Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/276/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu v 1. rade: K.. V. I., R.. D. R. XXX/XX, I. Z., občan SR, zastúpený: advokátom JUDr. Marek Hudec, advokátska kancelária Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 36 855 260, žalobcu v 2. rade: C. I., R.. XX.XX.XXXX, D. F. X, Č., občan SR, zastúpený: AK Gavorová a partner, s. r. o., so sídlom Lombardiniho 22B, Bratislava, IČO: 47 254 637, proti žalovanému: K. P., R.. XX.XX.XXXX, D. K.R. XXXX/X, D., zastúpený: advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

.V spore podanom na tunajší súd ako súd prvej inštancie dňa 17.12.2013, sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony: zmluva o pôžičke uzavretá dňa 25.1.2010 medzi C. I. O. K.V. P., vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a vyhlásenie osoby povinnej, o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.1.2010 sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý jej hnuteľný aj nehnuteľný majetok, spísané vo forme notárskej zápisnice N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010, napísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Idy Pflichtovej, notárom JUDr. Idou Pflichtovou, so sídlom v Bratislave, Račianska 69A, sú neplatné. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov preukazujú tým, že bez tohto určenia by boli práva žalobcov ohrozené a postavenie vyplývajúce zo začatej exekúcie neisté. Žalobu doplnenú písomným podaním zo dňa 17.10.2014 (č.l. 137) skutkovo odôvodnili žalobcovia tým, že v notárskej zápisnici žalobca v 2.rade C. I. ako dlžník a ako povinná osoba vyhlásil, že dňa 25.01.2010 uzavrel so žalovaným ako veriteľom K. P., teda oprávnenou osobou zmluvu o pôžičke, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice. Žalobca v 2. rade ako osoba povinná sa zaviazal v notárskej zápisnici žalovanému ako osobe oprávnenej vrátiť peňažnú pôžičku v lehote do 31.01.2011. Záväzok žalobcu v 2. rade sa podľa notárskej zápisnice považoval za riadne splnený dňom vyplatenia istiny v celosti na základe písomnej výzvy a dispozícii veriteľa v zmysle zmluvy o pôžičke. V bode 4. Notárskej zápisnice C. I. ako dlžník a ako osoba povinná vyhlásil, že svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 25.01.2010 spočívajúci vo vrátení poskytnutej pôžičky vo výške 730.000 eur v plnom rozsahu čo do základu, dôvodu a čo do výšky uznal a tento sa zaviazal vrátiť v dohodnutom termíne v zmysle zmluvy o pôžičke. V bode 5. Notárskej zápisnice C. I. vyhlásil, že došlo k plneniu zo strany veriteľa a súhlasil, aby v prípade nesplnenia uvedených záväzkov sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok dlžníka. V zmluve o pôžičke uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným zo dňa 25.01.2010 je v čl. I. uvedené, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi v 2. rade ako dlžníkovi pôžičku vo výške 730 000 eur. Žalovaný

však nikdy túto pôžičku neposkytol teda nedošlo k jej naplneniu v zmysle 667 Občianskeho zákonníka. Žalobca v 2. rade so žalovaným v skutočnosti uzavreli len tri pôžičky a to dňa 19.12.2007, 05.03.2008 a 20.05.2008 na základe ktorých bolo žalobcovi v 2. rade poskytnutých 14 300 000.- Sk ( 474 673 eur). Z uvedeného potom zmluvu o pôžičke zo dňa 25.01.2010 ako aj vyhlásenie žalobcu v 2. rade spísané vo forme notárskej zápisnice N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Uvedeným právnym úkonom chýbala podstatná náležitosť prejavu vôle a to vážnosť a určitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože tento sledoval zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2010 splnenie pohľadávok z predchádzajúcich pôžičiek vo výške 14 300 000.- Sk a navýšenie o zisk vo výške 7 691 980.- Sk, teda o novú pôžičku, čo svedčí o nevážnosti a neurčitosti tohto právneho úkonu. Žalobca v 2. rade bol vo finančnej tiesni a uznanie dlhu urobil pod tlakom žalovaného, bol si vedomý o neexistencii pôžičky, veril, že ide iba o formálne vykonaný právny úkon a spoliehal sa, že negatívny právny následok z nesplnenia takto „umelo“ vytvoreného záväzku nevznikne. Nemal teda úmysel týmto úkonom dosiahnuť právny následok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a vyhlásením vo forme notárskej zápisnice ale splnenie pohľadávky žalovaného z iných pôžičiek. Dlh povinného v notárskej zápisnici, predmet plnenia nie je dostatočne určitý nakoľko v čase jeho uznania 25.01.2010 nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní, predmet plnenia bol neurčitý, pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba dlh neuhradila v celej výške. Ak teda v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh ani nebola známa jeho skutočná výška v čase spísania notárskej zápisnice, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Žalobkyňa v 1. rade považuje tieto právne úkony aj ako právne úkony uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka smerujúce k rýchlemu uspokojeniu predchádzajúcich pohľadávok žalovaného, o ktorých sa dozvedela až v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C114/2013, neskôr v písomnom podaní zo dňa 17.10.2014 uviedla že sa o tejto skutočnosti dozvedela na základe uznesenia v konaní na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 5C305/2012 predmetom ktorého je odporovateľnosť a neúčinnosť Zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej dňa 11.10.2010 po rozvode žalobcov (č.l.140). Napadnutými právnymi úkonmi jej, ako manželke ručiacej za záväzky z pôžičky majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bola vzatá akákoľvek možnosť právne sa brániť, pretože žalobca v 2. rade jej tieto okolnosti neoznámil. Teda úmysel žalovaného, že ju chce zbaviť majetku možno vyhodnotiť, ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Pezinku, sp. zn. EX 2390/2012 (Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5107 038356 zo dňa 11.09.2012) je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je uznanie budúceho dlhu (záväzku), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne. Podľa § 574 ods. 2 Obč. zák., je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., preto je neplatná predmetná notárska zápisnica. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému na ktorú súd prihliada aj bez návrhu (ex offo). Plnenie ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Žalobca v 2. rade ako povinná osoba preto nemohol svojim úkonom v notárskej zápisnici platne uznať záväzok, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške, a nemohol ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto notárska zápisnica ktorej obsahom bol právny úkon je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2010 prejavili vôľu jej účastníci nahradiť všetky predchádzajúce záväzky vo výške 14 300 000,- Sk (474 673 eur) a novým záväzkom predstavujúcim spolu sumu 730 000 eur, ale tento bolo potrebné riešiť tzv, privatívnou nováciou teda dohodou o zriadení nového záväzku postupom v zmysle § 570 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak relevantným spôsobom nepreukázal, že išlo o takýto postup keď tvrdí, že žalobca v 2. rade potvrdil prevzatie sumy pôžičky vo výške 730 000 eur zrejme v hotovosti aj keď v predchádzajúcich pôžičkách to bolo na bankový účet žalobcu v 2. rade. Žalobcovia súčasne uviedli ako dôkaz existencie skutočného dlhu 14 300 000.- Sk skutočnosť, že dňa 26.05.2008 bola na notárskom úrade pod sp. zn. N 62/2008 spísaná Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v k.ú. D. -R. K. na LV Č.. XXX vo vlastníctve spoločnosti DOMSTAVBA spol. s.r.o. ako záložcu, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný v 2. rade. (neskôr bola medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným k tejto nehnuteľnosti dňa 13.05.2010 uzavretá kúpna zmluva.). Avšak dňa 25.01.2010 bola spísaná ďalšia Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti tej istej obchodnej spoločnosti v k.ú. A. na LV Č.. XXXX na zabezpečenie pohľadávok vo výške 730 000 eur. Teda žalovaný mal tak zabezpečené dve pohľadávky a to skutočnú vo výške 14 300 000.-Sk (474 673 eur) a druhú ako spornú vo výške 730 000 eur. Žalobcovia poukázali zároveň, že

dlh vo výške 14 300 000,- Sk v čase spísania notárskej zápisnice o uznaní dlhu sp. zn. N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010 síce existoval, avšak tento bol splatený, čoho dôkazom je vyhlásenie žalovaného zo dňa 12.05.2010, že mu bola v hotovosti vrátená časť tejto pôžičky vo výške 13 000 000.- Sk (431 520 eur) a časť vo výške 100 000 eur mala byť vyplatená formou kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2010 na nehnuteľnosť v k.ú. D.-R. K. na LV č. XXX.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V ďalšom namietal nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne v 1. rade, pretože táto nie je účastníčkou ani jedného z namietaných právnych úkonov prihliadnuc aj na skutočnosť, že v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť táto pohľadávka vzniknutá počas manželstva uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň namietal prekážku rei iudicata v časti určenia neplatnosti notárskej zápisnice sp. zn. N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.01.2010, ktorá bola predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 45C214/2012, kde súd žalobu zamietol, na ktorej však počas konania nezotrval.Žalovaný zhodne ako žalobcovia uviedol, že predmetnou zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2010 došlo k prejavu vôle nahradiť pôvodné záväzky teda aj nevrátené pôžičky novým záväzkom bezúročnou pôžičkou vo výške 730 000 eur. K vyhláseniu žalovaného zo dňa 12.05.2010 žalovaný uviedol, že toto nemožno považovať za splnenie, keďže tento vo výške 730 000 eur stále trvá. K reálnemu zaplateniu sumy 431 520,95 eur nikdy nedošlo, pretože tento právny úkon žalovaného predstavoval len zábezpeku v súvislosti s nehnuteľnosťou na LV XXX v k.ú D.-R. K.. Žalobca po dátume 25.01.2010 (po uznaní dlhu 730 000 eur) žiadal žalovaného o ďalšie pôžičky, ktoré však žalovaný odmietal poskytnúť pre nevrátenie sumy 730 000 eur a preto uzavreli kúpnu zmluvu dňa 13.05.2010 na túto nehnuteľnosť , ktorú však žalovaný po splatení dlhu 730 000 eur mal späť odpredať žalobcovi v 2. rade za dohodnutú kúpnu cenu a vyhlásenie žalovaného zo dňa 12.05.2010 slúžilo iba ako zábezpeka. Žalobca v 2. rade nikdy pôžičku vo výške 730 000 eur a dohodu ohľadne nehnuteľnosti na LV č. XXX v k.ú D.-R. K. nespochybnil a to ani v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku, sp. zn. EX 2390/2012, čo je dôkazom toho, že obe zmluvné strany prejavili úmysel slobodne a vážne poskytnúť pôžičku a pôžičku vrátiť. Žalobca v 2. rade si tak bol vedomý účinkov spojených so spísaním notárskej zápisnice sp. zn. N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.01.2010, čoho dôkazom je aj jeho vyhlásenie v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave III pod č. ČVS:V.-XXX/OEK-D.- XXXX kde existenciu a uznanie dlhu potvrdil a je na ňom dôkazné bremeno preukázania opaku. Z právneho hľadiska nie je možné domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu konaním v omyle, nakoľko takéto konanie spôsobuje len relatívnu neplatnosť pričom nie sú splnené podmienky na to, aby konanie žalobcu v 2. rade bolo možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka konania o omyle. V súvislosti s neplatnosťou notárskej zápisnice žalovaný zdôraznil, že záväzok povinného v čase spísania notárskej zápisnice existoval, keďže sa žalobca v 2. rade v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke zaviazal žalovanému ako veriteľovi vrátiť peňažné prostriedky najneskôr do 31.01.2011 a zároveň potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov. Žalobca v 2. rade svojim vyhlásením v notárskej zápisnice deklaroval vznik záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o pôžičke za účelom posilnenia postavenia žalovaného ako veriteľa prihliadajúc pri tom na výšku pôžičky s rým, že uznanie existencie záväzku, ktorý v čase jeho uznania existoval nijakým spôsobom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Podľa názoru žalovaného neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bola notárska zápisnica absolútnym neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., a konanie žalobcu v 2. rade považoval za účelové konanie smerujúce k zbaveniu sa svojej povinnosti napriek tomu, že žalobca v 2. rade si bol vedomý účinkov spojených so spísaním notárskej zápisnice a so splnením svojej povinnosti sa preukázateľne dostal do omeškania čo v konečnom dôsledku ani nenamietal.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia a žalovaný súdu predložili - Notársku zápisnicu N4/2010, Nz 2170/2010, NCR1s 2233/2010 zo dňa 25.01.2010, Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.01.2010,vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.05.2014, zápisnicu o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhá veta trestného poriadku OR PZ-BA III-KP-19-065/2013 zo dňa 03.05.2013, kópiu podaní Okresného súdu BA IV, písomné vyjadrenie žalobcu v 2. rade zo dňa 17.10.2014, notársku zápisnicou N98/2007, Nz 59653/2007, NCR1s 59172/2007 zo dňa 21.12.2007, zmluvu o pôžičke zo dňa 19.12.2007, notársku zápisnicu N 26/2008, Nz 9406/2008, NCR1s 9331/2008 zo dňa 05.03.2008, zmluvu o pôžičke zo dňa 05.03.2008, notárskou zápisnicou N59/2008, Nz 21075/2008, NCR1s 20856/2008 zo dňa 20.05.2008, zmluvu o pôžičke zo dňa 20.05.2008, notársku zápisnicou N 62/2008, Nz 22057/2008, kúpnu zmluvu zo dňa 13.05.2010, notárska zápisnica N 5/2010, Nz 2175/2010, NCR1s 2237/2010 zo dňa 25.01.2010, upovedomenie o začatí exekúcie EX 2390/2012 zo dňa 09.10.2012, námietky voči exekúcii, zmluvu o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, písomným vyjadrením PZ žalobcu 2. rade zo dňa 13.11.2014, výpisy z účtov žalobcu v 2. rade, vyjadrením žalobkyne v 1. rade zo dňa 05.12.2014, zápisnicu z pojednávania pred Okresnom súde Pezinok v konaní 5C/305/2012 zo dňa 01.12.2014, výpis z účtu žalobcu v 2. rade, spisovými obalmi katastrálneho úradu , písomné vyjadrenie žalobcu v 2. rade zo dňa 25.02.2016 , zápisnicu z výsluchu pred OO PZ 03.05.2013 žalobcu v 2. rade a žalovaného výpismi účtu žalobcu v 2. rade, kúpnu zmluvu zo dňa 13.05.2010, vyhlásenie o splatení dlhu zo dňa 12.05.2010, zmluvu o pôžičke bez uvedenia dátumu vo výške 500 000.- Sk, písomné vyjadrenie žalobcu v 2. rade zo dňa 03.06.2016, súd zabezpečil kópiu spisu Okresného súdu Pezinok 8Er/1033/12, kópiu spisu Okresného súdu Pezinok 5C/305/2012 a spisy OS Pezinok 6C/205/2009 o rozvode manželstva žalobcov a pripojil spis tunajšieho súdu 45C/214/2012, vykonal výsluch účastníkov konania a svedka notárky JUDr. Ivany Plichtovej.

4. Súd v zmysle ustanovenia § 180 prejednal vec a vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedený v bode 3 tohto rozsudku ako aj výsluchom strán sporu a svedkom pričom zistil tento skutkový stav:

5. Predmetom tohto sporu je určenie, že právne úkony: zmluva o pôžičke uzavretá dňa 25.1.2010 medzi C. I. O. K.V. P., vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a vyhlásenie osoby povinnej, o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.1.2010 sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý jeho hnuteľný aj nehnuteľný majetok, spísané vo forme notárskej zápisnice N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010, napísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Idy Pflichtovej, notárom JUDr. Idou Plichtovou, so sídlom v Bratislave, Račianska 69A, sú neplatné.

6. Žalobkyňa v 1. rade ako účastník konania pred súdom uviedla, že o finančných záležitostiach žalobcu v 2. rade nemala žiadne vedomosti, nakoľko so žalobcom v 2. rade ako manželia od roku 2008 nežili v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené na jej návrh zo dňa 27.11.2009 rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C205/205/09-19 zo dňa 31.05.2010 právoplatným 25.06.2010. O existencii dlhov nevedela a dozvedela sa o nich až zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. 5C305/2012, predmetom ktorého bola odporovateľnosť právnych úkonov a to Zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.10.2010, ktorý podal žalovaný na súd dňa 14.11.2012. Nepoprela, že žalovaného pozná, avšak nikdy pred ňou so žalobcom v 2. rade o pôžičkách nehovorili.

7. Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 29.09.2015 (č.l.281) pred súdom uviedol, že z dôvodu, že mu banky už nechceli poskytnúť ďalšie pôžičky prostredníctvom známych požiadal žalovaného o pôžičku. Žalobca nepoprel vo svojej výpovedi, že si od žalovaného požičal peniaze a uzavrel zmluvy o pôžičke a to:

- pôžička poskytnutá dňa 19.12.2007, kde žalovaný poskytol na účet žalobcu v 2. rade pôžičku vo výške 4 000 000.-Sk, ktorú sa žalobca v 2. rade zaviazal vrátiť do dňa 19.12.2008. Peniaze prevzal na svoj účet a tieto nevrátil. Následne uviedol, že si nepamätá, či spísali uznanie dlhu, ale asi si v skutočnosti požičal sumu 7 000 000 Sk.

- pôžička, kedy bola poskytnutá žalovaným dňa 19.12.2008 na účet žalobcu v 2. rade pôžička vo výške 500 000.- Sk a ani túto nevrátil.

- pôžička bola poskytnutá dňa 05.03.2008 na účet žalobcu v 2. rade vo výške 1 300 000.- Sk, ktorú sa žalobca v 2. rade zaviazal vrátiť do dňa 05.03.2009.

- pôžička bola poskytnutá dňa 20.05.2008 na účet žalobcu v 2. rade vo výške 2 000 000.- Sk a ani túto nevrátil.

8. V ďalšom však poskytnutie pôžičky vo výške 500 000.- Sk (2. pôžička) poprel, dôvodiac, že nesprávne vychádzal z poznámok svojej právnej zástupkyne. Uviedol, že peniaze z pôžičiek boli vyplácané vždy na jeho účet a nikdy v hotovosti. Následne však uviedol, že sa vracali peniaze aj v hotovosti napríklad suma 30 000 eur dňa 14.04.2009 (č.l.280). Následne uviedol, že keďže pôžičku v celkovej výške 14 300 000.-Sk žalovanému nevrátil v lehote splatnosti uzavrel so žalovaným v roku 2009 ďalšiu zmluvu o pôžičke vo forme notárskej zápisnice u JUDr. Plichtovej vo výške 14 300 000.- Sk (474 673 eur), ktorá zahŕňala všetky predchádzajúce pôžičky. Túto pôžičku žalovanému nevrátil, avšak sa dohodol

so žalovaným, že na vyrovnanie tohto dlhu mu odpredá nehnuteľnosť v k.ú D.-R. K. na LV č. XXX vo vlastníctve spoločnosti DOMSTAVBA s.r.o ako jej jediný vlastník a konateľ za kúpnu cenu 100 000 eur, ktorá však v skutočnosti nebude vyplatená a bude započítaná na dlh 14 300 000.-Sk (474 673 eur). Kúpna zmluva (č.l.79) bola uzatvorená však až dňa 13.05.2010 a vlastníctvo prešlo na žalovaného. Došlo tak k započítaniu všetkých nesplatených pôžičiek okrem prvej vo výške 4 000 000.-Sk, pretože túto poskytla firma žalovaného a nie žalovaný osobne. Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.01.2010 vo výške 730 000 eur podpísal na výzvu žalovaného z obavy o svoj život u notára, vedel čo je jej obsahom, bol s ním uzrozumený a to aj napriek tomu, že považoval všetky dlhy voči žalovanému vyrovnané. Táto suma mu však nikdy požičaná v skutočnosti nebola. Žalobca v 2. rade však na pojednávaní dňa 20.10.2016 (č.l.539) a to až potom, čo žalovaný predložil zmluvu o pôžičke vo výške 500 00.-Sk s lehotou splatnosti 19.12.2008 uzavretej a podpísanej žalobcom v 2. rade (č.l.476) na pojednávaní dňa 14.04.2016 uviedol, že túto zmluvu pozná, túto zmluvu uzatváral a na tejto zmluve je jeho podpis. Peniaze na základe tejto zmluvy o pôžičke mu však vyplatené neboli, táto zmluva bola nahradená inou zmluvou a to zmluvou o pôžičke vo výške 4 000 000.-Sk (zmluva z 19.12.2007). Jedná sa o pôžičku, kde mi boli peniaze poslané na môj účet z účtu firmy A3P. V ďalšom uviedol, že sumu 83 400 eur, či už ako suma 83 000 eur a sumu 400 eur si od žalovaného nikdy neprevzal, všetky pôžičky od žalovaného vždy prijímal z účtu v Slovenskej sporiteľni žalovaného. Dňa 02.03.2009 mu žalovaný požičal na súťaž 30 000 eur na ktoré bol vystavený pokladničný doklad. Následne mu peniaze vrátil a bol znova vystavený pokladničný blok. Opravujem nemôžem si všetko pamätať, nebolo to 30 000 Sk, ale 30 000 Eur. Jediné peniaze, ktoré mu žalovaný v hotovosti požičal a s ktorým v tejto časti súhlasil bola suma 2 000 eur, avšak ani tie peniaze nevrátil.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.04.2016 uviedol, že so žalobcom v 2. rade sa zoznámil v roku 2006. V roku 2007 žalovaný poskytol žalobcovi v 2. rade pôžičku vo výške 4 000 000 Sk, urobila sa o tom zápisnica. Peniaze požičiaval buď v hotovosti, alebo z osobného účtu, alebo z účtu spoločnosti A3P, ktorej je vlastníkom vo výške 100 %. Dňa 5.3.2008 mu požičal pôžičku vo výške 1 300 000 Sk, bola spísaná notárska zápisnica. Dňa 15.5.2008 bola poskytnutá pôžička vo výške 7 000 000,- Sk v tomto prípade vzhľadom na blízke vzťahy so žalobcom v 2. rade nebola vyhotovená žiadna zmluva. Dňa 20.5.2008 žalovaný poskytol pôžičku vo výške 2 000 000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že z pôžičky vo výške 7 000 000.- Sk zmluvu neurobili, dohodli sa , že pôžičky vo výške 7 000 000.-Sk a 2 000 000.-Sk zahrnú do jednej notárskej zápisnice so súčtom pôžičky 9 000 000.-Sk. Koncom roku 2008 až do začiatku roku 2010 požičal žalobcovi v 2.rade rôzne sumy pôžičiek v časti v slovenských korunách a v časti aj v eurách. V slovenských korunách 500 000,-Sk mali spísanú zmluvu o pôžičke s dohodnutou lehotou splatnosti 19.12.2008 (č.l. 476) túto sám žalobca v 2. rade pred súdom uviedol a potom poprel. V priebehu roku 2009 požičal žalobcovi v 2. rade ďalších 83 400 eur, 83 000 eur mu požičal jednorazovo, avšak zmluvu k tejto sume nerobili, pretože bol presviedčaný priateľom Á., že žalobca všetko splatí, že je seriózny človek a 400 eur boli nízke sumy niektorých pôžičiek. Začiatkom januára 2010 požičal sumu 150 000 eur, zmluvu nerobili, a táto je zachytená v zmluve o pôžičke zo dňa 25.1.2010 na celkovú sumu 730 000 eur. V tejto zmluve o pôžičke boli zhrnuté všetky doterajšie pôžičky, čo si zobral žalobca v 2. rade a to nielen v hotovosti, ale aj cez účty, pretože sa vždy jednalo o peniaze žalovaného. Notárska zápisnica z 25.1.2010 zahrňovala všetky pôžičky, pretože žalobca v 2.rade ani z jednej vyššie uvedených pôžičiek žiadnu sumu nevrátil. Dňa 13.5.2010 ho žalobca v 2.rade kontaktoval znovu, a chcel si požičať sumu 100 000 eur, avšak bol už v pochybách a tak sa dohodli, že žalovanému odpredá budovu na Záborského 29. Túto nehnuteľnosť už mal založenú na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá sa týkala niektorých vyššie spomenutých pôžičiek, nie však notárskej zápisnice zo dňa 25.1.2010, tak sa dohodli, že ju za 100 000 eur žalobca v 2. rade odpredá žalovanému. Dohoda bola taká, že keď žalobca v 2. rade vráti všetky pôžičky vo výške 730 000 eur, túto budovu mu vráti. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti vyplatil kúpnu cenu 100 000 eur s tým, že táto kúpna cena mu bude vrátaná oproti vráteniu nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcovi v 2. rade. Keďže žalobca v 2. rade tvrdil, že nehnuteľnosť má vyššiu trhovú hodnotu ako 100 000 eur požiadal ho, aby spísali doklad. Malo ísť o potvrdenie „Vyhlásenie o splatení dlhu“ kde žalovaný svojím overeným podpisom prehlásil, že mu bola vrátená suma vo výške 431 520,95 eur žalobcom v 2. rade. Toto potvrdenie bolo urobené za tým účelom , aby žalobca v 2. rade nebol ukrátený, pretože suma 100 000 eur ako kúpna cena za nehnuteľnosť naozaj nezodpovedala jej skutočnej hodnote, a aby žalobca v 2. rade mal pocit, že pri spätnej kúpe tejto nehnuteľnosti, ak by bola ohrozená by pribudlo okrem 100 000 eur predstavujúcej kúpnu cenu za nehnuteľnosť aj suma 431 520,95 eur. Toto vyhlásenie mala byť poistka pre žalobcu v 2. rade, aby sa mu táto nehnuteľnosť vrátila za

tých 100 000 a nepredala by sa niekomu inému, tým pádom by si žalobca v 2. rade uplatňoval sumu 431 520,95 eur ako odpočet z dlhu vo výške 730 000 eur. Žalobca v 2. rade toto potvrdil v trestnom konaní a aj v tomto konaní, kde uviedol, že mu žiadne peniaze v hotovosti nedal. Toto osvedčenie sa podpisovalo dňa 13.5.2010, v tom istom momente ako už spomínaná kúpno-predajná zmluva na nehnuteľnosť na Záborského 29 v Bratislave. Žaloba v 2. rade až do podania návrhu na exekúciu nikdy zápisnicu čo do základu a výšky nespochybňoval. Neustále ho ubezpečoval, že pôžičku vráti, že má rozbehnuté biznisy vo Vietname a na Slovensku, a že mu ich vráti. Žiadosť o exekúciu podal v tejto výške na sumu 298 479 eur skôr za tým účelom, aby zistil úmysle žalobcu v 2.rade, ale aj jeho majetkové schopnosti dlh vrátiť vo výške 730 000 eur . Rešpektoval dohodou ohľadne nehnuteľnosti na Záborského 29, v Bratislave pretože túto nehnuteľnosť vlastnil a predpokladal, že pri spätnej kúpe sa vyrovná zostatok pôžičky. V podstate v tejto budove mal istotu vrátenia zostatku pôžičky 730 000 eur, pretože chcel zistiť, či dostane aspoň 300 000 eur pôžičky, pretože už mal vedomosť, že sa žalobca v 2. rade zbavuje svojho majetku. V rámci opravných prostriedkov v exekučnom konaní nepopieral existenciu pôžičky 730 000 eur, tvrdil len, že si chce započítať kúpnu cenu za budovu na Záborského 29 v Bratislave vo výške 100 000 eur, ktoré prevzal pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

10. Z výsluchu svedkyne JUDr. Idy Plichtovej súd zistil, že žalobca v 2. rade a žalovaný boli jej klientmi už pred tým. Spísanie notárskej zápisnice z 25.01.2010 prebehlo obvyklým spôsobom, pokiaľ by sa vyskytlo niečo iné, pamätala by si to. Pri spisovaní tejto zápisnice boli obidvaja účastníci konania, pretože v ten deň bezprostredne po tomto úkone sa spisovala ďalšia notárska zápisnica, čo vyplynulo z číslovania zápisníc a druhá sa týkala záložného práva k nehnuteľnosti. Pri spisovaní notárskej zápisnice žiadne peniaze vyplácané neboli. Nevedela uviesť, či zmluvu o pôžičke vo výške 730 000 eur spisovala. Ako notárka zo svojej praxe uviedla, že stalo sa niekoľko krát, že správanie účastníkov evokovalo vo nej pochybnosti a v takom prípade odmietla úkon vykonať. V prípade žalobcu v 2. rade a žalovaného, ak by som takýto dojem nadobudla, notársku zápisnicu by nespísala. Svedkyňa zároveň uviedla, že bola viacej v kontakte so žalobcom v 2. rade ako so žalovaným, pretože okrem zápisnice z 25.01.2010 boli spisované pred tým ešte ďalšie notárske zápisnice medzi nimi, avšak práve žalobca v 2. rade navštevoval kanceláriu za účelom overovania pravosti podpisov, možno aj nejakých listín.

10. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.01.2010 (č.l.11) uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi v 2. rade bezúročnú pôžičku vo výške 730 000 eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť najneskôr do 31.01.2011 na základe písomnej výzvy žalovaného. V čl. IV. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že touto zmluvou zanikajú všetky predchádzajúce záväzky uzatvorené z titulu predchádzajúcich pôžičiek medzi nimi a nahrádzajú sa touto zmluvou ako novatívnym záväzkom dlžníka voči veriteľovi. V čl. V. bod 1. Zmluvy žalobca v 2. rade ako dlžník uviedol, že si túto zmluvu pred jej podpisom prečítal, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní, podľa jeho pravej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. V zmysle čl. V bod 2. Zmluvy prehlásil, že jeho zmluvná voľnosť a spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená a právny úkon má predpísanú formu.

11. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.01.2010 (č.l.8) spísanej notárkou JUDr. Ivanou Plichtovou súd zistil, že táto obsahuje vyhlásenie povinnej osoby (žalobcu v 2. rade) o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca v 2. rade vyhlásil, že dlh žalovaného uznáva v plnom rozsahu čo do základu a výšky, že došlo k plneniu zo strany žalovaného ako veriteľa. Žalobca v 2. rade súhlasí , aby v prípade nesplnenia svojich záväzkov voči žalovanému sa táto notárska zápisnica stala exekučným titulom na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok.

12. Zo spisu tunajšieho súdu 45C214/2012 a rozsudku ( č.l.35) súd zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie o neplatnosť zápisnice N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.01.2010 na základe žaloby žalobcu v 2. rade. Rozsudkom zo dňa 08.10.2013 právoplatným dňa 14.11.2013 súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol s odôvodnením, že nie je možné súdnym rozhodnutím určovať neplatnosť notárskej zápisnice, pretože nejde o právny vzťah alebo právo. Súd mal za to, že vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu z formálnej i materiálnej stránky je oprávnený posúdiť exekučný súd. Pokiaľ by súd takejto žalobe vyhovel, bolo by možné posudzovať spôsobilosť resp. nespôsobilosť každého exekučného titulu, napríklad rozhodnutia súdov.

Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou má povahu verejnej listiny a každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu, ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje potom to či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd.

13. Zo kópie spisu Okresného súdu v Pezinku sp.zn. 6C205/2009 mal súd preukázané, že manželstvo žalobcov bolo na návrh žalobkyne podanej na súd dňa 27.11.2009 právoplatne rozvedené rozsudkom zo dňa 31.05.2010 právoplatným 25.06.2011 (č.l.206).

14. Zo zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM) uzatvorenej žalobcami dňa 23.08.2010 (č.l.208) mal súd preukázané, že došlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku dohodou. Predmetom vyporiadania však bol aj majetok nepatriaci do BSM.

15. Zo kópie spisu Okresného súdu v Pezinku sp.zn 5C305/2012 súd zistil, že žalovaný voči žalobkyni v 1. rade podal dňa 14.11.2012 žalobu o neúčinnosť Zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 23.08.2010 z dôvodu, že predmetom vyporiadania boli aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade (nehnuteľnosť na LV č. 2860 k.ú Slovenský Grob) a že na základe tejto dohody žalobkyňa v 1. rade nadobudla výlučné vlastníctvo k prevažnej väčšine majetku patriaceho do BSM a to aj napriek tomu, že žalobca v 2. rade si bol vedomý svojich záväzkov voči žalovanému. Žalobca v 2. rade sa tak úmyselne zbavoval svojho majetku s cieľom vyhnúť sa splnenia si záväzkov voči žalovanému naviac po začatí exekučného konania voči nemu.

16. Zo kópie žaloby podanej Okresnému súdu v Pezinku sp.zn 8C140/2014 súd zistil, že sa žalovaný žalobou domáha určenia neplatnosti „Vyhlásenia o splatení dlhu“ zo dňa 12.05.2010, v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že týmto vyhlásením nebola skutočne vrátená sumy pôžičky vo výške 431 520,95 eur, ale že toto vyhlásenie malo nahradiť zabezpečenie spätnej kúpy nehnuteľnosti na Záborského 29 v Bratislave za pôvodne dohodnutú kúpnu cenu 100 000 eur. Súd vo veci rozhodol dňa 18.05.2016, ktorým žalobe vyhovel. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

17. Zo kópie spisu Okresného súdu v Pezinku sp.zn. 8Er/1033/2012 mal súd preukázané, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie vo výške 298 479,09 eur na základe Notárskej zápisnice N4/2010, Nz 2170/2010, NCR1s 2233/2010 zo dňa 25.01.2010 predmetom ktorej bolo uznanie dlhu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 11.09.2012 podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Námietky žalobcu v 2. rade voči upovedomení o začatí exekúcie č. EX 2390/2012 (č.l.189) boli uznesením zo dňa 21.02.2013 (č.l.88) právoplatným 03.04.2013 zamietnuté. V odôvodnení uznesenia bolo okrem iného uvedené, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, vykonateľnosť sa skúma podľa príslušných predpisov procesného práva, skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Nebolo sporné, že dlh v čase uznania trval a žalobca v 2. rade nepreukázal splatenie dlhu ako vyvrátiteľnú domnienku, ktorú mal možnosť vyvrátiť dôkazom o opaku. Pokiaľ predložil žalobca v 2. rade ako povinný kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti na Záborského ulici 29, v Bratislave, súd poukázal na skutočnosť, že povinný si nemôže započítavať ako pohľadávku z niečoho keď nebol účastníkom tohto právneho úkonu. (spol. DOMSTAVBA s.r.o. ako predávajúci) . Súd ďalej konštatoval, že bola dodržaná forma notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetom exekúcie nebol celý dlh ale len tá časť dlhu, ktorú povinný v lehote splatnosti nezaplatil. Povinný nepreukázal úhradu zvyšnej časti dlhu a preto námietky povinného vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a neboli dané ani iné dôvody pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2007 (č.l.149), mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť pôžičku vo výške 4 000 000.-Sk, ktorú sa žalobca v 2. rade zaviazal vrátiť do dňa 19.12.2008, ktorá pôžička bola zabezpečená notárskou zápisnicou N 98/2007, Nz 59653/2007 (č.l.147)spísanou notárkou JUDr. Idou Plichtovou, ako vykonateľným exekučným titulom.

19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 05.03.2008 (č.l.153), mal súd preukázané, že sa žalovaný zaviazal poskytnúť pôžičku vo výške 1 300 000.-Sk, ktorú sa žalobca v 2. rade zaviazal vrátiť do dňa 05.03.2009, ktorá pôžička bola zabezpečená notárskou zápisnicou N 26/2008, Nz 9406/2008 (č.l.151) zo dňa 05.03.2008 spísanou notárkou JUDr. Idou Plichtovou, ako vykonateľným exekučným titulom,

20. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.05.2008 (č.l.157), mal súd preukázané, že sa žalovaný zaviazal poskytnúť pôžičku vo výške 9 000 000.-Sk, ktorú sa žalobca v 2. rade zaviazal vrátiť do dňa 20.05.2009, ktorá pôžička bola zabezpečená notárskou zápisnicou N 59/2008, Nz 21075/2008 (č.l.155) spísanou notárkou JUDr. Idou Plichtovou, ako vykonateľným exekučným titulom.

21. Zo zmluvy o pôžičke (č.l.476) mal súd preukázanú pôžičku poskytnutú žalovaným žalobcovi v 2. rade vo výške 500 000.- Sk s lehotou splatnosti 19.12.2008.

22. Z výpisov žalobcu v 2. rade zo Slovenskej sporiteľne (č.l.229 až 231) mal súd preukázanú prijatú platbu a to dňa 18.12.2007 vo výške 4 000 000.-Sk od spol. A3P s.r.o., dňa 05.03.2008 sumu 1 300 000.-Sk od žalovaného, dňa 13.05.2008 sumu 7 000 000.-Sk od žalovaného a dňa 20.05.2008 sumu 2 000 000.-Sk od žalovaného.

24. Z vyhlásenia o splatení dlhu zo dňa 12.05.2010 (č.l.457) súd zistil, že žalovaný potvrdil týmto vyhlásením vrátenie pôžičky žalobcom v 2. rade vo výške 431 520,95 eur (13 000 000.-Sk).

25. Zástupcovia strán sporu podľa § 182 zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci.

26. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade uviedol, že žalobkyňa v 1. rade sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu označeného ako zmluva o pôžičke zo dňa 25.01.2010 a s tým súvisiaceho následne rovnakého dňa podpísaného vyhlásenia žalovaného v 2. rade o uznaní dlhu voči žalovanému vo výške 730 000 eur vo forme notárskej zápisnice. Dôvodom, prečo žalovaná v 1. rade žiada súd o konanie a rozhodnutie v tomto spore je konanie vedeného na OS v Pezinku 5C/305/2012 o odporovateľnosti dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobcami zo dňa 11.10.2010. V tomto konaní pred OS Pezinok žalovaný v procesnom postavení žalobcu tvrdí, že je veriteľom žalovaného v 2. rade, pričom svoje postavenie odvodzuje od právnych úkonov, ktoré uvádza v úvode. Uznanie dlhu dlžníkom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlhu v čase uznania existoval. Tvrdenie žalovaného žalobkyňa v 1. rade spochybňuje a určenie, či je žalovaný na základe tohto právneho úkonu veriteľom, je právne významná otázka, pre riešenie sporu o odporovateľnosť právnych úkonov čím je daný jej naliehavý právny záujem na určovacom spore. Žalovaná v 1. rade má za to, že zmluva z 25.01.2010, označená ako zmluva o pôžičke, je neplatným právnym úkonom z dôvodu podľa § 39 OZ, pretože svojim obsahom podporuje zákon a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa v 1. rade má za to, že medzi účastníkmi tohto úkonu, nikdy nevznikol dlh vo výške 730 000 eur, ale len dlh nanajvýš vo výške 474 673,04 eur, preto je tento úkon, ktorý žalovaný označuje ako nováciu, tiež nezrozumiteľný a teda neplatný v mysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že osoba poskytne bezúročnú pôžičku nie je zákonom nedovolené, je však ťažko uveriteľné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky skutočne poskytnuté pôžičky žalovanému v 2. rade boli poskytované bezhotovostne prevodom na účet, čo napr. dokazuje aj súdu predložené znenie záložnej zmluvy 26.05.2008, ktorá konštatuje výšku dlhu v žalobcami uvádzanej v zmluve 14 300 000.-Sk. Žalobkyňa v 1.rade považuje procesnú obranu žalovaného produkovanú v spore za nedostatočnú a nepresvedčivú, tiež z toho dôvodu, že ťažko možno uveriť, že došlo k pôžičkám v takej vysokej výške bezúročne. Žalovaný napriek tvrdeniu, že suma 730 000 eur, bola ustálená, nepreukázal ani netvrdil, čo predstavuje suma vo výške 5 330 eur, čo je rozdiel medzi 730 000 Eur a ostatnými pôžičkami. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 14.04.2016, kde žalovaný tvrdil, že suma 2 000 eur ako hotovostná pôžička, nie je obsiahnutá v sume 730 000 eur. V konaní nebolo preukázané, že by pôžička vo výške 730 000 eur

mala byť poskytnutá dňa 25.01.2010, keďže len dňa 25.01.2010 žalobca v 2. rade so žalovaným uzavreli Zmluvu o pôžičke a bezprostredne potom, teda rovnakého dňa, už mal dlh existovať, keďže to žalobca v 2.rade vyhlásil pred notárom vo forme uznania dlhu. Skutočnosť potvrdzujúca tvrdenie žalobkyne v 1.rade o tom, že medzi žalobcom v 2.rade a žalovaným existoval dlh len vo výške 474 673,04 Eur (14 000 000.-Sk) potvrdzuje následné konanie strán sporu, konkrétne uzavretie kúpnej zmluvy dňa 13.05.2010, ktorou došlo k splateniu tohto dlhu tým, že žalobca v 2.rade ako konateľ jeho obchodnej spoločnosti a záložcu previedol na žalovaného nehnuteľnosť v tejto hodnote. Rovnako tomu nasvedčuje aj konanie žalovaného, ktorý až s 2 ročným odstupom dňa 22.03.2012 začal s exekučným konaním na sumu 298 479,05 Eur. Žalobkyňa v 1.rade sa domnieva, že už v máji 2010 dlh žalobcu v 2.rade voči žalovanému zanikol a preto všetky kroky a úkony žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva zo dňa 25.01.2010 je právnym úkonom, ktorý má v skutočnosti odlišný obsah ako je v zmluve deklarovaný a je preto neplatná v zmysle ust. § 37 ods.1 a ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

27. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že žalobca v 2.rade má v tomto konaní za to, že v tomto konaní predloženými výpismi z bankového účtu preukázal sumy pôžičiek, ktoré reálne od žalovaného prijal a že žalovaný z aspektu ust. § 495 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno povinnosti preukázať právny dôvod vzniku záväzku žalobcu v 2.rade vo výške 730 000 eur neuniesol. Preto tak zmluvu o pôžičke, ako aj právny úkon uznania dlhu považuje za absolútne neplatné úkony s odvolaním sa opory jeho právneho názoru aj v komentári Občianskeho zákonníka pre prax, autor Jaroslav Krajčo, 2. diel str. 2419 a dostupnej judikatúre Najvyššieho súdu SR. V zmluve o pôžičke zo dňa 25.01.2010 nebol riadne kvalifikovaný dôvod, tak ako skutkový ako aj právny poskytnutia pôžičiek a ich výšky, potom by muselo byť uvedené, že sumu 4 000 000.-Sk neposkytol žalovaný, ale 3. osoba spoločnosť A3P s.r.o. a žalovaný a ani spoločnosť A3P, s.r.o. nevykonali žiadny právny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný má právo túto sumu od žalobcu v 2.rade vymáhať. Čo sa týka novácii záväzku, ktorý sa pokúša obsiahnuť v zmluve zo dňa 25.01.2010, jeho obsah nezodpovedá požiadavkám zákona na vznik právneho úkonu novácie, že je neurčitý a nevážny a nezrozumiteľný.

28. Právny zástupca žalovaného zastával názor, že právne úkony nie je možné postihnúť s neplatnosťou podľa §37 ani podľa §39 Občianskeho zákonníka. Obidva právne úkony boli slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné. Žalobca v 2.rade v žiadnom prípade nekonal pod nátlakom, o čom svedčí aj výpoveď svedkyne Dr. Plichtovej. Uzavretie napadnutej Zmluvy o pôžičke bolo vyvrcholením vzájomných vzťahov žalobcu v 2.rade a žalovaného, v rámci ktorých žalobca v 2.rade vystupoval ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Obaja žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dôvody neplatnosti právnych úkonov. V konaní bolo preukázané, že žalobca v 2.rade riadne prevzal od žalovaného celú čiastku, ktorá je uvedená v Zmluve o pôžičke, teda 730 000 eur. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Exekúcia, ktorá je vedená, je potvrdená súdom, pričom žalobca v 2.rade sa účelovo zbavil všetkého majetku s cieľom vyhnúť sa plneniam z napadnutej zmluve o pôžičke.

29. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. V prvom rade je nutné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších súdnych predpisov, pričom z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovenia zákona, nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Predkladateľ pamätá na situácie, kedy nová právna úprava by zhoršila postavenie strany a tieto okolnosti rieši v prechodnom ustanovení. V odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla.

32. V zmysle § 137 písm. c.) Civilného sporového poriadku (ďalej len pred tým § 80 písm. c/ O.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Predmetom tohto sporu je určenie, že právne úkony: zmluva o pôžičke uzavretá dňa 25.1.2010 medzi Vladimírom Slámkom a Mikulášom Czocherom, vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a vyhlásenie osoby povinnej, o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.1.2010 sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý jeho hnuteľný aj nehnuteľný majetok, spísané vo forme notárskej zápisnice N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010, napísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Idy Pflichtovej, notárom JUDr. Idou Plichtovou, so sídlom v Bratislave, Račianska 69A, sú neplatné.

34. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobcovia musia mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa § 137 písm. c.) (§ 80 písm. c/ O.s.p.) majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a.) (porovnaj napr. R 17/1972). Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia ako aj naliehavý právny záujem na strane žalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods. 1 pred tým § 154 ods. 1 O.s.p.). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu sporu a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu podľa § 137 písm. c.) (§ 80 písm. c/ O.s.p.) zamietnuť (ako neprípustnú). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c.) nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c.) je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj stranami sporu, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 228 ods. 1 CSP.) iba pre strany sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku ak nie je stanovené inak. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov teda zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 medzi Vladimírom Slámkom a Mikulášom Czocherom a vyhlásenie povinnej osoby o uznaní

dlhu a vyhlásenie osoby povinnej, o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.1.2010 sa notárska zápisnica N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010, stala exekučným titulom podaná žalobkyňou v 1. rade nespĺňa vyššie uvedené zákonné predpoklady na to, aby súd takejto mohol vyhovieť s poukazom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie ako aj naliehavého právneho záujmu.

35. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení alebo povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

36. Z uvedenej úpravy je zrejmé, že záväzky jedného alebo oboch manželov za trvania manželstva neboli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pasívna solidarita manželov je stanovená iba pre právne úkony týkajúce sa vecí v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto ak zmluvu o pôžičke za trvania manželstva uzavrel iba jeden z manželov, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a k jej platnosti nebol potrebný súhlas druhého manžela v zmysle § 145 ods. 2 O.z., pretože zmluvou o pôžičke sa peniaze do bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba nadobúdajú. Iba v prípade, ak by zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia, sú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté (§ 511 Občianskeho zákonníka); inak by išlo o záväzok delený medzi nich rovnakým dielom. (rozsudok NS SR 3 Cdo 143/2008)

37. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že účastníkmi zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyhlásenia povinnej osoby o uznaní dlhu a vyhlásenia osoby povinnej, o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.1.2010 sa notárska zápisnica N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.1.2010 stala exekučným titulom, žalobkyňa v 1. rade (v tom čase manželka) nebola, tieto boli uzatvorené iba medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným. Z dôvodu nedostatku splnenia zákonných náležitostí súčasne a to naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, ako aj absenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne v 1. rade, súd potom jej žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Súd naviac uvádza, že požičanie sumy 730 000 eur nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý z manželov a preto pokiaľ jeden z manželov uzavrie zmluvu o pôžičke bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá, a dovolať sa musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Vyššie uvedená skutočnosť ale platí len v prípade, ak ide o veci týkajúce sa spoločných vecí (vecí patriacich do BSM), pokiaľ by mala požičaná suma slúžiť napr. na získanie veci patriacej do BSM. Žalobkyňa v 1. rade však (v lehote troch rokov) nevykonala úkon, ktorým by sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke voči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu a vzhľadom na to aj relatívne neplatný právny úkon je potrebné za týchto okolností považovať za platný právny úkon.

38. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

39. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené. Podstatnými pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr po vzniku záväzkového vzťahu. V danom spore ide o existenciu predmetu pôžičky. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vzniku záväzkového vzťahu. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že vznikom zmluvy nevzniká povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky dlžníkovi a dlžníkovi nevzniká nárok na poskytnutie predmetu pôžičky. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje okrem uzavretia zmluvy aj ďalší úkon, a to odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

40. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania mal súd preukázané zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, že žalovaný poskytol žalobcovi v 2. rade bezúročnú pôžičku vo výške 730 000 eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť najneskôr do 31.01.2011 na základe

písomnej výzvy žalovaného. V čl. IV. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že touto zmluvou zanikajú všetky predchádzajúce záväzky uzatvorené z titulu predchádzajúcich pôžičiek medzi nimi a nahrádzajú sa touto zmluvou ako novatívnym záväzkom dlžníka voči veriteľovi. V čl. V. bod 1. Zmluvy žalobca v 2. rade ako dlžník uviedol, že si túto zmluvu pred jej podpisom prečítal, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní, podľa jeho pravej a slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. V zmysle čl. V bod 2. Zmluvy prehlásil, že jeho zmluvná voľnosť a spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená a právny úkon má predpísanú formu. Uzavretie zmluvy o pôžičke a existenciu záväzku z tejto pôžičky vo výške 730 000 eur potvrdil aj pri výsluchu pred vyšetrovateľom OR PZ-BA III-KP-19-065/2013 zo dňa 03.05.2013. Zmluva o pôžičke obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka pretože v čl. I. Zmluvy je uvedené, že žalovaný poskytol žalobcovi v 2. rade pôžičku vo výške 730 000 eur. Žalobca sa túto zaviazal vrátiť do 31.01.2011. Pôžička bola bezúročná. V čl. IV. bod 1. Zmluvy si strany platne dohodli v zmysle § 570 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (písomná forma) nahradenie pôvodných pôžičiek touto novou pôžičkou V konaní bolo nesporne preukázané, a účastníci tejto zmluvy o pôžičke to zhodne pred súdom potvrdili, že medzi nimi bolo v predchádzajúcom období uzatvorených niekoľko písomných zmlúv o pôžičke to napríklad dňa 19.12.2007, 05.03.2008, 20.05.2008 a pôžička s lehotou splatnosti 19.12.2008 v rôznych výškach a skutočnosť, že pôžičky žalobca v 2. rade skutočne prevzal mal súd preukázané výpismi z účtu žalobcu v 2., ale aj notárskymi zápisnicami o uznaní dlhu. Žalobca v 2. rade nikdy pred tým, žiadnym relevantným spôsobom a to aj z časového hľadiska splatnosti pôžičiek (rok 2007,2008,2009) ich existenciu nesporoval. Žalobca v 2. rade pred súdom tiež nepoprel, že došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu pôžičiek aj v hotovosti a bez uzatvorenia písomnej zmluvy. Žalobca v 2. rade nesporoval pravdivosť tvrdenia žalovaného, že v čase uzatvárania pôžičky dňa 25.01.2010 predchádzajúce pôžičky neboli vrátené. Žalobca v 2. rade síce v konaní poukazoval, že časť pôžičiek mala byť vrátená resp. započítaná odpredajom nehnuteľnosti v Bratislave (LV č. 678 k.ú. Bratislava Nové mesto), avšak táto skutočnosť je bez právneho významu, pretože sa jedná o právne úkony, ktoré nastali až po uzatvorení Zmluvy o pôžičke dňa 25.01.2010 a teda v čase jej uzatvorenia pôžičky reálne v celosti vrátené neboli. Kúpna zmluva zo dňa 13.05.2010, naviac uzatvorená s iným subjektom (DOMSTAVBA s.r.o.) ako účastníkom zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 (nehnuteľnosť na Záborského 29, Bratislava) a aj Vyhlásenie o splatení dlhu zo dňa 12.05.2010 (č.l.457) boli skutočnosti, ktoré nastali až po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 a nič nemenia na tom, že pôžičky ku dňu 25.01.2010 vrátené neboli. Žalobca v 2. rade a žalovaný ako už súd uviedol, uzatvárali medzi sebou po dlhú dobu niekoľko zmlúv o pôžičke v značnej výške, ktorých obsah a dokonca forma sa viacmenej nemenili, a preto nemožno pripustiť ani možnosť, že žalobca v 2. rade pri svojich rozsiahlych obchodných aktivitách v oblasti investícii nehnuteľností v tom čase nevedel, čo podpisuje a to aj s poukazom na čl. V. Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010. Žalobca v 2. rade nesporoval poskytnutie pôžičiek a to až do začatia exekučného konania vedenom na Okresnom súde v Pezinku sp. zn. sp.zn. 8Er/1033/2012, kde však sporoval iba ich výšku. Súd však opätovne poukazuje na časové hľadisko, pretože námietky voči exekúcii boli podané až 13.11.2012 a tiež poukazuje na výšku vymáhanej pohľadávky ( suma 298 479, 05 eur). Ďalším nespochybňujúcim faktom sú aj samotné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, ktorí boli dlhoroční priatelia pričom samotná solventnosť žalovaného k výške poskytnutých pôžičiek nebola v prejednávanom spore stranami sporu spochybnená. Ďalšie skutkové okolnosti nespochybňujúce poskytnutie pôžičky je ich ekonomický účel konania žalobcu v 2. rade (realizácia stavieb rodinných domov). V neposlednom rade poukazuje súd na rozpor vo výpovediach žalobcu v 2. rade na pojednávaní dňa 29.09.2015, 14.04.2016 a dňa 20.10.2016 keď najskôr prevzatie pôžičky 500 000 Sk.- poprel a potom, čo žalovaný predložil zmluvu o pôžičke vo výške 500 000.-Sk s lehotou splatnosti 19.12.2008 uzavretej a podpísanej žalobcom v 2. rade (č.l.476) na pojednávaní dňa 14.04.2016 uviedol, že túto zmluvu pozná, túto zmluvu uzatváral a na tejto zmluve je jeho podpis. Peniaze na základe tejto zmluvy o pôžičke mu však vyplatené neboli, pretože táto zmluva bola nahradená inou zmluvou a to zmluvou o pôžičke vo výške 4 000 000.-Sk (zmluva z 19.12.2007). Súd poukazuje na jeho zavádzajúce tvrdenie poukazujúc na dátum uzavretia pôžičky na sumu 4 000 000.- Sk dňa 19.12.2007 a dátum splatnosti pôžičky 500 000.- Sk s lehotou splatnosti až o rok neskôr dňa 19.12.2008.

41. Podľa ustanovenia § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

42. Podľa ustanovenia § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

43. Privatívna novácia spočíva v tom, že strany rušia pôvodný záväzok tým spôsobom, že ho nahrádzajú novým záväzkom. Vôľa strán pri privatívnej novácii musí smerovať jednak ku zrušeniu pôvodného záväzku, jednak (a súčasne) ku zriadeniu záväzku nového, ktorý záväzok pôvodný nahradí (animus novandi). Tento charakteristický rys privatívnej novácie určuje jej dve základné časti - privatívna novácia v sebe spája prvok zrušenia pôvodného záväzku a prvok založenia záväzku nového. Privatívna novácia má preto vždy jednak privatívne účinky (ruší existujúci záväzok), jednak účinky obligačné (zakladá záväzok iný) a má dve časti, časť zrušovaciu a časť obligačnú. Tieto pojmové časti privatívnej novácie sú spolu neoddeliteľne spojené, a preto je existencia oboch týchto pojmových náležitostí predpokladom platnosti privatívnej novácie. Privatívna novácia musí platne zrušiť pôvodný záväzok a súčasne musí platne založiť záväzok nový, pokiaľ sa tak nestane, je privatívna novácia ako celok neplatná (porovnaj: Eliáš, K., et al. Občanský zákoník - Velký akademický komentář. 1. vyd. 2. sv. § 488-880. Praha: Linde, 2008). Z uvedeného vyplýva, že podstatou vyrovnania i novácie je, že dohodou zaniká doterajší záväzok a nahradzuje sa iným, pričom predpokladom vyrovnania je spornosť či pochybnosť, ktorú strany majú ohľadom záväzku. Tak ako dohoda o vyrovnanie, tak i dohoda o nahradenie záväzku novým (privatívna novácia) musí zodpovedať všeobecným požiadavkám kladeným na právne úkony z hľadiska ich platnosti. Vyrovnanie sa totiž môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých neboli účastníci v zhode, ale taktiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi (tzv. generálne vyrovnanie). V prípade, že z dohody o vyrovnanie nie je jasné, aké sporné právo či povinnosť sú zmluvnými stranami vyrovnávané, popr. ak z nej nevyplýva skutočnosť, že vôľa zmluvných strán smeruje ku generálnemu vyrovnaniu, je dohoda o vyrovnanie neplatná pre jej neurčitosť. To isté platí pre prípad, kedy dochádza ku nahradeniu záväzku novým. I z takého právneho úkonu musí byť určiteľné, aký doterajší záväzok je nahrádzaný (dohoda musí obsahovať zrušovaciu časť privatívnej novácie záväzku). (rozsudok NS ČR 33 Cdo 327/2012) 44. Čl.IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2010 obsahuje privatínu nováciu, čo znamená, že doterajší záväzok zaniká a vzniká záväzok nový, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. To znamená, že pôvodný záväzok v tom čase trval. Pri zachovaní písomnej formy ako predpokladu platnosti dohody o nahradení záväzku novým záväzkom súd zároveň konštatuje s poukazom na vyššie opísaný skutkový stav, že mal preukázanú existenciu pôvodných pôžičiek a žalobca v 2. rade žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ich zánik napr. splatením a tiež že tieto neboli premlčané (napr. viď notárske zápisnice). Súd mal zároveň preukázaný zánik predchádzajúcich záväzkov tzv. generálnym vyrovnaním, keď v čl. IV. zmluvy je uvedené, „ že strany sa dohodli, že touto zmluvou súčasne zanikajú všetky predchádzajúce záväzky uzatvorené z titulu predchádzajúcich pôžičiek“

44. Súd vzhľadom na vyššie uvedené potom žalobu žalobcu v 2. rade v časti určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 25.01.2010 je neplatný právny úkon ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania dlhu trvá.

46. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky.

47. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca v 2. rade ani v časti žaloby o určenie, že vyhlásenie, že dlh žalovaného uznáva v plnom rozsahu čo do základu a výšky, že došlo k plneniu

zo strany žalovaného ako veriteľa a že žalobca v 2. rade súhlasí , aby v prípade nesplnenia svojich záväzkov voči žalovanému sa táto notárska zápisnica stala exekučným titulom na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok neuniesol dôkazné bremeno opaku, ktoré ho zaťažovalo v tom smere, že v čase uznania dlh netrval resp. že zanikol s poukazom na čl. IV Zmluvy o pôžičke a to bez ohľadu na jeho splatnosť. Zákon zároveň nevylučuje, aby v deň uzavretia zmluvy o pôžičke dlžník nemohol tento svoj dlh uznať a taktiež nikde nehovorí, že uznať možno len splatný dlh, a preto možno z uvedeného vyvodiť, že uznať možno dlh ako taký. Je potrebné rozlišovať medzi dlhom a jeho splatnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázanie právnej zástupkyne žalobcu v 2. rade na právny názor v Nálezoch Ústavného súdu vo svojom písomnom podaní zo dňa 03.06.2016 (č.l.521), tento nemožno akceptovať, nakoľko tieto riešia platnosť uznania dlhu v kontexte s udelením splnomocnenia právnemu zástupcovi veriteľa a pri inom skutkovom stave veci. Aj tu však súd dáva do pozornosti časové hľadisko medzi uzatvorením zmluvy o pôžičke, vyhlásením v notárskej zápisnici zo dňa 25.01.2010 a skutočnosťami, ktoré po tomto dni nastali (odpredaj nehnuteľnosti a vyhlásenie žalovaného v dňoch 12.05.2010 a 13.05.2010). Vyhlásenie žalobcu v 2. rade v notárskej zápisnici sp. zn. N 4/2010, NZ 2170/2010, NCRIs 2233/2010 zo dňa 25.01.2010 (č.l.8) spísanej notárkou JUDr. Ivanou Plichtovou je jasné, určité a zrozumiteľné obsahujúce právny záväzok, je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Žalobca v 2. rade svojim vyhlásením v notárskej zápisnice deklaroval vznik záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o pôžičke za účelom posilnenia postavenia žalovaného ako veriteľa prihliadajúc pri tom na výšku pôžičky s tým, že uznanie existencie záväzku, ktorý v čase jeho uznania existoval nijakým spôsobom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Er/1033/2012-73, Ex 2390/2012-1 zo dňa 21.02.2013 súd zistil, že námietky povinného Vladimíra Slamku proti exekúcií boli zamietnuté, pričom exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 11.09.2012 podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetom exekúcie nebol celý dlh ale len tá časť dlhu, ktorú žalobca v 2. rade ako povinný v lehote splatnosti nezaplatil. Žalobca v 2. rade nepreukázal úhradu zvyšnej časti dlhu a preto jeho námietky vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a neboli dané ani iné dôvody pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.

48. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovanie ust. § 149 CSP. Uvedené ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Ten kto neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tej strany sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

49. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.