Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/363/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. B. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XX, XXX XX Q., občan SR, 2. F. L., Z.. XX.X.XXXX, B. V. XX, XXX XX Q., občianka SR, o zaplatenie sumy 239,04 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 9.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 239,04 €, úroku z omeškania v sume 9,79 € za obdobie od 2.5.2010 do 1.4.2011, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 239,04 € od 2.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 18.4.2001 Zmluvu č. 251328342, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa žalobca obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 6M Cdo 4/2012. Podľa žalobcu pokiaľ zmluva o úvere bola uzavretá pred dňom 1.1.2008, kde dlžník bol spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ, pretože tieto ustanovenia sa do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 664,65 €, ktorá pozostáva z istiny 496,17 €, riadneho úroku 82,54 €, úroku z omeškania 35,11 € a ostatného príslušenstva v sume 50,83 €, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalobca si v konaní neuplatňuje sumu 50,83 € predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky, ani sumu 35,11 € titulom úroku z omeškania. Úver vo výške 1.161,79 € mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 19,92 € vždy k 1. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len splátky úveru splatné od 1.5.2010 do 1.4.2011 v počte 12 a celkovej výške 239,04 €. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaní neuhradili na uplatňované splátky žiadnu sumu. Zo žalovaných splatných splátok úveru žalobca vyčíslil úrok z omeškania sumou 9,79 € sadzbou 9 % ročne vždy zo sumy splátky 19,92 € za obdobie od 2.5.2010 do 1.4.2011 a ďalej žiada úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 239,04 € od 2.4.2011 do zaplatenia.

2. Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

4. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaní v 1. a 2. rade, doručenie predvolania na pojednávanie mali vykázané riadne a včas. Zo svojej neúčasti na pojednávaní sa žalovaní ospravedlnili e-mailom z vážnych rodinných dôvodov, navrhli, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaní nežiadali o odročenie pojednávania. Neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca s tým, že súd môže konať aj v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu a žalovaných.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, Zmluvou o úvere č. 0251328342, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE a jej Prílohou č. 1, pokusom o zmier, písomnou špecifikáciou pohľadávky, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo Zmluvy o úvere č. 0251328342 mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom dňa 18.4.2001. Veriteľ sa zmluvou zaviazal poskytnúť žalovaným úver vo výške 35.000 Sk (1.161,79 €), bez udania účelu, s pohyblivou úrokovou sadzbou 14,05 % p.a. a lehotou splatnosti do 1.4.2011. Žalovaní sa zmluvou zaviazali úver vrátiť spolu s úrokmi, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 600,- Sk formou inkasa z ich bežného účtu vždy do 1. dňa každého mesiaca s tým, že prvá splátka mala byť realizovaná dňa 1.6.2001 a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá dňa 1.4.2011. Dlžníci sú v zmluve označení menom, priezviskom, rodným číslom a adresou bydliska.

7. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 13.12.2012 medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako postupcom, pričom z Prílohy č. 1 k predmetnej zmluve vyplýva, že žalobcovi bola postúpená aj pohľadávka veriteľa voči žalovaným v 1. a 2. rade zo zmluvy č. 251328342. Z prílohy ďalej vyplýva, že postúpená bola pohľadávka vo výške 664,65 €, z toho istina 496,17 €, riadne úroky 82,54 €, úroky z omeškania v sume 34,47 € + 0,64 € a poplatky vo výške 50,83 €. Posledná úhrada vo výške 20,68 € bola vykonaná dňa 1.12.2009. Splatnosť úveru nastala dňa 1.4.2011.

8. Liatom zo dňa 18.12.2012 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, že postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy č. 251328342 na žalobcu.

9. Pokusom o zmier zo dňa 24.3.2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 893,01 € najneskôr do 31.3.2014 s tým, že inak si predmetnú pohľadávku uplatní na príslušnom súde.

10. Písomným podaním zo dňa 27.10.2014 žalobca špecifikoval žalovanú sumu tak, že istina pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní čerpali peňažné prostriedky vo výške úveru 1.161,79 € dňa 18.4.2001 a uhradili z poskytnutého úveru sumu 1.861,82 €. Z úhrad bola na istinu započítaná suma 1.841,72 €, na poplatky suma 17,43 € a na úrok z omeškania suma 2,67 €. Konečná splatnosť nastala dňa 1.4.2011. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 1.5.2010 do 1.4.2011, zvyšné splátky si neuplatňuje.

11. Na pojednávaní dňa 29.9.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol na základe zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. Žalovaní si svoje povinnosti nesplnili, neuhradili splátky. Žalobca si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky úveru a úroky z omeškania z týchto splátok. Má za to, že premlčacia doba je 4-ročná, nakoľko zmluvný vzťah je upravený v Obchodnom zákonníku. Aj v prípade, ak sa jedná o spotrebiteľský vzťah, uplatňuje sa 4- ročná premlčacia doba, vyjadril sa tak Najvyšší súd ČR, ktorý konštatoval, že skrátenie premlčacej doby pri spotrebiteľoch nie je v každom prípade v prospech spotrebiteľa. Žiadal o odročenie pojednávania za účelom zváženia späťvzatia žaloby z dôvodu premlčania.

12. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.10.2016 jednoznačne vyjadril svoj právny názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Podľa § 397 je premlčacia doba štyri roky. Zmluva bola uzavretá dňa 18.4.2001, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Na účastníkov zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.4.2011, sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013, sp. zn. 7Mcdo 9/2014 potvrdil správnosť aplikácie ustanovení na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Žalobca poukázal a citoval i časť rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, medzi nimi napr. rozhodnutie sp. zn. 25Co/34/2015 zo dňa 9.11.2015, sp. zn. 23Co/640/2015 zo dňa 13.1.2016, sp. zn. 25Co/132/2015 zo dňa 29.2.2016 a upriamil pozornosť na tú časť ich odôvodnenia, podľa ktorej sa premlčanie aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu uzavretých pred 1.4.2015 spravuje výlučne Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba štyri roky. Žalobca zastáva názor, že z ust. § 392 ods. 2 vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku.

13. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=1.4.2004>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2004) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=01.05.2004> uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=01.05.2004> a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701?ucinnost=01.05.2004>, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701? ucinnost=01.05.2004> do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

24. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade a právnym predchodcom žalobcu vznikol dňa 18.4.2001 záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovaným ako spoludlžníkom peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.161,79 € a žalovaní sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z doložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaní svoju povinnosť splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,92 € (600,- Sk) porušili. Pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy bola platne postúpená na žalobcu. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je zmluvou typovou podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko z jej obsahu a formy je zrejmé, že sa jedná o veriteľom vopred pripravenú zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ nemôže podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Aj v danom prípade žalovaní vstúpili do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil veriteľ.

26. Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Zákon č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) zakotvil do nášho právneho poriadku inštitút

spotrebiteľských zmlúv. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ. Uvedenou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2004 (s výnimkou § 60, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2004), boli zosúladené s naším právnym poriadkom niektoré právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ, v oblasti spotrebiteľského práva Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii. Pokiaľ je účastníkom úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, zmluva podlieha režimu spotrebiteľskej ochrany. To potom vedie súd k právnemu záveru, ktorý napokon nebol v konaní popretý žalobcom, že predmetná zmluva o úvere ma tiež charakter zmluvy spotrebiteľskej. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť. V čase vzniku zmluvy dňa 18.4.2001 Občiansky zákonník síce neobsahoval ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, avšak podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Preto súd na uvedenú zmluvu použil tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

27. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči žalovaným ako spotrebiteľom z dôvodu jeho premlčania. Citované ustanovenie upravuje (procesný) postup orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda aj súdu, má charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Táto norma neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, preto platí pravidlo jej okamžitej aplikovateľnosti. Súd prihliada na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy.

28. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

29. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, v ktorom okrem iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to Občianskeho zákonníka, v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy považuje za typické občianskoprávne vzťahy, preto „...je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“, pričom „...o rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ Ustanovenie § 54 ods. 1 je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou.

Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie (rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/834/2015 zo dňa 29.6.2016). Obdobne sa k otázke aplikácie Občianskeho zákonníka v prípade prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 24Co/126/2012-147 zo dňa 21.5.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 5M Cdo20/2009 zo dňa 25.1.2011 (dohoda o voľbe Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve bola z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). Žalobca síce doložil na podporu svojho názoru o výlučnej aplikácii 4-ročnej premlčacej doby na zmluvy o úvere rozhodnutia Krajského súdu v Trnave (č.k. 25Co/326/2015-92 zo dňa 3.5.2016, č.k. 25Co/271/2015-91 zo dňa 12.4.2016, č.k. 25Co/460/2015-86 zo dňa 12.4.2016), súd však poukazuje, že sa jedná o rozhodnutia len jedného senátu Krajského súdu v Trnave, ktoré nemožno považovať za väčšinové, predstavujúce ustálenú judikatúru pri posudzovaní otázky premlčania. Naopak tunajšiemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktoré boli vydané neskôr a v ktorých boli potvrdené ako vecne správne rozhodnutia Okresného súdu Skalica s právnym záverom, že pri spotrebiteľských zmluvách je na mieste aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (medzi nimi napr. rozsudok sp. zn. 23Co/635/2015 zo dňa 22.6.2016, sp. zn. 24Co/834/2015 zo dňa 29.6.2016, sp. zn. 24Co/833/2015 zo dňa 10.8.2016, sp. zn. 26Co/246/2015 zo dňa 7.6.2016). V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 12/2014 prijal právny záver, že súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy by mal zohľadniť § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v platnom znení, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil otázku premlčania nároku žalobcu s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri plnení dohodnutom v splátkach premlčacia doba jednotlivých splátok v zmysle ust. § 103 začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Žalobca si v danom konaní uplatňuje len zaplatenie posledných 12 splátok úveru v celkovej výške 239,04 € s pôvodnou splatnosťou dňa od 1.5.2010 do 1.4.2011. Zo zmluvy o úvere č. 0251328342 zo dňa 18.4.2001, ako aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd jednoznačne preukázané, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 1.4.2011 (t.j. splatnosťou poslednej dojednanej splátky úveru). Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 2.4.2011 (deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru) a uplynula dňa 2.4.2014. Žaloba bola na súd podaná dňa 9.4.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).