Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36P/176/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, U., a otca R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, U.Á., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloletý E. V., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. V., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým E. V., nar. XX. XX. XXXX každý nepárny týždeň v sobotu v mesiaci od 13.00 h, kedy je oprávnený maloletého prevziať pred školským zariadením, ktoré maloletý navštevuje, do 17.00 h, kedy je p o v i n n ý maloletého matke odovzdať pred školským zariadením, ktoré maloletý navštevuje.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 12. 08. 2016 žiadala matka úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. V. tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, bude ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Žiadala, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletému výživným vo výške 150,00 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom 01. 07. 2016 a aby zročné výživné otec zaplatil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 h do 17.00 h výlučne v priestoroch a miestach, ktoré bude matka maloletého poznať a bude s nimi súhlasiť. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka od roku 2008 a zo vzťahu sa narodil maloletý syn. Vo vzťahu mali viaceré nedorozumenia pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov otcom, pod vplyvom ktorých bol agresívny. Vždy mu boli prednejší kamaráti ako rodina. Tieto nedorozumenia vyvrcholili v roku 2015, keď si v auguste našiel priateľku a odsťahoval sa k nej. Od tej doby sa o maloletého výlučne stará matka. Otec o maloletého javí len

minimálny záujem, nevidel ho už viac ako dva mesiace. Maloletý nemá k otcovi vybudovaný vzťah. V júli 2016 musela s maloletým opustiť byt vo U. a musela si nájsť náhradné ubytovanie. Otec prispieval výživným na maloletého nepravidelne a od 01. 07. 2016 jej neprispel ani na domácnosť a ani na výživné. Od roku XXXX je matka na invalidnom dôchodku a jej choroba je nevyliečiteľná, pričom zdravotný stav sa zhoršuje. Z toho dôvodu sa nemôže zamestnať a zvýšiť svoje mesačné príjmy. Jej príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 246,60 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Okrem toho príjem domácnosti predstavuje aj príjem jej dcéry vo výške 480,00 Eur. Mesačné výdavky na tri osoby predstavujú sumu vo výške 747,00 Eur.

2. Otec s návrhom matky súhlasil. Avšak navrhol, aby ho súd zaviazal na výživné sumou vo výške 80,00 Eur mesačne. Vo vyjadrení uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil v roku 2008 a po dlhšej dobe začali spolu bývať aj v spoločnej domácnosti. Po zrelom uvážená a vzájomnej dohode sa im narodil maloletý syn. V roku 2011 kúpil trojizbový byt, do ktorého sa nasťahovali. Kúpa bytu bola realizovaná formou hypotekárneho úveru a spotrebného úveru na jeho meno. V tom čase bol zamestnaný a matka bola najprv na materskej, neskôr na rodičovskej dovolenke. Keďže veľa času trávil v práci, o syna sa cez deň nemohol postarať, čo však kompenzoval počas víkendov, kedy ho brával k jeho matke. Matka maloletého má z predchádzajúceho vzťahu dve deti, ktoré neboli v jej starostlivosti a v roku 2011 sa z V. vrátila jej dcéra a začala s nimi bývať v jeho byte. Aj napriek jeho nesúhlasu s nimi jej dcéra žila v spoločnej domácnosti a od toho času sa medzi nimi začali aj nezhody, pretože mal výhrady voči jej starostlivosti o dcéru. Matka jej tolerovala neskoré príchody domov, spoločne fajčili v byte a jej dcéra si začala do jeho bytu vodiť priateľov na prespatie. Postupom času sa vo vlastnom byte začal cítiť ako cudzinec. Našiel si novú priateľku, ku ktorej sa odsťahoval v septembri 2015. Matke s maloletým nechal jeho byt na bývanie, pričom platil hypotéku a spotrebný úver. Matka mala platiť nájom, elektriku, plyn a televíziu. On prispieval mesačne sumou vo výške 100,00 Eur. V júni 2016 sa však matka z bytu odsťahovala a ústne sa s ňou dohodol, že na maloletého bude prispievať mesačne výživným vo výške 80,00 Eur. Po odsťahovaní matky z bytu zistil, že táto nevyrovnala dlh na nájomnom. V súčasnej dobe v tomto byte nebýva, avšak uhrádza všetky platby. Nie je pravdou, že by v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, pretože je desať rokov zamestnaný ako vedúci dielne a súčasne vodič nákladného motorového vozidla a zamestnávateľ vykonáva pravidelné dychové skúšky, takže požívanie alkoholických nápojov počas týždňa je u neho vylúčené. Od 01. 07. 2016 nezaplatil výživné, pretože jeho príjmy vo výške 627,00 Eur mu postačujú na pokrytie nákladov spojených s bytom, dopravou a stravou v celkovej výške 623,00 Eur.

3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky a otca zaviazal výživným vo výške primeranej jeho schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého. Sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna. Matka so synom bývajú v podnájme v dvojizbovom byte, kde má maloletý detskú izbu spoločnú s dcérou matky, avšak má samostatné lôžko. Náklady spojené s návštevou školského zariadenia hradí matka maloletého sama. Otec sa podľa vyjadrenia matky na týchto výdavkoch nepodieľa. Otec uviedol, že sa s maloletým stretával, avšak naposledy ho videl pred dvoma mesiacmi, lebo bol pracovne vyťažený. Podľa jeho vyjadrenia s ním má maloletý dobrý vzťah, neodmieta ho a matka mu v styku nebráni.

4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

5. Otcovstvo k maloletému E. V. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a rodičovské práva a povinnosti doteraz neboli súdom upravené.

6. Matka vo výpovedi uviedla, že trvá na podanom návrhu. O maloletého sa výlučne stará od augusta 2015, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Maloletý je zdravý, potrebuje len bežnú dennú starostlivosť. V škôlke navštevuje lego krúžok, za čo platí sumu vo výške 10,00 Eur ročne. Žiadne ďalšie zvláštne potreby nemá. Otec sa o syna zaujíma len sporadicky, v styku s ním maloletému nebráni. Pokiaľ ide o realizáciu styku, predstavuje si to tak, že otec zavolá, dohodnú sa, kde sa stretnú a ona mu syna odovzdá. Nechce uviesť, kde v súčasnej dobe býva. Ak by to nebolo možné, súhlasí s tým, aby k odovzdávaniu a preberaniu maloletého syna dochádzalo pred školským zariadením, ktoré navštevuje. V súčasnej dobe je už zamestnaná, avšak zatiaľ len na tri mesiace. Potvrdila, že otec uhradil výživné už aj za mesiac október 2016.

7. Otec vo výpovedi uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 70,00 Eur mesačne. Je pravdou, že byt, ktorý vlastní v F. F. prenajal. Zatiaľ sa v ňom nájomcovia nachádzajú len prvý mesiac a bolo mu zaplatené prvé nájomné vo výške 450,00 Eur. Zatiaľ mu druhýkrát nájomné nezaplatili a nájomnú zmluvu s nájomcami uzavretú nemá. Čo sa týka styku, nevie, kde matka s maloletým v súčasnej dobe bývajú. Výživné platil rôzne od 80,00 Eur do 150,00 Eur. V júli nezaplatil, pretože musel uhradiť dlh za matku, ktorá neuhradila inkaso. Odvtedy však platí. Keď bol syna pozrieť, tak mu vždy niečo doniesol a pomohol finančne aj mimo výživného. Súhlasil s tým, aby sa styk realizoval pred školským zariadením.

8. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu vyhovel a výživné určil vo výške primeranej jeho schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta, Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorou je skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý nepochádza z manželstva a rodičia najneskôr od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Odvtedy sa maloletý nachádza výlučne v domácnosti matky, ktorá zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť. Domácnosť matky je maloletému dobre známa, s matkou sa maloletý cíti bezpečne. S otcom sa maloletý stýka sporadicky zrejme pre nezáujem otca, ktorému však matka do istej miery bráni tým, že mu nie je ochotná povedať, kde v súčasnej dobe bývajú s maloletým, čím značne sťažuje otcovi styk s maloletým. Napriek tomu súd z dokazovania nemal za preukázané, že by sa rodičia na styku otca s maloletým nevedeli dohodnúť. Matka má v súčasnej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a

starostlivosť o maloletého. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, voči tomu nemal žiadne výhrady. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

15. Čo sa týka styku otca s maloletým, ako už bolo uvedené, tento je do istej miery sťažený skutočnosťou, že matka nechce uviesť, kde sa v súčasnej dobe zdržuje. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu otca, ktorý má právo s maloletým sa stýkať. Maloletý otca neodmieta a má k nemu vytvorený vzťah, pretože s ním žil väčšiu časť svojho života v spoločnej domácnosti. Rodičia sa na styku dohodli tak, že sa bude realizovať vždy v nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 13.00 h do 17.00 h. V tejto časti súd nevyhovel návrhu matky, aby sa styk realizoval v priestoroch a na miestach, ktoré sú jej známe a nevyhovel ani jej návrhu, aby sa styk realizoval po telefonickom dohovore. Podľa názoru súdu je v záujme oboch rodičov a aj v záujme dieťaťa, aby sa styk realizoval na stabilnom mieste, na ktorom sa vždy rodičia a maloletí stretnú. Keďže v tomto prípade takým miestom nemôže byť bydlisko matky, súd rozhodol, že ním bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. Súd nešpecifikoval školské zariadenie presne (názvom a sídlom) z dôvodu, že maloletý v ďalšom školskom roku začne navštevovať základnú školu, pričom školským zariadením sa rozumie tak materská škola ako aj základná škola. Preto podľa názoru súdu je miesto realizácie styku určité a aj do budúcna poskytuje záruku, že medzi rodičmi nedôjde k nezhode, kde sa má styk realizovať.

16. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi (otcovi) súd vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. V danej veci súd zistil, že maloletý má šesť rokov a navštevuje materskú školu, v rámci ktorej navštevuje lego krúžok s ročným poplatkom vo výške 10,00 Eur ročne. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Matkin príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 246,60 Eur, rodičovský príspevok vo výške 23,52 Eur a od septembra 2016 aj príjem z dohody o vykonaní práce vo výške 2,32 Eur na hodinu za prácu vykonávanú v čase od nedele od 22.00 h do piatku do 22.00 h 2,74 Eur na hodinu za prácu vykonávanú v čase od piatka od 22.00 h do nedele do 22.00 h na čas najviac 350 hodín v kalendárnom roku. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa E. J. E.. L.. s priemerným mesačným príjmom 520,73 Eur. Okrem toho má príjem aj z prenajímania nehnuteľností vo výške 450,00 Eur mesačne, čo potvrdil vo svojej výpovedi. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, v súlade s vyššie uvedenými zákonnými kritériami, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 120,00 Eur, teda vo vyššej miere, ako navrhol otec, ale v nižšej ako žiadala matka. Súd má zato, že takto určené výživné plne zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie. § 62 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine. Súd počiatok určenia vyživovacej povinnosti otcovi určil deň právoplatnosti rozhodnutia. Súd nevyhovel matke, aby bol otec zaviazaný výživným spätne k 01. 07. 2016, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že okrem mesiaca júl 2016, otec prispieval na výživu maloletého od času, kedy s ním nežil v spoločnej domácnosti, a uhradil už aj výživné za mesiac október 2016. Vzhľadom na uvedené mu ani nevznikla povinnosť uhradiť zročné výživné, ako to žiadala matka. V tejto časti súd jej návrhu nevyhovel, a preto ho aj zamietol.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia matka a kolízny opatrovník uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, nemožno už tento neskôr podať.

Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom doručenia účastníkom.