Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-668-2015.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/668/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobkyne: E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.o., v mene ktorej koná konateľka, advokátka JUDr. Andrea Cviková, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2015 domáhala, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami dňa 02. 11. 2012 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 02. 11. 2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 500,-EUR, ktorý sa zaviazala uhradiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 80,37 EUR. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy citovanej vyššie uzatvorili strany dňa 02. 11. 2011 dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, ktorú považuje za neplatnú. Podľa nej dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené dohoda o zrážkach zo mzdy to neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Podľa žalobkyne neurčité bolo aj zmluvné dojednanie výšky splátok, keď podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené ustanovenie predstavuje zvýhodnenie zmluvnej strany, veriteľa. Žalobkyňa založila do spisu Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2012, žiadosť žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 26. 02. 2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy.
2.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne týkajúce sa uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, o nemožnosti jej uzavretie odmietnuť a nutnosti podpísať predložené listiny. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska vlastného prejavu vôle žalobkyne až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené. K tomuto spochybneniu nedošlo nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy ( rok 2012 ), ale ani v čase vykonávania začatia zrážok zo mzdy ( február, marec 2015 ), kedy podľa listu zo dňa 26. 02. 2015 došlo k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať, aj s ohľadom na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Žalobkyňa mohla úver požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého podmienky by jej vyhovovali viac. Tak ako žalobkyňa nemala povinnosť so žalovaným uzavrieť zmluvný vzťah, rovnako nemal právo na uzavretie zmluvy za podmienok, ktoré by si vymienila ona. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je nielen zachytenie prejavu vôle na určitom hmotnom substráte, ale predovšetkým zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k rozporovaniu toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje, aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť. Závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Pri prijímaní zák.č.102/2014 Z.z. ( účinný od 01. 05. 2014 ) bol súlad úpravy dohody o zrážkach zo mzdy so všetkými záväzkami SR, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv aj osobitne konštatovaný. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom. K tvrdeniu žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže neobsahuje určenie výšky pohľadávky žalovaný uviedol, že zákonná úprava takúto požiadavku neformuluje, identifikácia zabezpečenej pohľadávky znamená jej označenie tak, aby bola nezameniteľná. Táto podmienka bola splnená, právny dôvod pohľadávky jednoznačne určuje, aká pohľadávka sa zabezpečuje, v dohode je uvedená výška istiny úveru, rovnako je v dohode uvedená výška zrážky zo mzdy. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3.
Žalobkyňa sa zároveň podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2012 do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia a uložil zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2012 a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 7Co 18/2016-43 z 26. 01. 2016.
4.
Pojednávania nariadeného na deň 06. 09. 2016 sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila žalobkyňa, pojednávanie žiadala odročiť. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia. Pojednávania nariadeného na deň 20. 10. 2016 sa žalobkyňa opätovne nezúčastnila z rodinných dôvodov, pojednávanie nežiadala odročiť. Súdu zaslala stanovisko, v ktorom uviedla, že sa nevyhýbala splácaniu úveru poskytnutého žalovaným, o zrážkach zo mzdy nebola vopred informovaná, tieto mali likvidačné následky na jej rodinu, poukázala na to, že v prejednávanom prípade ide o spor s ochranou slabšej strany ako aj na to, že postup žalovaného je v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, požiadala o možnosť splatenia dlžnej sumy prostredníctvom obnoveného a upraveného splátkového kalendára v prvých 12 mesačných splátkach vo výške 40,- EUR a možnosť doplatenia zvyšnej časti dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 100,- EUR uvedomujúc si navýšenie dlžnej sumy o úroky z omeškania. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, svoju ospravedlnil, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
5.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobkyňou a to dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 02. 11. 2012 a žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 26. 02. 2015, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav prejednávanej veci : Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 02. 11. 2012 dohodu o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500,- EUR, pohľadávky podľa tejto dohody sú tvorené úverom, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobkyni ktoré vyplynú zo zmluvy o úvere. Na základe dohody bol zamestnávateľ povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy vo výške 80,37 EUR. V dohode bolo dohodnuté, že strany súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V bode II. Dohody je uvedené, že strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa mzdy). Žalovaný dňa 26. 02. 2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne Ministerstvo vnútra SR - centrum podpory o vykonávanie zrážok zo mzdy a to jednorazovej zrážky za mesiac marec 2015 vo výške 221,11 EUR a následne počnúc mesiacom apríl 2015 v splátkach vo výške 80,37 EUR. Podľa žiadosti ku dňu 26. 02. 2015 dlh predstavoval 1 360,17 EUR pozostávajúcich zo sumy vyplatenej čiastky a zmluvnej odmeny vo výške 1 346,29 EUR a penalizačných faktúr vo výške 13,88 EUR.
6.
Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
7.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( platný a účinný v čase uzavretia zmluvy ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.
Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o určovaciu žalobu, súd sa predovšetkým zaoberal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, čím by mohlo bez právneho dôvodu dochádzať k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ žalobkyne je povinný, rešpektujúc uzatvorenú dohodu, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne.
14.
V predmetnom konaní súd skúmal či Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným a predložená žalobkyňou v konaní je platná. Uvedená dohoda bola uzatvorená podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý túto dohodu upravuje ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Predpokladom platného dojednania takejto dohody je písomná forma dohody, pričom jej nedodržanie má za následok jej neplatnosť. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ak by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti by dohoda bola neplatná a platiteľ mzdy by bol povinný zraziť iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v písomnej forme, samostatne a nie ako súčasť inej zmluvy. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dotknutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. S týmto tvrdením žalobkyne nemožno súhlasiť. Podľa názoru súdu bola zabezpečovaná pohľadávka v dohode identifikovaná jednoznačne ako pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8XXXXXXXX7 poskytnutého vo výške 1 500,- EUR, pričom v dohode bolo zároveň uvedené, že pohľadávky podľa tejto dohody sú tvorené úverom, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobkyni ktoré vyplynú zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa ďalej namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku zrážok zo mzdy, s ktorým tvrdením žalobkyne nemožno súhlasiť, keď dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 EUR. Podľa žalobkyne predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne. Súd poukazuje na to, že právna úprava platná a účinná v čase uzatvorenia prejednávanej dohody o zrážkach zo mzdy nevylučovala možnosť použitia zabezpečovacieho prostriedku formou dohody o zrážkach zo mzdy a ani nepodmieňovala uzatvorenie takejto dohody splnením podmienok, aké zaviedla novela zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinná od 01. 05. 2014 ( zák. č. 102/2014 Z. z. ) a podľa ktorej neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa, podľa tvrdenia žalovaného, nespochybňovala uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ani v čase vykonávania zrážok zo mzdy vo februári resp. marci 2015.
15.
S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02. 11. 2012 je platná, spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená v písomnej podobe, nebola súčasťou inej zmluvy, obsahuje
označenie oprávnenej ako aj povinnej osoby, identifikáciu zabezpečovanej pohľadávky ako aj výšku zrážok a v súlade s právnou úpravou platnou v čase jej uzatvorenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol.
16.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.
Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).