Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-186-2014.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému M. Č., D.. XX. XX. XXXX, N. O.. F.. Š. XX, XXX XX S. G., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37756508, o zaplatenie sumy 2.773,52 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému a osobitnému subjektu sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej L. F. Č. V. Ž. L. M. Č., P. N. O.. F.. Š. XX, XXX XX S. G. povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.773,52 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 132,27 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.773,52 Eur od 26. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o úvere. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 13. 12. 2012, mu postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 postúpil pohľadávku voči žalovaným I/ a II/. Zdôraznil, že postupca a žalovaní uzatvorili dňa 20. 09. 2006 Zmluvu č. 390898660, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tvrdil, že predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňa postúpenia predstavovala sumu 3.489,58 Eur, ktorá pozostávala z istiny 2.903,32 Eur, riadneho úroku 344,64 Eur, úroku z omeškania 199,76 Eur a ostatného príslušenstva 41,86 Eur, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 2.589,13 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 37,48 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V predmetnom spore si uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 08. 2010 do 20. 09. 2016 v počte 74 a celkovej výške 2.773,52 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2010 do 20. 09. 2016 sa stali splatnými dňa 25. 02. 2013, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si v tomto spore neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu ako dôkazy Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 20. 09. 2006, Všeobecné obchodné podmienky č.l. 4-18, Oznámenia SLSP, a. s. o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka z 18. 12. 2012 adresované F. Č. V. M. Č., podacie hárky č.l. 20 a 22, Výzvy žalobcu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 06. 02. 2013 adresované F. Č. V. M. Č., Zmluvu o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 č. 1514/2012/CE s prílohami č.l. 30-31, Prílohy č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 č.l. 34-35, Pokusy o zmier žalobcu z 12. 06. 2013, oznámenie SLSP a.s., ústredie Bratislava z 16. 02. 2010 adresované F. Č..
3. Podaním z 09. 12. 2014 zobral žalobca žalobu proti žalovanej L. F.I. Č. späť a žiadal súd, aby konanie proti žalovanej I/ zastavil z dôvodu, že žalovaná I/ zomrela po začatí konania dňa 30. 04. 2014 a dedičské konanie po nej ako poručiteľke bolo uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš z 29. 10. 2014 č. k. 4D/172/2014-41 pre nemajetnosť zastavené. Preto potom súd uznesením z 10. 03. 2015 č. k. 3C/186/2014-134 konanie proti žalovanej L. F. Č. zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 03. 2015.
4. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že z dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení žaloby z 09. 07. 2013 ako aj v ostatných svojich písomných vyjadreniach, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu s príslušenstvom, špecifikovanú v písomnej žalobe a priznať mu nárok na trovy konania. Písomným podaním z 10. 10. 2016 žalobca oznámil súdu, že pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru nevyhlásil, avšak si splnil svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo preukazuje oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámením o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom.
5. Podanú žalobu súd doručil žalovanému dňa 02. 09. 2016, ktorého vyzval, aby sa k sporu písomne do 15 dní vyjadril a zároveň aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa nevyjadril, neoznačil ani predložil žiadne dôkazy, na výzvu súdu vôbec nereagoval.
6. Do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778. Žalobca doručil súdu námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, preto súd uznesením z 10. 03.2015 č. k. 3C/206/2014-132 pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. októbra 2015 č. k. 12Co/165/2015-150, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 12. 2015, uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je prípustný. Vzhľadom na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), v zmysle ktorého postavenie vedľajšieho účastníka zaniklo, avšak z ustanovenia § 95 CSP vyplýva, že obdobné právne postavenie má osobitný subjekt, ktorého účelom je ochrana práv strany podľa osobitného zákona. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, podaním z 06. 07. 2016 navrhol súdu, aby s ním ďalej konal ako s osobitným subjektom v zmysle § 95 ods. 1 CSP, ktorý svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a s prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP ostáva naďalej stranou v spore. Súd sa stotožnil s argumentáciou Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, najmä s tým, že nemohlo dôjsť k zrušeniu jeho postavenia v spore, inak by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a ďalej s ním pokračoval v spore ako s osobitným subjektom.
7. Osobitný subjekt na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Tvrdil, že žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou v predmetnom spore. Poukázal na § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne stanovuje, že nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Dal do pozornosti súdu, že s každou pohľadávkou banky sú spojené určité neoddeliteľné povinnosti, respektíve požiadavky, kladené na podnikanie bánk v zmysle Zákona o bankách a taktiež s týmto podnikaním je spojené aj rozsiahle bankové tajomstvo. Preto pokiaľ dôjde k postúpeniu pohľadávky, ktorá patrila banke na subjekt, ktorý
nedisponuje bankovým oprávnením, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu. Výlukou je len § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorého k platnému postúpeniu pohľadávky je nutné splnenie podmienok, ktoré vyplývajú z daného ustanovenia. Konkrétne ide o doručenie alebo o preukázanie doručenia výzvy, že dlžník je v omeškaní s platením pohľadávky viac ako 90 dní. Poukázal tiež na to, že v čase, keď vlastnil pohľadávku právny predchodca žalobcu, nedošlo k zosplatneniu úveru, čo považujeme tiež za prekážku platného postúpenia, nakoľko postupovať živý úver a ešte k tomu z banky na nebankovú spoločnosť, považuje za rozpor so zákonom, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe. Hoci žalobca doručil súdu výzvu právneho predchodcu, avšak nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že táto výzva bola aj reálne odoslaná, respektíve bola doručená priamo dlžníkovi. V dôsledku porušenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, pričom žalobca doposiaľ ani nešpecifikoval výšku pohľadávky.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00151653 ako banka a žalovaní F. Č.Á. V. M. Č. ako dlžníci, uzatvorili dňa 20. 09. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom vo výške 78.000,- Sk (2.589,13 Eur), druh úveru Spotrebný úver - bezúčelový, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať v 120. mesačných splátkach vo výške 1.129,- Sk (37,48 Eur) od 20. 10. 2006 do 20. 09. 2016, mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Podľa článku II. Záverečné ustanovenia, bod 2. Zmluvy, súčasťou úverovej zmluvy sú okrem iných aj Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, Sadzobník. Podľa článku 7.6. Prípady porušenia, bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, je banka oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b/ vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE z 13. 12 2012 Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca, žalobcovi ako postupníkovi, postúpila pohľadávky a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1514/2012/CE z 13. 12 2012, postúpená pohľadávka dlžníkov činí 3.489,58 Eur, z toho istina po splatnosti 2.903,32 Eur, úroky celkom 544,40 Eur, riadne úroky 344,64 Eur, úroky z omeškania 196,41 Eur a poplatky 41,86 Eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 586,26 Eur. Z podania Slovenskej sporiteľne, a. s., z 18. 12. 2012, označeného ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX žalobcovi vo výške 3.489,58 Eur s príslušenstvom. Z podania žalobcu, označeného ako Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 06. 02. 2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06. 02. 2013 a vyzval ich k okamžitej úhrade dlžnej sumy najneskôr do 21. 02. 2013 vo výške celkom 3.677,86 Eur. Z podacích hárkov list č. 44/83 a list č. 79/83 vplýva, že žalobca zaslal predmetnú výzvu žalovaným doporučene. Pokusom o zmier z 12. 06. 2013 vyzval žalobca žalovaných na okamžitú úhradu svojej pohľadávky vo výške 3.562,66 Eur najneskôr do 27. 06. 2013. Z výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s., z 20. 09. 2006 adresovanej žalovanej F. Č. vyplýva, že oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 31. 01. 2010 vo výške 148,32 Eur s príslušenstvom a vyzvala ju, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenie tejto výzvy. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu proti pôvodne žalovanej L. F. Č.V. späť, a súd konanie proti nej právoplatne zastavil, ďalej súd pokračoval v spore len so žalovaným II/ M. Č., označeným v spore len ako žalovaným.
9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 20. 09. 2006 zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto medzi stranami sporu ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého predmetom činnosti jeho podnikania ako banky bolo aj poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z tohto dôvodu, sa na právny vzťah strán sporu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetná spotrebiteľská úverová zmluva spadá pod ochranu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Pokiaľ si aj strany sporu v článku II. Záverečné ustanovenia, bod 4. zmluvy o úvere dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, vzhľadom na to, že si žalobca v tomto spore uplatňuje nárok na základe zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, so zreteľom na ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť od 01. 04. 2015 a pretože právny predpis,
ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
18. Pred rozhodnutím o predmete sporu sa súd musel predovšetkým vyporiadať s námietkou osobitného subjektu na strane žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo, si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu, teda aj v prípade, ak ju žiadna zo strán nenamieta. V spore súd preto skúmal, či žalobca, ako osoba, ktorá je spôsobilá byť stranou sporu, je aj nositeľom hmotných práv a povinností a či teda má aktívnu vecnú legitimáciu. Pokiaľ by žalobca nenadobudol určité práva, či už z titulu uzatvorenej zmluvy, alebo prechodu práv na neho, nemohol by si v civilnom spore úspešne uplatňovať tie práva, ktoré na neho neprešli. Vzhľadom na námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol osobitný subjekt, súd skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a teda, či žalobca je nositeľom práv pôvodného veriteľa a preto či si môže, vo vzťahu k žalovanému tieto práva uplatňovať aj na súde.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky bankou a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe nevyplývali, súd vyzval žalobcu, aby preukázal, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s., vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v čase od nadobudnutia účinnosti zmluvy o úvere do dňa postúpenia pohľadávky, ako aj to, že si jeho právny predchodca splnil povinnosť podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a zaslal žalovanému výzvu, že je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca na výzvu súdu predložil dňa 17. 10. 2016 (č.l. 261) súdu písomné podanie Slovenskej sporiteľne, a. s. z 16. 02. 2010, označené ako výzva, ktorou táto oznámila F. Č., pôvodne žalovanej ako žalovaná I/, že je v omeškaní so splácaním úveru ku dňu 31. 01. 2010 vo výške 148,32 Eur s príslušenstvom a vyzvala ju, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenie výzvy. Zároveň žalobca podaním z 10. 10. 2016, doručeným súdu dňa 17. 10. 2016 oznámil súdu, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., nevyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky žalovaného.
20. Súd zdôrazňuje, že podľa predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20. 09. 2016, pričom celkovo mal žalovaný uhradiť sumu 4.497,60 (120 splátok po 37,48 Eur). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca už dňa 13. 12. 2012 t. j. počas trvania úverového vzťahu, nadobudol pohľadávku vo výške 3.489,58 Eur, ktorá predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý mal byť celkom splatný až dňa 20. 09. 2016. Z podania žalobcu z 10. 10. 2016 (č.l. 260) vyplýva, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., nezosplatnil pohľadávku žalovaného. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že k oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to nie bankou - Slovenskou sporiteľňou a.s., ale žalobcom podaním z 06. 02. 2013 (č.l. 24), teda subjektom, ktorý s odkazom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách na to nebol oprávnený. Súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu nevyužil žiadnu z možností ustanovených v článku 7.6. bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a postúpil pohľadávku žalovaného na žalobcu bez toho, aby vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru resp. bez toho, aby zanikol zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným niektorým z dohodnutých spôsobov (výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej a pod:. Preto pokiaľ predmetný zmluvný vzťah medzi bankou a žalovaným nezanikol a ani nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné prijať záver, že by úver s príslušenstvom bol celkom splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.
21. Vzhľadom na to že zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s., ako banka, potom v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, mohla Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpiť peňažný záväzok, s ktorým bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní, na základe písomnej zmluvy inej osobe, v tomto prípade žalobcovi, pokiaľ dlžníka, teda žalovaného písomne vyzvala na úhradu záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca súdu doručil súdu Výzvu z 16. 02. 2010 pôvodného veriteľa, adresovanú dlžníčke F. Č., nijako to však nepreukazuje, či výzva na zaplatenie omeškanej pohľadávky bola pôvodne žalovanej I/ aj doručená.
Tým že úver bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý dlžníkom F. Č. V. M. Č., jednalo sa o záväzok solidárny, preto bolo len na žalobcovi, voči ktorému z nich si právo uplatní, či len voči jednému z nich alebo voči obidvom, ako to bolo v danom spore. Súd zdôrazňuje, že žalobca nepredložil súdu ani žiadny dôkaz a ani to netvrdil, že by takúto výzvu zaslal pôvodný veriteľ žalovanému M. Č. ako dlžníkovi, ale najmä nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie toho, že by takúto výzvu žalovanému doručil. Tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky 13. 12. 2012 nebol splatným celý úver, nebola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov v celosti žalobcovi. Tým, že neboli splnené zákonné náležitosti ustanovené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách a Slovenská sporiteľňa, a. s., nemohla platne postúpiť pohľadávku na žalobcu. Súd preto považoval Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE z 13. 12. 2012 za neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal súdu, že by došlo k platnému a účinnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho, preto žalobca ako subjekt, na ktorého neprešlo právo dané z pohľadávky, si nemôže v spore toto voči žalovanému uplatňovať, pretože na to nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Preto potom súd žalobu žalobcu zamietol.
22. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalobcovia mali v spore plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).