Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-293-2014.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/293/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: Karloveská realizačná spoločnosť s.r.o., so sídlom Matejkova 20, 841 05 Bratislava, zastúpený: JUDr. Anna Dugová, advokátka, Lazaretská 4, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1. S. H., D. XX. X. XXXX, N. A. XX, XXX XX N., 2. O. H., D. XX. X. XXXX, N. A. XX, XXX XX N., o zaplatenie 4.138,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v I. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet bytového domu A. XX, N., č. ú.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 0654500502, istinu vo výške 3.592,99 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej čiastky 319,89 € od 1. 7. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,15 % z dlžnej čiastky 2.509,33 € od 1. 7. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % z dlžnej čiastky 763,77 €od 1. 7. 2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 545,75 € zastavuje.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10. 3. 2014 (v znení opravy doručenej súdu 25. 3. 2014) domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 4.138,74 € s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za služby spojené s užívaním bytu. Odkázal pri tom na ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Poukázal na povinnosť vlastníkov bytov podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj podľa čl. II ods. 7, čl. III ods. 7 a čl. III. ods. 8 zmluvy o výkone správy. Uplatnený nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalovaní v 1. a 2. rade nepoukazovali zálohové platby v predpísaných termínoch výškach, pričom zároveň uviedol, že pre rok 2012 vychádza z vykonaného vyúčtovania, pre roky 2013 a 2014 z neuhradených zálohových platieb. K žalobe priložil výpis z obchodného registra týkajúci sa žalobcu, zmluvu o výkone správy uzavretú medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, výpis z katastra nehnuteľností týkajúci sa bytu, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade a v súvislosti s ktorým vznikli podľa žaloby nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1. 1. 2007 do 28. 2. 2014, predpis mesačnej úhrady za užívanie bytu platný od 1. 8. 2011, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 spolu s podacím hárkom, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 spolu s podacím hárkom.
Súd vo veci vydal 31. 3. 2014 platobný rozkaz č. k. 25Ro/330/2014-25. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že v roku 2012 zaplatil sumu 5050,87, ktorá mu vo vyúčtovaní za rok 2012 nebola vyúčtovaná, čím nepovažoval dlžnú čiastku zo strany žalobcu za riadne vyčíslenú. Zároveň uviedol, že dlžnú čiastku uhradí po jej vyčíslení. Súd 1. stupňa odpor ako neodôvodnený uznesením č. k 25C/293/2014-37 z 11. 12. 2015 odmietol. Krajský súd v Bratislave uznesenie č. k 25C/293/2014-37 z 11. 12. 2015 po odvolaní žalovaného v 1. rade (ktorý uviedol, že chcel dôkazné skutočnosti doplniť na pojednávaní) zrušil a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Podaním doručeným súdu 31. mája 2016 žalobca upresnil žalobu, čo odôvodnil skutočnosťou, že sú mu už známe vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu žalovanými v 1. a 2. rade za roky 2013 a 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že ani v roku 2013 a ani v roku 2014 neuhrádzali žalovaní v 1. a 2. rade zálohové platby, za rok 2013 im vznikol nedoplatok zodpovedajúci skutočným nákladom vo výške 2.509,33 €. Za rok 2014 im vznikol nedoplatok zodpovedajúci skutočným nákladom vo výške 2.466,44 € (časť z tejto sumy vo výške 1.702,67 € si žalobca uplatnil v osobitnom konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 22C/54/2016, v tomto konaní si z dlžnej sumy uplatňuje len sumu 763,77 €). Zároveň zotrval na uplatnení dlžnej sumy 319,89 € zodpovedajúcej nedoplatku za rok 2012. Spolu si teda uplatnil sumu 3.592,99 € a v časti 545,75 € zobral žalobca žalobu späť. Vo vzťahu k námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa úhrady sumy 5050,87 € uviedol žalobca, že táto úhrada súvisela s platobnou disciplínou žalovaných v 1. a 2. rade, keď títo neuhrádzali zálohové platby, až následne uhrádzali dlžnú sumu. Táto suma bola takto zohľadnená na jednak na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.217,47 €, ako aj v príslušenstve a mesačnej platbe za mesiac august 2012, pričom k dátumu 31. 8. 2012, mali v dôsledku platby 5050,87 vyrovnané predchádzajúce nedoplatky, suma 5050,87 € však nemohla byť použitá na platby, ktorých splatnosť mala nastať v budúcnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinami, výpisom z obchodného registra týkajúcim sa žalobcu, zmluvou o výkone správy uzavretú medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, výpisom z katastra nehnuteľností týkajúci sa bytu, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade a v súvislosti s ktorým vznikli podľa žaloby nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1. 1. 2007 do 28. 2. 2014, predpisom mesačnej úhrady za užívanie bytu platný od 1. 8. 2011, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011 spolu s podacím hárkom, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 spolu s podacím hárkom, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1. 1. 2007 do 10. 3. 2016, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31. 12. 2013, vyúčtovaním nákladov spojených s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 a zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci bytu neuhrádzajú pravidelne mesačné zálohové platby za úhrady spojené s užívaním bytu. Úhrada z vykonaná v auguste v roku 2012 vo výške 5050,87 € im bola započítaná na úhradu dlžných súm z predchádzajúcich období (nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade ani predtým neuhrádzali zálohové platby riadne a včas) a zároveň použitá na zálohovú mesačnú platbu za obdobie mesiaca august 2012. Následne zálohové platby žalovaní v 1. 2. rade nevykonávali a to ani v roku 2013, ani v roku 2014. Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a zrealizovanými úhradami im v dôsledku ich platobnej disciplíny vznikol vo forme nedoplatku vo výške 319,89 € za rok 2012, 2.509,33 € za rok 2014 a 2.466,44 € za rok 2014 (pričom z tejto sumy si v tomto konaní uplatňuje len sumu 763,77 €, zvyšok si uplatnil v osobitnom konaní). Celý nedoplatok za roky 2012, 2013, 2014 predstavoval sumu 5.295,66 €, z ktorých si žalobca v tomto konaní uplatnil len sumu 3.592,99 €, nakoľko sumu zodpovedajúcu časti dlžnej sumy za rok 2014 vo výške 1.702,67 € si uplatnil žalobca v osobitnom konaní.
Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad zaplnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú:
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona,
e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu,
f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 10 ods. 6 cit. zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení ustanovenia § 10c) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ustanovenia § 517 ods. o OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z dokladov je predložených žalobcom súd uzavrel, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný. Zo sumárnej analýzy platieb jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade si dlhodobo neplnia povinnosti vyplývajúce z § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a ani z vykonaných vyúčtovaní za služby spojené z užívaním bytu. Ak sa žalovaný v 1. rade bránil, že vo vyúčtovaní za rok 2012 nebola zohľadnená suma 5050,87 € uhradená žalovanými v 1. a 2. rade v roku 2012, je potrebné uviesť, že súd mal za preukázané, že táto suma bola zohľadnená na dlh vzniknutý v predchádzajúcom období, nakoľko neuhrádzanie zálohových platieb včas v súlade s § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. je vidno u žalovaných v1. a 2. rade už od mesiaca apríl 2009. Ak teda žalovaní v 1. a 2. rade uhrádzali väčšie sumy, neboli to platby určené na úhradu v budúcnosti splatných úhrad, ale boli to platby už vzniknutých nedoplatkov, čo zo sumárnej analýzy platieb jednoznačne vyplýva. Žalovaní v 1. a 2. rade po vykonaní úhrady v mesiaci august ďalšie úhrady v rokoch 2012, 2013, 2014 nevykonávali ( a to ani v nasledujúcom období). Súd preto uzavrel, že žalobca presne vyčíslil a odôvodnil požadovaný nárok (v znení podania doručeného súdu 31. 5. 2016), a tento ním uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v celom rozsahu uplatneného nároku úspešný. Skutočnosť, že súd zastavoval v časti konanie na úspechu žalobcu nič nemení, nakoľko tento podaním vzal čiastočne žalobu späť po tom, čo mu boli známe údaje po vykonaní ročného vyúčtovania. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.