Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/192/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., E. XX/XX, o zaplatenie sumy 102,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. septembra 2015, č. k. 14C/280/2015-43 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 102,90 eura titulom neuhradeného zostatku úveru z úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca so žalovaným 17. 07. 2008. Zmluvou mu boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 464,71 eura (14.000,- Sk), ktoré sa zaviazal splácať v 36. splátkach po 12,91 eura mesačne, pričom uhradil sumu 361,43 eura. Keďže porušil zmluvné povinnosti, listom z 21. 03. 2010 ho vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd rozhodnutie vo veci samej právnej odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 17. 07. 2008 zmluvu o pôžičke č. 1701592, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 464,71 eura, žalovaný sa zaviazal uhradiť dlh v 36. mesačných splátkach po 12,91 eura. Z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky k 21. 03. 2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená 26. 03. 2010 a lehota na plnenie uplynula 29. 03. 2010. Vychádzajúc zo záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú skúmal, či si žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, keď účinnosťou zákona novely zák. č. 250/2007 Z. z. je súd od 13. 06. 2014 povinný na premlčanie prihliadať aj z úradnej povinnosti. Vyslovil, že novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010. Nakoľko predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa tohto zákona plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz a to nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Všeobecná 3-ročná doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, čím je vymedzený počiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne, nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo

mohlo byť prvýkrát vykonané, ak bolo uplatniteľné v súdnom konaní. Mal preukázané, že pohľadávka vznikla predčasným ukončením zmluvného vzťahu zo strany veriteľa k 21. 03. 2010 a účinky nadobudla doručením výzvy na zaplatenie, dňa 26. 03. 2010. Preto nasledujúci deň po doručení výzvy možno považovať deň, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz. Trojročná premlčacia doba uplynula 26. 03. 2013, preto žaloba podaná 20. 05. 2013 bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a úspešnému žalovanému, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súd nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR z 03. 03. 1996 PL. ÚS 36/95 a článok 125 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vyslovil názor, že aplikáciou citovaného ustanovenia dochádza k značnému narušeniu princípu právneho štátu. Platná právna úprava SR do 30. 04. 2014 umožnila spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnením po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľov bol prijatý § 5b citovaného zákona, podľa ktorého sú orgány rozhodujúce o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy povinné aj bez návrhu prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právne úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou citovaného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty. Zákonodarca uvedeným postupom de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka, čím porušil ústavu a zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. 3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

5. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatia neuhradeného zostatku z internetovej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 17. 07. 2008, vo výške 102,90 eura s príslušenstvom. Bezo sporu ide o zmluvu spotrebiteľskú, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, preto bolo danú vec potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

6. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2015 - po novelizácii zákonom č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoré je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

7. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

8. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Nakoľko má zmluva spotrebiteľský charakter, platia pre ňu všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že vzhľadom k právnej úprave v zhora citovanom ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny vzťah účastníkov sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 (v znení účinnom od 1. apríla 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 (účinného od 1. apríla 2015) a po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.apríla 2015. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru sa preto odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie v aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov /v znení účinnom od 1. mája 2014/, účinného v čase napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Je nesporné, že v danej veci platí všeobecná premlčacia doba v dĺžke troch rokov podľa ustanovenia § 101 OZ, na ktorú súd prvej inštancie správne prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1. mája 2014). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, t.j. keď je actio nata. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením, V posudzovanej veci bol týmto dňom 27. 03. 2010, uplynutím tretieho dňa po doručení oznámenia o zospoplatnení a výzve na plnenie, a preto žaloba podaná na súde dňa 20. 05. 2013 bola podaná pod uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ako správne konštatoval súd prvého stupňa.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .