu, on o tom nemal absolútne žiadnu vedomosť, napriek tomu ona dlh priznala po porade s právnikom B.. E.. Ona len v rámci dobrých vzťahov medzi rodinou jej priateľky, aby bol kľud, túto sumu 2 000,- € uhradila, bolo to pochopené opačne. Podpis na prehlásení je podobný jej podpisu, ale nie je jej. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že o záväzku žalovanej v 1. rade voči pani C. sa dozvedel prvýkrát z návrhu na vyporiadnaie BSM, ktorý bol vypracovaný u právneho zástupcu B.. N. dňa 14.02.2008. V tomto návrhu sa dozvedel, že žalovaná v 1. rade mala nejaký záväzok voči MUDr. C. vo výške 150 000,- Sk. Tieto peňažné prostriedky boli poukázané na účet žalovanej v 1. rade v termínoch 26.07.2007, 15.08.2007, 14.09.2007. Postupne bolo zaslaných na účet žalovanej v 1. rade spolu 120 000,- Sk. Všetky tieto čiastky boli pritom zaslané na účet žalovanej v 1. rade a to po 30.07.2007, kedy žalovaná v 1. rade podala návrh na rozvod. Z uvedeného dôvodu má za to, že tieto pôžičky nepredstavujú štandardné úkony, navyše žalovaná v 1. rade žalobcu o týchto ani neinformovala. Tieto prostriedky údajne použila na splácanie hypotekárneho úveru, avšak z dokumentácie, ktorú predložila banka tieto skutočnosti nevyplývajú, posledná splátka bola zaplatená dňa 05.09.2007 a až 27.02.2008 on priamym vkladom vyrovnal dlh na splátkach úveru. Z uvedených dôvodov má za to, že nie je dlžníkom z predmetnej pôžičky. Súd nevykonal dokazovanie nariadeným znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo na preverenie pravosti podpisu žalovanej v 1. rade na Čestnom prehlásení zo dňa 02.11.2012, nakoľko súd má za to, že vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a navyše, vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, súd nepovažuje vykonanie tohto dôkazu za potrebné na rozhodnutie súdu vo veci samej.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Z vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanej v 1. rade pôžičku vo výške 4 000,- € (na účet žalovanej v 1. rade), pričom žalovaná v 1. rade dňa 31.01.2013 zaslala na účet žalobcu sumu 2 000,- €, ktorú sumu označila za splátku polovice dlžnej splátky M.. T. C.. V konaní ostalo sporné, či táto pôžička bola poskytnutá aj žalovanému v 2. rade, a teda, či tento je povinný spolu so žalovanou v 1. rade uhradiť žalobcovi zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 2 000,- € s príslušenstvom.
9. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel pod vlastným menom zmluvu o pôžičke, je z tohto záväzku zaviazaný len ten manžel, ktorý uzavrel túto zmluvu. V danom prípade, keďže zmluvu o pôžičke s právnou predchodkyňou žalobcu uzavrela výlučne žalovaná v 1. rade, keďže v konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky poskytnuté ako pôžička boli zasielané priamo na účet žalovanej v 1. rade, avšak v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade o tejto pôžičke vedel (žalovaná v 1. rade v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že by žalovaný v 2. rade mal akúkoľvek vedomosť o tom, že jej M.. C. poskytla pôžičku), preto je výlučne žalovaná v 1. rade ako dlžník z predmetnej pôžičky, povinná peňažné prostriedky poskytnuté jej ako pôžičku žalobcovi aj vrátiť a to bez ohľadu na to, že pôžička bola poskytnutá za trvania manželstva.
10. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 2. rade, že v danom prípade nešlo o bežnú záležitosť medzi manželmi, súd uvádza, že základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť, a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať len tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov). Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná pôžička, ktorá bola poskytnutá výlučne žalovanej v 1. rade právnou predchodkyňou žalobcu M.. T. C., nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaných).
11. Ak boli takto získané peniaze, ako tvrdí žalovaná v 1. rade, následne použité na kúpu určitej veci, resp. na zaplatenie splátky spoločného hypotekárneho úveru, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (napríklad ako plnenie zo zmluvy o pôžičke) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok (zo svojho), napr. na splatenie splátok spoločnej hypotéky, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 28. 11. 1969, sp. zn. 8c 36/1969, R 57/1970).
12. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade uzavrela s právnou predchodkyňou žalobcu Zmluvu o pôžičke, keď jej táto na jej účet v peňažnom ústave postupne poskytla finančné prostriedky spolu vo výške 4 000,- €, pričom táto aj dňa 31.01.2013 časť dlžnej sumy vo výške 2 000,- € žalobcovi uhradila a keďže ako bolo uvedené vyššie nejde o spoločný záväzok žalovaných, zaviazal súd žalovanú v 1. rade na zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
13. Keďže sa žalovaná v 1. rade dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, zaviazal ju súd na zaplatenie úrokov z omeškania. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie žalobca odvodzuje odo dňa nasledujúceho po dátume určeného žalobcom na zaplatenie dlhu uvedeného vo výzve zo dňa 22.07.2013, ktorou vyzval žalobca žalovanú v 1. rade na zaplatenie dlžnej sumy 2 000,- €, predstavujúcej zostatok dlhu a to do 31.07.2013 (uvedená výzva bola vyzdvihnutá žalovanou v 1. rade dňa 24.07.2013). Súd súc viazaný návrhom žalobcu, zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie úroku z omeškania od tohto dňa (01.08.2013) vo výške 5,5 % ročne.
14. Rovnako, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade bol uzavrel s právnou predchodkyňou žalobcu M.. T. C. zmluvu o pôžičke a ani nebolo preukázané, že by prevzal peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom ako pôžičku, keďže predmetná pôžička bola poskytnutá výlučne žalovanej v 1. rade.
15. Žalovaný v 2. rade mal vo veci plný úspech, preto by v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
16. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).