Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/55/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O. O. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát so sídlom Lužická 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: HK 36 Skalica, s.r.o., so sídlom Dr. Clementisa 1150/50, 909 01 Skalica, IČO: 36 250 775, o zaplatenie sumy 2.327,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.327,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.314,62 eur od 19.6.2014 do 22.7.2014 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.327,18 eur od 23.7.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Skalica dňa 16.2.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 327,18 eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4 314,62 eur od 19.6.2014 do 22.7.2014, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2 327,18 eur od 23.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. XXXXX/XX zo dňa 1.8.2014 a Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k zmluve vykonával žalobca športovú činnosť profesionálneho hokejistu u žalovaného. Po skončení zmluvy vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku odmeny do výšky 7 735,88 eur, ktorá mu patrila podľa zmluvy, a ktorá mala byť vyplatená do 15.5.2014. Žalovaný zaplatil žalobcovi do 18.6.2014 celkovú sumu 3 421,46 eur, dlžná suma tak ku dňu 18.6.2014 predstavovala sumu 4 314,42 eur. Žalovaný dňa 22.7.2014 uhradil žalobcovi sumu 1 987,24 eur, čím sa znížil dlh žalovaného ku dňu podania žaloby na sumu 2 327,18 eur. Zo strany žalovaného bola dňa 22.7.2014 vystavená faktúra č. XXXXXXXX so splatnosťou dňa 29.7.2014, ktorou sa žalovaný voči žalobcovi snažil započítať plnenie, bližšie vo faktúre nešpecifikované. Žalobcovi bol zo strany žalovaného dňa 30.7.2014 zaslaný jednostranný zápočet pohľadávok, ktorý žalobca neakceptoval, pretože započítaniu chýbala podstatná náležitosť a to identifikácia vzájomných pohľadávok, t.j. presné označenie pohľadávok, ich výška a termín splatnosti. Následne dňa 28.8.2014 zaslal žalovaný žalobcovi rozpis vyfakturovanej sumy, no ani z neho nebolo jasné, aké stravné, v akých dňoch, aké dopravné, kedy odkiaľ, kam a ako, žiadal žalovaný, pričom tieto položky musia byť presne vyšpecifikované a tiež podielovo rozpočítané na počet hráčov, ktorí sa zúčastnili jednotlivých výjazdov. Žalobca doručil žalovanému dňa 20.10.2014 pokus o zmier, v ktorom žalobca namietal platnosť čl. IV bod 1 písm. c) predmetnej zmluvy, pretože refakturácia nákladov spojených s účasťou na stretnutiach, sústredeniach a ďalších akciách v záujme klubu je absolútne neplatná, nakoľko je v uvedenej časti neurčitá, keďže dáva žalovanému možnosť v neurčitom rozsahu a hodnote zarátať náklady, ktoré sú nákladom pri plnení svojej činnosti. Podľa žalobcu v uvedenej zmluve nebola dodržaná zásada rovnosti,

pričom zmluva porušuje aj zásadu určitosti a nesie stopu zneužitia postavenia majúceho charakter monopolu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobu žiadal zamietnuť a to z dôvodu, že so žalobcom dňa 1.8.2013 platne uzatvoril zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať pre žalovaného služby profesionálneho hráča ľadového hokeja a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za to odmenu, pričom žalobca zmluvu uzatvoril dobrovoľne a bez nátlaku, bol mu poskytnutý priestor na oboznámenie sa so zmluvou a mohol zmluvu nepodpísať. Žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2 200 eur vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX. zo dňa 22.7.2014, ktorou boli žalobcovi vyúčtované náklady v súlade s bodom IV. ods. 1 písm. a) zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. XXXXX/ XX. Žalovaný pristúpil k refakturácii nákladov a pohľadávku započítal jednostranným zápočtom zo dňa 30.7.2014, čím jeho záväzok voči žalobcovi zanikol, pričom na započítanie sa nevyžadoval súhlas žalobcu a bolo ho možné vykonať aj proti jeho vôli.

3. Žalobca ani žalovaný sa na riadne predvolanie na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov L. U., N.. O. T., výpisom z obchodného registra žalovaného, zmluvou o výkone profesionálnej športovej činnosti, dodatkom č. 1, č. 2, potvrdeniami o úhradách, faktúrou žalovaného, výzvou na úhradu, faktúrou č. XXXXXXXX, jednostranným zápočtom, rozpisom vyfakturovanej sumy, výzvou na zaslanie rozpisu a podkladov k faktúre, pokusom o zmier, stanoviskom žalovaného k pokusu o zmier, vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalovaného, podaním žalobcu zo dňa 17.6.2016, ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

5. Zo zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti č. XXXXX/XX súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 1.8.2013 medzi žalobcom a žalovaným, pričom jej predmetom bol záväzok žalobcu vykonávať pre žalovaného športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu žalovaného a záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi za tuto činnosť odmenu. Žalovaný sa na dobu platnosti stal za splnenia podmienok zmluvy a za dohodnutú odmenu oprávneným výlučným užívateľom fyzických a psychických schopností hráča - žalobcu v oblasti ľadového hokeja. Hráč mal vykonávať vyššie uvedenú činnosť predovšetkým v priestoroch, kde sa uskutočňujú stretnutia a podujatia a na miestach určených žalovaným v SR i v zahraničí. Podľa čl. I bod. 2, žalobca vykonával športovú činnosť v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej. Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy pri splnení všetkých podmienok zmluvy náleží hráčovi odmena, ktorá bude uvedená v Dodatku č. 1 k zmluve. Podľa ods. 2 popri dohodnutej odmene náležia hráčovi ďalšie prémie a to podľa podmienok obsiahnutých v Dodatku č. 1 k zmluve. Podľa čl. III. ods. 6 zmluvy v prípade, že hráč nebude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom zmluvy pre klub po celú dobu platnosti zmluvy, obdrží od klubu len časť odmeny podľa pomeru počtu dní herného plánu klubu a skutočného výkonu športovej činnosti. Toto ustanovenie sa použije i pre prípad, kedy hráč nebude schopný splniť záväzky zo zmluvy pre uložený trest zákazu činnosti, či pre zdravotnú nespôsobilosť, nemajúcu svoju príčinu v plnení jeho povinností podľa zmluvy, ako i pre prípad, kedy svoje záväzky nebude schopný splniť klub z dôvodu vyššej moci. Podľa čl. III. ods. 9 zmluvy v prípade, že hráč bude pôsobiť v nižšej súťaži obdrží odmenu zníženú podľa čl. III. bod 8 zmluvy. V prípade, že hráč bude pôsobiť v klube nižšej súťaže len po pomernú časť doby počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy, obdrží za toto obdobie pomernú časť odmeny zníženú podľa čl. III. bod 8 zmluvy. Podľa čl. IV. ods. 1 písm. a) zmluvy klub je povinný platiť hráčovi za dohodnutých podmienok a času odmenu podľa čl. III. body 1-4 zmluvy a podľa písm. c) hradiť a následne refaktúrovať hráčovi náklady spojené s jeho účasťou na stretnutiach, sústredeniach a ďalších akciách konaných v záujme klubu.

6. Z dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 1.8.2013 mal súd preukázané, že sa strany dohodli na odmenách, prémiách a ďalších podmienkach tak, že odmena za mesiac august vo výške 600 eur mala byť vyplatená do 30.9.2013, odmena za súťažný zápas, na ktorý bol hráč nominovaný v období september-november vo výške 117,86 eur mala byť vyplatená do 20.12.2013, odmena za súťažný zápas, na ktorý bol hráč nominovaný v období december-marec vo výške 117,86 eur mala byť vyplatená do 30.3.2014, odmena za postup do play off vo výške 900 eur a za postup do semifinále vo výške 900 eur mali byť vyplatené do 15.5.2014 a prémie za 15 a viac kanadských bodov a kladné +/- v základnej časti vo výške 1 000 eur mali byť vyplatené do 30.6.2014.

7. V dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 1.8.2013 boli upravené pokuty v percentách základnej odmeny a predstavovali najvyššiu možnú hranicu pokuty, pričom o tom, v akej výške by bola pokuta udelená rozhoduje tréner, generálny manažér alebo prezident žalovaného.

8. Z pokladničných dokladov a výpisu z účtu predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný žalobcovi za mesiac november 2013 zaplatil dňa 25.102013 sumu 75 eur, za mesiac október zaplatil dňa 23.9.2013 sumu 150 eur, dňa 29.10.2013 mu zaplatil sumu 450 eur, dňa 18.12.2013 zaplatil sumu 750 eur, dňa 7.4.2014 zaplatil sumu 300 eur, dňa 26.2.2014 zaplatil sumu 796,46 eur, dňa 30.4.2014 zaplatil sumu 400 eur a dňa 22.7.2014 zaplatil sumu 1 987,24 eur.

9. Výzvou zo dňa 18.6.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu odmeny vo výške 4 314,62 eur, ktorá mala byť vyplatená do 15.5.2014 a ktorú žalobca žiadal uhradiť v náhradnom termíne do 10.7.2014. Žalobca odmenu vypočítal tak, že odmena za súťažný zápas bola 58 x 117,86 eur a odmena za postup do play off bola vo výške 900 eur, pričom od týchto odmien odpočítal platby uhradené žalovaným vo výške 3 421,26 eur.

10. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.7.2014 ( č.l. 18 spisu ) žalovaný fakturoval žalobcovi na základe čl. IV. bod 1 písm. c) zmluvy č. XXXXX/XX sumu 2 220 eur. Faktúra neobsahuje žiadnu prílohu, resp. špecifikáciu faktúrovaných nákladov.

11. Podaním zo dňa 30.7.2014 ( č.l. 19 ) žalovaný jednostranne započítal voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2 220 eur pozostávajúcu zo základnej odmeny za obdobie 3/2014 vo výške 235,72 eur, za obdobie 2/2014 vo výške 707,16 eur, za obdobie 1/2014 vo výške 1.178,60 a čiastočne za obdobie 12/2013 vo výške 98,52 eur.

12. V rozpise faktúrovanej sumy zo dňa 28.8.2014 k faktúre č. XXXXXXXX ( č.l. 20 ) bolo uvedené, že celková faktúrovaná suma sa skladá zo sumy dopravného 1 665 eur a stravného 555 eur.

13. Výzvou zo dňa 8.9.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaslanie podrobného rozpisu a podkladov k faktúre č. XXXXXXXX a to predovšetkým dátum, kedy boli sumy uhradené, sumu v akej boli náklady uhradené, komu boli uhradené a taktiež akým pomerom boli uvedené faktúry rozrátané na jednotlivých hráčov.

14. V pokuse o zmier zo dňa 15.10.2014 doručenom dňa 20.10.2014 žalovanému, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2 200 eur najneskôr do 31.10.2014 a súčasne namietal platnosť zmluvy v časti týkajúcej sa refakturácie nákladov spojených s účasťou na stretnutiach, sústredeniach a ďalších akciách v záujme klubu v zmysle čl. IV. bod 1 písm. c) zmluvy, pričom zmluva porušuje zásadu rovnosti, určitosti a nesie stopu zneužitia postavenia.

15. Žalobca predložil súdu aj stanovisko žalovaného zo dňa 30.10.2014 k pokusu o zmier, kde žalovaný považuje nárok uplatnený v pokuse o zmier za neopodstatnený z dôvodu, že sporové strany uzatvorili medzi sebou platne zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný platiť podľa dohodnutých zmluvných podmienok žalobcovi odmenu, zmluva bola dňa 30.4.2014 v zmysle čl. X. zmluvy ukončená, pričom žalovaný pristúpil k refakturácii nákladov v súlade so zmluvou. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami o absolútnej neplatnosti zmluvy s poukazom na to, že zmluva podlieha registrácii spoločnosti PRO- HOKEJ, a.s., ktorá súčasne schvaľuje text zmluvy a na základe interných pravidiel udeľuje licenciu jednotlivým klubom organizovaným Slovenským zväzom ľadového hokeja (ďalej len „SZĽH“). Zmena zmluvy zo strany klubu nie je možná okrem zmeny v podobe dodatkov, ktoré sa môžu týkať len odmeny hráča, ktorú spoločnosť PRO-HOKEJ, a.s. akceptuje a preto žalovaný nemal možnosť zasahovať do zmluvy a dojednať iné podmienky než aké schválil a zaregistroval text pre mužstvá zúčastnené v slovenskej extralige PRO-HOKEJ, a.s. Žalobca zmluvu podpísal dobrovoľne a bez nátlaku, bol mu poskytnutý priestor na oboznámenie sa so zmluvou s tým, že ak mal nejaké konkrétne výhrady k zmluve mal možnosť ich uplatniť pred podpísaním zmluvy resp. sa mohol rozhodnúť zmluvu nepodpísať.

16. Podaním zo dňa 7.11.2014 sa žalobca vyjadril k stanovisku žalovaného tak, že v prípade, ak žalovaný nemohol do zmluvy zasahovať, tak by si žalobca nemohol ani uplatniť námietky k zmluve, keďže zmeny

v dôsledku nich by následne nebolo možné premietnuť do zmluvy a tým žalobca nemal reálnu možnosť uplatniť výhrady k zmluve tak, aby boli do nej poňaté.

17. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že zmluva, na základe ktorej bol nárok uplatnený, je štandardnou zmluvou o výkone profesionálnej športovej činnosti. Ustanovenie čl. IV. bod 1 písm. c) bolo do zmluvy zapracované pre prípad, že klubu nevystačia finančné prostriedky na svoju činnosť a na základe tohto ustanovenia má klub možnosť rýchlo vystaviť faktúry pre hráčov. Uvedené ustanovenie je však z hľadiska Obchodného zákonníka neurčité a žalovaný ho použil z dôvodu, aby deklaroval pre SZĽH vysporiadanie finančných záležitostí s hráčmi. Zmluva odporuje ustanoveniam § 35, 36, 39 a taktiež § 3 ods. 1 OZ. Žalobca pri podpise zmluvy nemal predstavu o tom, že na základe uvedeného ustanovenia môže byť zo strany klubu vyžadovaná od neho refundácia nákladov na cestovné a stravu. Zo strany žalobcu chýbal preto prejav vôle zmluvu v tejto časti uzatvoriť. V prípade, že by žalobca bol zamestnancom žalovaného, žalovaný by musel zamestnancovi preplatiť stravné. Z uvedeného dôvodu je toto ustanovenie diskriminačné a na základe uvedeného nie sú splnené podmienky na započítanie, pretože záväzok žalobcu na základe vystavenej faktúry nevznikol a teda faktúra nemôže byť ani splatnou.

18. Žalobca sa pri výsluchu uviedol, že v dobe, ktorá sa týka prejednávaného prípadu bol registrovaným hráčom hokeja u SZĽH, čo ho oprávňovalo hrávať súťažne hokej. V Skalici vykonával profesionálnu športovú činnosť len v období ktorého sa týka zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. od 1.8.2013 do 30.4.2014. Počas uvedeného obdobia nevykonával žiadnu inú činnosť, nakoľko to nebolo možné a preto nemal ani iný príjem. Hokejová sezóna trvala maximálne 7 mesiacov, kedy mal zarobiť okolo 7 000,- eur s tým, že si musel sám uhrádzať odvody do sociálnej poisťovne, športové poistenie a všetky náklady súvisiace s vykonávaným športom a tak bol jeho priemerný čistý mesačný príjem približne vo výške 380,- eur. V uvedenom období žalovaný ako klub bol v hokejovej extralige - najvyššej hokejovej súťaži v Slovenskej republike, pričom odohral základnú časť a taktiež hral aj v play-off - nadstavbovú časť súťaže. Žalobca vtedy odohral približne 54 zápasov v základnej časti extraligy a v play-off v osemfinále odohral asi 5 zápasov. Pri uzatváraní zmluvy ho žalovaný neoboznamoval s podrobnosťami týkajúcimi sa zmluvy, ani s tým, že zmluvu nie je možné zmeniť, nakoľko túto schválila akciová spoločnosť PRO- HOKEJ, a.s. Zmluvu pred podpisom podrobne nečítal, taktiež ani ustanovenie čl. IV bod 1 zmluvy. So žalovaným sa dohadoval hlavne ohľadom dodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve. Počas uvedenej sezóny sa nedopustil žiadneho konania, za ktoré by klub voči neho mohol použiť dodatok č. 2 ohľadne pokuty. Okrem súťažných zápasov sa musel zúčastňovať aj tréningov a akcií. Počas dvoch mesiacov uvedeného obdobia mal v Skalici prenajatý byt a vo zvyšnom období dochádzal do Skalice na tréningy a na zápasy z Trnavy, uvedené si musel uhrádzať samostatne. Keď sa hral zápas v Skalici, žalobca cestoval z Trnavy do Skalice, po odohratí zápasu cestoval domov. Na tréningy do Skalice dochádzal z Trnavy, po ich absolvovaní takisto cestoval naspäť do Trnavy. Pokiaľ hrala Skalica zápasy mimo mesta, musel pricestovať do Skalice na zraz a následne prišiel pre všetkých hráčov autobus, ktorý ich odviezol na zápas do mesta kde sa zápas hral. Po zápase zase celé mužstvo cestovalo do Skalice autobusom a následne odtiaľ žalobca cestoval domov. Na zápasy nemohol cestovať sám individuálne, nikto z hráčov to tak nerobil, bolo to možné len výnimočne na základe požiadania o výnimku. Pred cestami na zápasy mu nikto neoznámil koľko bude cesta stáť. V deň pred zápasom mali stravu zabezpečenú tak, že väčšinou bola strava už vopred pripravená zo strany žalovaného v reštaurácii kam muselo ísť v rámci športovej prípravy celé mužstvo. Jednalo sa o celodenný proces prípravy na zápas. Zo strany žalovaného nebol informovaný o tom, koľko stojí obed. Po zápase takisto chodievali na večere. Obedy sa uskutočňovali len pred zápasmi pokiaľ hrali mimo Skalice. Keď sa hral zápas v Skalici obed zabezpečený zo strany žalovaného nemal, stravu mimo týchto obedov resp. večerí si každý hráč zabezpečoval sám na vlastné náklady. Výživové doplnky si uhrádzal žalobca sám, pitný režim mal zabezpečovaný len na tréningoch vodou vo fľaši. Obdobná zmluva bola podpísaná aj s ostatným hráčmi, menili sa len dodatky k zmluve. Žalobca nevedel o nikom komu by žalovaný fakturoval okrem neho cestovné a stravu. Na zápas mimo Skalice cestovalo autobusom 22 hráčov, tréner, asistent trénera, vedúci mužstva a tri osoby z klubu, ktoré sa starali o technické zabezpečenie hráčov. Žalobca ďalej uviedol, že započítanie a vystavenie faktúry zo strany žalovaného voči žalobcovi vníma ako snahu žalovaného deklarovať, že má vysporiadané finančné záväzky voči hráčom z predchádzajúcej sezóny a tiež ako odplatu za to, že žalobca nechcel podpísať ďalšiu zmluvu na ďalšiu sezónu. V súčasnosti už hokej nehráva z dôvodu, že nebol spokojný s podmienkami, za akých sa súťaž hráva.

19. Právny zástupca žalovaného počas svojho zastupovania v konaní uviedol, že žalobca bol pre žalovaného obchodným partnerom na základe čoho uzavreli zmluvu, ktorá je absolútnym obchodom a preto nie je možné sa dovolávať čiastočnej neplatnosti zmluvy, keďže žalobca mal čas na oboznámenie sa so zmluvou. V čase uzatvárania zmluvy bol generálnym manažérom žalovaného L. a v čase ukončenia bol generálnym manažérom O. T., ktorý vysporiadaval so žalobcom vzťahy súvisiace s uvedenou zmluvou.

20. Svedok L. U. pri výsluchu uviedol, že pre žalovaného vykonával funkciu generálneho manažéra v období od roku 2005 do apríla 2014. Bol aj konateľom spoločnosti žalovaného a to do roku 2015. V súvislosti so svojou funkciou v mene žalovaného podpisoval s hráčmi hráčske zmluvy, zabezpečoval sponzoring, výstroj, stravu a dopravu pre hráčov. Znenie zmlúv s hráčmi pripravoval SZĽH spolu so spoločnosťou PRO-HOKEJ, a.s. Každý hráč bol oboznámený so zmluvou, mal agenta, ktorý ho zastupoval a ktorý sa snažil vypustiť niektoré body zo zmluvy, čo však nebolo možné. Zmluvy boli pre všetky kluby hokejovej extraligy a pre všetkých hráčov rovnaké, všetci hráči a mužstvá klubu Skalica mali v sezóne roku 2013/2014 rovnaké zmluvy. Zmena mohla nastať len vo forme dvoch dodatkov, prvý na prémie a odmeny a druhý na disciplinárny poriadok. V prípade, že by klub zmluvu v nejakom bode zmenil, zmluva by nebola zaregistrovaná na spoločnosti PRO-HOKEJ, a.s., čím by hráč nemohol nastúpiť na zápasy. Čo sa týka zmluvy žalobcu, tak žalobca si zobral zmluvu na preštudovanie so svojim agentom a so všetkým bol oboznámený, musel vedieť, že mu môže byť refundovaný obed a strava, žalobca bol so všetkým individuálne oboznámený. Žalobca nemohol povedať, že nebude obedovať resp. večerať. Na základe zmlúv museli hráči plniť určité povinnosti, a to zúčastňovať sa zápasov, absolvovať tréningy, chodiť na regeneráciu, do škôl, do detských domovov a ústavov pre deti telesne postihnuté, nosiť jednotné oblečenie. Pokiaľ bol určený zápas v mieste, ktoré bolo od Skalice vzdialené do 200 km, hráč sa musel zúčastniť ranného rozkorčuľovania v Skalici, pokiaľ bol povinný obed musel sa zúčastniť na povinnom obede a potom bol povinný spoločne s ostatnými hráčmi cestovať na zápas. Po odohratí zápasu bol hráč povinný absolvovať spoločnú cestu autobusom do Skalice. Po zápase, väčšinou počas cesty bola aj spoločná večera hráčov. Z dôvodu potreby rozkorčuľovania neexistovala možnosť, že by hráč mohol nastúpiť na zápas napr. tak, že by sám pricestoval do Zvolena a to ani v prípade, keby býval priamo vo Zvolene. Na zápasy cestovali s hráčmi autobusom dvaja tréneri, dvaja maséri a jeden vedúci mužstva, niekedy aj lekár. V prípade, že zápas hralo mužstvo v Skalici bolo ráno rozkorčuľovanie, spoločný obed, následne individuálny odpočinok, dve hodiny pred zápasom musel prísť hráč na zimný štadión, pripraviť sa na zápas a odohrať zápas. V prípade domáceho zápasu už nebola večera pre hráčov, prípadne len výnimočne a to formou teplej polievky a studeného jedla. Stravu pre hráčov zabezpečoval hokejový klub. Čo sa týka ceny jedla a to obedu alebo večere táto nebola hráčom dopredu oznamovaná, ale mohli si ju pozrieť v cenníku v reštaurácii. Stávalo sa, že mužstvo takto chodievalo na stravu aj ku sponzorom, keď klub za túto stravu v hotovosti neplatil a tento sponzor získal v cene poskytnutej stravy priestor na reklamu a permanentky. Poskytnutá strava bola potom vyfakturovaná klubu. Doprava na zápasy bola zabezpečovaná dodávateľsky, väčšinou od živnostníkov, cesta bola vyfakturovaná od osoby ktorá zabezpečila dopravu. K refakturovaniu stravy a cestovného na zápasy jednotlivým hráčom žalovaný postupoval individuálne, nie každému hráčovi žalovaný refakturoval stravu a cestovné. Bolo to na základe individuálnej dohody s hráčom a s vedením žalovaného. Neexistovali ďalšie písomné dodatky k uzavretým zmluvám, jednalo sa len o ústne dohody. Cestovné a stravu hráčom nefakturovali v prípade ústnej dohody, ktorú odsúhlasilo vedenie klubu. Strava aj doprava sa fakturovali hráčovi na základe zoznamu hráčov ktorí boli nominovaní na zápas a boli na obede alebo večeri. Cena dopravy sa rozpočítala medzi počet hráčov. Cena cesty sa rozpočítala medzi asi 27 hráčov, a to aj trénerov a dvoch masérov. Ani lekárom, ani trénerom nebola fakturovaná cesta na zápas. Hráčom sa neoznamovalo koľko bude stáť cesta na zápas. Svedok sa nevedel vyjadriť koľkým hráčom sa takýmto spôsobom fakturovala strava a cestovné na zápas. Faktúra za cestu bola vystavovaná na hokejový klub. Okrem stravy a cestovného niektorým hráčom boli fakturované aj iné náklady.

21. Svedok Ing. Tibor Martinčič pri výsluchu uviedol, že od mája 2014 pracuje pre žalovaného na základe manažérskej zmluvy ako živnostník vo funkcii generálny manažér. Zmluva medzi sporovými stranami bola ukončená uplynutím doby ešte v čase keď svedok vykonával funkciu generálneho manažéra. Zmluva je štandardná pre všetkých hráčov, pozná jej obsah, pretože rovnaké zmluvy pripravoval pre hráčov na sezónu 2014/2015. Vzťahy upravené zmluvami zo sezóny 2013/2014 a 2014/2015 sú rovnaké. Zmluvu nie je možné meniť, s hráčmi môžu byť dohadované len dodatky ohľadom odmien a disciplinárneho poriadku. Na základe článku IV. bod 1 písm. c) žalovaný refaktúruje hráčom len stravu a cestovné v súvislosti s ich činnosťou približne asi 50 % hráčom, uvedené sa vykonáva na základe

individuálneho prístupu. Na zápasy cestujú aj iné osoby okrem hráčov, ktoré majú iné zmluvy a preto im nie je možné fakturovať cestovné a nefakturuje sa im ani strava, keďže sa nechodia stravovať. Hráčovi sa refakturuje cestovné vo výške, ktorá je výsledkom rozdelenia cestovného medzi počet všetkých osôb zúčastnených na preprave, t. j. nie len na hráčov. Do 1. augusta 2014 mali byť so žalobcom vysporiadané všetky záväzky zo zmluvy a to v súvislosti s udelením licencie pre hokejový klub na ďalšiu sezónu pre extraligu a v rámci zmluvy to malo byť do 27. dňa mesiaca nasledujúceho po splatnosti odmeny. Zo strany žalobcu mu bola doručená výzva na zaplatenie záväzkov, pričom bolo možné, že žalobcovi ku dňu 27.5.2014 neboli zo strany žalovaného vyplatené všetky záväzky. Následne bolo rozhodnuté o refakturácii žalobcových nákladov. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ešte inému hráčovi boli refaktúrované takéto náklady.

22. Žalobca v podaní zo dňa 17.6.2016 uviedol, že zmluva uzatvorená medzi stranami je absolútne obchodno-právna. Vykonaným dokazovaním samotnými funkcionármi žalovaného bolo preukázané, že nemali ani len potuchy, čo sú to náklady spojené s hráčovou účasťou na stretnutiach, ustanovenie zmluvy ohľadom uvedeného je tak neurčité, že možno uvažovať o strave, cestovnom, hokejkách, korčuliach, o užívaní ľadovej plochy, kúrení, vody či osvetlení. Ak hráč ani jeho agent nevedia, koľko bude stáť obed, večera, cestovné, nemožno uvažovať o tom, že si do budúcna budú niečo, čo nebolo dohodnuté refaktúrovať. V rozpore s dobrými mravmi je aj povinnosť žalobcu žijúceho v Trnave, aby prišiel do Skalice, tam sa najedol stravou, ktorú si neobjednal a nevedel, koľko za ňu zaplatí a potom si musel zaplatiť cestu na zápas do Piešťan cez Trnavu. Súčasne žiadal doplniť dokazovanie tým, aby žalovaný predložil súdu všetky faktúry vystavené v predmetnom období, ktoré podľa čl. IV. bod 1 písm. c) zmluvy voči žalobcovi refundáciou uplatnil a tým, aby súd vyžiadal od spoločnosti PRO-HOKEJ, a.s., či v čl. IV. bod 1 písm. c) zmluvy je v zmluvách hokejových klubov bežným a nejasným ustanovením obvyklým a či predmetná spoločnosť takéto ustanovenie od klubov vyžaduje a trvá na možno refundovaní nákladov na hráča pri výkone jeho profesionálneho výkonu v prospech klubu, nakoľko mu uvedená spoločnosť takúto informáciu odmietla poskytnúť.

23. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

24. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. , účinného v čase uzavretia zmluvy, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

25. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

27. Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 4 Obchodného zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

30. Podľa § 581 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 31. Podľa § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádzal len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany.

36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)

37. Súd pri posudzovaní zmluvného vzťahu vychádzal z povahy účastníkov záväzkového vzťahu, keďže podľa § 1 ods. 1 sa vzťahuje na podnikateľov, pričom žalobca sám potvrdil, že vykonával činnosť pre žalobcu ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, čo vyplývalo tiež zo zmluvy z čl. I bod. 2, na základe ktorej bol žalobca vykonával športovú činnosť v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej.

38. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal v sporovom konaní preukázanú dôvodnosť žaloby podanej žalobcom. S ohľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané a v sporovom konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.8.2013 zmluvu o výkone profesionálnej športovej činnosti č. XXXXX/XX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať pre žalovaného športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu žalovaného a na strane druhej záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi za tuto činnosť odmenu. Žalovaný mal vykonávať vyššie uvedenú činnosť predovšetkým v priestoroch, kde sa uskutočňujú stretnutia a podujatia a na miestach určených žalovaným v SR i v zahraničí. V rovnaký deň ako zmluva bol medzi stranami uzavretý dodatok č. 1 a dodatok č. 2. V dodatku č. 1 k zmluve boli medzi stranami dohodnuté odmeny, prémie a ďalšie podmienky tak, že odmena za mesiac august vo výške 600 eur mala byť vyplatená do 30.9.2013, odmena za súťažný zápas, na ktorý bol hráč nominovaný v období september až november vo výške 117,86 eur mala byť vyplatená do 20.12.2013, odmena za súťažný zápas, na ktorý bol hráč nominovaný v období december až marec vo výške 117,86 eur mala byť vyplatená do 30.3.2014, odmena za postup do play off vo výške 900 eur a za postup do semifinále vo výške 900 eur mali byť vyplatené do 15.5.2014 a prémie za 15 a viac kanadských bodov a kladné +/- v základnej časti vo výške 1 000 eur mali byť vyplatené do 30.6.2014. Dodatok č. 2 ku zmluve upravoval pokuty v percentách základnej odmeny. V sporovom konaní ďalej nebolo sporným, že žalobca mal nárok na odmenu za súťažné zápasy vo výške 6 835,88 eur vypočítané ako odmena 117,86 násobená počtom zápasov 58 a tiež na odmenu za postup do play off vo výške 900 eur, sporným nebolo ani to, že žalovaný z takto vyčíslenej odmeny zaplatil žalobcovi len sumu 5 408,70 eur a teda neuhradená zostala odmena vo výške 2 327,18 eur. Žalovaný samotnú výšku uplatnenej odmeny a ani samotný nárok na uvedenú odmenu nerozporoval, ani ju žiadnym spôsobom nespochybnil. Sporným však bolo, či žalobcovi patrí žalobou uplatnený nárok, z dôvodu že žalovaný tvrdí, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol jednostranným započítaním na podklade vystavenej faktúry č. XXXXXXXX na sumu 2 220 eur.

39. Žalobca považoval žalobu za dôvodnú a na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že mu svedčí nárok uplatnený žalobou predložil súdu ako dôkaz zmluvu o výkone profesionálnej športovej činnosti spolu s dodatkami č. 1 a 2, doklady týkajúce sa čiastočných platieb zo strany žalovaného, výzvu na úhradu záväzku, výzvu na zaslanie podrobného rozpisu faktúry vydanej žalovaným, pokus o zmier a vyjadrenie žalobcu k stanovisku žalovaného, pričom svoje skutkové tvrdenia založil na tom základe, že mu na podklade vykonanej športovej činnosti profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu žalovaného nebola zo strany žalovaného zaplatená zvyšná časť odmeny vo výške 2 327,18 eur. Na výzvy žalobcu k zaplateniu dlhu reagoval žalovaný len čiastočnými úhradami, pričom svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy si v celosti nesplnil. Žalobca nesúhlasil s postupom žalovaného, ktorý vydal faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2 220 eur so zámerom jednostranne započítať voči žalobcovi náklady súvisiace so stravným a cestovným počas výkonu športovej činnosti žalobcu v zmysle čl. IV bod 1 písm. c) predmetnej zmluvy, keď tento článok považoval za absolútne neplatný a faktúru žalovaného za neurčitú, čím si podľa neho žalovaný nesplnil dôkazné bremeno. Žalobca zaslaný jednostranný zápočet pohľadávok neakceptoval, pretože mu chýbala podstatná náležitosť a to identifikácia vzájomných pohľadávok, t.j. presné označenie pohľadávok, ich výška a termín splatnosti, pričom žalovaný uvedenú neurčitosť nezhojil ani podaním zo dňa 28.8.2014 nazvaným ako rozpis vyfakturovanej sumy, pretože z neho naďalej nebolo jasné, aké stravné, v akých dňoch, aké dopravné, kedy odkiaľ, kam a ako, žiadal žalovaný, teda položky neboli presne vyšpecifikované a podielovo rozpočítané na počet hráčov, ktorí sa zúčastnili jednotlivých zápasov.

40. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a túto žiadal zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka žalobcu zanikla dňa 30.7.2014 jednostranným započítaním pohľadávky na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 22.7.2014, ktorú žalovaný vystavil žalobcovi na sumu 2 220 eur so splatnosťou 29.7.2014 a ktorou boli žalobcovi vyúčtované náklady v súlade s bodom IV. ods. 1 písm. a) zmluvy za cestovné vo výške 1 665 eur a stravné vo výške 555 eur počas výkonu športovej činnosti žalobcu. Započítanie sa týkalo odmeny, ktorá prislúchala žalobcovi za obdobie 3/2014 vo výške 235,72 eur, za obdobie 2/2014 vo výške 707,16

eur, za obdobie 1/2014 vo výške 1.178,60 a čiastočne za obdobie 12/2013 vo výške 98,52 eur. Žalovaný považoval zmluvu za platnú v celosti, za individuálne dojednanú uzavretú žalobcom dobrovoľne a bez nátlaku, s tým, že mu bol poskytnutý priestor na oboznámenie sa so zmluvou, pričom mohol zmluvu nepodpísať.

41. Žalobca spochybnil oprávnenosť faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalovaným na sumu 2 220 eur za fakturovanie nákladov na dopravu a stravu počas zápasov. Preskúmaním uvedenej faktúry dospel súd k záveru, že žalovaný síce predložil faktúru ako dôkaz smerujúci k započítaniu nároku žalobcu, v spore však nepreukázal jej určitosť a dôvodnosť, keď ani na výzvy súdu žalovaný nešpecifikoval jednotlivé čiastky uplatnené vo faktúre na sumu 2 220 eur, ktoré započítal voči pohľadávke žalobcu, napriek tomu, že mal dostatok času na doplnenie podkladov. Preto uvedená faktúra nespĺňa podstatné náležitosti faktúry, keďže v nej chýba uvedenie, za aké plnenia bola vystavená. Bolo na žalovanom, aby na svoje tvrdenia o započítaní svojho nároku voči nároku žalobcu predložil relevantné dôkazy a aby preukázal správnosť údajov uvedených vo faktúre, keďže tieto žalobca rozporoval a namietal. Žalovaný len tvrdil, že mu vznikli náklady na stravu a dopravu žalobcu na jednotlivé zápasy, avšak tieto náklady neboli zo strany žalovaného osobitne dokladované a preukázané, žalovaný neuviedol ani jednotlivý rozpis takto tvrdených nákladov na jednotlivých hráčov svojho klubu. Právo na započítací prejav zo strany žalovaného by vzniklo, ak by žalovaný preukázal výšku jednotlivých nákladov a ich rozpočítanie na jednotlivých hráčov a ďalšie osoby ktoré boli v konkrétnom prípade hokejového zápasu na strave, koľko táto strava stála a to isté sa týka aj dopravy na konkrétny hokejový zápas a koľko osôb takéto dopravu využilo a ako im boli náklady rozpočítané. Jedná sa všetko o údaje preukazujúce oprávnenosť faktúrou uplatnenej pohľadávky a v dôsledku toho aj splatnosť pohľadávky. Pokiaľ chcel byť žalovaný ohľadom svojich tvrdení v spore úspešný, mal prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel sporového konania a na svoje tvrdenia mal označiť a predložiť dôkazné prostriedky. Zo strany žalovaného však neboli produkované žiadne relevantné dôkazy týmto smerom, žalovaný si tak nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal oprávnenosť a tým aj splatnosť uplatnenej pohľadávky ktorú jednostranným úkonom započítal voči nárokom žalobcu. Z výpovede svedkov vyplynulo, že žalovaný napriek tomu, že možnosť fakturovania nákladov mohla byť zo strany žalovaného na základe zmluvy vykonaná, takého náklady ostatným hráčom nefakturoval, resp. ak aj fakturoval, žalovaný nevedel uvedené tvrdenia podložiť napr. uvedením ani len mien jednotlivých hráčov. Na základe uvedeného žalovaný nepreukázal opodstatnenosť vystavenia faktúry a fakturácie, čo sa týka výšky uplatnenej sumy a tým ani splatnosť jeho pohľadávky. Z toho dôvodu súd započítací prejav žalovaného v sume 2 220 eur nemohol uznať, nakoľko nebol zo strany žalovaného riadne preukázaný.

42. Žalobca v tomto sporovom konaní predloženými dôkazmi preukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Keďže k zániku plnenia nedošlo splnením zo strany žalovaného ani domnelým započítaním pohľadávky voči žalobcovi, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku odmeny vo výške 2.327,18 eur.

43. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.314,62 eur od 19.6.2014 do 22.7.2014 a zo sumy 2.327,18 eur od 23.7.2014 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko mal súd preukázané, že plnenie bolo už splatné, keďže v zmysle zmluvy mala byť odmena vyplatená do 15.5.2014.

44. Čo sa týka žalobcom namietanej absolútnej neplatnosti čl. IV. bod 1 písm. c) zmluvy, súd uvedený článok nevyhodnotil ako neplatný a to s ohľadom na skutočnosti tvrdené žalovaným a tiež svedkami žalovaným navrhnutými o tom, že žalobca nemusel zmluvu podpísať, mal dostatok času na jej naštudovanie, keďže ju mal vopred k dispozícii s tým, že zo strany žalovaného nemohli byť zmluvy s jednotlivými hráčmi ohľadom podmienok výkonu činnosti menené, keďže tieto boli pripravované zo strany SZĽH spolu so spoločnosťou PRO-HOKEJ, a.s., ktorá by v prípade zmeny zmluvy takúto zmenenú zmluvu nezaregistrovala, čím by následne žalobca nemohol nastúpiť na zápasy. Čo sa týka nesúhlasu žalobcu s konaním žalovaného v súvislosti s organizáciou jeho športovej činnosti a na poukazovanie rozporu s dobrými mravmi, súd dodáva, že konanie žalovaného v súvislosti so žalobcom sa javí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a tiež aj v rozpore s bežnými obchodnými zvyklosťami, keď žalovaný na základe rovnakej zmluvy jej plnenie v uvedenom článku IV. bod. 1 písm. c) vyžaloval len voči žalobcovi a nie aj voči ostatným hokejovým hráčom. Touto skutočnosťou sa súd ďalej nezaoberal z dôvodu, že nárok žalovaného vyplývajúci z jeho faktúry č. 241450027 nie je preukázaný a faktúra tým nie je splatná a z toho dôvodu nezapočítateľná jednostranným právnym úkonom žalovaného.

45. Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, kedy mal súd od žalovaného vyžiadať oznámenie na základe čoho vyfakturoval sumu 2 220,- eur, aké boli podklady k faktúre a kedy sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie k tejto faktúre a súčasne, kedy mal súd vyžiadať stanovisko spoločnosti PRO-HOKEJ, a.s., či článok IV. zmluvy je obligatórnou náležitosťou zmlúv jednotlivých klubov a čo sa stalo s refundovanou položkou, ktorú hráč uhradil, zamietol a to z dôvodu, že súd takýto dôkaz považoval za nadbytočný ohľadom tvrdení žalobcu, keď práve žalovaný si mal splniť dôkaznú povinnosť ohľadom špecifikácie fakturovanej započítanej sumy.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

49. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).