Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/459/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XXXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 1 951,61 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 23.11.2015 sa žalobca, resp. jeho právny predchodca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.951,61 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 16.10.2015 až do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 06.07.2010 bola medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 750,- Eur a bol povinný navrhovateľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25,-Eur. Konečný zostatok na účte vo výške 1.951,61 Eur predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Vyjadril sa na pojednávaní konanom dňa 20. 10.2016 v tom zmysle, že je ochotný dlžnú sumu splácať v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne. Pokiaľ však ide o výšku žalobcom požadovanej sumy a jej správnosť, uvedenú otázku ponechal na preverení súdu.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce: 3.1. Dňa 06.07.2010 došlo medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzatvoreniu zmluvy s názvom „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“. Z tejto zmluvy je zrejmý úverový rámec vo výške 600,-Eur, štandardná mesačná splátka 20,-Eur, štandardná úroková sadzba 23,76 % ročne. Zmluva ďalej oznamuje indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj uvedenie priemernej hodnoty RPMN. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je uvedený ako 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a mal byť uvádzaný vo výpise. 3.2. V časti V. zmluvy s názvom „Vyhlásenia klienta“ pod bodom 20 sa nachádza nasledujúce ustanovenie: Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je

viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. OP, Cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. 3.3. Žalobca súdu zároveň predložil Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. V článku II. bod 2. Obchodných podmienok sa uvádza: Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí zmluvy vydaním potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti a uzavretí zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Zmluva je rámcovou zmluvou podľa zákona o platobných službách. 3.4. Z ustanovenia uvedeného v bode 3.3. odôvodnenia je zrejmé, že zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky, avšak iba v prípade, ak v zmluve nie je výslovne uvedené inak. V tomto prípade je v zmluve výslovne uvedené inak a to tým spôsobom, že účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou bolo vydanie potvrdzujúceho listu. 3.5. Listom zo dňa 09.05.2016 (č.l. 56), súd teda vyzval žalobcu, aby preukázal splnenie odkladacej podmienky účinnosti zmluvy a to doručenie potvrdzujúceho listu. Podaním došlým súdu dňa 06.10.2016 žalobca výslovne uviedol, že potvrdzovacím listom nedisponuje. Na základe toho, že účinnosť zmluvy bola viazaná na odkladaciu podmienku doručenia potvrdzujúceho listu, súd teda primárne skúmal otázku či zmluva týkajúca sa úveru je účinná, teda či z nej pre žalobcu a žalovaného plynuli práva a povinnosti.

4. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 4.1. Podľa § 43c ods. 1 - včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 4.2. Podľa § 43c ods. 2 - včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

4.3. Podľa § 36 ods. 1 - vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. 4.4. Podľa § 36 ods. 2 - podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

5. Z § 36 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účinky právneho úkonu možno viazať na splnenie podmienky. Podmienka je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa následky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik práv a povinností) robia závislými od skutočnosti, ktorá ma nastať. O odkladaciu podmienku ide vtedy, ak účinnosť právneho úkonu sa odkladá až do splnenia určitej skutočnosti. Dojednanie odkladacej podmienky má pre právny úkon teda tieto následky:

a) do splnenia podmienky je tu stav neistoty, takže nie je isté, či právny úkon, ktorý ešte nie je účinný nadobudne účinnosť alebo nie, b) s plnením odkladacej podmienky právny úkon nadobudne účinnosť, a to až okamihom splnenia podmienky, c) nesplnenie podmienky má za následok, že právny úkon, ktorý bol doteraz neúčinný, nenadobudne účinnosť ani v budúcnosti.

6. V prejednávanej veci je zrejmé, že nadobudnutie účinnosti zmluvy ako stav, keď zo zmluvy by pre jej strany vyplývali práva a povinnosti, viazané na odkladaciu podmienku, žalobca nepreukázal napriek tomu, že účinnosť zmluvy splnením odkladacej podmienky vyžadoval on ako zmluvná strana, ktorá zmluvu pripravila. Z toho dôvodu je zrejmé, že z posudzovanej zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán neplynuli a ak sa na základe takejto zmluvy plnilo, je potrebné právny vzťah vyporiadavať podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení. V prejednávanej veci išlo zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.).

7. Podľa § 5b Zákona číslo 250/2007 Z.z. - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. Pokiaľ ide o existujúcu judikatúru či už Najvyššieho súdu SR alebo Najvyššieho súdu ČR (ktorá je použiteľná vzhľadom na totožnú právnu úpravu), súd poukazuje na 8.1. NS ČR sp. zn. 26 Cdo 785/2011 - pre počiatok subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy (obdobne zmluvy neúčinnej - pozn. OS PO) rozhodujúca vedomosť oprávneného o tých skutkových okolnostiach, z ktorých možno dospieť k záveru, že zmluva, z ktorej bolo plnené, je neplatná. Nie je pritom významné či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a zistiť, či zmluva, podľa ktorej plnil, neplatná skutočne je. V súdenej veci bola okolnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá bez súhlasu obecného úradu a že podnájomnou zmluvou sú predmetné priestory prenajímané k účelu, ku ktorému nie sú stavebne určené, žalobkyni známa už pri uzavretí týchto zmlúv. 8.2. NS ČR sp. zn. 33 Odo/52/2005 - z § 107 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre počiatok behu objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak je teda poskytované plnenie bez právneho dôvodu postupne po dielčích čiastkach, objektívna premlčacia doba začína bežať u každej z nich zvlášť v okamžiku keď k plneniu došlo. Každá z dielčích platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa rovnako posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. 8.3. NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011 - oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovaného 28.08.2006. Podľa názoru dovolacieho súdu týmto dňom začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 O.Z. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od počiatku šlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom v danom prípade niet pochýb o tom, že už v tomto okamihu boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, komu plnil a v akej výške.

9. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nebolo preukázané doručenie potvrdzujúceho listu. Procesný súd teda robí záver, že zmluva o poskytnutí úveru formou preddavku na kreditnú kartu nenadobudla účinnosť a teda na jej základe plnené nemalo byť. Je teda zrejmé, že pôvodný veriteľ VÚB, a.s. poskytol finančné prostriedky žalovanému bez právneho dôvodu. V tomto prípade nie je podstatné, kedy táto skutočnosť bola zistená terajším veriteľom, pretože pôvodný veriteľ, keď nemal k dispozícii preukázanie doručenia potvrdzujúceho listu, nemal žalovanému žiadnym spôsobom plniť, teda umožniť mu čerpať finančné prostriedky formou úveru a keď to urobil, tak skutkové okolnosti svedčiace o tom, že ide o bezdôvodné obohatenia plnením bez právneho dôvodu mu boli známe v čase každého plnenia. 9.1. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že finančné prostriedky žalovaný čerpal v čase od 12.07.2010, pričom k poslednému čerpaniu z jeho strany došlo dňa 15.06.2012. Ako už vyplýva z vyššie citovanej judikatúry, každé takéto plnenie treba považovať za samostatné bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, pre ktorý plynula samostatne subjektívna a objektívna premlčacia lehota. Vychádzajúc z posledného čerpania, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.06.2012 je zrejmé, že subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 15.06.2014 a objektívna dňom 15.06.2015. Ak teda žaloba bola podaná až dňa 23.11. 2015, bola podaná oneskorene a žalobou uplatnený nárok je tak v celom rozsahu premlčaný. 9.2. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v tomto prípade na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré predlžuje premlčaciu dobu na čas 10 rokov. Predovšetkým toto vyjadrenie žalobcu nemá žiaden súvis so subjektívnou premlčacou lehotou, ktorá plynie samostatne, pričom uplynutím každej z premlčacích lehôt je nárok premlčaný, zároveň treba uviesť, že o bezdôvodné obohatenie úmyselným spôsobom zo strany žalovaného nemohlo ísť preto, že mu zo strany banky predsa bola doručená kreditná platobná karta, ktorá umožňovala výber peňazí.

Záver súdu o tom, že ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu nenadobudnutia účinnosti zmluvy pre nesplnenie odkladacej podmienky, je zo strany súdu založený na neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. 9.3. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv zmena výšky úverového limitu (ako to tvrdí žalobca), pretože takáto zmena žiadnym spôsobom neovplyvňuje nesplnenie odkladacej podmienky, na splnenie ktorej bola účinnosť zmluvy viazaná.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal z nasledujúceho: Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca bol v konaní neúspešný a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.