Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/85/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Z. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XX, XXX XX E., o plnenie zo zmenky, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 domáhala na tlačive podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č.861/2007“) voči žalovanému zaplatenia:

- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 283,- eur od 15.09.2010 do 01.12.2011, zo sumy 233,- eur od 02.12.2011 do 16.03.2012, zo sumy 183,- eur od 17.03.2012 do 24.04.2012, zo sumy 133,- eur od 25.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 83,- eur od 16.05.2012 do 18.06.2012, zo sumy 33,- eur od 19.06.2012 do 18.07.2012, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 283,- eur od 29.11.2010 do 01.12.2011, zo sumy 233,- eur od 02.12.2011 do 16.03.2012, zo sumy 183,- eur od 17.03.2012 do 24.04.2012, zo sumy 133,- eur od 25.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 83,- eur od 16.05.2012 do 18.06.2012, zo sumy 33,- eur od 19.06.2012 do 18.07.2012, bez sumy 6,00 eur, ktorú žalovaný na úroky už zaplatil, zmenkovej odmeny v sume 0,94 eura a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 10.08.2009 na zmenkovú sumu 283,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.09.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 10.08.2009 na sumu 283,-eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 15.09.2010. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 289,- eur na zmenkovú sumu 283,-eur a 6,- eur na úroky. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 1008.2009 na zmenkovú sumu 283,- eur.

3. Zo strany súdu bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia č.861/2007 žalovanému za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobkyne doručované tlačivo C (tlačivo na odpoveď) spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami. Žalovaný v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia

č. 861/2007 (t.j. do 30 dní po doručení) vyplnené tlačivo C tunajšiemu súdu nedoručil, k uplatnenej pohľadávke sa písomne nevyjadril.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 (pred začatím prvého pojednávania vo veci) vzala žalobkyňa žalobu späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní už len úrok vo výške 0,06 % denne. Súd čiastočnému späťvzatiu žalobkyne vyhovel uznesením č.k. 10C/85/2013-63 zo dňa 08.03.2016 a konanie na zaplatenie zmenkového úroku v časti 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2016; predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 283,- eur od 15.09.2010 do 01.12.2011, zo sumy 233,- eur od 02.12.2011 do 16.03.2012, zo sumy 183,- eur od 17.03.2012 do 24.04.2012, zo sumy 133,- eur od 25.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 83,- eur od 16.05.2012 do 18.06.2012, zo sumy 33,- eur od 19.06.2012 do 18.07.2012, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 283,- eur od 29.11.2010 do 01.12.2011, zo sumy 233,- eur od 02.12.2011 do 16.03.2012, zo sumy 183,- eur od 17.03.2012 do 24.04.2012, zo sumy 133,- eur od 25.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 83,- eur od 16.05.2012 do 18.06.2012, zo sumy 33,- eur od 19.06.2012 do 18.07.2012, bez sumy 6,00 eur, ktorú žalovaný na úroky už zaplatil, zmenkovej odmeny v sume 0,94 eura a náhrady trov konania.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s vecou, keď bolo zistené, že žalobkyňa má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci, mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

6. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné taktiež určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), alebo výlučne za spor zo zmenky (vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si strany zvolili rozhodné právo), daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta (spoločnosť: POHOTOVOSŤ, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598) bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

7. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (SD EU) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd prvej inštancie povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu prvej inštancie je pritom

známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov. Súd prvej inštancie si preto zabezpečil ako listinný dôkaz predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená (§ 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavila žalobkyňa, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnila, no súčasne namietala uskutočnenie pojednávania s odôvodnením, že v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko jej účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 . Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 .

10. Čo sa týka výhrad žalobkyne k uskutočneniu pojednávania, súd prvej inštancie v tejto súvislosti na obhajobu ním zvoleného procesného postupu v podobe nariadenia pojednávania poukazuje na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS R č. 93 zo dňa 20.10.2015 (ďalej len „Stanovisko NS SR č. 93“), v zmysle ktorého „súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená“. Vyššie uvedené Stanovisko č. 93 je aplikovateľné na danú vec prejednávanú súdom prvej inštancie.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: podstatným obsahom exekučného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10Er/462/2011 - zmluvou o vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenkou, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, rozhodnutiami exekučného súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Žalovaný potvrdil čerpania úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ v roku 2009, nevedel sa však vyjadriť, koľko na úver už zaplatil.

13. Dňa 10.08.2009 uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 ako veriteľ so žalovaným ako fyzickou osobou, identifikovanou v zmluve rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, na predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200-, eur (ďalej len "zmluva o úvere") na výkon zamestnania. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť poskytnutý úver zvýšený o poplatok vo výške 170,-eur, spolu teda v sume 370,- eur v 10 mesačných splátkach po 37,- eur, počnúc dňom 18.09.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku tejto formulárovej zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere.

14. V bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, označenej ako „dohoda o vyplnení zmenky“ bolo uvedené, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ďalej bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

15. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 10.08.2009 na rad POHOTOVOSŤ, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 283,-eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 15.09.2010. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobkyňu.

16. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/462/2011 bola predložená vyššie špecifikovaná úverová zmluva, ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 18.2.2011 sp. zn. SR 15014/10 ako aj predmetná zmenka vystavená žalovaným. V danom exekučnom konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 10Er/462/2011-10 zo dňa 13.6.2011 zamietnutá (právoplatnosť dňa 16.8.2011). Dôvodom zamietnutia žiadosti bolo predovšetkým to (ako to konštatoval exekučný súd), že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah (spotrebiteľskú zmluvu) a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa, pričom exekučný súd môže i bez návrhu posúdiť primeranosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, a z toho dôvodu je ako neprijateľná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok (ako exekučný titul) je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Následne bolo uznesením č.k. 10Er/462/2011-16 zo dňa 24.5.2013 exekučné konanie zastavené (právoplatnosť dňa 4.6.2014).

17. V zmysle čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, členské štáty zabezpečia, by nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;

obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

28. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

33. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

34. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

35. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

36. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

37. Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

38. Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

39. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

40. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

41. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba (ani v znení po jej čiastočnom späťvzatí a zastavení) nie je dôvodná, pričom takéto právne posúdenie je aj v súlade z ustálenou rozhodovacou praxou (napr. Krajský súd v Trnave vo veciach sp. zn. 24Co/971/2015 zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 24Co/952/2015 zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 23Co/886/2015 zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 23Co/225/2016 zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 11Co/136/2016 zo dňa 21.06.2016, Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 8Cob/275/2015 zo dňa 28.09.2016, sp. zn. 8Cob/27/2016 zo dňa 28.09.2016, Krajský súd v Nitra vo veci sp. zn. 25Co/351/2016 zo dňa 06.09.2016, vo veci sp. zn. 25Co/303/2016 zo dňa 06.09.2016, a iné), od ktorej súd prvej inštancie nemal dôvod sa odkloniť.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru (tzv. dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobkyňou bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, pričom bola vystavená v súlade s bodom 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy mali byť do zmenky doplnené dodatočne.

43. Súd prvej inštancie uvádza, že vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.), je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd prvej inštancie mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú žalobkyňou, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanému len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu.

44. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobkyne vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

45. Uvedená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Na tomto konštatovaní nič nemení to, že v zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle už uvedeného § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 595 ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch (poskytnutý úver v rozpätí od 200 € do 20.000,-€). Súdu prvej inštancie je z rozhodovacej činnosti známe, že v iných konaniach (najmä v exekučných konaniach) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po oboznámení sa zo zmluvou o úvere súd prvej inštancie zistil, že nie je v nej uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).

46. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná (absolútne v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 06.05.2008 pod sp.

zn. 4Obo/161/2007. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd prvej inštancie dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa v časti zmenkového úroku pôvodne požadovaného vo výške 0,25 % denne zobrala svoju žalobu v časti 0,19 % denne späť (požaduje 0,06 % denne), podstatné je pôvodné dojednanie (ustanovenie). Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebola takáto tzv. dohoda dojednaná vôbec. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobkyňu. Ak by súd prvej inštancie pripustil, že neexistencia dohody o vyplňovacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd prvej inštancie musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.). Súd prvej inštancie na margo označenia predmetnej časti všeobecných podmienok poskytnutia úveru uvádza, že toto klamlivo svojím pomenovaním vyvoláva dojem o akejsi „dohode k vyplneniu zmenky“, avšak dané ustanovenie je súčasťou rozsiahlych všeobecných podmienok, ktoré neboli ani samostatne spotrebiteľom podpísané, u bežného spotrebiteľa je malá pravdepodobnosť (ak nie nulová), že vôbec pochopí (ak sa k predmetnému ustanoveniu vôbec tzv. „dočíta“) čo je to zmenka, aký má význam a k akému účelu má táto slúžiť. Tieto v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dojednané, a to v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s ich obsahom, no bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu.

47. Obdobne ako bolo exekučným súdom konštatované, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, a z toho dôvodu je ako neprijateľná podmienka, súd prvej inštancie ako neprijateľnú podmienku posúdil aj dohodu o vyplnení zmenky (takéto posúdenie bolo aj v iných konaniach, napr. Krajský súd v Trenčíne zo dňa 29.02.2012 sp. zn. 16CoE/164/2011).

48. Súd prvej inštancie napokon poukazuje na to, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona (pozn. súdu - ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 200,- eur a zákonného úroku z omeškania), teda bola absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonník pre jej rozpor so zákonom. Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo je v danom prípade mohlo byť maximálne vo výške 260,-€, t.j. 200 € ako bezúročný a bezpoplatkový úver + 30 % z tejto sumy. Zmenková suma však bola uvedená vo výške 283,-€. Táto teda jednoznačne presahuje najvyššiu prípustnú výšku ustanovenú zákonom, je preto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Okrem toho bol na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého

úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t.j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100 %-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (v danom prípade maximálne vo výške 260,-€, t.j. 200 € + 30 %). Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi. Nič na tomto právnom posúdení nemení ani čiastočné späťvzatie žaloby týkajúce sa zmenkového úroku, nakoľko pre právne posúdenie (rozpor s dobrými mravmi a s tým spojenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, bez možnosti korigovania výšky zmenkového úroku) je významné koncipovanie tohto úroku v predmetnej zmenke.

49. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobkyňa, ktorá nadobudla rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobkyňu od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd prvej inštancie vo výroku rozsudku výslovne neuviedol znenie tejto zmluvnej (neprijateľnej) podmienky v zmysle § 298 ods. 2 CSP. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravila žalobkyňa a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužívala. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú upravil právny predchodca žalobkyne ako dodávateľ. Žalobkyňa nemá postavenie dodávateľa pre účely § 298 ods. 2 CSP.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 , keďže žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).