Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-50-2015.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/50/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, v zastúpení: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, sídlo: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: L., o zaplatenie 3.272,23 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.241,72 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.241,72 € od 16.3.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 37,02 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.272,23 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 487,14 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.272,23 € od 27.11.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: V zmysle § 526 Občianskeho zákonníka boli pohľadávky Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len právneho predchodcu žalobcu) vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4201096772 zo dňa 26.1.2012 na základe zmluvy zo dňa 26.2.2013 postúpené na žalobcu. Právny predchodca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 26.1.2012 Úverovú zmluvu č. 43201096772 (ďalej len ÚZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.000 €, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60. pravidelných mesačných splátkach po 102,04 €, a to v splatnosti v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku a preto bol listom zo dňa 26.2.2013 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru v zmysle hlavy ÚZP s názvom: Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, pričom zostatok úveru mal pozostávať z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované zo zosplatnených budúcich splátok) v lehote 15 dní od odoslania. Žalobca eviduje voči nemu dlh vo výške istiny 143,94 €, úroku 336,76 €, zosplatnenej istiny vo výške 2.726,03 €, poplatku za vedenie účtu vo výške 9,95 €, poistenie Bill protection vo výške 19,55 €, upomienka II. vo výške 36 €, dlh spolu 3.272,23 €.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Predžalobná výzva + poštový podací hárok, výpis z Obchodného registra navrhovateľa + preklad, výpis z Obchodného registra právneho zástupcu navrhovateľa, Dohoda o plnomocenstve, Úverová zmluva, Úverové zmluvné
podmienky, výzva k splateniu celého úveru + poštový podací hárok, výpis čerpania, splátok a úhrad, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 26.1.2012 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Úverová zmluva č. 42010967725000, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.000 € s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť 5.887,80 €, mesačná splátka 102,04 €, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 29,71 %, RPMN od 34,4 % do 36,2 % označená hviezdičkou, ktorá znamenala, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasil s tým, že presnú výšku úveru RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru, ďalej priemerná hodnota RPMN uvedená 18,29 %, termíny splatnosti splátok neuvedené vôbec, poplatok za vedenie účtu 1,99 €, spôsob úhrady splátok bankovým prevodom, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. V konaní boli žalobcom predložené Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver s označením ITH 211, ďalej dokument s názvom Informácie o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009, dokument s názvom Čo by ste mali vedieť o svojom úvere.
8. Žalobca listom zo dňa 1.7.2013 oznámil žalovanému, že dňa 26.2.2013 mu posielali doporučený list s výzvou k splateniu celého úveru, pričom bolo zistené, že chybou systému mu bola oznámená chybná dlžná čiastka, správna čiastka mala byť 3.277,35 € ku dňu 26.2.2013. Zároveň mu oznámil, že aktuálna dlžná čiastka činí 3.519,10 € a vyzvali ho na zaplatenie uvedenej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca ďalej v konaní predložil podací hárok č. EPH 00033718, ktorý mal byť listom č. 3 z 21 listov, bez uvedenia dátumu, kde bolo uvedené, že bola posielaná zásielka s číslom RN 043959378 Sk, na meno žalovaného, na adresu Krosnianska 15, 040 22 Košice.
9. Z výpisu čerpania splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný dňa 7.2.2012 čerpal bankovým prevodom sumu 3.000 €, na ktorú tento učinil úhrady vo výške 758,28 €. V predmetnom výpise je uvedené ku dňu 26.2.2013 zosplatnenie.
10. Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 526 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
12. V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.2.2013, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom.
13. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp.zn. 4 Obo 210/01).
14. I keď žalobca súdu túto zmluvu o postúpení pohľadávky v konaní nepredložil, aktívnu legitimáciu žalobcu súd odvodzoval z listu právneho zástupcu žalobcu - Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 12.11.2014, ku ktorému bolo priložené plnomocenstvo na zastupovanie právneho predchodcu žalobcu (postupcu - Home Credit Slovakia, a.s.) pri oznámení postúpenia pohľadávky a teda uvedený list spĺňa náležitosti relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky a zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie danej pohľadávky.
15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (úč do 31.12.2012, t.j. v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
21. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
22. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobcom, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na príslušné vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný obdržal od žalobcu sumu 3.000,- € ako bezúčelový úver. Súd posudzujúc obsah danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2, konkrétne:
- podľa písm. f), kedy v zmluve bol uvedený počet splátok - 60, nie doba trvania zmluvy,
- podľa písm. i), kedy síce bola dohodnutá úroková sadzba 29,71 %, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je totiž spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam úroková sadzba predstavovala v priemere 4,51 % až 12,11 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Úrok vo výške 20 % podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Z tohto dôvodu považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a teda i na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu,
- podľa písm. j), kedy je RPMN v zmluve uvedená nepresným údajom „od 34,4% do 36,2%“, ktorá mala byť v závislosti na dni poskytnutia úveru a ktorú skutočnosť mal žalobca žalovanému oznámiť až po jeho poskytnutí, čo je však v rozpore so zákonom, ktorý stanovuje uviesť presnú, nezameniteľnú, určitú výšku RPMN,
- podľa písm. k) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia, kedy v zmluve je len uvedený údaj o výške splátky 102,04 € mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhradu za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátok a podobne, a tak je nutné konštatovať, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako vyžaduje zákon. Zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na ďalšie poplatky účtované žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy.
29. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd za použitia § 11 citovaného zákona potom musel ďalej konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, súd s poukazom na § 39 OZ považoval tieto časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčité a teda neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Následne súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o veci aj vychádzal.
30. Súd mal preukázané, že žalovaný čerpal od právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 3.000,- €, na ktorú sumu učinil úhrady spolu vo výške 758,28 €, kedy súd neprihliadal na účtovanie jednotlivých splátok tak, ako to učinil právny predchodca žalobcu s poukazom na vyššie uvedený právny záver, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný potom nesplatil žalobcovi rozdiel vo výške 2.241,72 € a preto k zaplateniu tejto sumy súd žalovaného zaviazal. Tak ako bolo vyššie citované, súd nepriznal žalobcovi žiadne dohodnuté úroky, poplatky, ani iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, či zmluvné pokuty a podobne, t.j. súd priznal iba čistú dlžnú istinu vo výške 2.241,72 €.
31. Čo sa týka úroku z omeškania, keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením tohto dlhu, súd tento priznal vo výške 8,75 % ročne z priznanej dlžnej istiny 2.241,72 € od 16.3.2013 do zaplatenia. Súd priznal úrok z omeškania až od požadovaného dátumu (t.j. žalobca žiadal menej), i keď splatnosť nastala už skôr, t.j. ku dňu zosplatnenia 26.2.2013 a preto ku dňu nasledujúcemu súd posudzoval i výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 27.2.2013 bola sadzba ECB 0,75 %, čo za použitia ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 37,02 % (výpočet: úspech žalobcu 68,51 %, neúspech 31,49 %, t.j. pomer úspechu a neúspechu 37,02 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).