Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-104-2016.pdf
PDF · 95.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/104/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: BETABYT Prešov, s.r.o.. so sídlom Masarykova 8, Prešov, IČO: 36 464 228, zastúpený Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, proti žalovanému: RiD s.r.o., so sídlom Vajkovce 300, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, v spore o zaplatenie 23.231,59 Eur, rozhodol
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.231,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 15.2.2016, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 23.231,59 Eur. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe žalovaným nesplnené peňažné záväzky zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 9.5.2013 (ďalej tiež len "podnájomná zmluva"). Žalobca tvrdil, že na základe podnájomnej zmluvy prenechal žalovanému na dočasné užívanie na dobu neurčitú nebytové priestory, nachádzajúce sa na Jazernej 1 v Košiciach, že v súlade so zmluvnými dojednaniami bolo žalovanému vyúčtované nájomné faktúrou č. 383572014, splatnou dňa 15.8.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 08/2014), č. 384002014, splatnou dňa 14.9.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 09/2014), č. 384432014, splatnou dňa 15.10.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 10/2014), č. 384912014, splatnou dňa 16.11.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 11/2014), č. 385352014, splatnou dňa 15.12.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 12/2014), č. 381382015, splatnou dňa 15.3.2015 na sumu 6.090,59 Eur (za 01-03/2015), č. 381792015, splatnou dňa 30.4.2015 na sumu 840,- Eur (za 04/2015), č. 382222015, splatnou dňa 15.5.2015 na sumu 840,- Eur (za 05/2015) a č. 382632015, splatnou dňa 15.6.2015 na sumu 840,- Eur (za 06/2015) a náhrada sa služby spojené s nájmom faktúrou č. 98236514, splatnou dňa 16.11.2014 na sumu 798,- Eur (za 11/2014), č. 98203915, splatnou dňa 29.1.2015 na sumu 798,- Eur (za 01/2015), č. 98204215, splatnou dňa 19.2.2015 na sumu 798,- Eur (za 02/2015), č. 98208015, splatnou dňa 15.3.2015 na sumu 798,- Eur (za 03/2015), č. 98214915, splatnou dňa 30.4.2015 na sumu 426,- Eur (za 04/2015), č. 98215115, splatnou dňa 15.5.2015 na sumu 426,- Eur ( za 05/2015) a č. 98218615, splatnou dňa 30.6.2015 na sumu 426,- Eur ( za 06/2015) že žalovaný takto vyúčtované nájomné a náhradu za služby spojené s užívaním nebytových priestorov ani v lehote splatnosti a ani neskôr do času vyhlásenia tohto rozsudku, nezaplatil a že z toho dôvodu listom zo dňa 1.7.2015 od podnájomnej zmluvy odstúpil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil podnájomnú zmluvu, list - odstúpenie od podnájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2015, predžalobnú výzvu na plnenie zo dňa 20.8.2015 a už spomenuté faktúry.
2. Žalovaný uplatnený nárok neuznal a bránil sa proti nemu v podstatnom namietaním dôvodnosti jeho výšky ako takého a zvlášť tiež namietaním tiež nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu
k časti uplatneného nároku. Iné prostriedky procesnej obrany žalovaný v konaní neuplatnil. Pokiaľ sa jedná o popretie skutkového tvrdenia žalobcu o výške peňažného záväzku, žalovaný i napriek dodatočne poskytnutej lehote, neuviedol vlastné tvrdenia o tejto skutkovej okolnosti a nakoľko podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. je tak jeho popretie neúčinné, súd vyšiel čo do výšky záväzku z tvrdenia žalobcu, že žalovaný faktúrami vyúčtované nájomné a náhradu za služby spojené s užívaním nebytových priestorov žalobcovi nezaplatil. Žalovaný v rámci svojej obrany tiež spochybnil vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k uplatnenej náhrade za služby spojené s užívaním nebytových priestorov spolu v sume 4.470,- Eur. Poukázal pritom na skutočnosť, že podnájomnej zmluve sa strany dohodli na povinnosti žalovaného uhrádzať nájomné žalobcovi a náhradu za služby spojené s užívaním nebytových priestorov spoločnosti Nábytok Prešov, a.s., že podľa zmluvných dojednaní túto náhradu spoločnosť Nábytok Prešov, a.s. žalovanému i vyúčtovala faktúrami. Spoločnosť Nábytok Prešov, a.s., podľa argumentácie žalovaného, v podnájomnej zmluve (časť VII bod 27) žalobcu na vymáhanie tohto plnenia splnomocnila, ani to však, pokiaľ nedošlo k postúpeniu pohľadávky, nezakladá právo žalobcu k nej.
3. Žalobca k takejto obrane žalovaného v podstatnom upriamil pozornosť na to, že so spoločnosťou Nábytok Prešov, a.s. sú personálne prepojené osoby a že ako vlastník dotknutých priestorov táto spoločnosť dňa 7.1.2000 udelila žalobcovi písomný súhlas na prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie iný osobám a na vymáhanie pohľadávok z nájmu vo vlastnom mene za súčasného rozdelenia spôsobu uhrádzania nájomného a úhrad za služby tak, že podľa tejto dohody malo byť nájomné poukazované na účet žalobcu a úhrady za služby na účet spoločnosti Nábytok Prešov, a.s. Na preukázanie svojich tvrdení, odôvodňujúcich jeho vecnú legitimáciu vo vzťahu i k náhrade za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, žalobca predložil písomný súhlas spoločnosti Nábytok Prešov, a.s. zo dňa 7.1.2000. Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobca v konaní neuplatnil.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany v určenej lehote s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.
5. Podľa zistenia súdu, dňa 9.5.2013 uzavreli žalobca ako nájomca a žalovaný v hmotnoprávnom postavení podnájomníka písomnú zmluvu o podnájme nebytových priestorov, ktorou žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie na dobu neurčitú ( časť III bod 4) nebytové priestory, nachádzajúce sa v objekte stavby na Jazernej 1 v Košiciach (časť I bod 1). V časti IV bod 6 podnájomnej zmluvy sa strany dohodli na nájomnom vo výške 1.691,83 Eur mesačne (spolu za skladovacie i kancelárske priestory), ktorá suma sa mala navýšiť o daň z pridanej hodnoty v zákonom stanovenej výške (bod 7 a bod 9 časti IV). V časti IV bod 8 podnájomnej zmluvy sa strany dohodli na úhrade za služby spojené s užívaním prenechaných nebytových priestorov v paušálnej výške (nepodliehajúcej periodickému vyúčtovaniu) 915,- Eur bez DPH mesačne. Podľa dojednania v časti IV bod 10 a bod 12 podnájomnej zmluvy mal žalovaný uhrádzať nájomné a náhradu za služby spojené s nájmom mesačne na základe faktúry, vždy do 10 dní od dátumu ich vystavenia, pričom nájomné mal podľa dohody strán platiť žalovaný priamo žalobcovi a náhradu za služby spojené s nájmom na účet spoločnosti Nábytok Prešov, a.s. V tejto súvislosti podnájomná zmluva vo svojej časti VII bod 27 obsahovala ustanovenie, podľa ktorého spoločnosť Nábytok Prešov a.s. (vlastník a prenajímateľ nebytových priestorov) „splnomocňuje“ na prípadné vymáhanie dlhu na úhradách za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, žalobcu. Obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Nábytok Prešov a.s. dotvárajú podľa zistenia súdu tiež ich dojednania, obsiahnuté v písomnosti označenej ako „Udelenie súhlasu na uzatváranie zmlúv o podnájme nehnuteľností, Udelenie plnomocenstva na vymáhanie pohľadávok v mene prenajímateľa“, ktorými spoločnosť Nábytok Prešov a.s. udelila žalobcovi súhlas na prenechávanie do podnájmu nebytových priestorov v jeho vlastníctva (časť I), došlo k určeniu, že platby za služby spojené s nájmom budú podnájomníkmi poukazované na účet spoločnosti Nábytok Prešov a.s. (časť II) s tým, že v prípade vzniku dlhu na úhradách za služby mal podľa dohody
tento vo vlastnom mene vymáhať žalobca. V časti VII bod 25 podnájomnej zmluvy sa strany dohodli na podriadení ich právneho vzťahu úprave Občianskeho zákonníka. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné postupne faktúrou č. 383572014, splatnou dňa 15.8.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 08/2014), č. 384002014, splatnou dňa 14.9.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 09/2014), č. 384432014, splatnou dňa 15.10.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 10/2014), č. 384912014, splatnou dňa 16.11.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 11/2014), č. 385352014, splatnou dňa 15.12.2014 na sumu 2.030,20 Eur (za 12/2014), č. 381382015, splatnou dňa 15.3.2015 na sumu 6.090,59 Eur (za 01-03/2015), č. 381792015, splatnou dňa 30.4.2015 na sumu 840,- Eur (za 04/2015), č. 382222015, splatnou dňa 15.5.2015 na sumu 840,- Eur (za 05/2015) a č. 382632015, splatnou dňa 15.6.2015 na sumu 840,- Eur (za 06/2015). Spoločnosť Nábytok Prešov a.s. vyúčtovala žalovanému úhradu za služby spojené s nájmom postupne faktúrou č. 98236514, splatnou dňa 16.11.2014 na sumu 798,- Eur (za 11/2014), č. 98203915, splatnou dňa 29.1.2015 na sumu 798,- Eur (za 01/2015), č. 98204215, splatnou dňa 19.2.2015 na sumu 798,- Eur (za 02/2015), č. 98208015, splatnou dňa 15.3.2015 na sumu 798,- Eur (za 03/2015), č. 98214915, splatnou dňa 30.4.2015 na sumu 426,- Eur (za 04/2015), č. 98215115, splatnou dňa 15.5.2015 na sumu 426,- Eur ( za 05/2015) a č. 98218615, splatnou dňa 30.6.2015 na sumu 426,- Eur ( za 06/2015). Žalovaný, ako bolo spomenuté už na inom mieste tohto odôvodnenia, ani správnosť fakturácie, hoc v skutočnosti žalobca i spoločnosť Nábytok Prešov a.s. fakturovali nižšie ako podnájomnou zmluvou dohodnuté sumy nájomného a úhrady za služby, nerozporoval a nepopieral ani, že takto vyúčtovanú cenu nájmu a s nájmom poskytovaných služieb, ani v dohodnutej lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatil.
6. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom bytových a nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších zmien o nájme a podnájme nebytových priestorov. Podľa ust. § 1 písm. a/ zák. č. 116/1990 Zb. sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti vyššie uvedené, je neplatná. Podľa ust. § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa ust. § 7 zák. č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Podľa ust. § 50 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. (2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel. (3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela. 7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný. Žalovaný v konaní nijak nerozporoval ani základ a ani výšku uplatneného nároku na zaplatenie nájomného v sume 18.761,59 Eur. V tejto časti žaloby mal súd predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá podnájomná zmluva, z ktorej bol žalovaný tiež povinný platiť žalobcovi nájomné v dohodnutej výške a v určený deň splatnosti, že žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za obdobie trvania nájomného vzťahu faktúrami č. 383572014, č. 384002014, č. 384432014, č. 384912014, č. 385352014, č. 381382015, č. 381792015, č. 382222015 a č. 382632015 v celkovej sume 18.761,59 Eur, ktorý záväzok na peňažné plnenie si však žalovaný do času vyhlásenia tohto rozsudku nesplnil. Spornou medzi stranami bola len ostatná časť uplatneného nároku, smerujúca k úhrade za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v sume 4.470,- Eur. Ani v tejto časti žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu o dôvode a výške uplatneného nároku, namietal však vecnú legitimáciu žalobcu k tejto pohľadávke, a
teda rozporoval, aby bol žalobca jej veriteľom, argumentujúc, že podľa podnájomnej zmluvy mal byť tento záväzok z právneho vzťahu z podnájomnej zmluvy splnený spoločnosti Nábytok Prešov a.s., ktorá úhrady za služby i vyúčtovala faktúrou. Pre rozhodnutie o tejto časti uplatneného nároku tak vzhľadom na túto námietku žalovaného, bolo nevyhnutné vysporiadať sa s povahou a právnymi dôsledkami dojednania strán v časti IV bod 10 písm. b) podnájomnej zmluvy. V tejto časti sa strany dohodli, že „ostatné náklady“, ktorými sa v kontexte ostatných zmluvných dojednaní, bezpochyby rozumeli úhrady za služby poskytované s nájmom, má zaplatiť žalovaný spoločnosti Nábytok Prešov a.s., na konkrétne v zmluve uvedený bankový účet. Východiskom ďalších úvah súdu je fakt, že podnájomnú zmluvu uzavreli medzi sebou len strany a tak práva a povinnosti ňou mohli bez ďalšieho založiť iba medzi sebou a pokiaľ sa jedná o oprávnenie tretej osoby vychádzajúc z ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinne len v prípade, že s takouto dohodou by táto prejavila súhlas. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že spoločnosť Nábytok Prešov a.s., i keď sú na podnájomnej zmluve podpísaní členovia jej predstavenstva, túto zmluvu neuzavrela, ale vychádzajúc z poznámky pred podpismi, ako vlastník nehnuteľnosti len v zmluve vyjadrila súhlas s prenechaním nebytových priestorov žalovanému. Žalobca a spoločnosť Nábytok Prešov a.s. svoje práva a povinnosti pri prenajímaní nehnuteľností žalobcom vo vlastníctve spoločnosti Nábytok Prešov a.s. upravili písomnou dohodou zo dňa 7.1.2000. Podľa tejto dohody mal žalobca pri prenajímaní nehnuteľností rozlišovať nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom, pričom v podnájomných zmluvách mal upraviť povinnosť podnájomníkov platiť úhrady za služby na účet spoločnosti Nábytok Prešov a.s. I napriek tomu však oprávnenie vymáhať i túto úhradu, a to vo vlastnom mene, podľa v tejto dohode prejavenej vôle jej účastníkov, zostalo žalobcovi. V kontexte i týchto skutočností je potrebné podľa úvahy súdu vnímať tiež povahu dojednania strán o platení úhrad za služby spoločnosti Nábytok Prešov a.s. Touto dohodou ani za nesporného súhlasu spoločnosti Nábytok Prešov a.s. s prijatím plnenia na jej základe, nedošlo podľa úvahy súdu k zániku práva žalobcu na plnenie, ale len k úprave spôsobu splnenia záväzku označením tretej osoby, ktorej sa má plniť. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že žalobca je nositeľom uplatneného práva - veriteľom i tejto pohľadávky. svedčí mu teda k nemu i vecná legitimácia. I čo do tejto časti žaloby súd skutkovo vyšiel z existencie právneho vzťahu z podnájomnej zmluvy strán, z ktorej bol žalovaný, popri nájomnom povinný tiež platiť i úhrady za služby spojené s nájmom v dohodnutej výške a v určený deň splatnosti a z preukázania inak nesporných skutočností, že spoločnosť Nábytok Prešov a.s. vyúčtovala žalovanému náklady za služby spojené s nájmom postupne faktúrou č. 98236514, č. 98203915, č. 98204215, č. 98208015, č. 98214915, č. 98215115, a č. 98218615 v celkovej sume 4.470,- Eur, ktorý záväzok na peňažné plnenie si však žalovaný do času vyhlásenia tohto rozsudku nesplnil. Na tomto základe súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu; nevyhovel pritom jeho návrhu na určenie vykonania peňažného plnenia v splátkach po 3.800,- Eur mesačne, odôvodneného jeho neschopnosťou zaplatiť záväzok naraz, vychádzajúc jednak z toho, že žalovaný do času vyhlásenia tohto rozsudku existenciu ním tvrdeného dôvodu pre toto, inak celkom výnimočné opatrenie súdu, nepreukázal a jednak svojím postojom k splneniu záväzku , keďže v priebehu konania napriek tomu, že sa dá povedať podstatnú časť pohľadávky vecne nerozporoval, neuhradil ani len jej nepatrnú časť, neposkytol dostatočný podklad pre záver, že takýto postup je v okolnostiach prípadu namieste z pohľadu spravodlivej a hlavne účinnej ochrany práv žalobcu (Čl. 2 ods. 1 C.s.p.).
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
V Košiciach 20. októbra 2016