Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/24/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa dlžníka: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom: B. č. XXX, XXX XX C., o návrhu na povolenie oddlženia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16.8.2016 č.k. 30NcKR/4/2015-33 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh dlžníka na povolenie oddlženia zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na oddlženie zo dňa 13.8.2015, podaného dlžníkom (úpadcom), sa dlžník domáhal aby súd po zrušení konkurzu rozhodol o jeho oddlžení. Čestne prehlásil, že počas konkurzu vynaloží primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov, pričom verí, že táto súčinnosť presvedčí o jeho poctivom zámere uspokojiť jeho veriteľov. Taktiež uviedol, že svoj poctivý zámer a vynaloženie primeraného úsilia odôvodňuje tým, že si neustále hľadá zamestnanie, pričom v súčasnosti poberá rodičovský príspevok. Uznesením zo dňa 9.7.2012, č.k. 31K/27/2012-128, súd prvej inštancie vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, uznal ho za malý, ustanovil správcu: W.. W. T., so sídlom kancelárie G. č. XX, XXX XX T., zn. správcu: D (toho času so sídlom kancelárie: C. XX, XXX XX T.) a vyzval veriteľov, aby si v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi. Následne súd uznesením zo dňa 1.2.2016, č.k. XXK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2016 zrušil malý konkurz z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku.

2. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že z konkurzného spisu vyplýva, že jediný majetok úpadcu predstavoval peňažné prostriedky vo výške 1.659,70 eur, vo výške 663,88 eur a príjem z bankových úrokov vo výške 0,31 eur, pričom do majetku úpadcu neboli počas celého konkurzného konania zaradené žiadne príjmy úpadcu z dôvodu, že neboli správcom vykonávané žiadne zrážky zo mzdy úpadcu, pretože úpadca nebol počas konkurzu zamestnaný. Teda od podania návrhu na oddlženie počas celého konkurzného konania až po zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku a ani v čase rozhodovania o povolení oddlženia nebol úpadca zamestnaný, pričom žiadnym spôsobom súdu nepreukázal skutočnosť, že v tomto období prácu aktívne hľadal. Vyššie uvedené svedčí o tom, že dlžníkom vynaložené úsilie bolo v období od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj v návrhu na oddlženie nedostatočné a neprimerané. Pritom však dlžník už v samotnom návrhu na oddlženie deklaroval skutočnosť, že bude vynakladať primerané úsilie na uspokojenie veriteľov.

3. Z konkurzného spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že príjem do konkurznej podstaty predstavoval iba sumu vo výške 2.323,89 eur a pohľadávky proti podstate predstavovali sumu vo výške 65.785,08 eur, teda konečným rozvrhom, ktorého návrh zástupca veriteľov schválil boli prihlásené pohľadávky veriteľov dlžníka v súhrnnej výške 65.785,08 eur a uspokojené boli iba v rozsahu sumy vo výške 1.554,84 eur, čo predstavuje 0,02363520 percentné uspokojenie. Teda miera uspokojenia

veriteľov bola minimálna. Vyššie uvedené svedčí o tom, že dlžníkom vynaložené úsilie bolo počas tohto obdobia nedostatočné a neprimerané.

4. Poukázal na skutočnosť, že úpadca je nezamestnaný a počas celého konkurzu bol nezamestnaný. Úpadca síce tvrdil ,že bude zamestnaný od 1.9.2016 a bude poberať mesačný čistý príjem cca 400,00 eur - 500,00 eur, pričom túto skutočnosť súdu prvej inštancie nijako nepreukázal, a preto súd považoval takéto tvrdenia za irelevantné a nemožno takéto tvrdenia, ktoré nie sú preukázané považovať za poctivý zámer úpadcu uspokojiť svojich veriteľov v čo najvyššej miere. Konštatoval, že vynaložené úsilie musí byť dostatočné a primerané počas celého obdobia plynúceho od samotného podania návrhu na oddlženie, nie iba v niektorej jeho časti a to z dôvodu, že už v tomto momente je úpadca - dlžník povinný v zmysle ust. § 167 ods. 1 deklarovať svoj poctivý zámer a primerané úsilie a zároveň ho aj od tohto momentu počas prebiehajúceho konania napĺňať.

5. Ak by aj v danom prípade boli splnené tak formálne ako aj materiálne zákonné podmienky na povolenie oddlženia (k čomu však ako už bolo vyššie uvedené nedošlo) a súd by povolil oddlženie dlžníka, pričom by dlžníkovi na konci prvého skúšobného roka musel v zmysle platnej právnej úpravy určiť povinnosť poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume maximálne do 70% dlžníkovho celkového čistého príjmu, táto percentuálne určená výška by sa vzhľadom na skutočnosť, že úpadca nebol a nie je zamestnaný nebola možná. Ak by súd vychádzal z nepodloženého tvrdenia úpadcu, že bude poberať mesačnú mzdu cca 500,00 eur od 1.9.2016 a určil by z tejto imaginárnej mzdy povinnosť poskytnúť správcovi peňažné prostriedky bolo by to v rozpore so základnou zásadou, na ktorej stojí postup súdu v takomto konaní a teda povinnosťou postupovať tak, aby sa dosiahla pokiaľ možno čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov, nakoľko by mohlo dôjsť k situácii, že úpadca by poberal niekoľkonásobne vyššiu mzdu a tým by došlo k oveľa nižšej miere uspokojenia veriteľov. Dlžník počas celého sledovaného obdobia vôbec nepracoval, pričom súdu zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že v dohľadnej dobe nastanú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklady pre vytvorenie primeraného úsilia zo strany dlžníka na pomerné uspokojenie veriteľov.

6. Zo všetkých uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za zrejmé, že dlžník zjavne nevynaložil primerané úsilie na pomerné uspokojenie veriteľov a len s vážnymi pochybnosťami by bolo následne možné predpokladať poctivý zámer dlžníka pri vynakladaní tohto úsilia. V čase rozhodovania je zrejmé, že z dlžníkovho konania vo vyššie uvedených kalendárnych rokoch, plynúcich od podania návrhu na oddlženie, nemožno vyvodiť vynaloženie primeraného úsilia na pomerné uspokojenie jeho veriteľov. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 196 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), § 154 Civilného sporového poriadku (CSP), § 166 ods. 1 ZRK, § 167 ods. 1, 2 ZKR, § 5 ZKR, § 198 ods. 1 a § 199 ods. 1, 9 ZKR.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ - dlžník. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 16.8.2016 č.k. 30NcKR/4/2015 a povolil oddlženie dlžníka. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 písm.g/ CSP, nakoľko mal zato, že zistený skutkový stav neobstojí. V prílohe odvolania zaslal súdu kópiu pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním ako dlžníkom a zamestnávateľom V. - V., T. XX, T. zo dňa 1.9.2016 s nástupom do zamestnania dňa 2.9.2016, pri hrubom mesačnom príjme 405,00 eur s tým, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Pracovnú zmluvu považuje odvolateľ za prostriedok pracovnej obrany, ktorú nemohol predložiť súdu prvej inštancie bez vlastného zavinenia, nakoľko bola uzatvorená až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Dlžník má zato, že počas celej doby trvania konkurzu vynaložil dostatočné a primerané úsilie na pomerné uspokojenie veriteľov, aktívne si hľadal zamestnanie, ale z dôvodu vysokej miery nezamestnanosti v regióne sa mu nepodarilo zamestnať skôr ako 2.9.2016.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné.

10. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu vedenom na súde prvej inštancie zistil, že dlžník podal návrh na povolenie oddlženia s tým, že tento návrh odôvodnil plnením si svojich povinností, že má záujem o poskytovanie súčinnosti a vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie veriteľov.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31K/27/2012-417 zo dňa 1.2.2016 (čl. 6) bol zrušený malý konkurz vyhlásený na majetok úpadcu C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. 111, XXX XX C. z dôvodu splnenia konečného rozvrhu výťažku. Uznesením Okresného súdu Košice č.k. 31K/27/2012 zo dňa 4.4.2016 bol z funkcie správcu odvolaný doterajší správca podstaty W.. W. T.. Zo spisu vedeného na súde prvej inštancie zároveň vyplýva, že dlžník si počas konkurzného konania riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti, poskytoval správcovi všetky potrebné informácie a súčinnosť, ak to vyžaduje zákon. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie konštatoval vo svojom rozhodnutí na jednej strane, že dlžník si formálne povinnosti splnil. Formálne plnenie povinnosti však vytvára iba základný predpoklad na komplexné vyhodnotenie zákonných podmienok na povolenie oddlženia. V materiálnej rovine dlžník zákonné podmienky však nesplnil. Podľa súdu prvej inštancie v materiálnej rovine k rozhodnutiu o povolení oddlženia musí zo strany súdu pristúpiť posúdenie poctivého zámeru dlžníka uspokojiť veriteľov a posúdenie primeraného úsilia na pomerné uspokojenie veriteľov, teda starostlivé vyváženie práv a právom chránených záujmov nielen dlžníka, ale aj konkurzných veriteľov. Súd mal za preukázané, že príjem do konkurznej podstaty predstavoval iba sumu 2.323,89 eur a pohľadávky proti podstate sumu 65.785,08 eur a teda prihlásené pohľadávky veriteľov boli uspokojené len v sume 1.554,84 eur, čo predstavuje 0,02363520 percentné uspokojenie. Miera uspokojenia veriteľov je teda minimálna. Uvedené svedčí o tom, že dlžníkom vynaložené úsilie bolo nedostatočné a neprimerané. Dlžník počas celého obdobia vyhláseného konkurzu nepracoval a žiadnym spôsobom nepreukázal, že v dohľadnej dobe nastanú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklady pre vytvorenie primeraného úsilia zo strany dlžníka na pomerné uspokojenie veriteľov.

12. K vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že predpokladmi pre konanie o oddlžení sú okrem návrhu na povolenie oddlženia a skončenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku aj poskytovanie súčinnosti správcovi počas konkurzného konania a poctivý zámer dlžníka uspokojiť pohľadávky veriteľov.

13. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že si riadne plnil svoje povinnosti počas konkurzného konania.

14. Odvolací súd konštatuje, že po rozhodnutí súdom prvej inštancie dlžník nastúpil do zamestnania dňa 2.9.2016 pri hrubom mesačnom príjme 405,00 eur a pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú o čom svedčí predložená pracovná zmluva zo dňa 1.9.2016.

15. Základným princípom inštitútu oddlženia je umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi veriteľmi, pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť a po uplynutí skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť tak dlžníkovi tzv. fresh start. Predpokladmi pre konanie o oddlžení sú okrem návrhu na povolenie oddlženia a skončenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku je aj poskytovanie súčinnosti správcovi počas konkurzného konania a poctivý zámer dlžníka uspokojiť pohľadávky jeho veriteľov.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.h/ Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti posúdiť podmienky pre oddlženie s poukazom aj na uzavretú pracovnú zmluvu dlžníka dňa 1.9.2016 a následne vo veci rozhodnúť.

18. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).