Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-24-2021.pdf
PDF · 74.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6C/24/2021
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobkyne T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Marianou Pirťanovou, advokátkou v Partizánskom, Moyzesova 471/1, registrovanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod číslom 7256 proti žalovanej G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 1 000 € s príslušenstvom z dôvodu, že jej požičala zmluvou zo dňa 30.06.2021 sumu 1 000 € splatnú o mesiac, pričom žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy nesplnila a dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátila. (2) Súd vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17.01.2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uznesením zo dňa 06.04.2022 bol platobný rozkaz zrušený, pretože sa ho neporadilo doručiť žalovanej. V súčasnosti súd robí v konaní úkony smerujúce k procesne účinnému doručeniu žaloby žalovanej. (3) Žalobkyňa doručila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 22.07.2022 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha zriadenia záložného práva k motorovým vozidlám vo vlastníctve žalovanej. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná sa chystá zbaviť svojho jediného majetku - motorových vozidiel špecifikovaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím môže byť ohrozená vymožiteľnosť uplatnenej pohľadávky. (4) Ako dôkazy označila v návrhu SMS komunikáciu, žalobu, lustráciu v evidencii motorových vozidiel a čestné prehlásenie. (5) Dôvodnosť uplatneného nároku osvedčuje predloženou elektronickou komunikáciou so žalovanou. Ohrozenie uspokojenia pohľadávky osvedčuje čestným prehlásením. (6) Súd sa oboznámil s návrhom a listinami predloženými a označenými žalobkyňou a zistil, že podľa elektronickej komunikácie strán je žalovaná žalobkyni dlžná sumu 1 000 €. Z lustrácií v systéme evidencie motorových vozidiel vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou motorových vozidiel P. R. a S. E.. Čestným prehlásením žalobkyne žalobkyňa chce v konaní preukázať, že na základe rozhovoru so žalovanou sa dozvedela, že sa chystá predať motorové vozidlá vo svojom vlastníctve. (7) Podľa § 343 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. (8) Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. (9) Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(10) Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (11) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (12) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (13) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (14) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (15) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (16) Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (17) Súd vychádzal z toho, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky a zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie, zhodne ako neodkladné opatrenie, môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu navrhovateľa/žalobcu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, uplatnená alebo judikovaná peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Navrhovateľ/žalobca by mal konkretizovať a osvedčiť peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ/žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Navrhovateľ/žalobca by mal poskytnúť súdu dôkazy osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. (18) Po preskúmaní návrhu žalobkyne súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že má voči žalovanej pohľadávku. Existencia pohľadávky vyplýva z predloženej elektronickej komunikácie strán. Osvedčila aj, že žalovaná má majetok, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva - motorové vozidlá. Čo však podľa názoru súdu neosvedčila je obava z budúceho zmarenia exekúcie. (19) Žalobkyňa obavu odôvodňuje tým, že žalovaná sa zbavuje jediného majetku, ktorým sú jej motorové vozidlá. Toto svoje skutkové tvrdenie však dostatočne neosvedčila žiadnym dôkazom. Podporuje ho iba čestným prehlásením zo dňa 18.07.2022, ktorá však napísala sama. Inými slovami, sama sebe vlastným prehlásením potvrdzuje vlastnú tvrdenú skutkovú okolnosť. Čestné prehlásenie samotnej žalobkyne súd nepovažuje za dostatočne presvedčivý dôkaz preukazujúci skutkové tvrdenia žalobkyne o zbavovaní sa majetku žalovanou. Chýba mu totiž prvok objektívnosti. Žalobkyňa má sama záujem na osvedčení ňou tvrdenej skutočnosti o zmenšovaní majetku žalovanej, preto by ňou vyhotovené čestné prehlásenie mohlo obstáť ako dôkaz osvedčujúci ňou tvrdené skutočnosti len v takom prípade, ak by bol podporený aj inými dôkazmi. Napríklad výpoveďou (vyjadrením) inej osoby bez záujmu na výsledku konania, písomnou alebo elektronickou komunikáciou so žalovanou, inzerátom žalovanej a podobne. (20) Zo žalovanou osvedčeného skutkového stavu však obava zo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie dostatočne nevyplýva. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.