Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/191/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu: J. P., J.. P., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Z. A. XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, právne zast. Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, za ktorú koná JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ, proti žalovanej: F. P., J.. Š., Z.. XX. XX. XXXX, K.T. B. Z. A. XX, XXX XX B. B., štátny občan SR, zast. splnomocneným zástupcom P.. P. B., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Z. XXXX/ XX, XXX XX I., štátny občan SR, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu na vrátenie daru zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu.

Svedkyni: T. B. priznáva nárok na svedočné v rozsahu 100 % od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa cestou právneho zástupcu podanou žalobou, ktorá došla dňa 03. 11. 2015 domáhal, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi dar - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k domu so súpisným číslom XXXX, postavenému na parcele A. „. Č.. XXXX o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku, parcele A. „. Č.. XXXX o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemku, parcele A. „. Č.. XXXX o výmere 146 m2, druh pozemku záhrady, pozemku, parcele A. „. Č.. XXXX/X o výmere 195 m2, druh pozemku záhrady a pozemku, parcele A. „. Č.. XXXX o výmere 20 m2, druh pozemku ostatné plochy, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX pre katastrálne územie A., a to do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň žiadal priznať trovy konania. Na zdôvodnenie písomne uviedol, že pôvodne bol výlučným vlastníkom popísaných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 03. 03. 1998. Na naliehanie žalovanej žalobca darovacou zmluvou zo dňa 15. 11. 2012 daroval menovanej 1 nehnuteľností, čím sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Vrátenia daru sa domáhal z dôvodu, že žalovaná sa voči nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy správala tak, že hrubo porušila dobré mravy. V čase uzavretia darovacej zmluvy vnímal žalobca ich manželstvo ako harmonické, mal záujem o udržanie a ďalšie rozvíjanie manželského spolužitia so žalovanou. Žalobca nemal žiadny osobitný dôvod na to, aby spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bezodplatne previedol na žalovanú, išlo výlučne o gesto jeho vôle. Takýto právny úkon by v žiadnom prípade nebol zrealizoval, ak by manželstvo považoval za rozvrátené, resp. ak by predpokladal, že v blízkej dobe dôjde k rozvodu manželstva. K povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností došlo dňa 03. 12. 2012. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná sa prestala starať o domácnosť, z práce sa vracala v neskorých nočných hodinách, nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú dcéru P. P.. V dôsledku správania žalovanej začal mať žalobca podozrenie

o jej nevere, neskôr sa mu podarilo zistiť, že má priateľa, s ktorým trávi voľný čas na úkor rodiny a starostlivosti o domácnosť. O tejto skutočnosti mala vedomosť aj maloletá dcéra účastníkov sporu, ako aj staršie deti žalovanej, spoloční známi účastníkov sporu. Dňa 05. 09. 2013 žalovaná podala návrh na rozvod manželstva so žalobcom, t. j. 10 mesiacov po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ku spísaniu ktorého došlo už 02. 08. 2013. Preto je nepravdepodobné a nelogické, aby daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve v dobe, ak by bolo jeho manželstvo s žalovanou narušené takým závažným spôsobom, ako to popisovala žalovaná v návrhu na rozvod manželstva. Nie je možné predpokladať, že v období od uzavretia darovacej zmluvy do podania návrhu na rozvod došlo k takej zásadnej zmene správania žalobcu, ktorá by odôvodňovala podanie návrhu na rozvod manželstva. Podľa žalobcu postupovala žalovaná premyslene, účelovo, keď vzhľadom na existenciu mimomanželského pomeru s iným mužom vopred plánovala podanie návrhu na rozvod manželstva, avšak k tomuto pristúpila potom, čo žalobcu presvedčila, aby jej daroval spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Teda žalovaná využila nevedomosť žalobcu o jej mimomanželskom vzťahu na základe získania majetkového prospechu darovacou zmluvou, aby následne podala návrh na rozvod. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozhodnuté dňa 04. 12. 2013. Listom zo dňa 03. 02. 2014 navrhovateľ vyzval žalovanú na vrátenie daru, a to z dôvodu jej nevhodného správania voči jeho osobe, ako aj z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej. V tejto výzve špecifikoval správanie menovanej, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná reagovala listom zo dňa 14. 02. 2014 ako „Odmietnutie vrátenia daru“, v ktorom vyjadrila nesúhlas s vrátením daru, čo sa doposiaľ nestalo. V dôsledku uvedeného došlo k zrušeniu účinkov darovacej zmluvy a k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu, pričom žalovaná postupuje v rozpore so zákonom, keďže odmieta žalobcovi darované nehnuteľnosti vydať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/137/2002 zo dňa 29. 04. 2012 („porušenie manželskej vernosti spôsobom, ktorým manžel znevážil dôstojnosť manželky a vystavil ju pre ňu neprijateľnému poníženiu, je chovaním, ktoré sa hrubo prieči dobrým mravom.“).Žalobca žiadal vypočuť svedkov T. B., F. P., ktorí v rozhodnom čase prichádzali do kontaktu so sporovými stranami a mali vedomosť o ich rodinných a osobných pomeroch.

2. Žalovaná sa cestou splnomocneného zástupcu písomne vyjadrila k žalobe (podaním zo dňa 31. 01. 2016) vrátane príloh, ktorý žiadala zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca už v roku 2014 podal žalobu v tejto istej kauze na tunajšom súde. Podobne aj v tejto podanej žalobe uvádza príčiny ich rozvodu, jej údajnú neveru, čo nepreukázal. Tvrdenia žalobcu sú nedôvodné, podvodné, právne nepreukázateľné. V tej inej veci, v ktorej bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany menovaného, žiadala vypočuť ako svedkov otca Š. a brata Š. s tým, že potrebujú vyjadrenie stavebného znalca, ktorý na jej požiadanie ohodnotil skutočný staticky stav rodinného domu. Podal vyhodnotenie, že tento rodinný dom, v tom čase daný darom manželovi - žalobcovi bol totálne v havarijnom stave, doslova zrúcanina, statika narušená, múry popraskané. Išlo o starý gazdovský dom bez riadnej dlhoročnej údržby, klasické kúrenie, bez vody, kotolne, atď. Preto bolo potrebné urobiť totálnu rekonštrukciu tohto rodinného domu (strhlo omietnutie domu, pod základmi odizolovanie celého podkladu domu, t. j. základov domu, t. j. tzv. odvodnenie s patričnou izoláciou, omietka celého vonkajšieho rodinného domu - zamurovanie trhlín na stenách, rekonštrukcia celého domu vrátane strechy, atď). Taktiež k úpravám došlo vo vnútri rodinného domu - všade vybavenie novej podlahy, vodo-elektroinštalácie, z klasického kúrenia vybudovanie novej kotolne, vymaľovanie vnútorných stien domu, atď. Počas trvania manželstva si preto so žalobcom zobrali od Slovenskej sporiteľne, a. s. v Banskej Bystrici pôžičku - stavebnú hypotéku vo výške cca 300 000,- Sk (podľa v tom čase platnej meny). Dodnes výlučne iba žalovaná spláca (aj za trvania manželstva) najmä po rozvode zvyšok úveru, toho času ešte zostatok v sume 8 000,- Eur v mesačných splátkach po 75,- Eur, avšak žalobca nie. Pokiaľ by nedošlo k totálnej rekonštrukcii ich rodinného domu, bolo by došlo k havárií, t. j. zrúteniu vonkajších múrov aj celkovo budovy. Otec a brat žalovanej túto rekonštrukciu urobili nezištne, počas prác im podávala iba stravu, občerstvenie, avšak nie finančnú úhradu. Ďalej žalovaná vo vzťahu k daru žalobcu jeho príbuznými uviedla, že to bolo počas trvania manželstva vyrovnané sčasti od jej rodičov, sčasti pôžičky stavebnej, teda ku tzv. darovaniu tohto rodinného domu s príslušenstvom nebol žiaden dlh voči príbuzným exmanžela v postavení žalobcu. Svoje tvrdenie dokazuje listinnými dôkazmi v pôvodnej žalobe vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 20C/168/2014, výsluchmi jej otca, brata, pričom pod ťarchou týchto dôkazov ako vecné bremeno nezvládol exmanžel, ani jeho právny zástupca, nedostavili sa na posledné pojednávanie v dôsledku toho, že navrhovateľ vzal späť pôvodne podaný návrh na začatie konania v tejto inej veci. Inštitút tzv. know-how/dobré zvyky, mravy v tejto kauze sa nevzťahuje, vychádzajúc z dôvodov v žalobe o rozvod a v žalobe predchádzajúceho iného súdneho konania o vrátenie daru. Žalovaná uviedla, že žalobca ju najprv verbálne dlhé roky týral bezdôvodne,

potom aj fyzicky napádal, bol viackrát riešený políciou v Banskej Bystrici, dennodenne bol opitý (5-litrový demižón s vínom) atď. Potom na počítači si hľadal ženské známosti, vyhľadával erotické stránky atď. Okrem uvedeného žalovaná zdôvodnila, že žalobca - v tom čase manžel v dobrej miere a dobromyseľne, po vzájomnej ústnej dohode s ňou, ktorá vyústila v písomnú dohodu o tzv. dare nehnuteľností jej z dôvodov uvedených, hypotekárna pôžička na totálnu rekonštrukciu ich rodinného domu, vysporiadania pôvodného daru žalobcu finančne jeho príbuzným, prác na rekonštrukcii otcom, bratom žalovanej došlo v podstate za trvania manželstva, čo Občiansky zákonník pripúšťa k tzv. majetkovoprávnemu vysporiadaniu predmetu BSM, a to písomnou darovacou zmluvou (t. j. rodinný dom s príslušenstvom každý vo veľkosti 1 k celku). Žalovaná má za to, že v danej veci nejde o vrátenie daru, ale v podstate o vrátenie tzv. právne relevantne 1 majetku z titulu podielového spoluvlastníctva, čo je dokázateľné aj listom vlastníctva. Po dlhšej PN žalovanej, jej hospitalizácií v nemocnici všetko vyrovnala ohľadom platenia služieb v súvislosti s užívaním tejto nehnuteľnosti, a to v 2/3. V tej dobe na prízemí bývala žalovaná s dvoma deťmi a s ich spoločným dieťaťom, toho času na prízemí býva jedno jej dieťa a ich spoločné dieťa.

3.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovanej, jej splnomocneného zástupcu, vypočutím svedkov F. P. (otec žalobcu), F. Š. staršieho (otec žalovanej), F. Š. mladšieho (brat žalovanej), T. Bujdákovej (kamarátka spoločnej dcéry sporových strán) a oboznámil sa s týmito listinnými dôkazmi: žaloba žalobcu vrátane príloh - Notárska zápisnica napísaná v notárskej kancelárii JUDr. Vladimíra Gondu, notára č. N 30/98 NZ 32/98 dňa 03. 03. 1998, výpis z E. Č.. XXX A..Ú.. A., návrh na rozvod manželstva z 02.08. 2013, vyjadrenie odporcu k návrhu na rozvod manželstva z 10. 10. 2013, rozvodový rozsudok OS Banská Bystrica č. k. 31P/290/2013-36 z 18. 11. 2013, darovacia zmluva zo dňa 15.11.2012, výzva na vrátenie daru zo dňa 03. 02. 2014 adresovaná žalovanej, odmietnutie daru žalovanej zo dňa 14. 02. 2014 adresované žalobcovi, vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalovanej vrátane príloh - späťvzatie návrhu navrhovateľom v inej veci sp. zn. 20C/168/2014 zo dňa 05. 05. 2015, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/168/2014-55 zo dňa 07. 05. 2015 - právoplatné dňa 10. 06. 2015, pripojené spisy Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/168/2014, sp. zn. 31P/290/2013 o rozvode manželstva účastníkov konania a obsahom spisu v danej veci. Žalovaná doložila potvrdenie OO PZ Banská Bystrica - východ č. ORPZ-BB- OPP4-110/2015-P zo dňa 12. 02. 2015, ktorým bolo potvrdené, že F. P. urobila ústne podanie oznámenia na bývalého manžela J. P., potvrdenie ktoré bolo vydané na žiadosť menovanej ako oznamovateľa. Ďalším potvrdením OO PZ Banská Bystrica - východ č. ORPZ-BB-OPP4-579/2015-P zo dňa 25. 06. 2015, sa potvrdzuje, že F. P. urobila ústne podanie oznámenie na bývalého manžela, ktoré bolo vydané na žiadosť menovanej ako oznamovateľa, ku skutku ktorému malo dôjsť dňa 23. 06. 2015. Súčasťou spisu sú doplňujúce podania sporových strán, čestné prehlásenie F. Š. zo 14. 04. 2016, prehlásenie P.Z. Ľ. z 21. 07. 2016. Súd uvádza, že dokazovanie listinami ich čítaním, čítaním ich časti alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 nebolo potrebné vykonať, nakoľko odpisy listín, prípadne ich fotokópie (ktoré tvoria prílohy oboch sporových strán) boli protistranám v priebehu konania doručené a ich obsah nebol protistranami spochybnený.

3.2. S poukazom na § 204 súd oboznámil prítomných s obsahom rozvodového spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/290/2013, a to predovšetkým s rozsudkom v označenej veci, sp. zn. 31P/290/2013-36 zo dňa 18. 11. 2013 (právoplatný 04. 12. 2013) vrátane jeho odôvodnenia. Zároveň oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica 20C/168/2014 o vrátenie daru, týkajúceho sa totožných sporových strán, vec ktorá bola ukončená uznesením tohto súdu sp. zn. 20C/168/2014-55 zo dňa 07. 05. 2015 (právoplatné 10. 06. 2015) o zastavení konania podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Ďalej v tomto druhom pripojenom spise sa nachádza doklad - dohoda o prevzatí peňažnej hotovosti zo dňa 25. 03. 1997, obsah dohody ktorej bol prečítaný. Zároveň súd prečítal písomné prehlásenie P. Ľ.A., Z. A. XX, B. B. zo dňa 21. 07. 2016 (predložené žalobcom na poslednom pojednávaní), v ktorom podpísaný prehlásil, že v období rokov 2012 - 2013 v čase neprítomnosti manžela sa Q. F. P. pravidelne stretávala v doobedných aj poobedných hodinách s p. V. F., ktorý ju čakal v aute tmavozelenej farby Š. H. špz:B. L..

3.3. Súd konštatuje, že na súdnu výzvu zo dňa 08. 08. 2016 (§ 153 neobdržal žiadne podanie zo strany právneho zástupcu žalobcu ani zo strany splnomocneného zástupcu žalovanej v určenej lehote. Napriek tomu, že predposledná zápisnica v tejto veci bola doručená zástupcovi žalovanej a včas boli uzrozumení s ďalším termínom pojednávania, títo sa nedostavili na posledné pojednávanie až s následným ospravedlnením (podanie z 22. 09. 2016). Až po pojednávaní dňa 22. 09. 2016

došlo stanovisko splnomocneného zástupcu žalovanej, obsahujúce ich skutočnosti a tvrdenia vopred uvádzané. Dodatočne došlo dňa 07. 10. 2016 vyjadrenie k poslednému pojednávaniu zo strany zástupcu žalovanej, na ktoré súd neprihliada, keďže pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku vo veci samej na deň 20. 10. 2016.

4.Predmetom tohto konania bola žaloba o vrátenie daru (spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku

- k špecifikovaným nehnuteľnostiam) žalobcovi zo strany žalovanej v zmysle jej petitu, a to do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

5.1. Podľa § 181 ods. 2 súd uvádza, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že došlo k uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 15. 11. 2012, zavkladovanej do KN. Taktiež nie je sporné, že žalobca - darca jednostranným právnym úkonom vyzval žalovanú - obdarovanú na vrátenie daru, ktorá toto odmietla písomným podaním (č. l. 17-18, č. l. 19).

5.2. Medzi sporovými stranami je sporné, či žalobcovi ako darcovi patrí právo na vrátenie daru od žalovanej v zmysle petitu žaloby, keďže podľa vyjadrenia žalovanej ako obdarovanej nedošlo z jej strany k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobcovi ako darcovi.

5.3. Následne súd uviedol predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 v tom smere, že konanie žalovanej je nutné hodnotiť síce s prihliadnutím k tomu, akú kvalitu malo manželstvo sporových strán, nie však so zreteľom k tomu, či žalobca daroval žalovanej vec väčšej hodnoty, a to vo vzťahu k predmetu tohto sporu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podrobnej žalobe v plnom rozsahu o vrátenie daru vrátane listinných dôkazov. Na námietku zástupcu žalovanej uviedol, že v danom prípade nejde o žiadne zúženie alebo rozšírenie BSM za trvania manželstva týchto účastníkov. Ide o irelevantné tvrdenie vo vzťahu k predmetu tohto konania, keďže v tomto konaní ide o vrátenie daru, a to na základe platného právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 15. 11. 2012. Naviac uviedol, že neobstoja tvrdenia žalovanej o tom, že nezhody medzi manželmi mali vznikať od roku 2005. Bolo by iracionálne, ak by žalobca pristúpil k prevodu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti v čase rozvratu manželstva. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v minulosti došlo k vyporiadaniu pôvodných vlastníkov nehnuteľností zo spoločných finančných prostriedkov. Možno predpokladať, že v takomto prípade by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi ako predávajúcimi a žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi. K tomuto nedošlo, ale došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. O údajnom vyporiadaní pôvodných podielových spoluvlastníkov neexistuje žiadny doklad, táto skutočnosť vyplýva len z tvrdení žalovanej a jej rodinných príslušníkov. Napriek tomu, že podľa výpovedí svedkov sa žalovaná mala dozvedieť o tom, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobcu už v roku 2002, t. j. v čase, kedy malo byť manželstvo žalobcu a žalovanej ešte harmonické, k uzavretiu darovacej zmluvy došlo až v roku 2012, kedy už manželstvo malo byť rozvrátené. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy o údajných finančných investíciách vložených do rekonštrukcie rodinného domu z jej strany alebo zo strany jej rodinných príslušníkov. Verzia žalovanej pôsobí nepravdivo. Aj výpoveďou svedkyne B. bolo preukázané, že skutočným motívom žalovanej, ktorý viedol k uzavretiu darovacej zmluvy, bola snaha zabezpečiť si bytovú otázku pred rozvodom manželstva. Žalovaná už v tomto čase mala mimomanželskú známosť a plánovala realizovať rozvod manželstva.

7.1. Na pojednávaní žalobca J. P. na doplnenie žalobného návrhu uviedol, že rodinný dom, ktorý sa týka predmetu konania, nadobudol do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 03. 03. 1998. Tento dom mu bol darovaný zo strany rodinných príslušníkov: L. O. - brat jeho mamy (už nežije), E. P. - jeho mama a Ž. K. - sestra jeho mamy (už nežije). Na týchto nehnuteľnostiach neviazli žiadne dlžoby.

7.2. Na naliehanie žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 15. 11. 2012 daroval 1 týchto nehnuteľností za trvania manželstva, v dôsledku čoho sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Menovaná mu predložila už pripravenú vyhotovenú darovaciu zmluvu, ktorú podpísali zhruba do jedného týždňa na matrike. Pri jej podpisovaní boli obaja súčasne. V tom čase manželke dôveroval, ich manželstvo považoval za harmonické, z ktorého pochádza spoločné dieťa A.. Ešte pred rozvodom žalovaná zrušila dcére aj chlapcovi poistky, zmizli mu zlaté retiazky, obrúčka. Predala auto, pričom sa dodatočne dozvedel, že toto sa nachádza v autobazáre na predaj za 1 000,- Eur.

7.3. Pred uzavretím tejto darovacej zmluvy s bývalou manželkou pracovali u toho istého zamestnávateľa

- v Slovenke v Banskej Bystrici, bol medzi nimi citový vzťah. Ešte pred rozvodom sa odporkyňa odsťahovala o poschodie nižšie, teda na prízemie rodinného domu s odôvodnením, že je chorá, aby nemusela chodiť, pretože na prízemí sa nachádzala jedáleň a na poschodí boli spálne. Potom si zlomila ruku a naďalej zotrvala bývať na prízemí tohto rodinného domu na trvalo. Od júna 2013 už v podstate žili oddelene. Každý sa staral o seba sám, stravovali sa samostatne. Čo sa týka platenia za rodinný dom, obdrží inkasný lístok na vodu, plyn, kúrenie, elektriku, všetko vyplatí na pošte vrátane výživného. Tento inkasný lístok zanesie otcovi a ten potom jedná s otcom žalovanej. Keďže v tomto rodinnom dome bývajú traja (žalovaná a jej syn X.), tak si tieto výdavky rozdelili tak, že žalovaná uhrádza 2/3 z výdavkov a žalobca 1/3 z týchto výdavkov.

7.4. Žalobca sa dozvedel o inej známosti žalovanej až po darovaní, a to v období od mesiaca februára 2013 do podania návrhu na rozvod manželstva bývalou manželkou. Napokon prišla za ním staršia dcéra A. P. s kamarátkou, ktorá mu povedala, že mama ho podvádza s iným mužom (uviedla jeho konkrétne meno). Ďalej mu dcéra Katka povedala, že o tomto informovala aj otca jej matky, ktorý s týmto spraví poriadky. Teda do obdobia rozvodu vedeli o známosti žalovanej s iným mužom ich rodičia z oboch strán, dcéra A., chlapec X. P., spoločná dcéra E., spoloční známi, iní kolegovia zo zamestnania. Žalobca uviedol, že tento chlap ju čakával pred ich rodinným domom, potom stretávali o zástavku ďalej alebo pri škvárovom ihrisku v Sásovej. Aj sa stretol s priateľom žalovanej, ktorému povedal, aby dal pokoj manželke.

7.5. Žalobca sa dozvedel o podaní návrhu na rozvod manželstva až jeho doručením zo strany súdu. Spočiatku s týmto nesúhlasil, ale potom už rezignoval. Potom sa už rozprávali veľmi málo a cez zuby. V rozvodovom rozsudku je napísané, že menovanú psychicky a fyzicky týral, čo sa nezakladá na pravde. Za trvania manželstva dal jej dve slabé facky. K prvej došlo asi po troch rokoch po uzavretí manželstva, keď prišla domov pod vplyvom alkoholu a nadávala pred deťmi. K druhej slabej facke došlo asi 5 rokov pred rozvodom a v podstate z toho istého dôvodu.

7.6. K predloženému prehláseniu zo dňa 21. 07. 2016 žalobca uviedol, že D.. P. Ľ. je jeho sused, ktorý býva na tej istej strane ulice. Bližšie neudržiava s týmto kontakt, nie je v žiadnom príbuzenskom ani kamarátskom vzťahu s V. F.. Keďže p. Ľ. cestuje za prácou, povedal, že mu napíše písomné prehlásenie, čo aj urobil.

8.1. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalovanej v plnom rozsahu trval na písomnom vyjadrení k žalobe, v ktorom podrobne popisujú skutkový stav. Žalobu navrhli zamietnuť. V tomto roku, ale aj v predchádzajúcom roku žalovaná vždy vydokladovala žalobcovi všetky faktúry. Tak sa to stalo aj v januári 2016, kedy vydokladovala všetky faktúry, vyhotovila ich fotokópie, na základe ktorých vznikol nedoplatok zapríčinený v dôsledku žalobcu, ktorý napokon vyrovnala za neho žalovaná.

8.2. Vo vzťahu k predmetu tohto konania zástupca naviac uviedol, že v podstate v tejto veci nejde o dar, ale o majetkové vyporiadanie BSM ešte za trvania manželstva podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 149a a § 150 OZ. Predložil súdu k nahliadnutiu dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola vyhotovená zo strany odporkyne v roku 2014, avšak k jej podpísaniu nedošlo.

8.3. Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva zo strany žalovanej bolo agresívne správanie bývalého manžela, ktorý menovanú verbálne týral, potom aj fyzicky, pretože bol aj pod vplyvom alkoholu. Žalovaná nezvládala znášať takúto situáciu v rodine.

8.4. Súdu predložili listinné doklady z Prvej stavebnej sporiteľne za roky od 2011 do 2015 (výpisy z účtu za tieto roky). Ide o stavebné sporenie ešte za trvania manželstva, ktoré uhrádza výlučne odporkyňa za trvania manželstva aj po jeho rozvode. Doposiaľ zaplatila na stavebnom sporení cca 16 000,- Eur, ktoré platí v mesačných splátkach po 75,- Eur až do konečnej úhrady.

9.1. Na pojednávaní žalovaná F. P. trvala na vyjadrení a dodala, že pred podpísaním darovacej zmluvy sa po dobu viac rokov rozprávali so žalobcom o tom, aby si tento rodinný dom rozdelili na polovicu, lebo aj jej rodičia vložili určité finančné prostriedky do tohto domu. Navrhla, aby išlo o darovaciu zmluvu,

ktorú dala pripraviť. Následne si ju žalobca prečítal. Darovanie nebolo pod žiadnym nátlakom. Vopred ju žalobca neupovedomil o tom, že žiada o vrátenie daru.

9.2. Vo vzťahu k tej prvej darovacej zmluve zo dňa 03. 03. 1998 žalovaná uviedla, že na základe tejto sa žalobca stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Do tohto rodinného domu vložili peniaze rodičia z obidvoch strán. Zároveň vložili finančné prostriedky zo spoločného stavebného sporenia za trvania manželstva. Vyplatili uja L. O. aj Ž. K.. Nevyplácali iba matku žalobcu E. P., ktorá sa vzdala svojho finančného podielu v prospech syna - žalobcu.

9.3. Pred uzavretím darovacej zmluvy zo dňa 15. 11. 2012 považovala ich manželstvo za harmonické. V podstate za jeho trvania prebehla aj rekonštrukcia tohto rodinného domu, na ktorej jej vlastný otec aj brat robili nezištne. Počas prác im podávala stravu, občerstvenie, avšak nerobili za žiadnu finančnú úhradu. K tejto rekonštrukcií rodinného domu došlo po tej darovacej zmluve zo dňa 03. 03. 1998, a to postupne. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, avšak od roku 2005 vznikali nezhody. Žalobca požíval alkoholické nápoje, deti sa sťažovali, že smrdí, prišiel o robotu, vtedy musela živiť finančne celú rodinu sama. Potom mu našla prácu v Slovenke. Žalovaná dohovárala manželovi ohľadom požívania alkoholických nápojov, ale nereagoval. Menovaná sa liečila na rakovinu od roku 2005 asi do 2010. Potvrdila, že rodičia jej dohovárali, či sa ich vzťah nedá zachrániť pred rozvodom. Na prízemí v dome bývala spolu s deťmi: E., A. a na poschodí žalobca so synom X.. Žalovaná ďalej uviedla, že sa starala o spoločnú domácnosť takým spôsobom, že do rozvodu prala pre všetkých vrátane žaloobcu, pripravovala stravu, avšak riadila iba prízemie, keďže od roku 2005 už bývali oddelene a žalobca nechcel, aby mu aj riadila. Po rozvode už pre menovaného nevarila ani mu neprala. Starala sa o spodné bývanie aj o záhradku okolo domu.

9.4. V roku 2012 žalobca ju udrel päsťou, rozbil jej peru, podala trestné oznámenie, (asi tri trestné oznámenia na žalobcu). Neobdržala žiadnu odpoveď ohľadom vybavenia týchto oznámení. Podľa názoru menovanej bolo obojstranné, že došlo k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Nie je pravdou, že za trvania manželstva mala známosť s iným mužom. Išlo o kamaráta a terajšieho kolegu v práci, poznajú sa už viac rokov. Nesúhlasila s výpoveďou svedka F. P., že sa pohybovala v nejakej spoločnosti mužov. Pokiaľ ju videl svedok pri mäsiarstve na Kapitulskej ulici s nejakými mužmi, robila tam aj jej matka. Pred mäsiarstvom sa nachádzala len z dôvodu, že si šla zafajčiť.

10.1. Na pojednávaní vypočutý svedok F. P. - otec žalobcu nevedel uviesť dôvody, prečo jeho syn

- žalobca daroval tieto nehnuteľnosti žalovanej v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. O tejto darovacej zmluve sa dozvedel až po rozvod manželstva účastníkov konania. Podľa svedka táto darovacia zmluva vznikla za podivuhodných okolností, bola spísaná bez svedkov, bez overovacej doložky. Niekto jeho syna donútil k takejto zmluve. Nebol dôvod darovať tieto nehnuteľnosti v 1, pretože túto domovú nehnuteľnosť užívali spolu ako manželia. Ich manželstvo bolo harmonické. Asi pol roka pred rozvodom dochádzalo k nejakým nedorozumeniam medzi účastníkmi. Pokiaľ si syn vypil, tak len s mierou. Podľa názoru svedka dôvodom rozvodu bola tá skutočnosť, že exmanželka syna si hľadala iného partnera, ale jej to nevyšlo. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či jeho syn nevhodne psychicky alebo fyzicky pôsobil na exmanželku, nemá vedomosť o polícií voči jeho synovi. Pokiaľ by k niečomu takémuto došlo, bývalá nevesta by sa ponosovala na syna alebo by sa o tom zmienili dve dospelé deti. Iní ľudia naznačovali, že sa menovaná stretáva s nejakými mužmi. Ako manželia bývali oddelene v dome pol roka pred rozvodom.

10.2. Svedok sa nevedel vyjadriť, či zo strany bývalej nevesty poskytli im rodičia nejaké finančné prostriedky, avšak túto skutočnosť nemôže ani poprieť, nikto ho o tom neinformoval. Nespomína si, že by sa cez telefón rozprával so synom o darovacej zmluve. Taktiež svedok na položené otázky uviedol, že nemá vedomosť o tom, či žalobca so žalovanou za trvania ich manželstva vyplatili pôvodných vlastníkov darovacej nehnuteľnosti. V roku 1998 sa dohodlo o darovaní, a nie o predaji. Keby vyplatili dvoch súrodencov matky jeho syna, tak by potom mali vyplatiť aj podiel matky E. P.. Nemá vedomosť ani o tom, že by žalobca so žalovanou za trvania manželstva uzatvorili nejaké stavebné sporenie na sumu 300 000,- Sk. Potvrdil, že na rekonštrukcií rodinného domu sa zúčastnil otec aj brat žalovanej a žalobca. Ako rodičia pravidelne navštevovali syna na sviatky, narodeniny, atď., pokiaľ sa títo nerozviedli. 11.1. Svedok F. Š. starší - otec žalovanej uviedol, že v roku 1998 došlo k darovacej zmluve, ale napriek tomu s manželkou vyplatili L. sumu 150 000,- Sk asi v roku 1998 a Ž. K. sumu 150 000,- Sk asi o rok pozdejšie. Išlo o dohodu medzi rodičmi žalobcu a žalovanej. Svedok potvrdil, že existuje doklad o tom, že

vyplatili Daniela, doklad o vyplatení Želmíry neexistuje. Na otázku pre svedka, prečo neuzatvorili kúpnu zmluvu s pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, keďže tvrdia, že týchto vyplácali, svedok uviedol, že túto otázku si kladie sám. V tom čase vzťahy medzi rodinami boli harmonické. Preto polovica domu patrí žalobcovi a polovica domu žalovanej. V roku 2005 sa dozvedeli o tom, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Syn svedka, ktorý má realitku, zistil túto skutočnosť. Pri príležitosti napr. narodenín sa stretli aj s manželkou v ich dome so žalobcom, ktorému povedali, ako je možné, že dom je napísaný na neho, čo potvrdil. Od žalobcu má vedomosť o tom, že daroval dcére polovicu z nehnuteľností za účelom, aby sa to podľa pravdy vysporiadalo. Od dcéry - žalovanej má vedomosť o tom, že viackrát volala políciu. Povedala mu, že sa chce rozviesť, pretože sa so žalobcom nedá žiť, pokiaľ si vypil, potom nešiel do práce. Táto nemala žiadnu známosť.

11.2. Pred darovacou zmluvou z novembra 2012 považuje svedok manželstvo účastníkov konania za harmonické. Žalovaná dcéra sa starala o spoločnú domácnosť. Hoci sa svedok so žalobcom rozpráva, do ich rodinného domu chodí nepravidelne.

12.1. Svedok F. Š. mladší - brat žalovanej uviedol, že o darovacej zmluve sa dozvedel až z tohto konania. Bral to ako danie veci do poriadku medzi sestrou a jeho manželom čo do právnej stránky. Žalobca hovoril o tom, že si idú vysporiadať majetkové záležitosti po právnej stránke.

12.2. O tom, že nehnuteľnosť je výlučne zapísaná na žalobcu, sa dozvedel náhodne cez kataster, a to buď v roku 2002 alebo 2003, keďže si ako pomôcku vybral túto nehnuteľnosť, pretože mal záujem o iné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v jej okolí. Keď sa ako rodina stretli, bavili sa o tomto dome, prezentovalo sa to tak, že tento dom je zapísaný na oboch. Rodičia tohto svedka aj vyplatili podiely za tento dom, a to L. T. Ž. K.. Takto to prezentoval žalobca aj jeho rodičia, že dom je zapísaný na obidvoch, a to od doby, keď sa do toho domu sestra s manželom nasťahovali. Videl aj nejaký doklad, že rodičia vyplácali niekoho zo spomínaných osôb. Čo sa týka spolužitia účastníkov svedok uviedol, že mali aj určité problémy, pretože sestra mala rakovinu maternice, zlomenú nohu. Na druhej strane žalobca požíval alkohol, a to pri každej príležitosti (napr. pri každej rodinnej oslave). Ako manželia sa snažili predierať životom, splácali životné sporenie, ako rodina sa stretávali. Nevedel sa vyjadriť čo bolo dôvodom ich rozvodu. Každý z nich si danú situáciu vysvetľoval po svojom. Od tej doby ako sestra ochorela, tak jej manžel sa zmenil takým spôsobom, že voči nej používal nevhodné slová, vykrikoval na ňu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či jeho sestra volala na bývalého manžela políciu alebo nie. Naposledy ich navštívil, keď sa rozvádzali.

12.3. Z výpovede tohto svedka ďalej vyplýva, že bez rekonštrukcie rodinného domu by sa v tomto nedalo bývať, pretože bol narušený aj staticky. Robilo sa napr. plynové ústredné kúrenie, vytrhávali sa staré podlahy na prízemí aj na prvom poschodí - v kuchyni rodinného domu, voda, kúpeľne, WC, izolácia voči spodnej vode.

13.1. Svedkyňa T. B. uviedla, že pozná dcéru P., ktorí sú rozvedení, volá sa A. P., s ktorou pracuje v rovnakej firme v Prahe. Bývali spolu od začiatku marca 2016 do mája 2016. Katka sa dozvedela o tom, že má svedčiť, s čím nesúhlasila. Preto sa nedostavila na predchádzajúce pojednávanie. Povedala jej, že ak pôjde svedčiť, že si má pobaliť všetky veci a odísť. Prišla by nielen o bývanie, ale aj o prácu. Kamarátske vzťahy ochladli.

13.2. Rodinu P. spoznala v roku 2008 - 2009, a to cez ich dcéru A., s ktorou bola spoluhráčkou v hokejovom tíme. Od roku 2009 ich navštevovala intenzívne, bola u nich aj dva tri dni, návštevy sa stupňovali, a to do zimy 2012. Vychádzala dobre s obidvoma rodičmi A., X.. P. jej pomohol, keď sa niečo pokazilo, nemali konflikt. Počas tohto obdobia považovala spolužitie žalobcu a žalovanej ako normálne, spolu komunikovali, ale pokiaľ prichádzal večer, tak F. P. povedala J. P.i, aby išiel do hornej časti domu, alebo mu povedala napr. vypadni. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca požíval alkoholické nápoje, resp. psychicky alebo fyzicky týral žalovanú.

13.3. Pani JT. volala teta, netykala si s ňou, všimla si, že táto popíja. Vnímala to tak, že popíjala pravidelne, aj si zafajčila, sedela spolu s ňou za jedným stolom. Priznala sa jej, že stretla nejakého chlapa V., že je to vzťah, že sa bojí pohlavného styku, že k tomu už prichádza. Často sa o ňom zmieňovala. Telefonovali si. Bolo to obdobie 2010, resp. 2011. Napr. jej povedala, že Vladkovi kúpila striebornú retiazku s príveskom, ktorú aj ukázala. Asi od roku 2011 žalovaná spomínala, že sa chce rozviesť, že

manžela už nemiluje, a že keď sa rozvedie, nebude mať kde bývať, dom nie je jej. Uvedené riešila s ňou a dcérou A., že by chcela v dobrom zmysle presvedčiť pána P., aby jej daroval časť domu s tým, aby mala kde bývať pre prípad, že sa rozvedie. A. jej na to odpovedala, že je to dobrý nápad.

13.4. Svedkyňa nadobudla vedomosť od A. o tom, že F. P. získala darovacou zmluvou 1 domu. Žalobca a žalovaná sa počas jej prítomnosti nerozprávali o nejakom majetkovom vyporiadaní. O nejakej rekonštrukcii toho domu má informácie od dcéry. Prerábala sa nejaká kuchyňa a iné veci, ale k tomuto došlo v inom čase, keď ich ešte nepoznala. Od F.Z. (t. j. osoba, s ktorou bývala v Prahe spolu s A.) má vedomosť o tom, že na Veľkú noc v roku 2012 boli na chate: F., A., F. P., V. a najmladšia dcéra E. K. F.. F. mi povedala, že musela predstierať, že V. je jej otec, a to pred tou pani, ktorá im požičala tú chatu na Veľkú noc. Potom mi F. povedala, že museli ísť do krčmy, aby F. s V. mali súkromie. V. videla asi trikrát ako čakal tetu F. na ceste nad domom. A. jej povedala, že by išla vypovedať v tejto veci, ale bojí sa V..

14.1. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14.2. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

14.3. Podľa § 629 Občianskeho zákonníka, darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

14.4. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

15.1. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že za trvania manželstva účastníkov konania žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom tohto sporu) na základe darovacej zmluvy zo dňa 03. 03. 1998, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice. Vklad bol povolený dňa 11. 05. 1998. Na základe tejto darcovia L. O., E. P. T. Ž. K. darovali žalobcovi popísané nehnuteľnosti zapísané na E. Č.. XXX X. A.. Ú.. A.. Darujúci prehlásili, že sú skutočnými vlastníkmi týchto nehnuteľností, na ktorých neviaznu žiadne dlhy ani bremená. V závere tejto darovacej zmluvy sa uvádza, že účastníci predmetnej zmluvy prehlasujú, že túto si pred podpisom prečítali, jej obsahu porozumeli, zhoduje sa s ich slobodnou a vážnou vôľou, že ju neuzavreli v tiesni za nevýhodných podmienok a na znak súhlasu s jej obsahom túto všetci vlastnoručne podpísali.

15.2. Dňa 15. 11. 2012 došlo k podpísaniu darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou (k povoleniu vkladu došlo dňa 03. 12. 2012). V bode IV. tejto darovacej zmluvy sa uvádza, že darca (žalobca) vyhlasuje, že na darovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani vecné bremená, ani iné právne vady a nie je mu známa taká závada, na ktorú by bol povinný obdarovanú upozorniť. Obdarovaná (žalovaná) prehlasuje, že stav darovaných nehnuteľností jej je známy, že sa s ním oboznámila a v takom stave ich darom prijíma. V bode V. tejto zmluvy zmluvné strany zhodne prehlásili, že si túto zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, že ju uzavreli po vzájomnom prerokovaní, podľa ich pravej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, na znak čoho túto zmluvu vlastnoručne podpísali. Žalovaná potvrdila prevzatie výzvy žalobcu na vrátenie daru zo dňa 03. 02. 2014. V tejto výzve menovaný uvádza, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam daroval žalovanej za trvania ich manželstva v dobrej vôli ako prejav spolupatričnosti rodiny a trvalého spolužitia. Až po darovaní týchto nehnuteľností sa menovaná prestala riadne starať o spoločnú domácnosť, začala chodiť domov v neskorých nočných hodinách mimo miesta spoločného bydliska na rôzne školenia a porady aj na viac dní, ktoré sa vôbec nekonali. V tom období sa neskôr preukázalo, že žalovaná mala vzťah s iným mužom, čo vyústilo k úplnému rozvratu a k rozvodu ich manželstva. Správanie menovanej potvrdzuje, že mala v úmysle získať jeho majetok predtým ako požiadala o rozvod manželstva. Nevhodným správaním voči jeho osobe ako jeho manželovi hrubo porušila dobré mravy a morálne zásady spolužitia manželov, spôsobila rozvod manželstva a rozpad celej rodiny. Z uvedených dôvodov vyzval žalobca o bezodkladné vrátenie daru najneskôr do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Na túto reagovala žalovaná účastníčka listom zo dňa 14. 02. 201 („Odmietnutie vrátenia daru“), v ktorom uviedla, „že ide o neobjektívne dôvody, nakoľko k rozvodu manželstva prispeli obaja manželia a vyjadrila nesúhlas s vrátením daru. Dohodu o vrátení darovaných nehnuteľností, ktorá

by mohla byť zapísaná do A. I.áznamom odmietla podpísať, svoje nároky si môže žalobca uplatniť súdnou cestou alebo dohodou o finančnom usporiadaní. Žalovaná nepovažuje svoje konanie v rozpore s dobrými mravmi“.

15.3. Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica č. k. 31P/290/2013-36 zo dňa 18. 11. 2013 manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú E. P., Z.. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným v sume 100,- Eur mesačne. Citovaný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 04. 12. 2013.

16.1. Je nesporné, že v konkrétnom prípade darovacou zmluvou žalobca - darca bezplatne obdaroval žalovanú - obdarovanú, ktorá dar prijala. Predmetná darovacia zmluva obsahuje podstatné náležitosti, a to dohodu o predmete daru a dohodu o jeho bezodplatnosti. Pri takomto type zmluvy nejde o synalagmatický záväzok. Taktiež bola zachovaná písomná forma tejto zmluvy, keďže predmetom daru boli nehnuteľnosti. Preto účinky darovacej zmluvy nastali vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností, čomu nasvedčuje pripojený list vlastníctva.

16.2. S poukazom na predmet žaloby okresný súd poukazuje na ust. § 630 OZ, úprava ktorá umožňuje osobitný spôsob zániku tohto právneho vzťahu, ktorý môže vyvolať darca tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru, čo aj písomnou výzvou urobil. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný - v konkrétnom prípade žalovaná správala k nemu alebo k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, avšak k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Pod pojmom rodina treba rozumieť manžela, rodičov a deti v zmysle Zákona o rodine. Ust. § 630 sa skôr sledoval zámer ochrany subjektívneho vzťahu darcu k osobe, do ktorej svojim správaním obdarovaný zasiahol. Pojem blízka osoba je upravený v § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Za členov rodiny darcu treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú k darcovi s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ak darca ujmu spôsobenú niektorej z nich obdarovaným pociťuje ako ujmu vlastnú. Za právne relevantné sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

16.3. Na námietku žalovanej okresný súd uvádza, že v konkrétnom prípade nedošlo k uzavretiu dohody sporových strán, ktorou by si za trvania ich bývalého manželstva upravili rozsah BSM určený zákonom buď tak, že by tento rozšírili alebo tento zúžili (§ 143a Občianskeho zákonníka). Keďže predmetom darovacej dohody bola nehnuteľnosť, táto nadobudla účinnosť vkladom do katastra.

16.4. Taktiež na námietku žalovanej súd poznamenáva, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sporové strany uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM. Pokiaľ by k takejto dohode došlo, potom by takáto dohoda bránila vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky takejto dohody nastávajú dňom jej uzavretia. Vyporiadanie BSM dohodou je však platné len vtedy, keď sa týka všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva. Ak však k uzavretiu dohody nedôjde do troch rokov od zániku BSM a v tejto lehote nebol podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, dochádza priamo zo zákona k vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 4 a tým zaniká možnosť vyporiadať BSM dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

16.5. Súd konštatuje, že pokiaľ by k takejto dohode medzi manželmi podľa § 143a a § 149 došlo ohľadom nehnuteľností, musela by mať písomnú formu a nadobudla by účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností (§149a . Tomuto nenasvedčuje ani predložená dohoda žalovanou v rámci konania o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom vrátenia daru v danom spore, ktorá nebola ani podpísaná. Predmetom tohto sporu však bola žaloba o vrátenie konkrétneho daru žalobcovi.

16.6. Okresný súd na právne zdôvodnenie vo veci samej konštatuje, že k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: 1 ) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a 2) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému (R 88/1998). Pod pojmom dobré mravy treba rozumieť všeobecné platné pravidlá správania sa, ktoré sú

v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Predpokladom na úspešné uplatnenie práva darcu - žalobcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného - žalovanej alebo len jej samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha.

16.7. Dobré mravy bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu súdu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 81/97, Rc 31/99). Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade, ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

16.8. Teda predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu - žalobcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a iné. V zmysle tohto ustanovenia, takéto nevhodné správanie sa neviaže len na darcu, ale aj na členov jeho rodiny. 17.1. Z vykonaného dokazovania okresným súdom je zrejmé, že výpovede žalobcu a žalovanej boli rozporuplné ohľadom správania sa žalovanej v dobe pred darovaním spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1 k celku zo strany žalobcu ako darcu - v tom čase manžela, ako aj po darovaní. Žalovaná neopustila domácnosť, starala sa v tom čase so žalobcom - manželom o deti. Postupne v ich manželstve však dochádzalo k nezhodám, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že žalovaná podala návrh o rozvod manželstva. Tomuto nasvedčuje aj odôvodnenie rozvodového rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/290/2013-36 zo dňa 18. 11. 2013 (nadobudol právoplatnosť dňa 04. 12. 2013). V tomto príslušný súd uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo po dlhšej trvajúcej známosti, na základe vzájomnej citovej náklonnosti v čase, keď navrhovateľka už bola rozvedená s dvoma maloletými deťmi. Krátko po uzavretí manželstva mali zabezpečené samotné bývanie v rodinnom dome. Spočiatku žili usporiadaným spôsobom života do doby, pokiaľ manžel nezačal požívať alkoholické nápoje. K tomuto došlo už pred narodením spoločnej dcéry v čase, keď odporca stratil zamestnanie a toto popieral. Napokon v tom čase manželka ochorela na závažné ochorenie. Bola hospitalizovaná a podrobila sa operáciám. V rozvodom rozsudku ďalej okresný súd konštatuje, že približne v tom čase začali medzi účastníkmi konania závažnejšie nezhody, keď odporca bol v domácnosti na tri maloleté deti v podstate sám, navrhovateľka bola hospitalizovaná. Mali aj intímne zdravotné problémy, pričom obaja potvrdili, že sa spolu intímne nestýkajú po dobu 6 - 7 rokov a navrhovateľka ani nemá záujem o takéto spolužitie. Pod vplyvom týchto skutočností dochádzalo k závažným rozporom vo vzájomných vzťahoch. Odporca upodozrieval manželku z nevery, kontroloval si jej tvrdenia o tom kde bola, či sa zakladajú na pravde. Manželka nepoprela priateľský vzťah s iným mužom, čo neprispelo k usporiadaniu vzájomných manželských vzťahov, ale naďalej mohlo utvrdzovať odporcu v tom, že je mu neverná, i keď to menovaná sama popiera. Ani jeden z nich nemal záujem na obnove riadneho manželského spolužitia.

17.2. Vo veci boli podrobne vypočutí svedkovia - rodinní príslušníci strán. Svedok - otec žalobcu sa nevedel vyjadriť k tomu, či jeho syn nevhodne pôsobil na exmanželku, bývalá nevesta ani deti sa neponosovali na syna (žalobcu). Ako manželia bývali oddelene v dome pol roka pred rozvodom. Na druhej strane svedok - otec žalovanej mal vedomosť o tom, že dcéra viackrát volala políciu. Povedala

mu, že sa chce rozviesť, pretože sa so žalobcom nedá žiť, pokiaľ si vypil, potom nešiel do práce. Táto nemala žiadnu známosť. Ďalší svedok - brat žalovanej uviedol, že pred darovacou zmluvou z novembra 2012 považuje manželstvo účastníkov konania za harmonické. Potom mali aj určité problémy, pretože sestra mala rakovinu maternice, zlomenú nohu. Na druhej strane žalobca požíval alkohol, a to pri každej príležitosti (napr. pri každej rodinnej oslave). Ako manželia sa snažili predierať životom, splácali životné sporenie. Od tej doby ako sestra ochorela, tak jej manžel sa zmenil takým spôsobom, že voči nej používal nevhodné slová, vykrikoval na ňu. Svedkyňa T. B. uviedla, že počas obdobia navštevovania tejto rodiny považovala spolužitie žalobcu a žalovanej ako normálne, spolu komunikovali, ale pokiaľ prichádzal večer, tak F. P. X. J. P., aby išiel do hornej časti domu, alebo mu povedala napr. vypadni. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca požíval alkoholické nápoje, resp. psychicky alebo fyzicky týral žalovanú. Všimla si však, že pani JT. popíja, ktorá sa jej priznala, že stretla nejakého chlapa Vlada, že je to vzťah, že sa chce rozviesť, že manžela už nemiluje, a že keď sa rozvedie, nebude mať kde bývať, dom nie je jej. Uvedené riešila s ňou a dcérou A., že by chcela v dobrom zmysle presvedčiť pána JT., aby jej daroval časť domu s tým, aby mala kde bývať pre prípad, že sa rozvedie.

17.3. Napriek uvedenému okresný súd dospel k záveru, že v rozvodovom konaní ani v tomto konaní žalobca nepreukázal nevhodné správanie žalovanej v zmysle výzvy na vrátenie daru. Táto sa starala o domácnosť a deti podľa svojich možností, s prihliadnutím na závažné jej ochorenie. O rozpad manželstva sa pričinili obaja, postupne viazla komunikácia, čo viedlo k postupnému zhoršovaniu manželských vzťahov. Žalobca popieral požívanie alkoholu, na druhej strane prestal dôverovať žalovanej - v tom čase manželke, ktorú upodozrieval z nevery, kontroloval ju. Výsluch svedkyne B. súd považoval za subjektívne vnímanie danej situácie napriek tomu, že tejto sa žalovaná mala priznať k udržovaniu vzťahu s iným mužom, čo ešte neznamená, že išlo o neveru. Napriek tomu, že žalovaná v rozvodovom konaní nepoprela priateľský vzťah s iným mužom, čo neprispelo k usporiadaniu vzájomných manželských vzťahov, ale mohlo utvrdzovať žalobcu v tom, že je mu neverná, súd v prejednávanej veci má za to, že nebolo žalobcom preukázané, že išlo o bližší intímny vzťah, a to najmä s prihliadnutím na závažné zdravotné problémy žalovanej. Išlo o vzťah s iným mužom v dobe už existujúcich problémov v manželstve, ktorý však žalobca subjektívne vnímal inak. Pokiaľ sa mala žalovaná zmieniť v tom smere, že by chcela presvedčiť žalobcu, aby jej daroval časť domu s cieľom vyriešiť si bytovú otázku pre prípad rozvodu, súd dospel k záveru, že dôvodom darovania bola iná skutočnosť. Vychádzajúc z výsluchov strán aj svedkov okresný súd má za to, že darovacia zmluva mala naplniť pôvodnú ústnu dohodu medzi rodinami sporových strán, prezentovanú v čase ešte harmonického manželstva žalobcu a žalovanej.

17.4. Súd konštatuje, že vykonal všetky navrhnuté dôkazy sporovými stranami. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov vypočutím strán, svedkov vrátane prezentovaných listinných dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti mal za preukázané, že úpravy na rodinnom dome v rámci jeho rekonštrukcie, boli realizované za finančnej výpomoci obidvoch rodín žalobcu a žalovanej v čase, keď rodinné vzťahy boli harmonické, ako aj realizované z úveru strán ako mladomanželov. Až po zistení, že rodinný dom s pozemkami, tvoriaci predmet daru, bol vedený vo výlučnom vlastníctve žalobcu, dodatočne došlo k uzavretiu darovacej zmluvy ohľadom darovania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach k celku v prospech žalovanej - obdarovanej zo strany žalobcu - darcu. Táto mala naplniť pôvodnú ústnu dohodu medzi rodinami strán, ako aj žalobcom a žalovanou (dom má patriť obom). Žalobca ani jeho otec ako svedok nepopreli toto skutkové tvrdenie žalovanej podporené výpoveďou jej otca a brata (svedkov). Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica 20C/168/2014 o vrátenie daru, týkajúceho sa totožných sporových strán, vec ktorá bola ukončená uznesením tohto súdu sp. zn. 20C/168/2014-55 zo dňa 07. 05. 2015 (právoplatné 10. 06. 2015) o zastavení konania podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. V tomto druhom spise sa nachádza doklad - dohoda o prevzatí peňažnej hotovosti zo dňa 25. 03. 1997, obsah dohody ktorej bol prečítaný. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že na naliehanie žalovanej tejto daroval 1 nehnuteľností k celku, čím sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Sám žalobca potvrdil, že v čase uzavretia darovacej zmluvy vnímal ich manželstvo ako harmonické, mal záujem o udržanie a ďalšie rozvíjanie manželského spolužitia so žalovanou, hoci z výpovedí svedkov vyplýva, že v ich manželstve existovali problémy. Zároveň nepreukázal, že menovaná postupovala premyslene, účelovo plánovala podanie návrhu na rozvod manželstva, že ide o nevhodné správanie voči jeho osobe aj z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej. Na pojednávaní svedok F. P. - otec žalobcu nevedel uviesť dôvody, prečo jeho syn - žalobca daroval tieto nehnuteľnosti žalovanej, o čom sa dozvedel až po rozvode manželstva účastníkov konania. Ich manželstvo bolo harmonické. Asi pol roka pred rozvodom dochádzalo k nejakým nedorozumeniam medzi účastníkmi. Tento svedok sa nevedel vyjadriť, či zo

strany bývalej nevesty poskytli im rodičia nejaké finančné prostriedky, avšak túto skutočnosť nemôže ani poprieť, nikto ho o tom neinformoval. Potvrdil, že na rekonštrukcií rodinného domu sa zúčastnil otec aj brat žalovanej a žalobca. Svedkyňa T. B. uviedla, že spolužitie žalobcu a žalovanej považovala ako normálne, spolu komunikovali, ale pokiaľ prichádzal večer, tak F. P. povedala J. P., aby išiel do hornej časti domu, alebo mu povedala napr. vypadni. Táto svedkyňa však nebývala nepretržite s menovanými v období pred darovaním. Počas jej prítomnosti sa títo nerozprávali o nejakom majetkovom vyporiadaní. O nejakej rekonštrukcii toho domu má informácie od dcéry A., ale k tomuto došlo v inom čase, keď ich ešte nepoznala. Svedok F. Š. starší - otec žalovanej uviedol, že v roku 1998 došlo k darovacej zmluve, ale napriek tomu s manželkou vyplatili L. sumu 150 000,- Sk asi v roku 1998 T. Ž. K. sumu 150 000,- Sk asi o rok pozdejšie. Išlo o dohodu medzi rodičmi žalobcu a žalovanej. Svedok potvrdil, že existuje doklad o tom, že vyplatili L., doklad o vyplatení Želmíry neexistuje. Od žalobcu má vedomosť o tom, že daroval dcére polovicu z nehnuteľností za účelom, aby sa to podľa pravdy vysporiadalo. Od dcéry - žalovanej má vedomosť o tom, že viackrát volala políciu. Povedala mu, že sa chce rozviesť, pretože sa so žalobcom nedá žiť, pokiaľ si vypil, potom nešiel do práce. Táto nemala žiadnu známosť. Tento svedok ich manželstvo účastníkov konania považoval za harmonické. Svedok F. Š. mladší - brat žalovanej uviedol, že o darovacej zmluve sa dozvedel až z tohto konania. Bral to ako danie veci do poriadku medzi sestrou a jeho manželom čo do právnej stránky. Žalobca hovoril o tom, že si idú vysporiadať majetkové záležitosti po právnej stránke. Keď sa ako rodina stretli, bavili sa o tomto dome, prezentovalo sa to tak, že tento dom je zapísaný na oboch. Rodičia tohto svedka aj vyplatili podiely za tento dom, a to L. a Ž. K.. Takto to prezentoval žalobca aj jeho rodičia, že dom je zapísaný na obidvoch, a to od doby, keď sa do toho domu sestra s manželom nasťahovali. Videl aj nejaký doklad, že rodičia vyplácali niekoho zo spomínaných osôb. Čo sa týka spolužitia účastníkov svedok - brat žalovanej uviedol, že mali aj určité problémy, pretože sestra mala rakovinu maternice, zlomenú nohu. Na druhej strane žalobca požíval alkohol. Ako manželia splácali sporenie. Nevedel sa vyjadriť čo bolo dôvodom ich rozvodu. Každý z nich si danú situáciu vysvetľoval po svojom. Z výpovede tohto svedka - brata žalovanej ďalej vyplýva, že bez rekonštrukcie rodinného domu by sa v tomto nedalo bývať, pretože bol narušený aj staticky.

18.1. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že rozsah a intenzita údajne nevhodného správania žalovanej nenaplňuje skutkovú podstatu pre vrátenie daru podle § 630 OZ. Správanie žalovanej je nutné hodnotiť síce s prihliadnutím k tomu, akú kvalitu malo manželstvo sporových strán, nie však so zreteľom k tomu, či žalobca daroval žalovanej vec väčšej hodnoty, a to vo vzťahu k predmetu tohto sporu. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené, príčina jeho rozvatu nespočívala výlučne na strane žalovanej, ako to žalobca tvrdil. Okresný súd pri hodnotení vychádzal nielen z jednotlivých dôkazov zvlášť, ale aj z výpovedí svedkov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetky listinné dôkazy (konkretizované v odôvodnení tohto rozsudku). Potom nemožno tvrdiť, že správanie žalovanej pred uzavretím darovacej zmluvy či po darovaní možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože žalovaná neporušila manželskú vernosť spôsobom znevažujícím dôstojnosť žalobcu. Súd nepovažuje za preukázaný ani údajný úmysel žalovanej zabezpečiť si vyriešenie bytovej otázky pre prípad rozvodu darovaním.

18.2. Potom s poukazom na ust. § 630 prvostupňový súd uzavrel, že žalobca v danom prípade splnil len jednu z dvoch podmienok pre vrátenie daru, a to doručenie jeho prejavu vôle vo forme výzvy vrátiť dar - adresovanej žalovanej. Pokiaľ by aj žalobca existenciu uvedených dôvodov v konaní preukázal, čo však nie je tento prípad, tieto by nedosahovali taký stupeň amorálneho správania sa žalovanej ako obdarovanej voči žalobcovi ako darcovi a členom jeho rodiny, že tieto možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Len skutočnosť, že žalovaná požiadala o rozvod manželstva, nemožno označiť ako konanie priečiace sa dobrým mravom, zakladajúce nárok na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ. Menovaná sa rozhodla naďalej nezotrvať v manželskom vzťahu z dôvodov vopred uvedených. Teda neboli súčasne splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe. V tomto smere žalobca nepreukázal právny dôvod predpokladaný ust. § 630 OZ. Ide o subjektívny pohľad žalobcu na danú situáciu. Pokiaľ sporové strany sa rozchádzajú ohľadom finančného vyrovnania na vnesených investíciách do rekonštrukcie rodinného domu, najmä zohľadnenie investícií zo strany žalobcu či žalovanej, resp. ich rodín, uvedené môžu riešiť vzájomnou dohodou alebo v rámci konania o vyporiadanie BSM po rozvode. Podľa názoru súdu predmetom pretrvávajúcich nedorozumení medzi stranami je nedoriešený majetok. Okrem uvedeného súd poznamenáva, že správanie sa obdarovaného - žalovanej posúdil tunajší súd s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu a dospel k názoru, že medzi stranami v tomto prípade ide o nežiadúcu vzájomnú komunikáciu a správanie sa žalovanej ako obdarovanej nie je v zrejmom nepomere k správaniu sa žalobcu ako darcu (napr. žalovaná opakovane podala oznámenie na žalobcu

ohľadom jeho správania na príslušný PZ). Preto nie je možné konštatovať hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamieta.

19.1. Strana má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v prípade jej úspechu v spore. V zmysle § 255 ods. 1 súd rozhodol tak, žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu, keďže menovaná mala plný úspech v spore z dôvodu, že žalobcova žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

19.2. Vo vzťahu k vypočutým svedkom súd odkazuje na úpravu svedočného v zmysle § 258 CSP, podľa ktorého týmto patrí nárok na svedočné. Svedkovia: F. P., F. Š., Q., F. Š.a, mladší si nárok na náhradu svedočného neuplatnili, preto súd o ich výške rozhodovať nebude (§262 ods. 2 . Vo vzťahu k svedkyni: T. B. súd vo výrokovej časti rozhodol tak, že tejto priznáva nárok na svedočné v rozsahu 100 % od žalobcu. Súd prvej inštancie o výške tohto svedočného rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.