Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-21-2016.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/21/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu B. V., X. O. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, Humenné, proti žalovanému Okresnému dopravnému inšpektorátu Prešov, so sídlom Vajanského 32, Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy uložil žalovanému v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, vo veci objasnenia priestupku vo veci č. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 zistiť, kto bol oprávnený byť prítomný na mieste dopravnej nehody, z akých zákonných dôvodov a aký bol jeho postup na mieste dopravnej nehody. Ďalej bolo úlohou orgánov, ktoré objasňovali a dokumentovali priebeh nehody vyjadriť sa, ktoré osoby sa na mieste nehody a z akých dôvodov vyskytovali (dostavili), napriek tomu, že účastníkmi dopravnej nehody neboli, aký k tomu mali dôvod, či zasahovali do objasňovania nehody a ak áno, akým spôsobom a aký na to mali dôvod; pričom na základe doplneného dokazovania je žalovaný povinný vyvodiť zodpovednosť za priestupok voči konkrétnej osobe. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca poukázal na to, že vo veci objasňovania priestupku po tom, čo bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/24/2012 zo dňa 19.09.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/39/2012 zo dňa 29.05.2013 zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o priestupku č. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 a vec bola tomuto správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie s pokynom, ako majú subjekty objasňujúce predmetný priestupok ďalej vo veci postupovať. Dňa 6.5.2015 žalobca požiadal Okresný dopravný inšpektorát Vranov nad Topľou o informáciu o spôsobe vybavenia veci. Dňa 8.6.2015 mu bolo oznámené, že vec bola pre vylúčenie zamestnancov tohto dopravného inšpektorátu postúpená Okresnému dopravnému inšpektorátu Prešov, ktorý žalobcovi oznámil, že vec bola dňa 12.2.2014 odložená, keďže zanikla zodpovednosť za priestupok. Po sťažnosti podanej žalobcom na postup Okresného dopravného inšpektorátu Prešov nadriadený orgán, Krajský dopravný inšpektorát v Prešove konštatoval, že došlo k pochybeniu zo strany správneho orgánu, no pre uplynutie objektívnej lehoty na uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti nemožno voči zodpovedným subjektom vyvodiť príslušné dôsledky, resp. uložiť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
3. Vo vzťahu k argumentácii správneho orgánu, že vo veci došlo k zániku trestnosti z dôvodu uplynutia dvoch rokov od spáchania predmetného priestupku, žalobca uviedol, že táto lehota sa má správne vzťahovať len na prejednanie priestupku. V tomto prípade však k prejednaniu došlo, pričom rozhodnutie
bolo správnym súdom zrušené, t.j. konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Poukázal pritom na ustanovenie § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), prvá veta, podľa ktorého počas konania podľa piatej časti O.s.p. neplynú lehoty pre zánik zodpovednosti vo vzťahu k prejednávaným priestupkom, správnym deliktom, a pod.
4. Žalobca poukázal na to, že od právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/39/2012 zo dňa 29.5.2013 neboli až do 12.2.2014, kedy došlo k odloženiu veci z dôvodu uplynutia zákonom určenej prekluzívnej lehoty, zo strany príslušného správneho orgánu vykonané žiadne procesné úkony vo vzťahu k prešetrovaniu priestupku. Žalovaný bol tak v tomto období bezpochyby nečinný. Skutočný vinník dopravnej nehody nebol zistený, čím bola zmarená tiež možnosť na uplatnenie náhrady škody žalobcom voči osobe zodpovednej za priestupok.
5. Žalobca je preto toho názoru, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu zákona jeho bezdôvodnou nečinnosťou vo veci prejednania priestupku (dopravnej nehody).
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že on nie je kompetentný vyjadriť sa k otázke oprávnenosti osôb prítomných na mieste nehody, resp. k postupom pri objasňovaní priestupku, keďže objasňujúcim orgánom dopravnej nehody bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Humenné.
7. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), právneho predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 1.7.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
9. Aj keď bola žaloba podaná v čase platnosti príslušných ustanovení O.s.p., účinného do 30.6.2016, z uvedených prechodných ustanovení vyplýva, že na rozhodovanie o podanej žalobe sa po 1.7.2016 budú vzťahovať príslušné ustanovenia SSP.
10. Krajský súd postupom podľa prvej hlavy štvrtej časti SSP (Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) preskúmal podanú žalobu, nárok uplatňovaný žalobcom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
12. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
13. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
14. Cieľom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Na návrh dotknutej osoby tak môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Správny súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy v administratívnom konaní týkajúcom sa žalobcu bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.
15. O nečinnosti možno hovoriť v prípade, keď má orgán verejnej správy zákonom uloženú povinnosť konať, no nekoná, t.j. nekonanie správneho orgánu tak musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné
úkony a rozhodovať. Ide tak o pasivitu správneho orgánu vtedy, keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov, alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať.
16. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha toho, aby vo veci objasnenia priestupku, dopravnej nehody zo dňa 1.9.2010, príslušný správny orgán vykonal špecifikované úkony, zistenia, resp. aby znova komplexne prešetril priestupok a na základe doplneného dokazovania vyvodil zodpovednosť za tento priestupok.
17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 1.9.2010 došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol o.i. tiež žalobca. Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou zo dňa 19.8.2011 č. ORP- DI-SK-501/2010 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) a bola mu uložená pokuta vo výške 250,- EUR spolu s povinnosťou nahradiť trovy konania v sume 33,- EUR. Po odvolaní podanom žalobcom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove ako príslušný odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 4.1.2012 č. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie o priestupku potvrdil.
18. Dňa 14.2.2012 podal žalobca žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., účinného do 30.06.2016, o ktorej Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.09.2012, č.k. 1S/24/2012 - 55 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 10Sžd/39/2012, právoplatným dňa 11.7.2013, rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 4.1.2012 č. KRP-P-157-009/KDI-BCP-2011 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou zo dňa 19.8.2011 č. ORP-DI-SK-501/2010 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, z dôvodu konštatovania nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k prešetreniu predmetnej dopravnej nehody a potreby doplnenia dokazovania vo veci a následne vydania nového rozhodnutia.
19. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát ako príslušný nadriadený orgán následne rozhodol, že Okresný dopravný inšpektorát Vranov nad Topľou je vylúčený z prejednania priestupku a dňa 6.9.2013 poveril Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove uskutočnením konania v predmetnej priestupkovej veci. Administratívny spis správneho orgánu obsahuje úradný záznam po postúpení veci Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, viacero záznamov o podaní vysvetlenia, ako aj záznam zo dňa 27.1.2014 L.. T.. T. Y. o tom, že aj keď v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci je nevyhnutné vo vzťahu k objasneniu priestupku doplniť kontrolné znalecké dokazovania, vzhľadom na skutočnosť, že dňa 11.2.2014 končí prekluzívna lehota dvoch rokov, je nehospodárne a neúčelné v tomto štádiu vyšetrovania vypracovať znalecký posudok, keďže aj v prípade, ak by bol tento znaleckú posudok k už dispozícii, vo veci nebude možné v zákonnej lehote právoplatne rozhodnúť. Dňa 12.2.2014 tento správny orgán konštatoval, o čom upovedomil aj žalobcu, B. V., že v súlade s § 66 ods. 2 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odkladá vec týkajúcu sa podozrenia zo spáchania priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky z dôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty od jeho spáchania.
20. Podľa § 66 ods. 2 zákona o priestupkoch, správny orgán vec ďalej odloží, keď zodpovednosť za priestupok zanikla.
21. Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
22. Podľa § 71 ods. 1 SSP veta prvá, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.
23. Z administratívneho spisu vyplýva, že priestupok sa stal 1.9.2010. Správna žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. bola podaná dňa 13.2.2012. V priebehu súdneho konania v zmysle § 246d O.s.p. (teraz obdobne § 71 ods. 1 SSP) lehoty neplynuli. Súdne konanie bolo právoplatne skončené dňa 11.7.2013. Po právoplatnom skončení veci na súde prekluzívna lehota plynula ďalej so započítaním doby, ktorá uplynula od spáchania priestupku do začatia konania na správnom súde.
24. Správny súd preto konštatuje, že po uplynutí dvoch rokov od spáchania priestupku, s výnimkou času, kedy sa viedlo súdne konanie na správnom súde a lehota neplynula, zanikla trestnosť spáchaného priestupku a tento priestupok viac nemožno prejednať (§ 20 ods. 1 zákona o priestupkoch).
25. Uplynutie lehôt má za následok zánik zodpovednosti za daný skutok, čo z procesného hľadiska znamená, že takýto skutok nemožno ďalej prejednávať. Správne orgány preto nie sú oprávnené v takejto situácii rozhodovať o zodpovednosti konkrétnej osoby za priestupok, s čím súvisí logicky aj to, že nie sú ďalej oprávnené vykonávať kroky smerujúce k objasňovaniu priestupku.
26. Možno preto uzavrieť, že správny orgán nebol nečinný, keď vo veci ďalej nekonal a nekoná, keďže zo zákona došlo k zániku trestnosti vo vzťahu k predmetnému priestupku.
27. Žalobcom v konaní proti nečinnosti je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť orgánu verejnej správy. Podmienkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy teda je, že fyzická alebo právnická osoba je účastníkom prebiehajúceho administratívneho konania.
28. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobou proti nečinnosti možno v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 242 ods. 1 SSP) namietať nečinnosť správneho orgánu len v prebiehajúcom administratívnom konaní. Toto konanie je tohto času skončené, pričom ukončené bolo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v súvislosti so zánikom trestnosti spáchaného priestupku.
29. Správny súdny poriadok neumožňuje v súdnom konaní o žalobe proti nečinnosti len konštatovať, že istý správny orgán bol resp. nebol v konaní nečinný, resp. či konal s prieťahmi, keďže účelom konania na správnom súde je existujúcu nečinnosť, ak je zistená, odstrániť a nariadiť správnemu orgánu realizovať príslušné kroky za účelom odstránenia nežiaducej nečinnosti. V už ukončenom správnom konaní by tak vyslovenie nečinnosti nemalo reálny zmysel, keďže uplynutie prekluzívnej lehoty bráni v tejto veci správnemu orgánu vykonať akýkoľvek procesný úkon, ktorý by smeroval k objasňovaniu skutku.
30. Správny súd preto konštatuje, že podanej žalobe v zmysle žalobcom formulovaného petitu nie je možné vyhovieť, keďže ten sa podanou žalobou domáhal toho, aby žalovaný správny orgán realizoval konkrétne kroky súvisiace s prešetrením predmetného priestupku. Keďže administratívne konanie vo veci objasňovania priestupku neprebieha, bolo ukončené v súlade so zákonom, správny súd v tejto situácii nie je oprávnený ukladať správnemu orgánu povinnosť vo veci konať.
31. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
32. Správny súd preto dospel k záveru, že podaná žaloba podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP nie je dôvodná.
33. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 249 SSP žalobu zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu vynaložených trov konania. Žalovanému správnemu orgánu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že u neho nie je splnená podmienka, aby šlo o osobitný, výnimočný prípad, aby náhradu trov bolo možné od druhej strany (tu žalobcu) spravodlivo požadovať. Navyše, správnemu orgánu v tomto konaní nevznikli žiadne trovy spojené s právnym zastúpením v konaní. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).